Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/539/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712205736

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2712205736.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa,
a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 87 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený splnomocnencom: BBH
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 713 066 proti žalovaným v

1.rade: G. K., nar. X.XX.XXXX., J. XXX, XXX XX G., štátny občan SR, v 2.rade: P. K., nar. XX.XX.XXXX,
J. XXX, XXX XX G., štátny občan SR o zaplatenie sumy 2.278,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.270,71 eur
s 8% úrokom z omeškania ročne

- zo sumy 1.231,98 eur od 21.8.2010 do 3.6.2011

- zo sumy 1.191,98 eur od 4.6.2011 do 30.9.2013

- zo sumy 1.156,98 eur od 31.9.2013 do 10.10.2013

- zo sumy 1.081,98 eur od 11.10.2013 do 28.10.2013

- zo sumy 971,98 eur od 29.10.2013 do 28.11.2013

- zo sumy 861,98 eur od 29.11.2013 do zaplatenia,

a náhradu trov konania splnomocnencovi žalobcu titulom trov právneho zastúpenia v sume 116,33 eur
a iných trov v sume 28,45 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku uplatneného nároku z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že podmienky v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 2.12.2004 v

čl. I. poplatok za poskytnutie úveru 2% z výšky úveru,

čl. II. bod 3. zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti
uvedenej v základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou,

čl. III. bod 7. dlžník súhlasí, že z došlých súd veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady
súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí sú neprijateľnými
podmienkami. o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 10.8.2012 domáhal, aby súd uložil žalovaným spoločne a
nerozdielne povinnosť zaplatiť sumu 2.278,59 eura s 11,80% úrokom ročne zo sumy 1.443,28 eur od

1.6.2012 do zaplatenia, 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.764,76 eur od 3.7.2012 do zaplatenia
a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že žalovaná suma predstavuje plnenie titulom uzavretej
Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 2.12.2004, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté peňažné
prostriedky, ktoré sa zaviazali za podmienok uvedených v zmluve o splátkovom úvere vrátiť, zaplatiť
úroky a plniť ďalšie podmienky v zmluve dohodnuté. Žalovaní svoj záväzok zo zmluvy o úvere neplnili
riadne a včas, vznikol im voči žalobcovi peňažný záväzok, ktorý ku dňu 3.7.2012 predstavuje sumu

2.278,59 eur pozostávajúci z istiny 1.443,28 eur, riadnych úrokov 321,48 eur a úrokov z omeškania
513,83 eur. Poukázal na ustanovenie § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 365 ObZ , bod 7.4.2. , 7.4.4.
Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP).

Uznesení zo dňa 3. marca 2014 súd konanie v časti zaplatenia sumy 330 eur zastavil z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby s použitím ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O.s.p. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 2.4.2014. Žalovaní po dni 3.7.2012 zaplatili sumu 330 eur. Predmetom konania
zostalo zaplatenie sumy 1.948,59 eur, 8% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.764,76 eur od 4.7.2012 do
zaplatenia, 11,80% úrok ročne zo sumy 1.443,28 eur od 4.7.2012 do zaplatenia a náhrada trov konania.

Žalovaní uviedli, že nemajú peňažné prostriedky na splatenie nesplateného úveru.

Na riadne predvolané pojednávanie vo veci sa účastníci nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili bez

žiadosti o odročenie pojednávania. Súd preto vec prejednal bez ich prítomnosti s použitím ustanovenia
§ 101 O.s.p. a prihliadol na dosiaľ vykonané dôkazy a obsah spisu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými
podmienkami /VOP/, výpismi z úverového účtu a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 2.12.2004 bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 3.319,39

eur /predtým 100.000,- Sk/ s úrokovou sadzbou 11,80% ročne, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných
splátkach po 76,81 eur /predtým 2.314,- Sk), s prvou splátkou 20.1.2005 a konečnou splatnosťou dňa
20.11.2009, poplatkom za poskytnutie úveru 2% z výšky úveru, poplatkom za správu úveru 1,66 eur
mesačne /predtým 50,- Sk/, periodicitou splátok mesačne k 20.dňu v mesiaci. Podľa čl. III. bod 7. Zmluvy
v prípade omeškania so splácaním pohľadávky úveru je dlžník povinný platiť úrok z omeškania vo výške

určenej veriteľom zverejnením. Dlžník súhlasil s tým, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné
poplatky, náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí. Podľa čl.
IV. sa účastníci zmluvy dohodli na ročnej percentuálnej miere nákladov 14,74%. Podľa čl. V. bod 4. sa
zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ, spravovať podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Podľa bodu 7.2.4. VOP banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v
zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že
pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere.
Podľa bodu 7.3.2. - splácanie splátkového úveru, pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej
súčastí a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, s periodicitou dohodnutou v základných

podmienkach zmluvy o úvere uvedenými spôsobmi. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácaniaúveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. Podľa bodu 7.4.2.
úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia
úveru. Podľa bodu 7.6.1. banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať

splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v
lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, vypovedať zmluvu o úvere, alebo od
nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia
klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banke vrátane
jej príslušenstva.

Podľa výpisu z účtu žalovaná čerpala úver bezhotovostným čerpaním a to dňa 3.12.2004 v sume

3.319,39 eur /predtým 10.000,- Sk/. Zasielala mesačné splátky od 20.1.2005 do 3.12.2008 v rôznych
výškach.

Podľa predloženého výpisu z účtu za čas od 3.12.2004 do 20.11.2009 boli žalovanej účtované poplatky
za správu úveru v sume po 50,- Sk, 60,- Sk, spolu v sume 2.750,- Sk, t.j. 91,28 eur, poplatky za
upomienky v sumách po 3 x 200,- Sk, 500,- Sk, 700,- Sk, celkom v sume 1.800,- Sk, t.j. 59,75 eur. Za

čas od 20.1.2006, bol žalovanej účtovaný úrok z omeškania vo výške 26,40% ročne.

Podaním doručeným súdu dňa 17.9.2012 žalobca splnomocnenca poukázal na uzavretú zmluvu
o splátkovom úvere a dohodnuté podmienky, predložil súdu výpisy z úveru, z ktorých vyplýva, že sa
žalovaní prvý krát dostali do omeškania v januári 2006, kedy ich splátka bola vo výške 960,30 Sk, t.j.
31,88 eur, čo je o 1.353,70 Sk (44,93 eur) menej. V období od 20.1.2006 do 31.12.2008 bola výška

úrokovej sadzby úroku z omeškania vo výške 26,40% ročne. Vyčíslený úrok z omeškania v sume 513,88
eur bol vyčíslený za obdobie od decembra 2009 do júla 2012.

Podaním doručeným súdu dňa 12.2.2014 oznámil súdu, že dňa 9.10.2013 obdržal dohodu o splatení
záväzku podpísanú žalovanou 1/, v ktorej žalovaná uznala svoj záväzok čo do výšky a dôvodu. Žalovaní
dňa 30.9.2013 uskutočnili úhradu v sume 35 eur, dňa 10.10.2013 v sume 75 eur, dňa 28.10.2013 v sume

110 eur, dňa 28.111.2013 v sume 110 eur, spolu v sume 330 eur. Žalobca v tejto časti vzal žalobu späť
a navrhol konanie zastaviť.

Uznesením zo dňa 3. marca 2014 súd konanie v časti týkajúcej sa sumy 330 eur zastavil a rozhodol o
vrátení súdneho poplatku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.apríla 2014.

Žalobca zaplatenú sumu 330 eur započítal na dlžné úroky z omeškania v zmysle čl. III. bod. 7. zmluvy o

splátkovom úvere. Pôvodne uplatnená suma úroku z omeškania vo výške 513,83 eur potom predstavuje
sumu 183,83 eur ku dňu 3.7.2012. K uvedenému dňu predstavujú dlžné riadne úroky sumu 321,48 eur
a dlžná istina sumu 1.443,28 eur. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.948,59 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy 1.764,76 eur, riadny úrok vo výške 11,80% p.a. zo sumy 1.443,28
eur, všetko od 4.7.2012 do zaplatenia a náhrad trov konania.

Podľa dohody o postupnom splácaní peňažného záväzku zo dňa 30.9.2013 sa žalobca a žalovaná
1/ dohodli na plnení záväzku dlžníka voči veriteľovi vzniknutého z titulu zmluvy o splátkovom úvere v
splátkach a za podmienok v dohode uvedených. Podľa čl. II. dohody uzatvorili účastníci dňa 2.12.2004
zmluvu o splátkovom úvere uvedenú zhora s dohodnutými podmienkami. Podľa čl. II. bodu 2.6 dohody
ku dňu 15.8.2013 veriteľ eviduje voči dlžníkovi pohľadávky z titulu zmluvy o splátkovom úvere, ktorá

pozostáva z istiny v sume 2.667,79 eur, príslušenstva: úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1.764,79 eur od 15.8.2013 do zaplatenia, riadnych úrokov vo výške 11,80% ročne zo sumy 1.443,28eur od 15.8.2013 do zaplatenia a trov súdneho konania. Podľa bodu 2.7 sa strany dohodli, že pôvodný
záväzok dlžníka voči veriteľovi vzniknutý z titulu zmluvy o splátkovom úvere sa ku dňu účinnosti dohody
nahrádza novým záväzkom a záväzok dlžníka vzniknutý z titulu zmluvy o splátkovom úvere zaniká.

Dlžník v celom rozsahu uznáva nový záväzok podľa bodu 2.6 dohody. Dlžník sa zaviazal uhradiť nový
záväzok v termínoch dohodnutého splátkového kalendára.

Podaním doručeným súdu dňa 20.3.2014, že právnym titulom, na základe ktorého sa žalobca domáha
uloženia povinnosti žalovanej 1/ je dohoda a právnym titulom, na základe ktorého sa domáha uloženia
povinnosti žalovanému 2/ je zmluva o splátkovom úvere. V ďalšom poukázal na ustanovenie čl. I,
čl. III. bod 7. zmluvy o splátkovom úvere a špecifikoval započítanie každej jednotlivej úhrady splátky

žalovaných za obdobie od 3.12.2004 do 20.11.2009. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 20.11.2009.
Na istinu bola započítaná celková suma 2.065,09 eur a zostala nesplatená istina v sume 1.254,30 eur.
V zmysle čl. II. zmluvy boli do istiny započítané splatné poplatky predpísané od 31.5.2009 do 20.11.2009
v sume 13,93 eur (7 x 1,99) a riadne úroky od 31.12.2008 do 20.11.2009 v sume 175,05 eur. Žalovaná
istina v sume 1.443,28 eur = 3.319,39 - 2.065,09 + 13,93 + 175,05. Plnenie zo dňa 20.8.2010 v sume

22,32 eur bolo započítané v sume 2,32 eur na poplatky a v sume 20 eur na úroky z omeškania, zo dňa
3.6.2011vsume40eurvplnejvýškenaúrokyzomeškania.Riadneúrokyvsume321,48eurpredstavujú
12,85% ročne zo sumy 1.443,28 eur od 21.11.2009 do 19.8.2011. Úroky z omeškania v sume 513,83
eur pozostávajú zo sumy 161,58 eur ako riadne úroky odo dňa 20.8.2011 do 3.7.2012, sumy 201,19 eur
úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.443,28 eur od 21.11.2009 do 19.8.2011, sumy 151,06

eur ako úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.764,76 eur od 20.8.2011 do 3.7.2012. Peňažný
záväzok žalovaných ku dňu 3.7.2012 predstavoval sumu 2.278,59 eur. Po dni 3.7.2012 vzhľadom na
hore uvedené čiastkové plnenie zo strany žalovanej bola znížená suma úrok z omeškania na sumu
183,83 eur (namiesto 513,83), pričom istina je stále v sume 1.443,28 eur a riadne úroky v sume 321,48
eur.

Súd posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov a Zák.č. 258/52001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Podľa § 23a ods. 1 Zák.č. 634/1992 Z.z. o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20 000 EUR; ak je na
rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom,

súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na
účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úveromvšetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s
výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby

okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov
a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku
a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky
sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na
poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti

alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov
za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v
prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej,
ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako
podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

Podľa § 2 písm. d) a e) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov

na účely tohto zákona sa rozumie

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č.1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,

e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s

poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4, 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 OZ /účinný od 1.5.2004 do 31.12.2007/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. l, 2, 3, 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia.Podľa § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona
a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §

55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto
zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v
časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona,

ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 498 ObZ, strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom zmluvy, aj v inej než

slovenskej mene, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, je
dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej sa mu poskytli, a v tej istej mene platiť úroky.

Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 501 ods. 1 ObZ, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v

súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 502 ods. 1, 2 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než

prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky

splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné
aj úroky z tejto splátky.

Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je

povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.Podľa § 504 ObZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do
jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa§517ods.1,2Občianskehozákonníka, dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 516 ods. 1, 2 OZ, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Ak z dohody

nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový
záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

Podľa § 570 ods. 1, 2 OZ, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým
záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku

uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

Podľa § 571 OZ, doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva
z dohody o novom záväzku.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh bol podaný sčasti
dôvodne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanými ako dlžníkom

zmluvu o splátkovom úvere, ktorá bola uzavretá dňa 2.12.2004. Súd poukazuje na to, že základom
tohto záväzkového vzťahu je Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aj dodávateľ -
žalobca sám poukazuje v dohodnutých podmienkach zmluvy na ustanovenia VOP bod 7., v ktorom sú
upravené záväzkovo-právne vzťahy, keď banka ako veriteľ na požiadanie fyzickej osoby, nepodnikateľa
ako dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky. Zák. č. 258/2001 Z.z. je právny predpis

upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti a zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú
samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. Z úvodných
ustanovení zákona je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní
medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania /tovarov
a služieb/ spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je prioritne fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý

na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd preto vyhodnotil predmetnú
zmluvu ako spotrebiteľskú, napriek tomu, že bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Podľa znenia § 52 ods. 1 OZ v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej
zmluvy, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníka (zmluva o úvere), táto pod definíciu spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 OZ nespadala. Je ale spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a Zák.č. 634/1992 Zb. o

ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného
zákonníka jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch rovnako a je z
nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil, pretože je jednoznačne
zmluvou typovou. V čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere bol účinný Zák.č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a predmetná zmluva uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka

musela byť aj v súlade s týmto osobitným predpisom. Žalobca je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení
zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení
predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii veriteľa.Súd preto v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 OZ posúdil dohodnuté zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou, ktoré sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo

si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Citované ustanovenie zakotvuje prednosť ustanovení
Občianskeho zákonníka pred takými dojednaniami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré by postavenie
spotrebiteľa upravovali nevýhodnejšie v jeho neprospech. Ustanovenie tým obmedzuje zmluvnú voľnosť
v spotrebiteľských zmluvách za účelom ochrany spotrebiteľa pred takými zmluvnými podmienkami,
ktoré by jeho postavenie upravovali odchylne od Občianskeho zákonníka v jeho neprospech. Vzhľadom

k tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, je
nepochybné, že v zmysle § 261 ods. 3 ObZ sa jedná o tzv. absolútny obchod a preto sa spravuje
príslušnými ustanovenia Obchodného zákonníka. V súvislosti s dohodnutou podmienkou o započítaní
plnenia dlžníka súd poukazuje na ustanovenie § 330 ods. 2 ObZ, ktoré upravuje postup pri započítaní
platenia pri plnení peňažného záväzku a to najprv na úroky a potom na istinu; ak dlžník neurčí inak.
V zmysle ustanovenia § 263 ods. 1 ObZ sú taxatívne vymenované kogentné ustanovenia, pri ktorých

sa strany nemôžu odchýliť od ustanovení Obchodného zákonníka, alebo jej jednotlivé ustanovenia
vylúčiť. Ustanovenia § 330 ObZ sa medzi týmto taxatívnym výpočtom nenachádza. Z uvedeného
vyplýva, že citované ustanovenia § 330 ObZ nie je kogentným, je teda dispozitívnym a je ponechané
na zmluvnej voľnosti strán, či toto ustanovenie vo svojom záväzkovo-právnom vzťahu uplatnenia alebo
jeho uplatnenie vylúčia.

Započítanie plnenia je upravené v Občianskom zákonníka s účinnosťou od 1.1.2008 opačne ako
v ustanovení Obchodného zákonníka, pričom pred 1.1.2008 Občiansky zákonník započítavania
čiastočného plnenia záväzku výslovne neupravoval. V znení účinnom od 1.1.2008 v zmysle ustanovenia
§ 566 ods. 2 OZ pri čiastočnom plnení peňažného záväzku sa plnenie dlžníka započítava najprv na
istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Občiansky zákonník teda v znení účinnom v čase vzniku

zmluvy explicitne neupravoval účel plnenia dlhu pri odklone od dohodnutého splátkového kalendára.
Občiansky zákonník však v čase vzniku zmluvy neupravoval ani to, aby si mohol svojvoľne veriteľ
určiť účel platby, ktorú mu poukazuje dlžník. Otázka, aký účel platby sa má rešpektovať, je pritom
kľúčová, pretože od jej zodpovedania závisí aj záver, či istina úveru bola splatená. Podľa čl. III. bod 7.
zmluvy z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z

omeškania, úroky a istinu a to v tomto poradí. Uvedené ustanovenie dáva dodávateľovi úveru možnosť
použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny. Použitie splátky na iný účel ako najprv na istinu
môže tak pre bežného spotrebiteľa mať za následok, že dlh spotrebiteľa sa neznižuje, bez toho aby
to mohol ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie má za následok založenie nevyváženého vzťahu
veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že

vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých
prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnene záujem na prednostnom splnení
predpísaných splátok a vždy prioritne istinu. Tento, vždy prítomný záujem slabšej zmluvnej strany potom
aj zákonodarca vyjadril s účinnosťou od 1.1.2008 tak, ako je vyššie uvedené v ustanovení § 566 ods. 2
OZ. Dojednaná zmluvná podmienka vo svojej podstate je na škodu spotrebiteľa a zakladá nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS
55/2011-19). V zmysle prechodných ustanovení § 879f OZ bol dodávateľ povinný dať do súladu uzavreté
spotrebiteľské zmluvy s ustanoveniami § 53 a 54 OZ. V tejto súvislosti súd poukazuje aj zmluvnú
podmienku uvedenú v zmluve v čl. II. bod. 3 o pripísaní splatných úrokov a splatných poplatkov v istine,
ktorej sa stávajú súčasťou. Na základe tejto podmienky žalobca môže pripisovať k istine splatný úrok,

úrok z omeškania a poplatky. Takto žalobca nazve celú sumu istinou a následne sa domáha ďalších
úrokov z úrokov, úrokov z úrokov z omeškania, úrokov z poplatkov a tiež úrokov z omeškania z úrokov,
úrokov z omeškania z úrokov z omeškania, úrokov z omeškania z poplatkov. Takýto postup vyčíslovania
istiny v prípade spotrebiteľských zmlúv nie je prípustný a je v rozpore s normami na ochranu spotrebiteľa.
Súd má za to, že uvedená zmluvná podmienka je v zmysle ustanovenia § 53 OZ neprijateľnou zmluvou

podmienkou a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľovi sa takto sústavne navyšuje skutočne nesplatená istina, z ktorej sú ďalej uplatňované
úroky z omeškania. Jedná sa o príslušenstvo pohľadávky podľa definície obsiahnutej v ustanovení §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a
poplatokzomeškaniasú podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávky,ktorou

sa v zmysle tohto ustanovenia a v náväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskehozákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového
vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza
priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým,

ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku
(alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len
povinnosťzaplatiťuždospeléúroky.Tým,ževčasnesplatíúrokyzistiny,sadlžníkdostávadoomeškania
s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka
príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto,

že ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný
ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky.

Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo
z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva pohľadávky,
odôvodnený len úpravou obsiahnutou v poslednom označenom ustanovení (§ 517 ods. 2 OZ), by totiž
bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 OZ viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo
z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava
obsiahnutá v § 517 ods. 2 Obč.Z ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym

záväzkom, pomenováva príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením
hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o kvalite príslušenstva mlčí
(ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má veriteľ právo požadovať
úrok z omeškania).

Dikcia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (čo do slovného spojenia „peňažný záväzok“) oporou

pre iný výklad riešeného problému nie je. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa (typovo
napríklad v medziach zmluvy o úvere), že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny (že k nej podľa
dohody účastníkov budú pripočítané) a následne potom právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad
omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dojednanú alebo zákonom stanovú sadzbu úrokov z
omeškania.Uvedenévšakničnemenínaskutočnosti,žesataktoopäťúročílenistinaaniepríslušenstvo

pohľadávky (Nejvyšší soud České republiky v rozsudku č. k. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24.marca 2004).
Súd preto s použitím ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p. vyhlásil uvedené podmienky za neprijateľné.

V zmysle ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p, súd vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v čl.
I. zmluvy a to poplatok za poskytnutie úveru 2% z výšky úveru. Súd sa stotožňuje s právnym názorom
vysloveným v Rozsudku Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10) podľa

ktorého, „ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene.
Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2%
z výšky úveru. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri
spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo

vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke
konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale
výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný
úver poskytnúť.“ Súd má za to, že poplatok banky treba považovať za neprípustný, pretože pokrýva
len potreby banky a neprináša klientovi žiadnu pridanú hodnotu navyše a je v súlade so zákonom

podmienkou neprijateľnou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami v
spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi nie je poskytovaná žiadna služba, za
ktorú by mal osobitne platiť poplatok okrem dohodnutej odplaty za poskytnutý úver.Súd potom po vyriešení neprijateľných podmienok rozhodol vo veci, keď vzal do úvahy, že predmetom
konania pôvodne bolo uplatnenie zaplatenia sumy 2.278,59 eur, ktorá pozostávala v istiny 1.443,28 eur
do 20.11.2009, riadneho úroku 321,48 eur do 21.11.2009 a úroku z omeškania v sume 513,83 eur. Po

čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania predstavoval uplatnený nárok žalobcu sumu 1.948,59
eur.

V sume 1.443,28 eur ako nesplatenej istiny žalobca započítal neuhradené predpísané poplatky v sume
13,93 eur od 31.5.2009 do 20.11.2009 a riadny úrok v sume 175,05 eur od 31.12.2008 do 20.11.2009.
Žalovaným bol poskytnutý úver v sume 3.319,39 eur, od ktorej sumy súd odpočítal započítané plnenie
žalovaných v sume 2.065,09 eur a zostala nesplatená istina v sume 1.254,30 eur. K nesplatenej istine

súd pripočítal riadny úrok v sume 175,05 eur a zostala nesplatená suma 1.429,35 eur. V zmysle zmluvy
bol medzi účastníkmi dohodnutý poplatok za správu úveru 1,66 eur, ktorý mal byť celkom zaplatený
za obdobie do splatnosti úveru v sume 81,34 eur. Žalobca na zaplatenie poplatkov započítal sumu
239,98 eur (poplatok za správu v sume 173,59 eur a 66,39 eur za poskytnutie úveru), teda započítal
viac o 158,64 eur. Súd preto túto sumu odpočítal od sumy 1.429,35 eur a zostala nesplatená suma

1.270,71 eur. Žalobca poplatok uplatnil vo výške 1,99 eur, ktorá suma poplatku však nebola dohodnutá
v zmluve. Žalobca odkázal na Sadzobník, podľa ktorého boli určované výšky poplatkov. Súd poukazuje
na uznesenie bodu 2. čl. V. zmluvy, podľa ktorého sa dlžník oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s
ním, čím sa však Sadzobník nestal súčasťou zmluvy a žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie poplatku
iného, než bolo v zmluve dohodnuté (§ 4 Zák.č. 258/2001 Z.z.).

V časti uplatneného úroku z omeškania tento bol vypočítaný s použitím úrokovej sadzby 8% avšak v
rozpore s hore uvedenými zásadami nielen z istiny, ale z tzv. rozšírenej istiny vypočítanej žalobcom.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o príslušenstvo, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania upravený v
súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ vykonávacím predpisom a to Nar. vl. 87/1995 Z.z. vo výške
dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, ktorá diskontná sadzba bola vo

výške 4% a teda úrok z omeškania 8% zo skutočnej istiny v omeškaní. Súd priznal úrok z omeškania od
21.8.2010 po čiastočnom plnení zo strany žalovaných v sume 22,32 eur dňa 20.8.2010, keď odpočítal
túto sumu od istiny 1.254,30 eur a následne vždy po odpočítaní ďalších plnení zo strany žalovaných na
istinu a to dňa 3.6.2011 v sume 40 eur, dňa 30.9.2013 v sume 35 eur, dňa 10.10.2013 v sume 35 eur,
dňa 10.10.2013 v sume 75 eur, dňa 28.10.2013 v sume 110 eur, dňa 28.11.2013 v sume 110 eur, keď

zostala nesplatená istina v sume 861,98 eur do zaplatenia.

Súd potom vo zvyšku uplatnený nárok žalobou zamietol.

Súd zamietol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úroku 11,80% ročne z nesplatenej tvrdenej istiny
v sume 1.443,28 eur od 4.7.2012 do zaplatenia. Poskytnutý úver bol splatný dňa 20.11.2009. Žalobca
uplatnil riadny úrok po dohodnutej splatnosti poskytnutého úveru a súd má za to, že za čas, keď sa

dostali žalovaní do omeškania nastupuje inštitút omeškania a povinnosť platiť úrok z omeškania. Úver
je odplatným právnym úkonom. Odplatu predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 ObZ). Kauza úverového právneho vzťahu
spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník platiť

úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie);
v takom prípade vzniká právo na úroky až vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Úverové
obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí.
Pokiaľ však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do
dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania.

Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v
občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop. Za čas po splatnosti úveru teda má veriteľ
právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek
navyšovanie úrokov z omeškania je aj právna konštrukcia navýšenia úrokov z omeškania o úroky zaúver, napr. zmluvnou podmienkou o platení úrokov za úver do zaplatenia a po splatnosti úveru a teda
počas omeškania. Úverové obdobie nie je podstatnou zložkou úveru, ale pokiaľ sa úver podmieňuje
obdobím, zákonite nastáva zmluvne dohodnutá doba splatnosti úveru a ku dňu splatnosti má dlžník

povinnosť zaplatiť úver a úroky (odplatné úroky, cena).

Súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku spoločne a nerozdielne. Žalovaní uzavreli zmluvu o splátkovom úvere ako dlžníci - manželia
a stali sa tak spoločnými a nerozdielnymi dlžníkmi. Žalobca so žalovanou 1/ uzavrel písomnú dohodu,
ktorou zrušili predchádzajúci záväzok vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere v časti žalovanej 1/,
ktorá sa v dohode zaviazala osobitne plniť v splátkach žalobcovi, ktoré však nedodržala. Uzavretá

dohoda i keď zrušila predchádzajúci záväzok vychádza zo zmluvy o splátkovom úvere a teda zmluvy
spotrebiteľskej. Žalovaná 1/ je takto povinná plniť titulom uzavretej dohody a žalovaný 2/ titulom zmluvy
o splátkovom úvere.

Žalovaní sa naďalej dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania, ktorý je v súlade s Nar. vl. č. 87/1995 Zb. v zmysle ustanovení občianskeho práva a to odo

dňa uplatneného žalobcom v žalobe. Úrok z omeškania súd priznal z vypočítanej istiny po čiastočných
plnenia zo strany žalovaných.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. ods. 2 O.s.p., keď žalobca mal vo veci len
čiastočný úspech a preto súd rozhodol o pomernej náhrade trov konania. Žalobca mal v konaní čistý
úspech vo výške 24,42% /úspech 62,21% - neúspech 37,79%/ a preto mu v tejto výške priznal náhradu

trov konania z prisúdenej výšky pohľadávky s použitím ustanovení Vyhl.č. 655/2004 Z.z. takto: 1. trovy
právneho zastúpenia v sume 475,80 eur a to za 4 úkony právnej služby /prevzatie, prípravy, podanie
žaloby na súd, písomné vyjadrenie vo veci, čiastočné späťvzatie žaloby/, 4 x režijný paušál, 20% DPH.
Trovy právneho zastúpenia celkom predstavujú sumu 475,80 eur a z toho 24,42% sumu 116,33 eur. Iné
trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 116,50 eur a z toho 24,42% sumu 28,45

eur. Súd preto priznal žalobcovi vyčíslenú výšku náhrady trov konania tak ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).