Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/637/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217376
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Dany Ferkovej a JUDr. Táni Veščičikovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova
4, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 20. 03. 2014 č.k. 4C/113/2012-121 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanými návrhmi voči žalovanému účastníkovi domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach
vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V žalobných návrhoch uviedol,
že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a
súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa
žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučných

konaniach:

- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením sp. zn. 4C/113/2012-8 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012
tunajší súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené
na návrh žalobcu pod sp. zn. 4C/113/2012, 4C/126/2012, 4C/127/2012, 4C/129/2012, 4C/144/2012,

4C/143/2012, 4C/153/2012, 4C/210/2012, 4C/232/2012, 4C/233/2012, 4C/257/2012, 4C/263/2012,
4C/271/2012, 4C/285/2012, 4C/294/2012, 4C/301/2012, 4C/311/2012, 4C/314/2012, 4C/323/2012,
4C/324/2012, 4C/333/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 4C/113/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý

založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca

v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá

má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o stave
konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie o stave
konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia a to dňa

02. 07. 2009, 23. 09. 2009, 13. 11. 2009, 25. 02. 2010 a v dňoch 30. 08. 2010, 23. 11. 2010 a 25. 05.
2011 podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a
v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu

takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri

určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom

stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo

v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho

nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Súd prvéhostupňapreskúmanýmrozsudkomžalobuzamietol,žalovanejnáhradutrovkonanianepriznal
a návrh na prerušenie konania zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania po oboznámení sa s jednotlivými pripojenými spismi, ako aj s
exekučnými spismi Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, v ktorých bol nesprávny úradný postup
namietaný dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Vychádzal z toho, že žalobca vo všetkých nižšie
uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného a exekučnými titulmi boli
rozsudky stáleho rozhodcovského súdu v konaniach ZE notárske zápisnice. Spolu so žiadosťou o

udeleniepoverenianavykonanieexekúciebolpredloženýnávrhnavykonanieexekúcie,exekučnýtitul a
prevažneajzmluvaoúvereuzavretámedzioprávnenýmapovinným,zktorejbolovovšetkýchprípadoch
zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 4C/113/2012,

4C/233/2012, 4C/232/2012, 4C/126/2012, 4C/153/2012, 4C/157/2012 žalobca namietal nesprávny
úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (ISTINA RS) a v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 4C/294/2012, 4C/333/2012,
4C/301/2012, 4C/285/2012, 4C/271/2012 (NZP) namietal, že nebolo rozhodnuté o jeho žiadosti oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Ďalej namietal, že súd rozhodol
o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote - žaloby
označené ako NP sp. zn. 4C/263/2012, 4C/127/2012, 4C/129/2012, 4C/314/2012, 4C/210/2012. V

týchto konaniach začala plynúť trojročná premlčacia lehota mohla začať plynúť až momentom doručenia
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho
právnemu zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa mohol dozvedieť o škode, ku
ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora. Z exekučných spisov
pripojených k uvedeným konaniam bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako exekučným v priebehu r. 2010, 2011, kedy aj boli
rozhodnutia doručované právnemu zástupcovi oprávneného. Teda návrhy na začatie konania boli
podanévtrojročnejpremlčacejlehote.VkonaniachNPspisov4C/210/2012-6Er/11/2009bolopoverenie
vydané 13. 01. 2009, doručené exekútorovi 2.2.2009, 4C/127/2012 - 6Er/8/2009 bolo uznesenie o
čiastočnom zastavení exekúcie doručené oprávnenému 27. 09. 2009 - vtedy sa dozvedel, na akú
čiastku bolo vydané poverenie, 4C/210/2012 - 6Er/11/2009 bolo vydané poverenie 13.1.2009, v konaní

4C/129/2012 - 6Er/507/2011 bolo poverenie vydané 16.8.2011, doručené exekútorovi 30. 09. 2011, v
konaní 4C/263/2012 - 6Er/485/2011 bolo poverenie vydané 07. 09. 2011, doručené exekútorovi 30. 09.
2011 spolu s uznesením o čiastočnom zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, ktoré oprávnený prevzal
31.10.2011. Zo spisu 4C/314/2012 - 6Er/928/2009 bolo poverenie vydané 16. 03. 2010 a uznesením
čiastočne zamietnutý návrh na vykonanie exekúcie, ktoré oprávnený prevzal 06. 07. 2010. Z vyššie

uvedeného vyplýva, že všetky návrhy na začatie konania okrem návrhu podaného v konaní sp. zn.
4C/210/2012 boli podané v trojročnej premlčacej lehote.

V konaniach ZE 4C/144/2012 - 12Er/156/2004, 3C/323/2012 - 6Er/452/2005, 4C/311/2012 -
3Er/73/2003, 4C/143/2012- 6Er/23/2003, 4C/324/2012 - 6Er/550/2005, v ktorých žalobcu namietal

neskoré rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora, premlčacia doba začala plynúť od
doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora žalobcovi resp. od doručenia
rozhodnutia o zamietnutí tohto návrhu právnemu zástupcovi žalobcu. V týchto konaniach súd rozhodoval
v priebehu r. 2011 a keďže žalobné návrhy vo všetkých konaniach boli podané 27. 09. 2012, aj v týchto
konaniach boli návrhy na náhradu škody podané v trojročnej premlčacej lehote.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza
nasledovné:

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie

troch podmienok:
1. preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu - t.j.
protiprávne konanie,
2. existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy
3. preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným

postupom a škodou.

Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia

dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom t.j. protiprávnym
konaním a škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím
a škodou je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 4C/113/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:

1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS - spisy
4C/113/2012, 4C/233/2012, 4C/232/2012, 4C/126/2012, 4C/153/2012, 4C/257/2012).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP - spisy 4C/294/2012, 4C/333/2012, 4C/301/2012,
4C/285/2012, 4C/271/2012)

3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP - spisy 4C/263/2012, 4C/129/2012, 4C/210/2012, 4C/127/2012, 4C/314/2012)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa §
44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE - spisy 4C/144/2012, 4C/323/2012, 4C/311/2012, 4C/143/2012).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 4C/4C/113/2012, 4C/233/2012, 4C/232/2012, 4C/126/2012,

4C/153/2012, 4C/257/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
vydaniepoverenianavykonanieexekúcie(návrhyoznačenéakoISTINARS).Žalobcapoukázalnato,že
exekučnýsúdprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval
skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez

splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo

všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012,
či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu

poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku

a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky
vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné

konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch
boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený v týchto exekučných
konaniach využil svoje právo na podanie riadnych opravných prostriedkov iba čiastočne.

Súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že ako ISTINA RS je žalovaný aj nárok žalobcu v konaní
4C/113/2012 - 6Er/518/2011 z dôvodu, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie
poverenia, čo nezodpovedá skutkovému stavu. Poverenie v tejto veci bolo vydané a napriek tomu
žalobca tvrdí, že mu vznikla majetková škoda v celkovej výške 2147,25 eur predstavujúca náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu.

Súčasne si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy 429,45 eur za stratu dôvery v právo a spravodlivé
riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie, ktorá je spôsobená v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Súd zdôrazňuje, že tento nárok je nárokom
nedôvodným,pretožežiadosťsúdnehoexekútoranebolazamietnutáapoverenienavykonanieexekúcie
bolo vydané 13. 09. 2011.

V konaniach 4C/294/2012, 4C/333/2012, 4C/301/2012, 4C/285/2012, 4C/271/2012 (návrhy označené
ako NZP) žalobca uvádzal, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote, kedy žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnuté,pričomjepravdou,žedošlok zamietnutiužiadostipouplynutí15-dňovejlehotyoddoručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu. V prípade exekučného konania
6Er/518/2011 - 4C/294/2012 bola žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia doručená 03.
08.2011 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 13. 09. 2011. Teda nezodpovedá skutkovému
stavu tvrdenie žalobcu, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola zamietnutá po 15-

dňovej lehote. Aj keď súd nemal k dispozícii tento spis, pretože sa nachádza na Krajskom súde v
Košiciach, z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že žiadne uznesenie o zamietnutí žiadosti exekútora
na vydanie poverenia nebolo súdom vydané. Súd si túto skutočnosť uveril aj konzultáciou so súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, u ktorého sa vedie exekučné konanie pod zn. EX 8252/11.
Spis exekútora neobsahuje žiadne uznesenie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia. Teda návrh

navrhovateľa v tomto konaní je nárokom bezdôvodným.

Zo spisu 6Er/107/2009 - 4C/333/2012 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia
bola tunajšiemu súdu doručená 13. 03. 2009 a po tom, čo súd vyžiadal úverovú zmluvu, ktorá bola
zaslaná súdu 16. 09. 2009, exekučné konanie uznesením zo dňa 27. 11. 2009 zastavil a nerozhodol

o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia. Oprávnený proti tomuto uzneseniu opravný
prostriedok nepodal.

Zo spisu 6Er/289/2009 - 4C/301/2012 bolo zistené, že žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia
bola podaná 25. 05. 2009 a uznesením zo dňa 21. 01. 2010 bola žiadosť o udelenie poverenia

zamietnutá.

Zo spisu 6Er/598/2009 - 4C/285/2012 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia
bola doručená 18. 09. 2009 a k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia došlo uznesením zo dňa 06.
02. 2010.

Zo spisu 6Er/522/2009 - 4C/271/2012 bolo zistené, že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia
bola doručená 26. 08. 2009 a uznesením zo dňa 16. 02. 2010 bola zamietnutá.

Súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí

v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch
zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo vyššie uvádzaných prípadoch. V súvislosti
s tým súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky
rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu a to

z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len
podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa
Smernice č. 93/13/EHS.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,

aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde. Žalobca
žiadal tunajší súd informáciu o stave konaní v jednotlivých konaniach dňa 02. 07. 2009, 23. 09. 2009,
13. 11. 2009, 25. 02. 2010, na ktoré mu sudca konajúci v tej ktorej veci odpovedal. Na sťažnosti zo
dňa 30. 08. 2010, 23. 11. 2010 a 25. 05. 2011, ktoré boli sťažnosťami na prieťahy zapísanými v Spr
22/2010, 34/2010 a 12/2011 bolo žalobcovi odpovedané, že zo strany vedenia súdu nie sú konštatované

vzhľadom na činnosť sudcov prieťahy v konaniach. V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi
v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím
exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší
súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie
o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pod sp.zn. 4C/4C/263/2012, 4C/129/2012, 4C/210/2012, 4C/127/2012,
4C/314/2012 (návrhy označené ako NP) žalobca namietal nesprávny úradný postup exekučného
súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP).
Z oboznámeného exekučného spisu 6Er/928/2009 - 4C/314/2012 mal súd preukázané, že žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 14.12.2009,
poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 16.3.2010 a súčasne bolo vydané uznesenie dňa
16. 03. 2010, ktorým súd čiastočne zamietol návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zo spisu 6Er/8/2009 - 4C/127/2012 mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 09. 01. 2009, poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané dňa 13. 01. 2009 podľa návrhu exekútora, teda v zákonnej lehote. Až uznesením
zo dňa 20. 09. 2010 v rámci kontroly vydaných poverení bola exekúcia čiastočne zastavená. Teda v
tomto prípade bolo vydané poverenie v zákonnej 15-dňovej lehote.

Zo spisu 6Er/11/2009 - 4C/210/2012 mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 09. 01. 2009, poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané dňa 13. 01. 2009, teda v zákonnej 15-dňovej lehote.

Zo spisu 6Er/507/2011 - 4C/129/2012 mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 28. 07. 2011, poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané dňa 16. 08. 2011.

Zo spisu 6Er/485/2011 - 4C/263/2012 mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 21. 07. 2011, poverenie na vykonanie

exekúcie bolo vydané dňa 07. 09. 2011 a čiastočne zamietnutý návrh na vykonanie exekúcie.

Vo všetkých prípadoch vzhľadom na skutočnosť, že exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského
súdu, sa súd zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu z dôvodu, že
sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Súd uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení exekučného

poriadku, ale aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných
ustanovení občianskeho zákonníka týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa ako aj podľa smernice č. 93/2013
EHS.Opakovane súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že v konaní 4C/294/2012 - 6Er/518/2011 žaloba
označená ako NZP, v konaní 4C/113/2012 - 6Er/518/2011 žaloba označená ako ISTINA RS, žalobca

požaduje náhradu škody:

1. z dôvodu, že súd zamietol žiadosť exekútora na vydanie poverenia
2. z dôvodu, že žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá po 15-dňovej lehote.

Toto tvrdenie nezodpovedá skutkovému stavu, pretože poverenie na vykonaie exekúcie 6Er/518/2011
bolo vydané 13. 09. 2011. Teda tieto nároky žalobcu sú absolútne neopodstatnené.

Vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn. 4C/324/2012, 4C/143/2012, 4C/311/2012, 4C/144/2012,
4C/323/2012 (návrhy označené ako ZE) malo dôjsť podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu
tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom

čase t.j. do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE).

Z oboznámeného exekučného spisu 6Er/550/2005 - 4C/324/2012 bolo zistené, že návrh na zmenu
exekútora bol doručený súdu dňa 18.11.2010 tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa
Krutého. Dňa 01.12.2010 súd vyzval doterajšieho exekútora na predloženie exekútorského spisu a

vyúčtovanie trov exekúcie. JUDr. Ing. Mihal zaslal vyúčtovanie trov exekúcie 23.12.2010. Uznesením
zo dňa 02. 02. 2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil bez návrhu v zmysle §
58 ods. 1 Exekučného poriadku a návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol. Súčasne zaviazal
oprávneného nahradiť pôvodnému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Zo spisu 6Er/23/2003 - 4C/143/2012 bolo zistené, že žiadosť oprávneného na zmenu exekútora
bola súdu doručená 18.11.2010. Oprávnený žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 06.12.2010 súd vyzval doterajšieho exekútora na predloženie
exekútorského spisu a vyúčtovanie trov exekúcie. JUDr. Ing. Mihal zaslal vyúčtovanie trov exekúcie dňa
21. 12. 2010. Uznesením zo dňa 26. 01. 2011 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu exekútora a

vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Zo spisu 3Er/311/2003 - 4C/311/2012 bolo zistené, že žiadosť oprávneného na zmenu exekútora
bola súdu doručená 18. 11. 2010. Oprávnený žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 27. 01. 2011 súd vyzval doterajšieho exekútora na predloženie

exekútorského spisu a vyúčtovanie trov exekúcie. JUDr. Ing. Mihal zaslal vyúčtovanie trov exekúcie 07.
02. 2011. Uznesením zo dňa 17. 03. 2011 súd návrh na zmenu exekútora zamietol.

Zo spisu 12Er/156/2004 - 4C/144/2012 bolo zistené, že žiadosť oprávneného na zmenu exekútora
bola súdu doručená 18. 11. 2010. Oprávnený žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 07. 12. 2010 súd vyzval doterajšieho exekútora na predloženie
exekútorského spisu a vyúčtovanie trov exekúcie. JUDr. Ing. Mihal zaslal vyúčtovanie trov exekúcie 21.
12. 2010. Uznesením zo dňa 19. 01. 2011 súd vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu exekútora a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením sp. zn. 8Er/47/2003
z 24. 04. 2013 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vylúčený z vykonávania exekúcie. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 06. 2013.

Zo spisu 6Er/452/2005 - 4C/323/2012 bolo zistené, že žiadosť oprávneného na zmenu exekútora
bola súdu doručená 18. 11. 2010. Oprávnený žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 06. 12. 2010 bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená

pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie s výzvou na vyčíslenie doterajších trov exekúcie. Exekútor
vyčíslil trovy 20. 12. 2010. Uznesením zo dňa 02. 02. 2011 súd zamietol návrh oprávneného na
zmenu exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekučné konanie zastavil a nezaviazal účastníkov
nahradiť exekútorovi trovy exekúcie.

V ďalšom súd prvého stupňa poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných
prieťahov v exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie
prieťahov. Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu
nečinnosti resp. prieťahov pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní.Zo sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach zo dňa 30. 08. 2010, 23. 11.
2010 a 25. 05. 2011 sa v prípade návrhu na zmenu súdneho exekútora mohla týkať sťažnosť zo dňa
25. 05. 2011, keďže návrhy na zmenu exekútora boli podané 18. 11. 2010 a jeden návrh 20. 12. 2010.

Podľa oboznámených Spr. však všetky sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených
tunajším súdom boli považované za neopodstatnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani

nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom
zo strany žalobcu nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. I keď bol žalobcom
predložený listinný dôkaz a to znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody
požadovanej žalobcom, z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad priznania náhrady
škody a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v jednotlivých konaniach, súd pre nepreukázanie

existencie podmienok náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v plnom
rozsahu zamietol. Súd opätovne zdôrazňuje, že pre priznanie náhrady škody musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne, teda protiprávne konanie - nesprávny úradný postup exekučného súdu,
výška škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v žiadnom zo spojených konaní, že žalobcovi vznikla škoda

nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ktorá je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

Pokiaľ žalobca vo svojom žalobnom petite v niektorých spojených veciach žiadal najskôr o veciach
rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd prvého stupňa uviedol, že
ak je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., súd môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez

návrhu účastníka konania. Ak takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku
súd nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 20. 03. 2014 podľa

citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov konania v písomnom vyjadrení. V zákonom
stanovenej lehote ale trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov
konania je nevyhnutné nielen u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak
účastník v stanovenej lehote trovy nevyčísli, možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo

spisu. V prípade, že zo spisu výška náhrady trov nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného
výroku o priznaní trov konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/ a § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. a navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že žalobca
ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámení s písomným vyjadrením žalovanej k
žalobe a toto mu bolo doručené až samotným rozsudkom vo veci samej. Takýto postup súdu prvého
stupňa porušil jeho základné právo na kontradiktórny súdny proces, ale aj priamo ust. § 114 ods. 2 O.s.p.
osobitne za situácie, keď súd vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie s prítomnými účastníkmi. Navyše

žalovaná vzniesla námietku premlčania a na túto námietku nedal súd žalobcovi možnosť akokoľvek
pred vyhlásením rozsudku reagovať. Žalobca ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku
oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonaniu
dokazovania nemal možnosť vyjadriť sa. Nemal sa možnosť vyjadriť ani k dôkazom a tvrdeniam a
nebol oboznámený s ich obsahom a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

V danej veci navyše nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V prípade, že súd na
základe informácie o skutkových a právnych okolnostiach, s ktorými disponuje alebo s ktorými sa
oboznámil v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo zistil, že existuje okolnosť brániaca vydať pre
žalobcu pozitívne rozhodnutie, mal súd o tom informovať účastníkov konania a umožniť im, aby sa
k tomu kontradiktórne vyjadrili. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie

je z odôvodnenia rozhodnutia spoznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom
spise. Navyše podľa názoru odvolateľa vo veci rozhodol sudca, ktorého vylúčenie žalobca navrhol,
teda táto skutočnosť vyvoláva objektívne pochybnosť o nedostatku nestrannosti sudcov okresného
súdu napriek rozhodnutiu krajského súdu o tom, že sudca prejednávať danú vec nie je vylúčený. Vtejto súvislosti poukázal na iné rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, ktorý vylúčil všetkých sudcov
okresného súdu v Dunajskej Strede (rozhodnutie zo dňa 17. 10. 2012 sp. zn. 11Ncc/46/2012-24).
Takýto postup súdu je v rozpore s judikatúrou ÚS SR a ESĽP. Žalobca podal laj ústavnú sťažnosť pre

porušenieoprávachnanestrannýsúd,ktorejvýsledkombudezrušenierozhodnutiakrajskéhosúdu.Súd
prvého stupňa sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Je
nepochybné, že žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný,
súd bol bezdôvodne nečinný a tak spôsobil zbytočné prieťahy v konaní a rozhodol o návrhu žalobcu v

zákonnej lehote. V napadnutom rozhodnutí sa súd prvého stupňa nevyporiadal so všetkými vytýkanými
zložkami nesprávneho úradného postupu, preto jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.), rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom vyhlásenie oznámil na
úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktorom v celom rozsahu poukazuje
aj odvolací súd.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa,

na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal postup súdu z hľadiska porušenia procesnoprávnych predpisov, nie
je jeho odvolanie dôvodné. Rovnako nie je dôvodné odvolanie, pokiaľ toto oprel o dôvody v zmysle §
205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku je tiež

neopodstatnená.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje stručné a výstižné prednesy účastníkov, dôkazy, o ktoré
súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,
ktoré mal za preukázané, ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných

zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa rovnako vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Napadnuté rozhodnutie preto netrpí takou vadou konania, ktoré by malo za následok zrušenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd tiež nezistil, že by postupom súdu prvého stupňa, či už v
konaní alebo rozhodnutím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodov ním uvedených
v odvolaní.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
pričom vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. §
132 O.s.p. a na základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, zo zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver, pričom rozsudok náležite odôvodnil.

Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa tvrdení o splnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu
majetkovejanemajetkovejujmyvzmyslezák.č.514/2003Z.z.,rovnakoakotvrdilajvkonanípredsúdom
prvého stupňa, nie sú opodstatnené.

Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý
svoje úvahy o nesplnení zákonných podmienok na náhradu škody v prejednávanej veci podrobne
rozviedol s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné
zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa sa v konkrétnostiach dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nemá svoj podklad vo
vykonanom dokazovaní. Rovnako ani tvrdenie žalobcu, že nesprávny úradný postup v danom prípadebol jednoznačne preukázaný. Navyše odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú všeobecného
charakteru, bez uvedenia konkrétnych pochybení, ktorých sa súd prvého stupňa mal dopustiť.

Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd udáva nasledovné:

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti
konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.

Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, a síce, že súd nedoručil písomné vyjadrenie
žalovanej k žalobe žalobcovi, čím porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces a ust. § 114
ods. 2 O.s.p., nie je dôvodné. Rovnako nie je dôvodné ani namietané procesné pochybenie súdu prvého

stupňa, že žalobca nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa.

Z obsahu spisu totiž vyplynulo, že žalovaná po doručení žaloby sa písomne vyjadrila podaním zo
dňa 06.02.2013 (č.l. 31 a nasl. spisu), ktoré vyjadrenie bolo doručené žalobcovi cestou jeho právneho

zástupcu dňa 18.02.2013 (doručenka na č.l. 40 spisu). Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca
cestou svojho právneho zástupcu bol zo strany súdu prvého stupňa predvolaný na pojednávanie dňa
15.01.2014, ktoré prevzal dňa 21.01.2014 (doručenka na č.l. 43 spisu). Súd prvého stupňa pojednával
a rozhodol vo veci dňa 20.03.2014 v neprítomnosti žalobcu (rovnako aj žalovanej) v zmysle § 101 ods.
2 O.s.p.

Žalobca požiadal o odročenie pojednávania podaním zo dňa 13.03.2014 z dôvodu podania návrhu
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiku o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup súdu prvého stupňa, pokiaľ v zmysle § 101
ods. 2 O.s.p. pojednával a vo veci rozhodol, keďže dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý uviedol
žalobca v podaní zo dňa 13.03.2014, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Je totiž
zrejmé, že pokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú zo strany žalobcu, o tejto v konaní už bolo

rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č.k. 2NcC/80/2012-15 tak, že
sudkyňa Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. Alena Ernestová nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 4C/113/2012. Ani podanie ústavnej
sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je takým dôležitým dôvodom, ktorý by opodstatňoval
odročenie pojednávania, najmä za situácie, keď súd prvého stupňa návrh žalobcu na prerušenie konania

zamietol.

O dôležitý dôvod na odročenie pojednávania ide vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také
skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j.

také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné
z hľadiska objektívneho alebo aj subjektívneho (čím mohla byť prekážka predvídaná, prípadne
odvrátená).

V prejednávanej veci žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podania procesného návrhu
na prerušenie konania. Takýto dôvod ale nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p., keďže nejde o objektívne ospravedlniteľný dôvod, ktorý by neumožnil žalobcovi
zúčastniť sa pojednávania.Pokiaľ teda súd prvého stupňa v konaní pokračoval aj po obdŕžaní žiadosti žalobcu na odročenie
pojednávania zo dňa 13.03.2014 a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods.

2 O.s.p., neodňal týmto svojim postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ sa žalobca na pojednávanie dňa 20.03.2014 nedostavil, takýmto spôsobom sa sám vzdal
možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou

na tomto pojednávaní. Z toho vyplýva, že zásada kontradiktórnosti konania a ani práva žalobcu na súdnu
ochranu v tomto smere porušené neboli.

Vyššie uvedené závery sa týkajú aj odvolacej námietky žalobcu, ktorý vytkol súdu prvého stupňa, že
nebol oboznámený so súdom vykonanými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému

dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.03.2014 totiž
vyplynulo, že dokazovanie listinami bolo vykonané súdom prvého stupňa v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.

Nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia

pojednávania, keďže v danom prípade pojednávanie nariadené bolo a žalobca svojou nedôvodnou
neprítomnosťou na pojednávaní sám zapríčinil, že nemohol uplatniť svoje procesné práva.

Rovnako nenáležitá je aj námietka žalobcu o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je

z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v spisoch Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, vedených
pod sp. zn. 6Er/518/2011, 6Er/107/2009, 6Er/571/2011, 6Er/662/2009, 6Er/761/2009, 6Er/599/2009,
6Er/522/2009, 6Er/598/2009, 6Er/289/2009, 6Er/107/2009, 6Er/485/2011, 6Er/11/2009, 6Er/507/2009,
6Er/8/2009, 6Er/928/2009, 6Er/550/2005, 6Er/23/2003, 3Er/73/2003, 12Er/156/2004 a 6Er/452/2005.

Táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 20. 03. 2013.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a ani si ich náhradu
neuplatnila, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.