Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714209495
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714209495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, sudcu spravodajcu, v právnej veci žalobcu: U.. O. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z., A. XXXX/X, štátny občan SR, proti žalovanému: A.. O. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom I. XXX XX, B. XX/XX, L. republika, štátny občan SR, o určení primeraného výživného, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/197/2014-32 zo dňa 28.10.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi výživné vo výške 100,- eur mesačne počnúc od 1.9.2014 až do zmeny pomerov.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca je rozvedený rozsudkom Okresného súdu

Poprad sp. zn. XXC/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX. Žalobca
po rozvode neuzavrel nové manželstvo. Žalobca je zamestnaný a dosahuje priemerný mesačný zárobok
437,69 eur. Býva sám v trojizbovom družstevnom byte. Mesačne má výdavky na nájomné 86,- eur, za
elektrinu, rozhlas a TV 19,14 eur, za telefón a internet 19,08 eur, životné poistenie 22,- eur, cestovné
výdavky do zamestnania 25,- eur. Od augusta 2014 žalobca neplatí výživné na dcéru P. M., ktorá je v
súčasnostischopnásamasaživiť.Žalobcainýpríjemnemá,máproblémyschrbticouazaliekymesačne

dopláca10,-eur.ŽalovanýjezamestnanývI.,dosahujepriemernýmesačnýzárobok22.008,-CZK.Býva
v prenajatom byte, za ktorý platí nájomné vo výške 9.000,- CZK. Mesačne platí za internet 400,- CZK,

MHD550,-CZK,nastravu4.000,-CZK,naošatenie1.000,-CZK,športovéaktivity1.000,-CZK,sporenie
500,- CZK, telefón CZK. Nebolo sporné, že žalovaný od 1.9.2014, odkedy žalobca uplatnil nárok na
výživné, je schopný sám sa živiť. Súd dospel k názoru, že žalobca taktiež je schopný sám sa živiť a
vie si svojou prácou zabezpečiť primeranú výživu. Žalobca nemá také zdravotné problémy, pre ktoré by
nebol schopný pracovať a bol by odkázaný na výživné od potomkov, resp. na štátne sociálne dávky. V
zásade rodič má voči dieťaťu právo na primerané výživné. Primeranosť treba posudzovať tak, že má
zaistiť oprávnenému na plnenie bežných životných potrieb s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav.

Dieťa nie je povinné zabezpečiť svojmu rodičovi zásadne rovnakú životnú úroveň s vlastnou životnou
úrovňou. Je preukázané, že žalovaný má vyšší príjem, ako žalobca, avšak žalovaný má aj vyššie
výdavky, keďže pracuje v I. a býva v prenajatom byte. Od augusta 2014 žalobca neplatí výživné dcére
130,- eur mesačne, aj keď súd doposiaľ nerozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti. Je zrejmé, že
príjem žalobcu je síce nízky a žalobca vzhľadom na vek môže mať objektívne sťaženú možnosť nájsťsi prácu s vyšším zárobkom, neznamená to však bez ďalšieho, dôvod pre vznik vyživovacej povinnosti
žalovaného k žalobcovi, pokiaľ primeranú výživu si žalobca je schopný zabezpečiť sám. Na posúdenie
vyživovacej povinnosti nemá vplyv vzťah medzi účastníkmi konania, i keď žalovaný, napriek uvádzaným

skutočnostiam zo strany žalobcu, nie je negatívne naladený vo vzťahu k žalobcovi ako otcovi.

Ďalším výrokom rozsudku bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške
28,88 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania, ktoré predstavujú cestovné výdavky za cestu I.-Z. a späť dňa 28.10.2014 za cestu
autobusom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť a zaviazať
žalovaného platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne, počnúc od 1.9.2014. Ako dôvod uviedol, že
žalovaný je zlodej, podvodník a klamár. Vo svojom stanovisku k návrhu žalovaný uviedol, že jeho
priemerný mesačný zárobok je 19.500,- CZK. Súd zistil, že jeho priemerný mesačný príjem je 22.008,-
CZK. Býva v prenajatom byte, za ktorý platí nájomné, ktoré verbálne uviedol vo výške 9.000,- CZK.

Uviedol aj ďalšie výdavky, ktoré sú dohromady 7.850,- CZK. Spolu tieto výdavky mesačne sú vo
výške 16.850,- CZK. Po odpočítaní nákladov žalovanému zostáva suma 5.158,- CZK. Žalovaný býva
v prenajatom byte spolu s priateľkou, ktorá je tiež zamestnaná a preto náklady na bývanie nemusí
uhrádzať len zo svojho príjmu. Žalovaný má dostatok voľných finančných prostriedkov, aby pomohol
otcovi v zložitej finančnej situácii a nemusel prísť ďalšie pojednávanie na invalidnom vozíku.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Tvrdenia žalobcu označil
za nepravdivé, nepodložené a urážlivé. Čiastka uvedená v jeho vyjadrení je pravdivá, nakoľko podľa
priloženého dôkazu o jeho príjmoch je zrejmé, že príjem na september a október 2014 bol cca 19.500,-
Kč. Čiastka, ku ktorej došiel súd, vznikla spriemerovaním posledných 12 mesiacov. Vyšší vypočítaný
príjem bol spôsobený

predchádzajúcim zamestnaním a mimoriadnymi prémiami a nie je preto pravidelný. Nájomné vo výške
9.000,- Kč je listinný doložený dôkaz na výpise výdajov z účtu.

Odvolací súd nariadil na preskúmanie veci odvolacie pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žiaden z
účastníkov. Pretože žiaden z nich nenavrhol doplnenie dokazovania, musel odvolací súd vychádzať
len z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, ktoré boli zopakované na odvolacom pojednávaní.

Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním aj ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci len za
podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete O.s.p., t. j. vo veciach, v ktorých konanie bolo možné
začať aj bez návrhu, alebo v prípade zisťovania vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 213 ods. 5 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd
viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať

z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len
vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po
takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Deti (všetky spoločne), ktoré sú schopné samé sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojím rodičom

primeranú výživu, ak to potrebujú (§ 66 Zákona o rodine). Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť
voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopnosti, možnosti a majetkových
pomerovkuschopnostiam,možnostiamakmajetkovýmpomeromostatnýchdetí.Vyživovaciapovinnosť
medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom (§ 67 Zákona o rodine).Z citovaných zákonných ustanovení je dôležité zdôrazniť, že deti, pokiaľ sú samé schopné sa živiť, majú
povinnosť prispievať na výživu svojim rodičom len vtedy, ak to rodičia potrebujú a len na primeranú
výživu.Tútovyživovaciupovinnosťvuvedenomrozsahumajúplniťvšetkydeti,atopodľapomerudanom

ich schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom napadnutého rozsudku, že žalobca v
súčasnosti nepotrebuje, aby mu deti prispievali na jeho výživu. Žalobca pracuje v pracovnom pomere,
kde podľa dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, zarába priemerne mesačne 437,69 eur.
Podľa vlastného tvrdenia býva v prenajatom byte, avšak v prvom polroku 2014 si v ňom vymenil

dovtedajšie okná za plastové. Je nájomcom záhradky, vlastníkom pozemku pod garážou, aj keď podľa
vlastného tvrdenia garáž nevlastní a nevyužíva. V rozhodnom období nemal žalobca žiadnu vyživovaciu
povinnosť. Netvrdil, a teda ani nepreukázal žiadne také zdravotné potiaže, ktoré by mu v súčasnosti
bránili pokračovať v pracovnom pomere. Za existujúceho stavu žalobca nepotrebuje, aby mu deti, resp.
samotný žalovaný prispieval na jeho výživu. Na tom nemení nič skutočnosť, že žalovaný dosahuje
podstatne vyššie príjmy, ako má žalobca a bolo by v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať

na uspokojenie primeranej výživy žalobcu, pokiaľ by to skutočne potreboval. Vzhľadom k tomu, že aj
ďalšie dieťa žalobcu nadobudlo schopnosť samostatne sa živiť, bolo by aj v prípade, že by žalobca
preukázal odkázanosť na primerané výživné, zaviazať žalovaného len na zaplatenie výživného v
rozsahu zodpovedajúcom jeho pomerom,

schopnostiam, možnostiam, majetkových pomerov v porovnaní s pomermi sestry P. M..

Aj pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodičovi, musí sa súd vyporiadať s aplikáciou
ustanovenia§75ods.2Zákonaorodine,podľaktoréhovýživnénemožnopriznať,akbytobolovrozpore
s dobrými mravmi. V tejto súvislosti sa prvostupňový súd nevyporiadal s tvrdeniami žalovaného o jeho
správaní sa k deťom a bývalej manželke v čase ich spolužitia. Vzhľadom ku konečnému rozhodnutiu
prvostupňového súdu však táto skutočnosť nemala vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

To isté platí aj v súvislosti s tým, že súd nezisťoval, či nie sú splnené podmienky pre uplatňovanie
príspevku výživného rozvedenému manželovi v zmysle § 67 ods. 2 Zákona o rodine. Pokiaľ by mal
žalobca takýto nárok vo vzťahu k rozvedenej manželke, nemohol by si uplatňovať nároky na primeranú
výživuoddetí.Ztýchtodôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňapotvrdil(§219ods.1O.s.p.).

Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.

vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalovaný si náhradu
žiadnych trov odvolacieho konania neuplatnil. Preto náhrada takýchto trov nebola priznaná žiadnemu
z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.