Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Petrušková

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Sumár – iného úmyselne usmrtil.

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/123/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706010518
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2008:8706010518.1

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. februára 2008 zo senátu zloženom
z predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich Boženy Budziňákovej a Jany Bodnárovej,
rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Š. F. C. I. M. U. E. W. - XX.XX.XXXX/XXXX U. T., trvale bytom T. - Y.,
G.. N. Č.. XXXX/X, slobodný, inštalatér,

j e v i n n ý

- z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005,

p r e t o ž e

- dňa 21.9.2003 v čase okolo 24.00 hod. v blízkosti objektu bývalej Materskej školy v Poprade

- Matejovciach na ul. Továrenská štvrť, po predchádzajúcej hádke a nedorozumení s R. J. nar.
XX.X.XXXX, túto napadol tak, že ju pravou rukou strčil do ramena, v dôsledku čoho spadla zadnou
časťou tela na zem na trávnatý povrch, prikľakol si k nej a oboma rukami ju chytil okolo krku a škrtil
ju po dobu, kým nezostala nehybne ležať, čím jej spôsobil zranenie, v dôsledku, ktorého na mieste
zomrela, z miesta odišiel pre osobné motorové vozidlo zn. Škoda, nezisteného evidenčného čísla, do
ktorého naložil nehybné telo R. J., odviezol ho do poľa, kde ho v lokalite zv. Zadný Barich v Poprade -

Matejovciach na doposiaľ bližšie nezistenom mieste zakopal,

t e d a

- iného úmyselne usmrtil.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody v trvaní 12 /
dvanásť/ rokov a 8 /osem/ mesiacov.

Podľa§39aods.2písm.b/,ods.3Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.12.2005honavýkontrestuodňatia
slobody z a r a ď u j e do II. /druhej/ nápravnovýchovnej skupiny. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obž. Š. F. obžalobu pre trestný čin vraždy podľa
§ 219 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že dňa 21.9.2003

v presne nezistenom čase okolo 24.00 hod. v blízkosti objektu bývalej Materskej školy v Poprade -
Matejovciach na ul. Továrenská štvrť, po predchádzajúcej hádke s R. J. túto napadol tak, že ju pravou
rukou strčil do ramena, v dôsledku čoho spadla zadnou časťou tela na zem na trávnatý povrch, prikľakol
si k nej a oboma rukami ju chytil okolo krku a škrtil ju po dobu, kým nezostala nehybne ležať, čím jej
spôsobil zranenie, v dôsledku, ktorého na mieste zomrela, z miesta odišiel pre osobné motorové vozidlo,
do ktorého naložil nehybné telo R. J., odviezol ho do poľa, kde ho v lokalite zv. Zadný Barich v Poprade

- Matejovciach na doposiaľ bližšie nezistenom mieste zakopal.

Súd podanú obžalobu predbežne prejednal, vykonal úkony v zmysle § 243 ods. 3 Trestného poriadku a
keďže prokurátor a obvinený nesúhlasili s uzavretím dohody o vine a treste, vo veci sa nariadilo hlavné
pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dôkazy výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov, znalcov
a listinnými dôkazmi a zistil nasledovné.

Obv. Š. F. v prípravnom konaní uviedol, že s poškodenou R. J. sa stretol v žalovanej dobe i na mieste

činu, priznal aj to, že po vzájomnej hádke a nedorozumení poškodenú buchol do ramena, načo spadla
na trávu a tvárou k nemu.
Čo robil od tejto chvíle si nepamätá, spamätal sa až vtedy, keď odchádzal domov pre auto, do ktorého
naložil telo R. J. i to, že do domu sa opätovne vrátil, z drevárne vzal lopatu, s motorovým vozidlom sa
odviezol za obec Matejovce do vzdialenosti asi 2 km, tam vozidlo zastavil, lopatou vykopal jamu, do

ktorej vložil telo R. J. a jamu upravil tak, aby nebolo vidieť, že tam bolo kopané.
O tomto svojom konaní sa nikomu nezmienil až do dňa 6.4.2006.
Zároveň uviedol, že poškodenej nechcel ublížiť a nechcel ju ani usmrtiť.
Pri svojom výsluchu ako obvinený pred sudcom pre prípravné konanie opätovne potvrdil, že poškodenú
sotil, pričom táto padla hlavou na chrbát a prestala sa hýbať, pričom keď jej skontroloval tep bol veľmi

slabý, spanikáril, utekal domov pre auto a keď sa potom vrátil na miesto činu, opätovne poškodenej
skontroloval dych a tep, nezistil u poškodenej žiadne známky života a preto sa rozhodol poškodenú
odviesť za mesto, kde jej telo vložil a zahrabal do vykopanej jamy.
Poprel, aby poškodenú škrtil.

Obvinený bol vypočutý opätovne, avšak v prípravnom konaní už odmietol vypovedať a zúčastniť sa
vyšetrovacích úkonov k previerke jeho výpovedi a vyšetrovacích pokusov, iba pri jednej zo svojich
výpovedi pred vyšetrovateľom sa zmienil len o mieste kde poškodenú zakopal.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný a zároveň urobil vyhlásenie, že

nechce konanie o dohode o vine a treste a nechce uzavrieť ani dohodu o vine a treste, využil svoje právo
a na hlavnom pojednávaní k veci nevypovedal.

Svedkyňa X. J. ako matka poškodenej nemala vedomosti o samotnom skutku či konaní, ktoré obžaloba
kládla za vinu obžalovanému, vypovedala len o skutočnostiach, za ktorých spolu s ostatnými rodinnými

príslušníkmi hľadala svoju dcéru Janku a hneď na druhý deň po tom, čo sa nevrátila z diskotéky domov.
Svedkyňa však potvrdila, že jej dcéra R. J. mala s obžalovaným vzťah, s ktorým nesúhlasila i to, že
sa počas vyšetrovania tejto trestnej veci dozvedela od spolužiačok jej dcéry, že táto sa im sťažovala
na správanie a konanie obžalovaného i to, že sa jej dcéra s obžalovaným chcela rozísť, čo malo byť
dôvodom, pre ktorý obžalovaný jej dcéru aj fyzicky napadol a vyhrážal sa jej keď ich vzťah ukončí.

Svedkyňa tieto skutočnosti potvrdila aj vo svojej výpovedi v konaní pred súdom, ani tu sa však nevedela
konkrétnejšie vyjadriť o žalovanom skutku a konaní obžalovaného.Svedok R. J., T. J. E. T. Y. - otec a súrodenci poškodenej Jany J. rovnako tak o žalovanom skutku či
konaní obžalovaného nemali vedomosť, vo svojich výpovediach sa vyjadrovali len k okolnostiam, za
ktorých sa pokúsili nájsť a hľadať poškodenú R. J..

Svedkovia E. F. - matka obžalovaného, svedok Y. F. - otec obžalovaného, ale i svedok A. F. - brat
obžalovaného, ako jeho blízki príbuzní využili svoje právo a v prípravnom konaní ku skutku či osobe
obžalovaného nevypovedali.

Na hlavnom pojednávaní súd ich výpovede za podmienok stanovených v § 263 ods. 1 Trestného
poriadku prečítal.

V konaní pred súdom bola vypočutá svedkyňa L. H., U. Y., R. J. E. R. V. ako aj svedkyňa U. W., ktorej
výpoveď bola prečítaná v zmysle ustanovenia § 263 ods. 1 Trestného poriadku.

Z výpovedí týchto svedkov vyplynulo to, že svedkyne mali priame či nepriame vedomosti o vzťahu
obžalovaného s poškodenou aj o tom, že vzťah chcela ukončiť práve poškodená R. J..
Podľa svedkýň obžalovaný sa k poškodenej počas ich vzťahu správal agresívne, fyzicky ju aj napadol
a keď poškodená chcela vzťah ukončiť obžalovaný sa jej vyhrážal.
K zhoršeniu ich vzťahu malo dôjsť predovšetkým v letných mesiacoch v roku 2003, po návrate

poškodenej z prázdninového pobytu v Chorvátsku.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok R. V. policajt OR PZ SR Poprad, ktorý v prípravnom
konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní uvádzal, že pri operatívnej činnosti vo veci nezvestnosti
poškodenejR.J.viackrátpreverovalobžalovaného,tenvšakuvádzal,ženemávedomosťonezvestnosti

poškodenej a že s poškodenou sa dňa 20.9.2003 nestretol.
Obžalovaný až dňa 21.2.2006 súhlasil s psychofyziologickým overením pravdovravnosti na tzv.
detektore lži.
Podľa jeho ďalších tvrdení, obžalovaný sa pri tomto vyšetrení priznal, že poškodenú R. J. zavraždil dňa
21.9.2003 tak, že ju zaškrtil a priznal sa aj k tomu, že telo poškodenej zahrabal na mieste, ktoré zároveň

popísal a označil tak slovne ako aj písomne, obžalovaný dokonca po návrate z vyšetrenia označil na
mieste samom miesto kde telo poškodenej zahrabal, napriek tomu sa jej telo na označenom mieste
nepodarilo nájsť ani po opakovaných a nariadených policajných akciách.

Aj svedok F. T. rovnako ako svedok R.W. V. vypovedal, že obžalovaného doprevádzal na vyšetrenie na

oddelení aplikovanej psychofyziológie KEÚ Bratislava, kde sa zrealizovalo vyšetrenie na tzv. detektore
lži.
Svedok bol účastný celého tohto vyšetrenia a počas neho sa obžalovaný priznal, že zavraždil R. J. v
noci u 20. na 21.9.2003 tak, že po hádke ju uškrtil a jej telo odviezol na pole za Poprad - Matejovce.
Podľa výpovede svedka, obžalovaný aj pri návrate z vyšetrenia sa pred ním, ale aj ostatnými policajtmi

opätovne priznal k zaškrteniu poškodenej i k zahrabaniu jej tela, dokonca svedok uviedol, že obžalovaný
na náčrtok udal a popísal miesto kde mal jej telo zahrabať, čo nakoniec obžalovaný aj priamo na mieste
činu označil, napriek tomu sa telo poškodenej ani pri viacnásobnom preverovaní v udanom priestore
nenašlo.

Obdobne a zhodne o týchto okolnostiach vypovedal v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom
svedok Y. X..
Obžalovaný sa aj pred týmto svedkom pri ich vzájomnom rozhovore priznal, že poškodenú čakal v
inkriminovaný čas pri objekte bývalej materskej školy, počas rozhovoru došlo medzi nimi k hádke,
poškodená odmietla aj jeho darček a chcela ich vzťah ukončiť, čo bolo dôvodom, ktorý ho viedol k tomu,

že na poškodenú sa nazlostil, sotil ju do ľavého ramena a keď padla na chrbát skočil na ňu a škrtil ju
rukami.
Podľa svedka si obžalovaný na ďalšie svoje správanie a konanie nepamätá až do doby keď sa ocitol
doma, odkiaľ vzal osobné motorové vozidlo a ním sa vrátil na miesto činu.
Keďže poškodená sa nehýbala a bola studená, naložil ju do auta a zaviezol za Poprad - Matejovce na

pole, kde ju zakopal.
Obžalovaný sa podľa svedka o svojom konaní nezmienil ani rodinným príslušníkom a ani polícii z obavy
z následkov svojho konania.Všetci traja svedkovia pred vyšetrovateľom, ale aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne popreli, aby
na obžalovaného počas celého vyšetrenia na tzv. detektore lži alebo cestou tam či späť bol vyvíjaný
nejaký fyzický alebo psychický nátlak.

Ich výpovediam korešpondujú úradné záznamy nachádzajúce sa v trestnom spise na čl. 237 až 239.

Na hlavnom pojednávaní súd ďalej vykonal dôkazy výsluchom znalcov Y.. V. Y., T.. R. V. E. Y.. L. W..

Podľa znalca Y.. V. Y. z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatrie obžalovaný Š. F. netrpí duševnou
chorobou, v čase skutku konal agresívne v skratovom konaní, chápe zmysel trestného konania, bol
schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a jeho schopnosti boli len čiastočne - nepodstatne
znížené.
Jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný a prognóza jeho prevýchovy do budúcnosti sa javí relatívne
priaznivo.

Znalec a ani závery znaleckého posudku u obžalovaného nezistili žiadne poruchy sexuálnej preferencie.

T.. R. V. znalec z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých v
záveroch svojho posudku, ale i vo svojej výpovedi konštatoval, že celková úroveň rozumových
schopností obžalovaného je v pásme priemeru, jeho osobnostná štruktúra je tvarovaná introvertným

ladením, melancholickým temperamentom, priemernou intelektovou i pamäťovou výbavou, labilnejšou
afektemotivitou, povrchnejšou emocionalitou, menej vrelým vzťahom k okolitému svetu, plachosťou,
ostýchavosťou s schizoidnými tendenciami, frustráciou a neurotickými prejavmi, avšak bez známok
duševného ochorenia.
Osobnostný vývin obžalovaného znalec označil za disharmonický.

Podľa znalca obžalovaný je a bol schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité
skutočnosti.
Snahu obžalovaného javiť sa v lepšom svetle znalec označil len za obranný mechanizmus.
Agresivitu znalec nepovažoval za dominantnú črtu obžalovaného a podľa neho motív konania
obžalovaného bol skratový a afektívne značne sýtený.

Y.. L. W. vo svojom znaleckom posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva, ale i
vo svojej výpovedi v konaní pred súdom konštatoval, že je veľmi málo pravdepodobné až vylúčené,
aby prípadné smrteľné poranenie poškodenej vzniklo spôsobom ako ho popisuje obžalovaný vo svojej
výpovedi pred vyšetrovateľom a sudcom pre prípravné konanie.

Znalec ďalej uviedol, že obžalovaný nemohol po tak krátkom čase - 14 minút zistiť chladnutie tela u
mŕtvoly, pretože na tele obete nevzniknú ešte charakteristické zmeny teploty, smrť poškodenej však
mohol laicky určiť iným spôsobom - zistenie prítomnosti tepu, dýchania a pod.
Čas, ktorý znalec označil v trvaní 14 minút vychádzal z vyšetrovacieho pokusu a ako o tom svedčí
zápisnica z tohto úkonu, tejto dobe zodpovedá presun obžalovaného z miesta činu do miesta trvalého

bydliska peši a jeho návrat na miesto činu osobným motorovým vozidlom.
Jeho ďalší záver o vylúčení prípadného smrteľného poranenia poškodenej podľa obžalovaného
zodpovedá vyšetrovaciemu pokusu, pri ktorom sa overovala táto možnosť vzniku smrteľného zranenia
poškodenej R. J..

Jeho záveru a výpovedi korešponduje aj dôkaz získaný zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse, pretože
týmto dôkazným prostriedkom bolo zistené a preukázané, že pri prudkom sotení ani jedna z figurantiek
nespadla hlavou na zem tak, ako to popisoval vo svojej výpovedi samotný obžalovaný.

Miesto činu mal súd zistené zo zápisnice o ohliadke miesta činu, fotodokumentácie a plániku.

Z ďalších listinných dôkazov mal súd zistené poveternostné a teplotné podmienky zo dňa spáchania
skutku.

Zo správ a výpisu z evidencie motorových vozidiel bolo súdom zistené, že obžalovaný nebol a ani nie

je majiteľom motorového vozidla a v žiadnej dopravnej nehode nebol účastníkom.Zo správ o dovoze kovového šrotu súd zistil, že dňa 26.2.2006 a 27.2.2006 doviezla do výkupne kovový
šrot osoba označená menom A. F., pričom čiastka za kovový šrot bola vyplatená obžalovanému, v
druhom prípade bratovi obžalovaného A. F..

Z materiálov pátracieho zväzku OR PZ SR Poprad vyplynulo, že matka poškodenej R. J. dňa
23.9.2003 oznámila jej nezvestnosť, pričom dňa 6.10.2003 bolo po nej vyhlásené pátranie ako po
nezvestnej osobe, čomu zodpovedajú úradné záznamy z vykonaných previerok k jej nezvestnosti a
fotodokumentácia, avšak s negatívnym výsledkom.

Z vyššie uvedených - vykonaných a vyhodnotených dôkazov súd dospel k následovným záverom.

Obž. Š. F. bol prokurátorom obžalovaný z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005.

Z procesne použiteľných výpovedí vyplynulo, že obžalovaný priznal, že s poškodenou bol dňa 21.9.2003
v čase a mieste uvádzaným obžalobou aj to, že do poškodenej po vzájomnej hádke a nedorozumení
sotil takou silou, že spadla zadnou časťou tela a hlavou na zem.

Hociobžalovanýpopieral,žepoškodenúzaškrtilanasvojuobhajobuuvádzal,ženaďalšiesvojekonanie

si nepamätá, až do momentu, keď došiel domov pre auto, do ktorého telo poškodenej naložil, vrátil sa
s ním domov pre lopatu a odviezol sa ním do poľa za mesto Poprad, kde telo poškodenej zahrabal a
nikomu sa o tom nezmienil, táto časť jeho tvrdenia bola podľa názoru súdu na hlavných pojednávaniach
objektívne a spoľahlivo vyvrátená, predovšetkým cez výpovede svedkov F. T., Y. X. E. R. V., ďalej
výpoveďami znalcov a znaleckými posudkami z odvetvia súdneho lekárstva, psychiatrie a psychológie

ako aj listinnými dôkazmi - zápisnicou o vyšetrovacom pokuse zo dňa 8.9.2006 a úradnými záznamami
na čl. 237 až 239.

Aj keď všetky tieto, ale aj ďalšie súdom vykonané dôkazy boli dôkazmi nepriamymi, podľa jeho názoru
tvorili takú silnú, objektívnu a logickú skupinu dôkazov, ktoré mu dali spoľahlivý a dostatočný podklad

pre jeho rozhodnutie.

Rozhodnutie súdu o vine obžalovaného zo žalovaného trestného činu spočívalo tak na samotných a
procesne použiteľných výpovediach obžalovaného, ako aj vyššie uvedených dôkazov.

Obžalovaný sa pred svedkami F. T., R. V. E. Y. X. priznal k miestu, času a spôsobu akým usmrtil
poškodenú - teda zaškrteniu nebohej R. J., ale i k ďalšiemu konaniu smerujúcemu k ukrytiu jej tela -
zahrabaniu v poli za mestom Poprad v časti Matejovce.

Toto priznanie obžalovaného ako vyplynulo z celého dokazovania nebolo ničím a nikým vynucované,

ovplyvňované a k priznaniu obžalovaný nebol donútený ani cez psychický či fyzický nátlak - sám
obžalovaný to ani v jednom úkone prípravného konania nenamietal a nenapádal.

Tvrdenia a obrana obžalovaného, že si nepamätá na priame konanie vedúce k úmyselnému usmrteniu
poškodenej boli podľa názoru súdu vyvrátené cez výpovede znalcov z odboru psychiatrie a psychológie

a cez závery ich znaleckých posudkov.

Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi týchto dôkazov, že obrana obžalovaného v tomto smere
je účelová, použitá v snahe vyviniť sa a ako obranný mechanizmus.

Obžalovaný bol aj je schopný správne vnímať, zapamätať si a aj reprodukovať prežité skutočnosti.

Z tých istých dôkazov vyplynul pre súd záver, že obžalovaný konal síce skratovo, avšak cieľavedome,
zmysluplne a bez nastávajúcej amnézie.

Obžalovaný mal citový a priateľský vzťah s poškodenou, táto ho však mienila ukončiť, s čím obžalovaný
nesúhlasil a práve táto okolnosť podľa názoru súdu viedla obžalovaného k úmyselnému konaniu usmrtiť
poškodenú.To,žesaobžalovanýnepriznalkžalovanémukonaniuneznamená,ženemožnovyvodiťzáveropriamom
úmysle podľa § 4 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Aj keď obžalovaný konal skratovo, jeho konanie bolo cieľasmerné, pretože spôsobenie trestnoprávneho
následku v podobe smrti poškodenej R. J.Č. bolo priamym cieľom páchateľa.

Pre záver súdu o úmyselnom konaní obžalovaného svedčia aj jeho ďalšie konania smerujúce k ukrytiu

tela poškodenej, zlikvidovanie osobného motorového vozidla, v ktorom prevážal telo poškodenej, jeho
odchod z miesta činu domov pre nástroj na zahrabanie a zakopanie tela poškodenej, k čomu sa aj sám
priznáva a následne utajovanie svojho skutku a konania po dobu takmer 2 a pol roka pred príbuznými
nebohej i v zavádzaní orgánov činných v trestnom konaní pred samotným začatím trestného stíhania.

Záver súdu o spôsobe usmrtenia poškodenej tak, ako ho popísal v skutkovej vete výrokovej časti tohto

rozhodnutia vychádza z tvrdenia obžalovaného a jeho výpoveď pred svedkami R. V., F. T. E. Y. X., ako
aj z ich samotných svedeckých výpovedí, predovšetkým však z výpovede znalca z odvetvia súdneho
lekárstva a vyšetrovacieho pokusu.

Súdujenepochybneznáme,žeideonepriamedôkazy,aletietonepriamedôkazylogickyvyúsťujúzáver,

že je veľmi málo pravdepodobné až vylúčené, aby smrteľné poranenie poškodenej vzniklo spôsobom
ako ho popisoval obžalovaný pred vyšetrovateľom a sudcom pre prípravné konanie.

Samotný obžalovaný sa nikdy a v žiadnom z procesných úkonov použiteľných v konaní pred súdom
nezmieňoval o inom spôsobe usmrtenia poškodenej.

Takto vykonané a vyhodnotené dôkazy potom viedli súd k záveru, že obžaloba uniesla dôkazné
bremeno, čo do skutkových a právnych zistení a aj čo do záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho
spáchal obžalovaný Š. F..

Vykonané a vyhodnotené dôkazy viedli aj súd k právnemu záveru o úmyselnom konaní plne trestne
zodpovednej osoby Š. F..

Trestná zodpovednosť obžalovaného nebola vylúčená žiadnou okolnosťou uvedenou v Trestnom
zákone účinného do 31.12.2005.

Jeho úmyselné konanie bolo jednoznačne v príčinnej súvislosti s následkom v podobe smrti poškodenej,
nebolo ničím prerušené a následok a príčinný vzťah bol pokrytý výlučne konaním obžalovaného.

Obžalovaný tým, že iného úmyselne usmrtil spáchal trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného

zákona účinného do 31.12.2005 tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.

Trestný zákon účinný do 31.12.2005 bol pre posúdenie trestnej zodpovednosti páchateľa najpriaznivejší
a preto súd nepoužil ustanovenia Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Z hľadiska subjektívnej stránky preto potom súd jeho konanie kvalifikoval ako konanie v priamom úmysle
podľa § 4 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Jeho konanie je pre spoločnosť vysoko nebezpečné, pretože ním porušil a ohrozil záujem chránený
Trestným zákonom a spočívajúci v ochrane života človeka ako hodnoty najvyššej.

Ako preukázalo vykonané dokazovanie motívom jeho konania bola snaha poškodenej ukončiť vzťah s
obžalovaným, čo viedlo k jeho skratovej a násilnej reakcii a konaniu.

Je pravdou, že telo poškodenej nebolo ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia nájdené, bola však

jednoznačne preukázaná nezvestnosť poškodenej R. J. odo dňa 21.9.2003 a bolo zároveň spoľahlivo
preukázané, že to bol práve obžalovaný, ktorý bol s poškodenou v kontakte ako posledný.

Sám obžalovaný túto skutočnosť ani nikdy nepoprel.Bolo a je preto nesprávne právne a skutkovo sa domnievať, že nie je možné súdom uznať vinu páchateľa
obžalovaného z trestného činu vraždy, pri ktorej sa orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo nájsť

a znalecky preskúmať telo poškodenej obete, keď tomu nasvedčujú ďalšie, aj keď nepriame dôkazy,
ktoré však na seba vzájomné nadväzujú, sú v jednote a vo vzájomnej súvislosti, tvoriacej logicky jeden
celok dôkazov.

Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, nebol doposiaľ vedený v evidencii o priestupkoch, z miesta

trvalého bydliska je hodnotený všeobecne, zamestnávateľ ho hodnotí kladne.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy konkrétny stupeň spoločenskej
nebezpečnosti činu pre spoločnosť, možnosť nápravy a pomery páchateľa a po takto vykonaných a
vyhodnotených zásadách pre ukladanie druhu a výmery trestu dospel súd k záveru, že u obžalovaného
sa účel trestu podľa § 23 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 sa dosiahne len uložením

prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody v strede trestnej sadzby stanovenej za tento trestný
čin a s výkonom v II. /druhej/ nápravnovýchovnej skupine za použitia ustanovenia § 39a ods. 2 písm.
b/, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Zaradenie páchateľa na výkon trestu do II: /druhej/ nápravnovýchovnej skupiny zodpovedá podľa

názoru súdu aj záverom znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, ktorý konštatuje relatívne priaznivú
prognózu prevýchovy páchateľa do budúcnosti, po výkone trestu odňatia slobody, navyše súd má zato,
že vzhľadom na závažnosť trestného činu, ale i na stupeň a povahu narušenia páchateľa sa táto náprava
a prevýchova zaručí lepšie v druhej nápravnovýchovnej skupine.
- iného úmyselne usmrtil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto

osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.