Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110213459
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8110213459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: PAMI-mont s.r.o., Veľký
Šariš,Mlynská6,IČO:44682964,zastúpenýMgr.ZuzanouNovákovou,advokátkou,Prešov,Slovenská
84, proti žalovanému: Y. U., bytom F., S. XXX/X, zastúpený JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, Nám.
slobody2,Humenné,ozaplatenie5.494,82Eursprísl.,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Prešov č.k. 13C/157/2010-238 zo dňa 14.10.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu 1.stupňa okrem trov konania a trov štátu.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a trovách štátu a v rozsahu zrušenia v r a c i a
vec súdu 1.stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.494,82 Eur
spolu s 9 %-nými úrokmi z omeškania ročne od 19. 01. 2010 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi a štátu trovy konania v rozsahu 100
% zo vzniknutých účelne vynaložených trov.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust.§ 631, § 634 ods.1 a § 517 Občianskeho
zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení) a ust.§ 3 ods.1,2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Výsledkami vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
zmluva o dielo, na základe ktorej mal žalobca vykonať pre žalovaného kúrenárske a vodoinštalatérske
práce. Žalovaný nenamietal, že práce, ktoré žalobca vykonal, nemali byť vykonané. Bránil sa tým, že

bola dohodnutá cena za dielo 100.000,-Sk a namietal, že dielo malo vady. Nepredložil však žiadne
dôkazy o tom, že vykonané práce reklamoval.

V konaní nebola preukázaná dohoda o cene za dielo, a preto mal súd prvého stupňa za to, že žalobcovi,
ako vykonávateľovi diela, patrí primeraná hodnota vykonaných prác (§ 634 ods. 1 OZ). Primeraná
hodnota vykonaných prác bola vyčíslená znaleckým posudkom Ing. W. na sumu 6.853,16 Eur bez DPH,
čo s DPH činí 8.223,79 Eur. Žalobca žiada od žalovaného zaplatenie sumy 5.494,82 Eur, teda výrazne

menej, ako vyplýva z vypracovaného znaleckého posudku.

Všeobecná hodnota vykonaných prác je 8.223,79, po odpočítaní sumy 960,- Eur za kotol zostáva
nezaplatená cena vo výške 7.263,79 a keby aj hodnota prác reklamovaných žalovaným bola 10 % ztejto sumy, jednalo by sa o sumu 726,- Eur a po odpočítaní tejto sumy by stále zostávala nezaplatená
cena vo výške 6.537,41 Eur. Žalobca sa žalobou dožaduje zaplatenia sumy 5.494,82 Eur, a preto súd
žalobe vyhovel v časti istiny.

Žalovaný nepreukázal, že mal so žalobcom dohodu o tom, že si navzájom započítajú vykonané práce,
žalovaný nezapočítaval proti pohľadávke žalobcu žiadnu svoju pohľadávku, ako to vyplýva z vyjadrenia
jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 12. 01. 2011.

Nezaplatením ceny diela na výzvu žalobcu (v čase splatnosti faktúry) sa žalovaný dostal do omeškania,
a je povinný platiť aj úrok z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa žalobe vyhovel aj v
časti úroku z omeškania.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p.
Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto právo na náhradu trov konania. Súd preto

priznal žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % zo vzniknutých trov konania.

Výrok o trovách konania štátu súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 148 O.s.p. tak, že zaviazal
žalovaného, ktorý bol v konaní neúspešný, na náhradu trov konania štátu v rozsahu 100 % zo
vzniknutých účelne vynaložených trov konania.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 205 ods.2
písm.d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.). Žalovaný nesúhlasil so žalobou z dôvodu, že
žalobca mu robil rekonštrukciu kúrenia a vody na základe ústnej dohody za cca 3.500,- Eur. Zároveň
na základe návrhu od p.F., štatutára žalobcu žalovaný v mesiacoch december a január 2010 prevádzal

opravy 4 vozidiel PAMI a PAMI-mont, čím malo dôjsť k vzájomnému vyrovnaniu poskytnutých služieb
zápočtom. Žalovaný robil so žalobcom zápočty na práce, a preto nikto nikomu peniaze nevyplácal.
Práca vykonaná žalobcom bola vykonaná na veľmi nízkej estetickej a odbornej úrovni. Preto aj
žalovaný reklamoval vykonanie niektorých prác. Vo februári prišiel žalobca so svojim zamestnancom do
domu žalovaného pod zámienkou odstrániť nedostatky a keď im syn žalovaného nevenoval pozornosť,

zdemontovali kotol a naložili ho do auta. V priebehu konania bol znalkyňou Ing. A. W. vypracovaný
znaleckýposudok,zktoréhovyplýva,ževšeobecnáhodnotaprácvykonanýchžalobcomprežalovaného
je 6.853,16 Eur. Žalovaný má za to, že znalkyňa v znaleckom posudku vychádzala zo skutkového
stavu, keď predmetné kúrenie už bolo opravené. Spracovala teda znalecký posudok na základe toho,
v akom stave sa kúrenie nachádzalo, keď bolo urobené novou spoločnosťou, ktorá nedostatky žalobcu

odstránila, pretože na základe správy o odbornej prehliadke zo dňa 23.02.2010 zariadenie nebolo
schopné bezpečnej prevádzky v čase odbornej prehliadky. Samotná znalkyňa v posudku uviedla, že k
jeho spracovaniu je nutné vyjadrenie žalovaného, avšak podala znalecký posudok bez toho, aby sa s
týmto stretla, pričom ohliadka bola vykonaná bez oznámenia žalovanému. Podľa názoru žalovaného
znalecký posudok nebol vypracovaný, ani doplnený podkladmi, ktorými disponoval žalovaný, na základe

ktorých by bolo možné objektívne zhodnotiť skutkový stav. Znalecký posudok v celom rozsahu považuje
žalovaný za nedostatočný, neobjektívny a nezakladajúci sa na pravde posudzovaného skutkového
stavu. Dňa 11.10.2013 zaslal žalovaný konajúcemu súdu žiadosť o ospravedlnenie a odročenie
pojednávania, ktoré bolo vytýčené na deň 14.10.2013 z dôvodu práceneschopnosti žalovaného,
ktorý trval na svojej osobnej prítomnosti na pojednávaní. Aj napriek uvádzanému ospravedlneniu so

zachovaním 3-dňovej zákonnej lehoty súd dňa 14.10.2013 vo veci konal a bol vyhlásený rozsudok.
Žalovaný má za to, že na základe uvedeného došlo k porušeniu základnej zásady na spravodlivý proces,
ktorý je formulovaný v článku 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v spojitosti so zásadou rovnosti účastníkov konania. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. S dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní nesúhlasil.
Naopak v celom rozsahu trval na podanej žalobe. Stotožnil sa so závermi prvostupňového súdu a žiadal
rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania aj za toto podanie vo veci samej.
Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu poskytol procesným stranám možnosti navrhnúť vykonanie

dôkazov, čo obe strany využili a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav potrebný pre vyhlásenie
rozsudku. Ustanovená znalkyňa v celom rozsahu potvrdila rozsah, kvalitu, ako aj cenu vykonaných prác,
ktorá je vyššia než bola žalobcom fakturovaná, teda dôvodnosť podanej žaloby, a preto súd správnepojednával vec v neprítomnosti žalovaného po opakovanom ospravedlnení jeho neúčasti a vyhlásil
spravodlivý rozsudok.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 22.04.2015 a zistil, že odvolanie žalovaného čo do veci samej nie je dôvodné,
čo do výroku o trovách konania a trovách štátu je však potrebné rozsudok zrušiť.

Ust.§ 205 ods.2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., teda nesprávny
skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení
dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ust.§ 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu

pre posúdenie veci z právneho hľadiska.

Vprejednávanejveciodvolacísúdnezistil,žebyrozsudoksúduprvéhostupňavychádzal znesprávneho
skutkového záveru. Súd prvého stupňa účastníkmi produkované dôkazy na preukázanie ich skutkových
tvrdení hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ust.§ 132 až § 135 O.s.p. a jeho hodnotenie a skutkový

záver si osvojuje i odvolací súd.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania sa na jeseň roku 2009 dohodli, že
žalobca zrealizuje pre žalovaného kúrenárske a vodárenské práce - prestavbu kúrenia, nové rozvody,
výmenuradiátorov,novúvodovodnúprípojku.Účastnícikonanianeuzavrelipísomnúzmluvu,aninijakým

spôsobom okrem ústnej zmluvy nešpecifikovali rozsah prác, ktoré mali byť vykonané. Výpovede
účastníkov sa rôznia v tom, čo bolo predmetom dohody a aká bola dojednaná cena, pričom ich nezhoda
spočíva najmä v tom, že podľa tvrdenia žalovaného, mali byť všetky práce vykonané za sumu 100.000,-
Sk. Žalobca tvrdí, že takáto dohoda neexistovala.

Žalobca postupne vykonal v dome žalovaného rôzne práce. Ich cenu si vyfakturoval faktúrou číslo
2010P002 na sumu 6.454,82 Eur s DPH. Táto faktúra bola splatná 18. 01. 2010. Následne dobropisom
číslo 2010P008 dobropisoval žalovanému sumu 960,- Eur v súvislosti s tým, že žalobca zo stavby
žalovaného odstránil zamontovaný kotol, ktorý bol tiež predmetom dodávky žalobcu. Žalovaný z týchto
faktúr nezaplatil žalobcovi nič.

Žalovaný tvrdil, že sa so žalobcom dohodol aj na tom, že žalovaný, resp. iná spoločnosť vykoná pre
žalobcu opravu áut a vzájomne si započítajú cenu vykonaných prác. Žalobca ani žiadna iná osoba takúto
dohodu nepotvrdili.

Dielo bolo ukončené v decembri 2009, žalovaný tvrdí, že reklamoval vykonanie niektorých prác. Na toto
však neboli predložené žiadne dôkazy.

Žalovaný objednal u firmy Raciotherm opravu vykonaných prác.

Zo znaleckého posudku Ing. A. W. vyplýva, že všeobecná hodnota prác vykonaných žalobcom pre
žalovaného je 6.853,16 Eur bez DPH. Žalovaný so znaleckým posudkom nesúhlasil, namietal, že znalec
nezohľadnil vady, ktoré dielo malo. Z vyjadrenia znalca vyplýva, že závery znaleckého posudku by
neboli zmenené ani pri existencii vád, na ktoré poukazoval žalovaný. Z vyjadrenia znalca tiež vyplýva,
že práce, ktoré vykonal žalovaný pri odstraňovaní tvrdených vád diela, nepresiahli hodnotu 10 % z

ceny určenej znaleckým posudkom. Preto súd 1.stupňa nepovažoval za potrebné vypracovať doplnok
k tomuto znaleckému posudku a zo znaleckého posudku vychádzal.

Podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo
ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.Odvolací súd má za to, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo skutočne preukázané, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej má žalobca vykonať pre žalovaného
kúrenárske a vodoinštalaterské práce. V konaní skutočne nebola preukázaná dohoda o cene za dielo.

Preto žalobcovi ako vykonávateľovi diela patrí primeraná hodnota vykonaných prác, tak ako to má
na mysli ust.§ 634 ods.1 Občianskeho zákonníka. Táto primeraná hodnota vykonaných prác bola
vypočítaná znaleckým posudkom Ing. W. na sumu 6.813,16 Eur bez DPH a s DPH táto suma činí
8.223,79 Eur. Všeobecná hodnota vykonaných prác je teda 8.223,79 Eur. Po odpočítaní sumy 960,- Eur
za kotol zostáva nezaplatená cena vo výške 7.263,79 Eur. Skutočne, ak by aj hodnota reklamovaných

prác žalovaným bola 10 % z tejto ceny, jednalo by sa o sumu 726,- Eur a po odpočítaní tejto sumy by
stále zostávala nezaplatená cena vo výške 6.537,41 Eur. Žalobca si žalobou uplatnil 5.494,82 Eur. Preto
bolo skutočne namieste žalobe vyhovieť.

K odvolacej námietke žalovaného, že mali byť navzájom započítané práce, odvolací súd poukazuje
na správny záver súdu prvého stupňa, že z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní

dňa 12.01.2011 vyplýva, že nežiadal pohľadávky započítať. K otázke započítania ďalšie dokazovanie
nesmerovalo. Žalovanému však nič nebránilo uplatniť nárok samostatnou žalobou.

K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že znalkyňa vychádzala zo skutkového stavu, keď kúrenie už
bolo opravené a spracovala znalecký posudok na základe toho v akom stave sa predmetné kúrenie

nachádzalo, keď bolo urobené novou spoločnosťou, ktorá nedostatky odstránila, odvolací súd uvádza,
že zo spisu vyplýva, že podanie žalovaného zo dňa 21.11.2012 (č.l. 196 - 211 spisu) obsahujúce správu
o odbornej prehliadke zo dňa 23.02.2010 a 15 strán fotodokumentácie s podpisom bolo doručených
znalkyni dňa 12.04.2013 spolu s prípisom, keď bola vyzvaná, aby v lehote 15 dní oznámila, či závery
znaleckého posudku č. 1/2012 by boli iné, ak by žalobca vykonal práce takým spôsobom ako je to

na fotografiách znázornené. Ak by rozdiel v určenej hodnote prác presiahol 10 % z ceny určenej v
znaleckom posudku č. 1/2012, bola vyzvaná k vypracovaniu doplnku znaleckého posudku a určenie
všeobecnej hodnoty prác a dodávok vykonaných žalobcom.

Podaním zo dňa 28.04.2013, doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 03.05.2013 znalkyňa oznámila,

že závery znaleckého posudku 1/2012 by sa nezmenili, ak by práce boli vykonané tak, ako
sú znázornené na priložených fotografiách. Cena prác, ktoré sú zdokumentované na priložených
fotografiách nepresiahne hodnotu 10 % oproti znaleckému posudku č. 1/2012.

Stanovisko znalkyne z č.l. 223 spisu, tak ako je uvedené vyššie, bolo oboznámené na pojednávaní dňa

14.10.2013, teda aj táto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná.

O vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu sa jedná vtedy, ak pri dokazovaní súd nepostupuje v
súlade s ust.§ 120 O.s.p. a nevykoná dôkazy, ktoré procesná strana navrhne napriek tomu, že takýto
dôkaz má slúžiť na preukázanie právne významnej skutočnosti, ktorej sa účastník dovoláva. V danom

prípade sa ako už odvolací súd uviedol vyššie o takúto vadu konania pri zistení skutkového stavu
nejednalo. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov
možno usudzovať len zo spôsobu akým súd prvého stupňa hodnotenie vykonáva. Odvolací súd nemôže
v tomto smere vyčítať súdu prvého stupňa žiadne pochybenia. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom
prvého stupňa zodpovedá pravidlám formálnej logiky. Súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z dokazovania vyplynuli a neopomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Preto
odvolací súd nemôže polemizovať so skutkovými závermi súdu prvého stupňa. Hodnotenie dôkazov
môže robiť len ten súd, ktorý ich vykonal.

Žalovaný vyčíta súdu prvého stupňa i odňatie možnosti konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. K odňatiu možnosti konať
pred súdom môže dôjsť aj tak, že sa účastník na pojednávanie riadne ospravedlní a súd napriek tomu
vo veci rozhodne.

Súd prvého stupňa potom čo žalovaný zaslal emailom žiadosť o ospravedlnenie a odročenie
pojednávania dňa 11.10.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že jeho klient
je toho času práceneschopný a chce sa pojednávania zúčastniť dňa 14.10.2013 vo veci pojednával.Skutočne sa teda žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu ospravedlnil emailom z pojednávania tri dni
pred začiatkom pojednávania. Predseda senátu na pojednávaní dňa 14.10.2013 konštatoval, že žiadosť
o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti nie je doložená zo strany právneho zástupcu

žalovaného aj potvrdením o práceneschopnosti žalovaného, a teda je možné vec prejednať.

Podľa ust.§ 119 ods.1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľaust.§119ods.2O.s.p.,účastník,ktorýnavrhujeodročeniepojednávaniamusísúduoznámiťdôvod

na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolností ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä: a/ dôvod pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/
deň, keď sa účastníci o dôvode dozvedel, c/ ak je to možné uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo
telefónu, na ktorý súd bezodkladne oznámi ako návrh posúdil.

Podľa ust.§ 119 ods.3 O.s.p., ak je dôvod na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žiadosť
o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti nebola doložená zo strany právneho zástupcu
žalovaného aj potvrdením aké je potrebné predložiť podľa ust.§ 119 ods.3 O.s.p. Preto tu nebol dôvod
pojednávanie odročovať. Zároveň nedošlo k odňatiu možnosti konať žalovanému pred súdom.

Podľa ust.§ 151 ods.7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto
určenia výšky trov, prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Podľa ust.§ 148 ods.1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Zo znenia ust.§ 148 ods.1 O.s.p., ale i zo súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že sa týka náhrady trov

štátu, túto súd nepriznáva vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Napriek tomu tak súd prvého stupňa
vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi a štátu trovy konania v rozsahu 100 % zo vzniknutých
účelne vynaložených trov.

Rozsudok je v tejto časti, teda čo sa týka náhrady trov štátu nepreskúmateľný. Náhrada trov štátu priamo

súvisí i s náhradou trov konania účastníkov.

Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa okrem trov konania a trov štátu podľa ust.§
219 O.s.p.

Zároveň zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a trovách štátu a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust.§ 221 ods.1 písm.f/ Vydaním nepreskúmateľného
rozhodnutia v časti trov konania a trov štátu došlo vo vzťahu k účastníkom konania k odňatiu možnosti
konať pred súdom.

Úlohou súdu prvého stupňa bude riadne rozhodnúť tak o trovách štátu, ako aj o trovách konania.

Vnovomrozhodnutírozhodnesúd1.stupňaiotrováchodvolaciehokonaniapodľaust.§224ods.3O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.