Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615201666
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6615201666.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci žalobcu TELERVIS

Plus, a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty č.7, Bratislava, zastúpeného JUDr. Vratislavom
Šteffekom, advokátom, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému V. S., K. XX.XX.XXXX, I. O.
B. P. XXX, U. V. P.: E., V. XXXX/XX, štátnemu občanovi SR, o zaplatenie sumy 986,40 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 788 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 788 Eur od 11.03.2014 do zaplatenia, náhradu trov konania - súdny poplatok v sume
36,34 Eur na účet vedený v Poštovej banke, a.s. číslo účtu: H.: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, O.:
V., VS: 420132594 tak, že ju bude platiť v splátkach vo výške 15 Eur mesačne, ktoré sú splatné k 27.

dňu v mesiaci; prvú splátku zaplatí do 27. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom rozhodnutie
vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod stratou výhody mesačných splátok.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi, náhradu trov konania v sume 134,95 Eur na účet vedený v
Zuno BANK AG, pobočka zahraničnej banky, číslo účtu: H.: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, O.: Y.
JUDr. Vratislavovi Šteffekovi, advokátovi, v splátkach vo výške 15 Eur mesačne, ktoré sú splatné k 27.
dňu v mesiaci; prvú splátku zaplatí do 27. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom rozhodnutie
vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod stratou výhody mesačných splátok.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca doručil súdu dňa 16.02.2015 žalobu, ktorou žiadal od žalovaného zaplatiť sumu 1092 Eur, úrok

z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1092 Eur od 11.03.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu
vo výške 105,60 Eur a náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o spotrebiteľskom úvere číslo 420132594 uzavretou dňa 30.08.2013
(ďalej „Zmluva“) poskytol žalovanému úver v sume 800 Eur za odplatu vo výške 304 Eur. Žalovaný
sa zaviazal celkovú sumu vo výške 1104 Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach tak, že v prvých 3
mesačných splátkach vo výške 4 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 109,20
Eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí Zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola
splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa
nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalobca podpisom Zmluvy.

Žalovaný do 16.02.2015 zaplatil 12 Eur, posledná suma bola vo výške 8 Eur zaplatená dňa 09.09.2013.
Žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára. V predžalobnej upomienke zo dňa20.05.2014 žalobca upozornil žalovaného na dlh v sume 764,40 Eur, vyzval ho, aby ho zaplatil v lehote
5 dní od doručenia predžalobnej upomienky, a súčasne mu oznámil, že pokiaľ dlh nezaplatí, po uplynutí
15 dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) stratí výhodu splátok.

Po zosplatnení záväzku žalovaný nezaplatil žiadnu sumu, ku dňu vypracovania žalobného návrhu dlžná
suma predstavuje 1092 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v
celkovej sume 1104 Eur a sumou 12 Eur ktorú žalovaný zaplatil. Žalobca žiadal priznať aj zmluvnú
pokutu v sume 105,60 Eur vo výške 26,40 Eur x 4 mesiace omeškania od 3/2014 do 6/2014.

Na pojednávaní dňa 25.03.2015 vzal žalobca žalobu sčasti zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 105,60

Eur späť, žalovaný so späťvzatím žaloby sčasti súhlasil a súd konanie sčasti zaplatenia sumy 105,60
Eur zastavil.

Žalovaný na pojednávaní tvrdil, že je síce zamestnaný, ale dlžnú sumu nevie zaplatiť v hotovosti, lebo
je nemajetný, manželka je nezamestnaná, vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom už nemá, ale zo
mzdy sú mu vykonávané zrážky a zostane mu suma okolo 340 Eur z ktorej zaplatí 23 Eur elektrinu, 5
Eur plyn, nájomné 175 Eur (žije v podnájme).

Súd vykonal dokazovanie prečítaním žalobného návrhu, predžalobnej upomienky, oznámenia o
zosplatnení záväzku z 20.05.2014, podstatných častí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420132594,
výsluchom účastníkov konania a oboznámením ďalších listinných dôkazov v súdnom spise, podacích
hárkova povyhodnotenívšetkýchdôkazovjednotlivo,akoajvichvzájomnejsúvislosti,pritomstarostlivo
prihliadolnavšetko,čovyšlozakonanianajavo,včítanetoho,čouviedliúčastnícitak,akotopredpokladá

zákonné ustanovenie § 132 O.s.p. mal súd preukázané:

V konaní neboli žiadne pochybnosti o tom, že Zmluva č. 420132594 bola uzavretá medzi podnikateľom
a spotrebiteľom a že má tiež podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa
uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú
predtlač. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne

v „kľude a bez časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne.
Vzhľadom na uvedené neboli ani žiadne pochybnosti o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ -
žalovaný z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (prov. čl.
25 rozsudku Súdneho dvora EÚ Mostaza Claro).

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za

cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny
dvor vo fundamentálnom rozsudku Océano Gruppo Editorial SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je
nezanedbateľné nebezpečenstvo že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky
a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať
na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Spor medzi účastníkmi konania vznikol zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 30.08.2013 na
základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 800 Eur s uvedením odplaty vo výške 304
Eur a celkovú dlžnú čiastku vo výške 1104 Eur sa žalovaný zaviazal splatiť v 13 mesačných splátkach
tak, že v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 4 Eur a vo zvyšných 10 mesačných splátkach vo
výške 109,20 Eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a ďalšie 30.deň po splatnosti

predchádzajúcej splátky.

Z textu zmluvy vyplýva, že úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, pri úvere
poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Za
poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov
a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej úrok a odmena spoločne označované

ako „odplata“).V Zmluve je tiež uvedená priemerná hodnota RMPN vo výške 46,06 %.

Na druhej strane Zmluvy sú obchodné podmienky ktoré obsahujú 12 bodov a sú podpísané len
žalovaným. Podľa bodu 1 obchodných podmienok RPMN pri splatnosti úveru na 7 mesiacov činí 66,19

% a pri splatnosti 13 mesiacov 67,70 %.

V bode 2 obchodných podmienok sa konečnou splatnosťou úveru v zmysle Zmluvy rozumelo uhradenie
poslednejsplátkyveriteľovi,pričomdobaúverubolaoduzatvoreniaZmluvydokonečnejsplatnostiúveru.

Listom zo dňa 20.05.2014 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie jeho záväzku v súlade so
zmluvnými podmienkami ku dňu 10.03.2014. Z pripojeného poštového podacieho hárku vyplýva, že list
bol žalovanému doručovaný poštou.

V zmysle bodu 1 obchodných podmienok má veriteľ právo žiadať vrátenie dlžnej sumy spolu s úrokom
po uplynutí 3 mesiacov omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu 30.08.2013.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 1. Medzi nimi

pod písm. d) je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru,

pod písm. g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov
znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný

zohľadniť

1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane
dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru,

2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s
rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad

uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania
spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov,

pod písm. h) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod písm. d), túto nie je možné nahradiť výpočtom
podľa počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou
zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. h). Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru
nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by a uspokojil s náležitosťou pod
písm. h), kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný

výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy.
Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna
náležitosť, ktorá je uvedená pod písm. h) vyššie citovaného zákonného ustanovenia v zmysle ktorého
v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená
len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že

zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
záväzkovoprávneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia
spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/401/2012 zo dňa
06.08.2013.

V zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť uvedené aj RPMN (písm. g/). Obchodné podmienky nie sú
zákonnou súčasťou zmluvy tak, ako to napríklad zákon výslovne ustanovuje pri všeobecných poistných
podmienkach v § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Nestačí preto, ak povinný údaj
zmluvy je uvedený len v obchodných podmienkach. RPMN prestavuje jeden z najdôležitejších údajov
pre spotrebiteľa, pretože odzrkadľuje všetky náklady spotrebiteľa a teda je pre neho rozhodujúci pre

posúdenie, či zmluvu uzavrie a to v porovnaní aj s priemernou hodnotou RPMN iných úverov. Pokiaľ
teda žalobca neuviedol priamo do zmluvy RPMN, ale len do obchodných podmienok, svedčí to o jeho
nekalej obchodnej praktike a nepoctivom správaní vo vzťahu k spotrebiteľovi. Pre súd je nepochopiteľné,
ak žalobca dokázal do zmluvy uviesť priemernú hodnotu RPMN pri splatnosti 13 mesiacov 67,70 %
a súčasne ku dňu podpisu zmluvy už 46,06 %, ale neuviedol RPMN tohto konkrétneho úveru. Táto

skutočnosť vedie potom k záveru o tom, že snahou žalobcu bolo odpútať pozornosť od tejto podstatnej
náležitosti zmluvy, kde RPMN konkrétneho úveru je vyššie ako je priemerná hodnota iných úverov.

Podľa § 7 ods. 1 a 2 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a

klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných
praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa § 8 ods. 3 citovaného zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie
podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil
rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ

urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.Odbornou starostlivosťou v zmysle § 2 písm. u) citovaného zákona sa rozumie úroveň osobitnej
schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu
k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery

uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 4 ods. 8 citovaného zákona predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť

zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Už vyššie súd konštatoval, že v predmetnej Zmluve chýbajú niektoré obligatórne náležitosti, čo
spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to, že keď žalobca poskytol žalovanému
úver v sume 800 Eur, žalovaný mu doteraz zaplatil sumu 12 Eur, žaloba žalobcu na zaplatenie sumy

986,40 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 986,40 Eur od 11.03.2014 do zaplatenia je
nedôvodná. Zároveň však súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalobca v Zmluve
uvádza okrem úroku aj akúsi odmenu vo výške 18 % z istiny a neuvádza za čo táto odmena patrí.
Zmluva v tejto časti je preto neurčitá, z tohto dôvodu absolútne neplatná s poukazom na § 37 ods. 1 OZ.
Navyše takýto postup možno vyhodnotiť ako nepoctivé správanie a nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa

žalobca snažil vyvolať dojem nízkeho zmluvného úroku. „Odmena“ ako zisk veriteľa, pokiaľ nesúvisí s
nijakým iným konkrétnym plnením vo vzťahu k dlžníkovi okrem poskytnutia úveru predstavuje vo svojej
podstate úrok. V danom prípade, ak by sme vychádzali zo záveru, že odmena je len úrok za to, že
bol poskytnutý úver, znamená to, že mala byť zahrnutá do úroku a v takomto prípade dohodnutý úrok
by predstavoval 38 % istiny za dohodnutú dobu 13 mesiacov, čo ročne činí 35,08 %. Súdy sa už vo

viacerých svojich rozhodnutiach zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve s ohľadom na
úpravuuvedenúv§3ods.1OZ,podľaktorejvýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Zo súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 800 Eur,

ktorý bol bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mu zaplatil sumu 12 Eur a dlhuje mu sumu 788 Eur
(800-12 Eur) s úrokom z omeškania.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote, poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, tým je nariadenie
vlády č. 87/1995 Z.z. a v zmysle § 3a ods. 3 súd navrhovateľovi priznal zákonný úrok z omeškania vo

výške 5,25 % ročne od 11.03.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru.

Súd dokazovaním zistil, že žalobca má nárok na zaplatenie úveru bez úrokov a poplatkov a preto pokiaľ
žalobca žiadal zaplatiť sumu 986,40 Eur, súd žalobu sčasti prevyšujúcej sumu 788 Eur zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 odsek 2 O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá na náhradu trov právo. Úspešnosť žalobcu pri priznaní sumy 788 Eur zo sumy 1.092 Eurpredstavuje 72,16 %. Úspešnosť žalovaného predstavuje 27,84 %. Pomer úspechu žalobcu je potom
44,32% (72,16% - 27,84%).

Žalobca zaplatil súdny poplatok zo žaloby v sume 82 Eur, jeho úspech v konaní bol 44,32 % a vznikol

mu nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 36,34 Eur od neúspešného
žalovaného.

Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 304,49 Eur za tri úkony právnej služby
po 61,41 Eur: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd a účasť na pojednávaní, spolu
184,23 Eur, 3 x režijný paušál po 8,39 Eur, spolu 25,17 Eur, náhradu cestovných výdavkov za cestu
Bratislava - Lučenec a späť vo výške 131,50 Eur (6,73l/100km x 1,189 Eur/1l/100 + 500 km x 0,183), z

toho 1/3 je 43,83 Eur a náhradu za stratu času za 11 polhodín x 13,98 Eur, spolu 153,78 Eur, z toho 1/3
predstavuje sumu 51,26 Eur + 20 % DPH vyúčtované s odkazom na ustanovenie § 10 ods. 1, § 13a ods.
1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov z
tejto sumy 44,32% predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 134,95 Eur, ktoré žalobcovi zaplatí

žalovaný. Súd uložil neúspešnému žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania právnemu
zástupcovi žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p., pričom tieto trovy považoval za potrebné na účelné
uplatňovanie práva.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa

môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V súlade s citovaným zákonným
ustanovením súd povolil žalovanému zaplatiť istinu, príslušenstvo, náhradu trov konania v splátkach po
15 Eur mesačne za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku, keď prihliadol na sociálnu situáciu
žalovaného a jeho neschopnosť žalovanú sumu zaplatiť vo vyšších splátkach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza

14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne

v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného

poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdnyvýkon rozhodnutia.