Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/171/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010525

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3811010525.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a
prísediacich Mgr. Miroslava Klamára a PaedDr. Eleonóry Porubcovej v trestnej veci obžalovaného Ing.
C. G. na hlavnom pojednávaní dňa 31.5.2013 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : B.. C. G. - nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., A. XX/XX,

j e v i n n ý , ž e :

1) dňa 8.9.2007 okolo 15:00 hod. po tom, čo pozval do domu v D. na T. XX bývalú družku - poškodenú
MUDr. G. C., jej dcéry G. a Y. a spoločného syna E., vyvíjal na poškodenú nátlak, aby na neho prepísala
časť majetku - O. dom H. v D., inak ju zastrelí, ktorú hrozbu opakoval aj po upozornení prítomnými a

v nasledujúcich dňoch sa opakovane telefonicky vyhrážal poškodenej zastrelením, ak prepis O. domu
H. na neho nezrealizuje,

2) dňa 23.10.2007 okolo 14:55 hod. v Prievidzi na H. ceste v čase, keď poškodená MUDr. G. C.
nastupovala do svojho osobného motorového vozidla, obžalovaný jej bránil zatvoriť dvere, chytil ju
za vlasy a mykal jej hlavou, pričom poškodená utrpela zranenie - natiahnutie väziva krčnej chrbtice a
psychický stres, v dôsledku čoho bola práceneschopná počas 35 dní, opakovane sa jej vyhrážal zabitím,
čím v poškodenej vzbudil obavu, že hrozby splní,

t e d a :

v bode 1)

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

v bode 2)

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe,

inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l :v bode 1)

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §

139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona,

v bode 2)

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 4
Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného v skúšobnej
dobe, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného

zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno e), g) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť písomne sa
ospravedlniť poškodenej MUDr. G. C., podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
sociálnemu výcviku.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného MUDr. G. C., nar. XX.X.XXXX, s nárokom
na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

E. na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného Ing. C. G. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkov

MUDr. G. C., G. I., Y. C., E. G., Ing. N. H., Ing. B. I., H. E., G. F., MUDr. H. D.. A. R., E. M., znalca MUDr.
G. I., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný sa necítil byť vinný zo skutkov, ktoré mu kládla za vinu obžaloba. Ku skutku pod bodom
1) uviedol, že sa stretol s poškodenou a jej deťmi, mal si odviesť osobné veci a dohodnúť sa ohľadne

majetku. Stretnutie trvalo 45 až 60 minút. Jednoznačne poprel, že by pri tomto stretnutí bol voči
poškodenej použil akékoľvek hrozby, tie nepoužil ani následne v nejakom telefonáte s poškodenou.
Nemal ani dôvod poškodenú nútiť prepisovať nejaký jeho majetok, teda ani O. dom H. na jeho osobu,
pretože mal s poškodenou uzavretý a podpísaný iný spôsob zabezpečenia jeho majetku - zmluvu o
pôžičke, ktorú súdu i predložil v spise na č.l. 912. Ku skutku pod bodom 2) pripustil, že sa na danom

mieste s poškodenou stretol, rozprávali sa i spolu, no voči poškodenej nepoužil žiadne fyzické ani
psychické násilie.

Ku skutku pod bodom 1) rozsudku zhodne vypovedali svedkovia MUDr. G. C. (ďalej len poškodená),
G. I. (predtým C.), Y. C., E. G., ktorí potvrdili, že v danom dome na Ulici T. v D. medzi obžalovaným a

poškodenou, ktorí v minulosti spolu žili, majú spolu i syna E., prebehol rozhovor ohľadne majetku a pri
tomto rozhovore vznikla medzi nimi roztržka, pri ktorej obžalovaný žiadal poškodenú, aby mu podpísala
papier - doklad, ktorý i poškodenej predkladal, išlo o jednu stranu splnomocnenia (v rámci dokazovania
sa s ním i súd oboznámil na č.l. 135a), žiadal, aby za 1 Sk previedla poškodená na obžalovaného O. dom
H.. Obžalovaný sa poškodenej vyhrážal, keďže to poškodená odmietala podpísať, v úmysle ju prinútiť

daný papier podpísať, že ak tak neurobí, tak jej strelí guľu medzi oči a bude sa na to pozerať. Tietohrozby boli myslené vážne, poškodená i z hrozieb mala v tom čase strach. Keď sa ohradili, že veď čo
to hovorí, že E. ostane bez mamy a on bude vo väzení, čo s ním bude ďalej, obžalovaný uviedol, že
pôjde do domova. Poškodená pripustila, že pretože bola rozrušená, aby sa ukľudnila, išli následne po

odchode z domu pozrieť sa na Banícky jarmok v D.. Obžalovaný sa jej mal takto vyhrážať i následne
počas telefonických rozhovorov. Bála sa obžalovaného.

Svedkyňa Ing. N. H. nebola priamym svedkom skutku, vie o ňom len z rozprávania poškodenej, ktorá
jednoznačne mala z obžalovaného strach.

I svedok G. F. potvrdzoval, že poškodená mala z obžalovaného strach.

Svedok A. R. nebol svedkom žiadneho zo skutkov, vyjadril sa, že bol známy tak obžalovaného ako i
poškodenej, tú i stretol na Baníckom jarmoku, vie, že sa i rozprávali o obžalovanom, dostal informáciu,
že si našiel inú priateľku, čomu sa čudoval. Nevidel na poškodenej nejaký strach, rozrušenie, bola v

normálnej nálade.

Svedok H. E. sa ku skutkom nevedel vyjadriť, pozná obžalovaného i poškodenú, vie, že spolu žili, nie
je pravdou, že by obžalovanému zabezpečoval zbraň.

Ku skutku pod bodom 2) rozsudku poškodená vypovedala, že s obžalovaným sa stretla pri SPP v D..
Keď vyšla od plynárov, videla, že pred jej vozidlom je zaparkované vozidlo obžalovaného. Rozbehla sa
do svojho vozidla. Obžalovaný bol v jeho vozidle, dokončil telefonát. Ako nastupovala do jej vozidla,
obžalovaný ju chytil za vlasy, mala jednu nohu ešte nie pod volantom, nevedela povedať, či ju mala
ešte vonku na zemi alebo na blatníku, telom už bola vo vozidle, obžalovaný, držiac ju za vlasy, silno ju

pohybom hlavy predklonil, vytočil hlavu, búchal jej hlavu, skôr predpokladala, že o koleno, nie o volant,
v dôsledku čoho jej akoby puklo v oblasti krčnej chrbtice. V dôsledku vzniknutého zranenia utrpela
zranenie,dosúčasnostimáproblémyschrbticouipravýmramenom.Bolapráceneschopná35dní.Hneď
po napadnutí bola podať trestné oznámenie. Na druhý deň pre problémy išla k lekárovi - na neurologické
vyšetrenie, potom bola u svojej ošetrujúcej lekárky. Obžalovaný vedel zo spolužitia, že má problémy s

chrbticou, že je i po operácii krčnej chrbtice stavcov - C6 a C7. Obžalovaný sa jej i vyhrážal zastrelením,
že ak mu nedá H., tak ju zastrelí, dá jej guľu do čela. To boli pravidelné vyhrážky obžalovaného, pretože
vedela, že má krátku zbraň, z použitých vyhrážok mala dôvodnú obavu, prosto obžalovaného sa bála,
mala z toho i psychické problémy. V súvislosti so vzniknutým zranením uplatňovala nárok na náhradu
škody vo výške 2.949,77 eur, v zmysle vyúčtovania, výpočtu ušlého príjmu počas PN v spise na č.l.

138-139, 910-911.

Svedkyňa Ing. B. I. vypovedala, že v čase skutku žila s obžalovaným, vie o skutku od obžalovaného,
keď po skutku jej sám povedal, že sa poškodenej vyhrážal, že jej strelí guľu medzi oči a i dodal, že
mal ešte silnejšie pritlačiť. To sa vyjadroval k fyzickému konfliktu, ktorý mal mať s poškodenou v jej

aute. Vie, že chcel dať podpísať poškodenej nejaké splnomocnenie, čo odmietla. Vysvetlila, prečo oproti
prípravnému konaniu zmenila výpoveď, vysvetlila, že v prípravnom konaní vypovedala tak pre vzťah a
pomer k obžalovanému, no po tom, čo sa i jej stalo s obžalovaným v auguste 2009, kedy sa pokúsil
zabiť i ju, zatiahol jej v rýchlosti 90 km/hod. na vozidle ručnú brzdu a vozidlo sa prevrátilo, musela na
hlavnom pojednávaní povedať o veci pravdu, tak ako jej to obžalovaný povedal. Po 24.10.2007 si myslí,

že bola poškodená v OD H. možno tri - štyrikrát do týždňa.

Svedok E. M. vypovedal, že čakal na obžalovaného, prechádzal sa po parkovisku. Obžalovaný sa
tam stretol s nejakou ženou, neskôr sa dozvedel, že to bola poškodená, nemal s ňou roztržku, len sa
rozprávali. Bol od nich vzdialený asi 10 metrov, sledoval to od chrbta, obžalovaný bol medzi dverami

vozidla, stál, či robil niečo vozidle, nevidel. Poškodená sedela vo vozidle, no do vozidla nevidel, tak
ani nevedel, čo vo vozidle robila, ani čo robil vo vozidle obžalovaný, či medzi nimi prebehla hádka -
fyzické napadnutie. Poškodená niečo volala, no čo, nevedel povedať, obžalovaný buchol dvermi, bol
nahnevaný. Predmet ich rozhovoru nepočul.

Svedkyňa MUDr. H. D. potvrdila, že je ošetrujúcou lekárkou poškodenej, ošetrovala ju, vystavovala
jej potvrdenie o práceneschopnosti, tak ako prebiehala liečba, aké problémy mala poškodená,
aké vyšetrenia podstupovala poškodená v súvislosti so vzniknutým zranením zaznamenávala v jej
dokumentácii, rešpektovala i závery vyvstané z odborných vyšetrení - neurologického a psychiatrickéhovyšetrenia. Poškodená mala bolesti chrbtice po úraze, mala poruchy spánku po prežitej traume.
Svedkyňa sa pre odstup času od času ošetrovania a výsluchu na bližšie podrobnosti nevedela vyjadriť.

Súd vypočul znalca MUDr. G. I., ktorý uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z
vyšetrovacieho spisu, zo zdravotnej dokumentácie poškodenej a samotného vyšetrenia poškodenej.
Poškodená utrpela zranenie 23.10.2007, od 24.10.2007 do 28.11.2007 trvalo u poškodenej objektívne
liečenie, PN poškodenej trvala do 17.11.2007, kedy u poškodenej na vlastnú žiadosť bola PN ukončená.
Pri svojich záveroch vychádzal zo záznamov ošetrujúcej lekárky, ale i prvovyšetrenia neurológa, už v

tomto zázname bol uvádzaný mechanizmus vzniku úrazu - že ju obžalovaný ťahal za vlasy a tlačil jej
hlavu do oblasti kolena. Sám znalec bol i pri vyšetrovacom pokuse vykonanom v prípravnom konaní, so
zápisnicou, o vykonaní ktorého sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil č.l. 646-661, ktorý potvrdil
mechanizmus vzniku zranenia. Určujúcim mechanizmom pre vznik zranenia podľa záverov znalca
u poškodenej bolo rýchle násilne predkolenie poškodenej v dôsledku konania páchateľa. Na vznik
zranenia nemalo vplyv, či by bola poškodená búchaná o volant alebo koleno nohy. Mal vedomosť

o existencii ochorenia poškodenej v oblasti krčnej chrbtice. Problémy, ktoré mala poškodená po
23.10.2007 - zranenie - natiahnutie väziva krčnej chrbtice a psychický stres, akútna reakcia na stres,
jednoznačne nesúviseli s týmto ochorením, súviseli len s úrazom, ktorý vznikol v dôsledku konania
obžalovaného.

Súd sa oboznámil s lekárskym posudkom č.l. 140, potvrdením o práceneschopnosti č.l. 140.

Súd návrh obžalovaného na výsluch znalca PhDr. K. N. na hlavnom pojednávaní, pribrať iného znalca
na vyšetrenie duševného stavu poškodenej, odmietol, pretože ako vyplynulo z jej ospravedlnenia č.l.
973, PhDr. K. N. ukončila činnosť znalca, túto už nevykonáva, a preto vo veci nemôže byť vypočutá

ako znalec, vypracované znalecké posudky má i skartované. Vzhľadom na tie okolnosti, k čomu sa
i ako znalec vyjadrovala, súd nepovažoval pre svoje rozhodnutie potrebné pribrať túto osobu resp. i
prípadne niektorého iného znalca v danej veci pre posúdenie osoby poškodenej, jej psychického stavu,
nemá žiadne okolnosti, ktoré by súd viedli k potrebe posudzovania, či svedkyňa správne vníma prežité
udalosti, tieto si správne pamätá a následne ich reprodukuje (otázky súvisiace s vyšetrením duševného

stavu svedka). Súd odmietol i návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania pribratím znalca z odboru
neurológie a ortopédie, za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku k povahe zranenia
a mechanizmu vzniku zranenia u poškodenej, pretože má za to, že znalec, ktorý v danej veci úplne a
výstižne zodpovedal všetky otázky potrebné súdu k jeho rozhodnutiu, súd v jeho záveroch nevzhliadol
žiadne rozpory, žiadnym iným vykonaným dôkazom neboli závery znalca MUDr. I. spochybnené.

Poškodená uplatňovala na hlavnom pojednávaní náhradu škody v súvislosti so vzniknutým zranením.
Dokladovala výšky ušlého zárobku vyčíslením priemerného denného príjmu z platieb zdravotných
poisťovní, s ktorými mala spoločnosť G. N. s.r.o. uzatvorené zmluvy č.l. 138-139, 910-911:
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, zmluva z 29.12.2006, teda za mesiac október 14.660,87 Sk, mesiac

november - 29.438,10 Sk,
- Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., zmluva z 30.3.2007 za mesiac október - 3.313,04 Sk, mesiac
november - 6.652,38 Sk,
- APOLLO - zdravotná poisťovňa, a.s., zmluva z 23.3.2007 za mesiac október - 2.274,78 Sk, mesiac
november - 4.567,62 Sk,

- Spoločná zdravotná poisťovňa, a.s., zmluva z 19.6.2007 za mesiac október - 1.095,65 Sk, mesiac
november - 2.200,- Sk,
- Union - zdravotná poisťovňa, a.s., zmluva z 12.2.2007 za mesiac október - 1.862,61 Sk, mesiac
november - 3.740,- Sk.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým na
výpoveď poškodenej, svedkov G. I. (predtým C.), Y. C., E. G., Ing. N. H., Ing. B. I., závery znalca z
odboru zdravotníctvo, oboznámené listinné dôkazy, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že obžalovaný v skutku pod bodom 1) - iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal
na chránenej osobe - blízkej osobe, ktorou sa v zmysle § 127 odsek 5 Trestného zákona rozumie i

bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa, čím tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej naplnil zákonné
znaky zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona, v bode 2) rozsudku
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe a inému úmyselne ublížil na zdraví, spôsobiac mu ujmu na zdraví akodlhšie trvajúcu poruchu normálnych telesných i duševných funkcií, ktoré sa prejavovali obmedzením v
obvyklomspôsobeživota,liečeníabolesťamiupoškodenej,čímtakpostránkeobjektívnejasubjektívnej
naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty - prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2

písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek
1 Trestného zákona.

Štát chráni život a zdravie človeka ako jednu z najdôležitejších spoločenských hodnôt. Chráni ich pred
neoprávnenýmizásahmitretíchosôb.Poskytujeiochranuobčianskemuspolunažívaniupredpáchateľmi

nebezpečného vyhrážania ako hroziaceho zla, ohrozenia života, zdravia a majetku. Objektom zločinu
vydierania je slobodné rozhodovanie človeka, do ktorej páchateľ zasahuje použitím násilia, hrozbou
násilia resp. inej ťažkej ujmy. Obžalovaný svojimi konaniami porušil tieto záujmy spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi - správami a charakteristikami osobu obžalovaného, z ktorých
vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol v minulosti súdne trestaný - odpis registra trestov č.l.

977, 1001. V mieste trvalého bydliska sú o ňom známe len pozitívne poznatky č.l. 591, nebol postihnutý
v priestupkovom konaní - správa č.l 741.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,

jeho následok, u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného
zákona, vzhliadol však jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona,
okolnosť, že spáchal viac trestných činov, zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť
nápravy, doterajší spôsob života, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek
4 Trestného zákona, zohľadniac však i ustanovenie § 41 odsek 2 Trestného zákona - okolnosť, že

obžalovaného odsudzoval za viac trestných činov, z ktorých jeden bol zločinom, a teda ukladal mu
trest odňatia slobody úhrnný a pri zohľadnení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že vzhľadom
na okolnosti, pomery páchateľa, u obžalovaného ide osobu, na ktorú sa hľadí akoby súdne trestaná
nebola, od spáchania trestnej činnosti uplynul dlhší čas, v ktorom obžalovaný viedol riadny život, dĺžka
konania nebola ovplyvnená zavineným konaním na strane obžalovaného, okolnosti skutku, že skutok

bol obžalovaným spáchaný v čase prebiehajúcich majetkových sporov, na ochranu spoločnosti, no
predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, by trest odňatia slobody v
zákonom určenej trestnej sadzbe, i keď na jej spodnej hranici zákonného rozpätia, by bol neprimerane
prísny a na ochranu spoločnosti ale i prevýchovu obžalovaného postačuje i trest kratšieho trvania, a
preto pri ukladaní trestu použil i ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona a potom ako dôvodný a

spravodlivý vzhliadol trest - trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným dohľadom nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe, výkon ktorého mu bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 28 mesiacov, za súčasného uloženia povinnosti písomne sa ospravedlniť poškodenej MUDr.
G. C., podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom sociálnemu výcviku. Súd nebol
názoru, že vzhľadom na osobu obžalovaného je potrebné na neho pôsobiť trestom nepodmienečným

a bol názoru, že vyššie uvedený druh a výmera trestu bude plniť účel trestu tak z pohľadu individuálnej
ako i generálnej prevencie.

Súd bol názoru, že poškodená riadne a včas neuplatnila nárok na náhradu škody, keď súdu v prepísanej
forme, príslušnými dôkazmi nedokladovala uplatňovaný nárok na náhradu škody. Nedokladovala

pravdivosť vyčíslených súm príslušných zmlúv listinnými dôkazmi - danými zmluvami, no predovšetkým
bol súd názoru, že ide o zmluvy nie s osobou poškodenej, ale spoločnosťou G. N. s.r.o., ktorá je
zrejme zamestnávateľom poškodenej, keďže ide o obchodnú spoločnosť. Poškodená riadne a včas
nedokladovala výšku jej denného zárobku zamestnanca, nie zamestnávateľa. Z týchto dôvodov, pretože
dokazovanie v smere uplatneného nároku na náhradu škody by podľa názoru súdu bolo nad rámec

adhézneho konania v rámci trestného konania, súd poškodenú v zmysle § 288 odsek 1 Trestného
poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.