Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/652/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205019
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613205019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu : P. X., W. L. XXX/XXX, X. M.,
zastúpený JUDr. Tiborom Hospůdkom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Ing. Kožucha č. 1,
proti žalovanej : U.. B. D., A., X. X. Q. D., Š. X, G.: XX XXX XXX, zastúpená JUDr. Ladislavom Lukáčom,
advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 19, v konaní o 6.982,03 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10C/34/2013-67 zo dňa 26.6.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v
záhlaví konanie o 462,97 € zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanej trovy konania vo výške 1.346,13 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia odstupného vo výške 471,69 € a
nevyplatenej mzdy za obdobie od 1.2.2010 do 31.1.2012 vo výške 6.510,34 €.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 17.3.2006,
ktoré bolo právoplatne rozvedené dňom 23.1.2012. Žalovaná ako notárka a ako zamestnávateľ uzavrela
so žalobcom v čase trvania manželstva pracovnú zmluvu dňa 8.2.2009 s dohodnutým dňom nástupu
do práce 9.2.2009. Pracovná zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú so mzdou 300 € mesačne. Po

rozvodemanželstvaúčastnícikonaniauzavrelidohoduoskončenípracovnéhopomerudňom31.1.2012.
Z výpovede žalobcu zistil, že počas celej doby trvania pracovného pomeru mu nebola vyplácaná mzda
a jej vyplatenia sa domáhal listom zo dňa 15.7.2012. Z výpovede žalovanej súd zistil, že žalobca mal
prístup k pokladni, k trezoru a k účtu, mohol disponovať s peniazmi ako vlastnými a mzda mu bola
vyplácaná vyššia než minimálna. Žalobca, ako aj ostatní zamestnanci podpisovali prevzatie mzdy na
výplatných listinách, ktoré však spolu s ďalšou účtovnou dokumentáciou zmizli z archívu, do ktorého mal
neobmedzený prístup aj žalobca. Spolu so žalobcom mala troch zamestnancov. Z výpovede svedkyne

B. F., ktorá pracovala u žalovanej ako administratívna pracovníčka do 30.1.2011 súd zistil, že prístup do
pokladnemalkaždýzamestnanecamzdusivšetcizamestnancivybralizpokladnepodľavýplatnejlistiny,
ktorú následne podpísali, a táto sa odložila do šanónu. Tieto výplatné listiny spracovala ďalej externá
účtovníčka. Svedkyňa potvrdila, že videla, ako si žalobca bral výplatu každý mesiac z pokladne a každýmesiac prevzatie peňazí podpísal. Pokladňa sa kontrolovala na druhý deň ráno a vždy sedela, pričom
mali aj pomôcku - zošit, kde sa zapisovali výdaje a ktorý sa následne skartoval. Z výpovede svedkyne
U. P., zamestnankyne - administratívnej pracovníčky žalovanej, ktorá je zároveň jej švagrinou, súd

zistil, že žalobca, ako aj ďalší zamestnanci si brali mzdu v deň výplaty z pokladne v hotovosti a následne
podpísali výplatnú listinu. Každý výber peňazí z pokladne sa evidoval a zapisoval do zošita. Pri preberaní
výplaty boli všetci traja zamestnanci naraz a výdavky sa evidovali každý deň. Výplatné listiny a ďalšie
doklady sa odovzdávali ekonómovi, ktorý všetko zaúčtoval a doklady doniesol späť. Nikdy sa nestalo,
žeby výplatná listina nebola podpísaná a žalobca sa nikdy nesťažoval, žeby nemal vyplatenú mzdu.

Vychádzajúc z výsledkov takto vykonaného dokazovania, ako aj zo skutočností zistených z listinných
dôkazov - ročného mzdového listu žalobcu, odvodov poistného do zdravotných poisťovní, sociálnej
poisťovne, protokolu o výsledku kontroly odvodov poistného, protokolu Inšpektorátu práce Prešov zo
dňa 25.9.2013 súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu o zaplatenie mzdy nie je dôvodná. Vykonaným
dokazovaním mal jednoznačne preukázané vyplatenie mzdy žalobcovi za žalované obdobie a pokiaľ ide
o odstupné, toto bolo žalobcovi vyplatené počas konania vo výške 462,97 €, z ktorého dôvodu žalobca

zobral žalobu o zaplatenie odstupného v tejto časti späť a navrhol konanie zastaviť. Z týchto dôvodov
súd konanie v zmysle ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p. o zaplatenie sumy 462,97 € zastavil a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal na náhradu trov celého
konania v plnej výške neúspešného žalobcu úspešnej žalovanej.

Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietavému výroku a proti výroku o trovách konania účastníkov
v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd zaviaže žalovanú
zaplatiť mu titulom nevyplatenej mzdy 6.519,06 € spolu s úrokom z omeškania a zaviaže ju aj na
náhradu trov celého konania. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/,d/ a f/ O.s.p..
Trval na tom, že počas pracovného pomeru u žalovanej mu nebola vyplácaná mzda a túto nepreberal

spôsobom, ako to popísali svedkyne. Ich výpovede považuje za urobené účelovo v záujme úspechu
žalovanej, keďže obe svedkyne sú so žalovanou prepojené. Poukázal na to, že žalovaná nepredložila
žiaden relevantný listinný dôkaz preukazujúci preberanie mzdy žalobcom a trval na tom, že okrem troch
prípadov nepodpísal žiaden doklad, výplatnú pásku alebo výplatnú listinu o prevzatí mzdy. Poprel, že
by odcudzil účtovné doklady žalovanej. Dôvodnosť podanej žaloby považuje za preukázanú aj tým, že

nevyplatenie odstupného bolo v konaní preukázané a toto mu bolo vyplatené počas súdneho konania
žalovanou až po vykonaní kontroly zo strany Inšpektorátu práce Prešov. Argumentoval tým, že počas
pracovného pomeru boli manželmi, ich domácnosť bola nastavená na príjem žalovanej, a teda žalobca
nemal potrebu sa domáhať svojej mzdy u svojej manželky - zamestnávateľa. Nakoľko vzťahy medzi nimi
boli dobré, nemal v záujme ich zhoršovať tým, že bude od svojej manželky vymáhať peniaze, ktoré mu

patria, čím by sa bezpochyby narušili vzťahy v rodine, keďže by poukázal na nespravodlivosť na ňom
páchanú zo strany jeho manželky. Nevyplatenie mzdy teda trpel len titulom toho, že jeho zamestnávateľ
bol zároveň jeho manželkou. Tým, že žalovaná uhrádzala odvody do sociálnej poisťovne, preukazuje
len to, že si plnila svoje povinnosti voči štátu. Nie je tým však preukázané vyplatenie jeho mzdy. Keďže
v konaní nebolo preukázané, že žalovaná mu riadne vyplácala mzdu, trvá na podanej žalobe. Zároveň

namietal aj nesprávne rozhodnutie súdu o trovách konania, ktorý napriek čiastočnému úspechu žalobcu
v konaní nerozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ale podľa ust. § 142 ods. 1
O.s.p. ako v prípade plného úspechu žalovanej.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou

osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p., teda preskúmal rozsudok, okrem
výroku o zastavení konania a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/,d/ a f/
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu vo veci samej nie je možné vyhovieť a odvolanie proti
výroku o trovách konania je dôvodné.Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto výroku v zmysle
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.4.2015 o 13.10 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 14.4.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 156 ods. 1,3
O.s.p..

Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa úst. § 205 ods. 2 písm. c/,d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa,
ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal
pri rozhodovaní v danej veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku.

Súd vykonal vo veci všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, iné dôkazy žalobca ani žalovaná nenavrhli

vykonať, preto odvolanie z hľadiska odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j., že
súdneúplnezistilskutkovýstav,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností, je nedôvodné. Žalobca v odvolaní ani neoznačil žiadne také dôkazy, ktoré navrhol vykonať
a súdom vykonané neboli.

Súd všetky vykonané dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol

pritom na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, a preto mu nemožno
vytýkať porušenie postupu pri hodnotení dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p.. Nie je tak naplnený ani
odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p..

Nakoniec súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správneho právneho predpisu, t.j.
Zákonníka práce účinného v čase trvania pracovného pomeru účastníkov a tieto aj správne interpretoval

na zistený skutkový stav, a teda nie je naplnený ani odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p..

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastníci majú jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť (§ 101 ods. 1 O.s.p.). Tieto povinnosti spočívajú v tom, že žalobca musí jednak
tvrdiť konkrétne skutočnosti, ktoré uplatnený nárok odôvodňujú a jednak označiť dôkazy, preukazujúce

jeho tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je teda
vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu o veci samej muselo byť rozhodnuté
v jeho neprospech. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu

zisteného na základe (ostatných) vykonaných dôkazov. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno medzi
účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie
tvrdení, je teda daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania.Tátonormazásadneurčujetakrozsahdôkaznéhobremena(okruhskutočností,ktorémusiabyť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

Aj v prejednávanej veci dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku (na zaplatenie mzdy)
bolo na žalobcovi a dôkazné bremeno na preukázanie obrany o vyplatení mzdy na žalovanej.

Žalobcovo tvrdenie, že po celú dobu trvania pracovného pomeru u žalovanej mu nebola vyplatená
mzda, bolo vyvrátené dôkazmi označenými žalovanou - výpoveďami svedkýň Evy Plačkovej a Judity

Merešovej, ktoré potvrdili, že žalobca v ich prítomnosti každý mesiac preberal mzdu v hotovosti z
pokladne a prevzatie mzdy potvrdil podpisom na tzv. výplatnice, ktoré sa potom odovzdávali ekonómke
na ďalšie spracovanie a následne sa archivovali na notárskom úrade. Tieto dve svedkyne a žalobca
boli vždy súčasne prítomní pri preberaní mzdy v hotovosti z pokladne. Peniaze z pokladne si vyberali
podľa výplatnej listiny, ktorú doniesla externá ekonómka (účtovníčka) v deň výplaty a ktorú podpísali

a sumu v nej uvedenú prevzali v hotovosti z pokladne, každý si svoju čiastku peňazí nahlas prerátal
a zaznamenal sumu mzdy aj do zošita, slúžiaceho interným potrebám zamestnancov o výdavkoch z
pokladne. Kontrola pokladne prebiehala aj podľa tohto interného zošita a vždy bola v poriadku, pričom
evidencia sa viedla denne. Pri preberaní mzdy teda vždy boli všetci traja zamestnanci a žalobca sa
nikdy nesťažoval, že nemá vyplatenú mzdu. Svedkyňa Merešová osobne odkladala výplatné listiny po

zaúčtovaní do účtovníctva (do príslušného šanónu) a potvrdila, že nikdy sa nestalo, že by výplatná listina
bola nepodpísaná. Potvrdila, že šanóny s účtovnými dokladmi sa uchovávali v archíve úradu.

Výplatné listiny (tzv. výplatnice) ako dôkaz o vyplatení mzdy žalobcovi síce žalovaná nevedela predložiť
tvrdiac, že tieto doklady zmizli, avšak vyplatenie mzdy bolo nepochybne preukázané inými dôkazmi -
výpoveďami svedkýň, o vierohodnosti ktorých súd nemal pochybnosti. Príbuzenský pomer svedkyne

P. so žalovanou a obchodná spolupráca svedkyne F. so žalovanou sami osebe neodôvodňujú záver o
nevieryhodnosti týchto svedkýň. Súd hodnotil tieto svedecké výpovede ako dôkazy nielen jednotlivo,
ale aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi s prihliadnutím na všetko, čo počas
konania vyšlo najavo. Výpovediam týchto svedkýň korešpondujú aj ostatné v konaní vykonané dôkazy,
konkrétne listiny preukazujúce odvody poistného do zdravotnej poisťovne a do sociálnej poisťovne zo

mzdy žalobcu za celé obdobie trvania pracovného pomeru, ako aj samotná výpoveď žalovanej.

Na druhej strane v rozpore so skutočnosťami zistenými z týchto dôkazov je tvrdenie žalobcu o
nevyplácaní mzdy po celú dobu trvania pracovného pomeru bez toho, aby žalobca predložil dôkaz o tom,
že sa svojich nárokov voči žalovanej na mzdu po dobu trvania pracovného pomeru domáhal. Svedkyne
aj pri konfrontácii so žalobcom jednoznačne trvali na svojich výpovediach.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaná v konaní uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojej
obrany o vyplatení mzdy žalobcovi, z ktorého dôvodu žaloba nemohla byť úspešná. Žalobca síce
preukázal svoj nárok na mzdu, na druhej strane však zároveň žalovaná preukázala, že tento jeho nárok
uspokojila, čoho dôsledkom je zamietnutie žaloby.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo veci samej, t.j. vo výroku o zamietnutí

žaloby ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Vecne nesprávne je však rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania účastníkov.

Pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov súd nesprávne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže v
prejednávanej veci boli obaja účastníci čiastočne úspešní, kedy je možné aplikovať iba ust. § 142 ods.

2 alebo § 142 ods. 3 O.s.p.. Aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy iba v prípade, že
jeden z účastníkov mal vo veci plný úspech, čo v prejednávanej veci nie je splnené, keďže žalobca mal
úspech v rozsahu 462,97 €.

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude teda rozhodnúť opätovne o náhrade trov konania účastníkov v
zmysle ust. § 142 ods. 2 alebo § 142 ods. 3 O.s.p. za predpokladu, že nebudú splnené podmienky pre
rozhodnutie v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa tiež nesprávny postup pri určení náhrady
cestovného a náhrady za stratu času, kde ku kráteniu cestovného a náhrady za stratu času na jednu
polovicu malo dôjsť podľa špecifikácie trov konania v súvislosti s dňom 9. júla 2013 a 26.6.2014, pričom
súd pristúpil ku kráteniu v súvislosti s dňom 4.2.2014 a 26.6.2014 a z odôvodnenia rozsudku nie je
možné zistiť tento rozdielny postup oproti predloženému vyúčtovaniu trov konania právnym zástupcom

žalovanej.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil rozsudok vo
výroku o trovách konania účastníkov a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, v ktorom opätovne rozhodne o trovách konania účastníkov, vrátane trov tohto odvolacieho
konania v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.