Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312010370
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8312010370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

Evy Pirkovskej a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.5.2015, v trestnej veci
proti obžalovanému B. B. pre pomoc k zločinu úverového podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona
k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné sp. zn. 4T 94/2012 zo dňa 3.3.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného B. B., nar. X.X.XXXX v K., trvale bytom K., ul. I. č. XXXX/XX,

podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné pre skutok
kvalifikovaný ako pomoc k zločinu úverového podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona k § 222

ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- v období od 10.6.2010 do 15.6.2010 v K. B. B. sfalšoval potvrdenie o aktuálnom zostatku bezúčelového
spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX vedeného v G. banke a.s., pobočka K. na meno G. K., toto
sfalšované potvrdenie dal G. K., tento ho dňa 15.6.2010 predložil kancelárii pobočky Prvej stavebnej
sporiteľne a.s. v Humennom na Mierovej ulici č. 88 a na základe toho mu bol doplatený mimoriadny
medziúverastavebnýúverodPrvejstavebnejsporiteľnea.s.nazákladezmluvyč.205143307vcelkovej
výške 13.400,- eur, čím takto spoločným konaním spôsobil Prvej stavebnej sporiteľni a.s. škodu vo výške
13.400,- eur,

o s l o b o d z u j e, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obž. B. B. uznaný za vinného z pomoci k zločinu úverového
podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

- v období od 10.6.2010 do 15.6.2010 v K. B. B. sfalšoval potvrdenie o aktuálnom zostatku bezúčelového
spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX vedeného v G. Z. a.s., pobočka K. na meno G. K., totosfalšované potvrdenie dal G. K., tento ho dňa 15.6.2010 predložil kancelárii pobočky Prvej stavebnej
sporiteľne a.s. v Humennom na Mierovej ulici č. 88 a na základe toho mu bol doplatený mimoriadny
medziúverastavebnýúverodPrvejstavebnejsporiteľnea.s.nazákladezmluvyč.205143307vcelkovej

výške 13.400,- eur, čím takto spoločným konaním spôsobil Prvej stavebnej sporiteľni a.s. škodu vo výške
13.400,- eur.

Za to podľa § 222 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 3 rokov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu bol podmienečne odložený a
podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom.

Zároveň podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona mu bola uložená povinnosť spočívajúca v

príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona mu bol uložený aj peňažný trest vo výmere 300,- eur a podľa § 57 ods.
3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest
odňatia slobody na 3 mesiace.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu

odvolanie, ktoré neskôr písomne odôvodnil. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje
za nesprávne vo všetkých jeho výrokoch. Vinným ho súd uznal napriek tomu, že nemal jednoznačne
preukázanú jeho vinu. V súlade so zásadou in dubio pro reo ho mal spod obžaloby oslobodiť. Spáchanie
skutku od začiatku odmietol s tým, že žiadne sfalšované potvrdenie G. K. nepriniesol, pričom túto
skutočnosť mu potvrdili i svedkovia V. N., W. K. a svedok N.. Svedkovia V. N. a W. K. vypovedali,

že v rozhodnom čase sa on vôbec nenachádzal na mieste, kde malo dôjsť k spáchaniu skutku, lebo
sa nachádzal úplne inde. Svedok N. zase na pojednávaní uviedol, že bol svedkom toho, ako G. K.
smerom k jeho osobe naznačoval ukazovákom ruky výstrel zo strelnej zbrane, čo znamenalo, že ho
ako osobu mieni ľudsky zlikvidovať, čo si on vysvetľoval tým, že mu mieni vážne ublížiť, čo je podľa
neho na úrovni krivého obvinenia. Prvostupňový súd v súvislosti s výpoveďami uvedených svedkov

iba stručne konštatoval, že im neuveril, lebo sú vraj účelové, nakoľko títo svedkovia majú byť s ním v
priateľskom vzťahu. Takéto konštatovanie ale on nepovažuje za dostatočné, pretože neuveril tvrdeniam
štyroch osôb, vrátane neho, a na druhej strane uveril G. K., ktorý je s ním naopak v nepriateľskom
vzťahu a jeho kamarátovi W. N., teda len dvom osobám, ktoré sú motivované ublížiť mu pre údajný
„nepodarený obchod", čo ho nasmerovalo proti nemu v snahe pomstiť sa mu, keď aj tak už i on sám má

problémy. Naviac, na rozpory a nevierohodnosť vo výpovediach oboch poukazoval už vo svojom podaní
zo dňa 28.9.2012 označeného ako návrh na vykonanie dôkazov. G. K. i W. N. rôzne popisovali priebeh
rozhodných skutočností, čo však prvostupňový súd prehliadal a dôkazy na jeho obranu tak, ako ich
navrhol, nevykonal. Konkrétne, z intencií výpovede G. K. vyplynulo, že hneď po odchode z Tatrabanky
a.s., keď mu tam povedali, že musí priniesť „potvrdenie", išiel na kávu na čerpaciu stanicu OMV v

Humennom, kde práve vtedy on mu mal údajne ponúknuť, že mu zoženie potvrdenie. Svedok N. ale dňa
14.10.2011 vypovedal, že už aj mesiac predtým vedel, že G. K. potrebuje k úveru nejaké doklady, čo je
však v porovnaní s tvrdením G. K. podstatný rozdiel. Taktiež, pri výsluchu dňa 14.10.2011, svedok N. na
otázku vyšetrovateľa, či videl papier, ktorý on údajne mal dať G. K., uviedol: „Nie nevidel. Ani neviem, čo
na ňom bolo." Na pojednávaní však už vypovedal niečo iné, keď tvrdil, že odovzdávaný dokument mal

obsahovať text s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., avšak v skutočnosti sa na ňom taký text nenachádza.
Naviac, je nelogické, aby on nejaký sfalšovaný dokument niekomu mal odovzdávať pred nejakým ďalším
svedkom, lebo by konal proti sebe. Ďalej už v uvedenom podaní zo dňa 28.9.2012 tiež navrhoval, aby
bol vykonaný dôkaz expertíznym preskúmaním „potvrdenia", aby vôbec vyvrátil čo i len podozrenie, že
prišiel do kontaktu s ním, resp. či ho napríklad nevyhotovila pre G. K. samotná pracovníčka peňažného

ústavu v snahe pomôcť mu, veď pravosť podpisov na „potvrdení" bola dokonca konkrétnymi osobami
aj potvrdená. Rovnako navrhoval, aby z Tatrabanky a.s. bola ako dôkaz vyžiadaná správa, či niekedy v
minulosti mal poskytnutý úver z Tatrabanky a.s. a či tento bol vybavovaný svedkyňami Y. a Ing. W., lebo
nemal odkiaľ vedieť, ako vyzerá inkriminovaná písomnosť a tiež, že na nej majú byť podpísané tieto
pracovníčky banky, nehovoriac už o napodobení ich podpisov. Pokiaľ prvostupňový súd vyššie uvedené

dôkazy nevykonal, nepostupoval v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Okrem uvedených rozporov
pracovníčky Tatrabanky a.s. a Prvej stavebnej sporiteľne a.s. ho nielenže priamo neusvedčujú z ničoho,ale naopak vo vzťahu k nim vzniká podozrenie, ktoré nebolo vylúčené, že v snahe pomôcť G. K., mohla
i niektorá z nich participovať na konaní, ktoré predtým bolo i G. K. kladené za vinu. Uvedené by podľa
neho mohla odhaliť ním navrhnutá expertíza. Príkladmo poukazuje na skutočnosť, že svedkyňa G. M.

dňa 13.10.2011 pri svojom výsluchu uviedla, že G. K. pozná už dlhšiu dobu a spolupracovala už s jeho
mamou, preto mu sama ponúkla jeden z ich produktov. Napokon, podľa neho nemožno opomenúť
ani tú skutočnosť, že splnomocnenec Prvej stavebnej sporiteľne a.s. Mgr. G. N. pri svojom výsluchu
dňa 22.8.2011 vypovedal, že úverová zmluva uzatvorená s G. K. je platná. Vyvstáva teda i právna
otázka, ako vôbec mali byť naplnené skutkové znaky trestného činu, keď Prvá stavebná sporiteľňa a.s.,

ktorá v konaní vystupuje ako poškodená, akceptuje právny vzťah s G. K., čo znamená, že ho považuje
za lege artis. Keby mala za to, že G. K. od nej získal finančné prostriedky proti jej vôli (podvodom),
takýto právny vzťah by bol podľa neho absolútne neplatný. Skutok má podľa jeho názoru všetky znaky
občianskoprávneho vzťahu, a nie je trestným činom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd v
zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a sám vo veci rozhodol
tak, že ho spod obžaloby prokurátora oslobodí, alebo zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na nové

prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že prvostupňový súd dokazovanie vykonal zákonným spôsobom
a vykonal všetky dôkazy, ktoré mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci. V rámci
vykonaných dôkazov však neodstránil všetky podstatné rozpory, čo viedlo k tomu, že skutočnosti z nich
plynúce nevyhodnotil správne a nedospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

Preto odvolací súd na verejnom zasadnutí dokazovanie doplnil výsluchom obžalovaného a svedkov W.

K., G. K. a W. N. a zistil, že napriek úplnému a riadne vykonanému dokazovaniu nie je možné bez
dôvodných pochybností skonštatovať, že páchateľom žalovaného trestného činu je obžalovaný.

V predmetnej veci stoja proti sebe dve skupiny dôkazov. Na jednej strane stojí výpoveď svedka, už
odsúdeného G. K., ktorá je čiastočne podporovaná výpoveďou svedka W. N., pričom tieto dôkazy sú v
priamom rozpore s výpoveďou obžalovaného a svedkov W. K. a Bc. V. N..

Jediným priamym dôkazom usviedčajúcim obžalovaného B. B. zo spáchania žalovanej pomoci k zločinu
úverového podvodu je svedecká výpoveď G. K., ktorý už bol sám za predmetný zločin odsúdený. Vo
vzťahu k tomuto dôkazu sú však dané také skutočnosti, ktoré jeho tvrdenia spochybňujú.

Aj z dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí je zrejmé, že po spáchaní skutku, ešte pred
začatím trestného stíhania v tejto veci, obžalovaný s G. K. spoločne vložili peniaze do obchodu, ktorý

nevyšiel, pričom G. K. vytýka obžalovanému, že ho do toho zatiahol a pripravil o veľkú sumu peňazí.
Od vtedy už nie sú kamaráti, G. K. sa s obžalovaným nerozpráva a podľa svedkov N. a W. K. posielal
obžalovanému aj výhražné SMS-ky a mal k nemu výhražné gestá.

Z týchto skutočností možno vyvodiť nepriateľský postoj G. K. voči obžalovanému, ktorý je okolnosťou
spochybňujúcou obsah jeho výpovedí usviedčajúcich obžalovaného z účasti na žalovanom trestnom

čine.

Svedeckú výpoveď G. K. čiastočne podporuje svedecká výpoveď jeho kamaráta W. N., ktorý tvrdí, že bol
pri tom, keď obžalovaný odovzdal G. K. nejaký papier. V jeho svedeckých výpovediach sú však rozpory,
ktoré vyvolávajú pochybnosti aj o jeho tvrdeniach.Najprv v prípravnom konaní totiž tvrdil, že obžalovaným odovzdávaný papier nevidel a nevie čo na ňom
bolo. Neskôr na hlavnom pojednávaní však už uviedol, že na tom papieri bolo niečo s Prvou stavebnou
sporiteľňou. V súvislosti s tým je potrebné zdôrazniť aj to, že na falošnom (ale ani na pravom) potvrdení

nie je žiadna zmienka o Prvej stavebnej sporiteľni, nakoľko išlo o potvrdenie vystavené Tatrabankou
a bolo adresované G. K.. Rozpor vo výpovediach tohto svedka vznikol aj v tom, že kým v prípravnom
konaní uvádzal, že on už mesiac vopred vedel, že G. K. si berie úver, že k nemu potrebuje nejaké
doklady a že mu obžalovaný nesie potrebný papier, tak na hlavnom pojednávaní už tvrdil, že počas
stretnutia obžalovaného s G. K. on nevedel o čo ide a až na polícii sa dozvedel o úvere G. K. v Prvej

stavebnej sporiteľni.

Rozporne vypovedajú aj G. K. a W. N. navzájom, pretože G. K. tvrdil, že on sa pri odovzdávaní falošného
potvrdenia obžalovaným prítomnosťou N. istil, ten vedel čo ide robiť a aj mu ukázal papier, kým N. na
hlavnom pojednávaní popieral, aby vedel o čo ide a aby potvrdenie videl.

Naproti tomu je tu výpoveď obžalovaného B. B., ktorý pomoc, či inú účasť na trestnom čine G. K. od
začiatku popiera a bráni sa tým, že v čase, keď mal falošné potvrdenie odovzdať G. K., sa nachádzal s W.

K. a svojou priateľkou Bc. V. N. na chate na X.. Jeho obranu potvrdzujú svojimi výpoveďami svedkovia W.
K. a Bc. V. N., ktorých pravdivosť, napriek blízkemu vzťahu k obžalovanému a rozporom vo výpovediach
W. K., sa vyvrátiť nepodarilo.

Za danej dôkaznej situácie, po starostlivom uvážení všetkých uvedených skutočností jednotlivo i v ich
súhrne, nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z alternatív skutkového stavu zodpovedá skutočnosti.

Preto je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť alternatívu pre obžalovaného
najpriaznivejšiu.

Keďže vina obžalovaného nie je nepochybná ani po starostlivom vyhodnotení všetkých dôkazov, pričom
do úvahy už neprichádza vykonanie ďalších dôkazov, odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
zrušil a obžalovaného podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.