Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514205524
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2514205524.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
S. N., nar. XX.XX.XXXX a D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti rodičov - matka: H. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXX, t.č. S. XX/A, C. a otec: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, C., t.č.
ÚVV a ÚVTOS Chorvátska 5, Bratislava, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27P/70/2014-68
zo dňa 3. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh otca na zníženie výživného na sumu
minimálneho výživného. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 2,
4, 5, § 75 ods. 1, § 78 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že od poslednej úpravy výživného
uplynuli štyri roky. Súd dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného nie je podaný dôvodne. Otec
sám svojou činnosťou a správaním zavinil svoju súčasnú nepriaznivú životnú situáciu, keď sa dostal do

výkonu trestu, čím sa mu znížil príjem (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Deti nemôžu byť sankcionované
znížením výživného z tohto dôvodu, preto súd návrh na zníženie výživného zamietol. K rovnakému
záveru dospel i súd pri rozhodovaní o znížení výživného na maloletého M. v konaní 10P/152/2012 a to
prvostupňový súd i odvolací súd.

Proti tomuto rozhodnutiu podal otec odvolanie, ktorým žiadal znížiť výživné na minimálne výživné. V
odvolaní poukázal na to, že pri určení výživného sa má prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery, otec v súčasnej dobe nie je schopný mať taký príjem, aby mohol platiť doposiaľ určené výživné,
pričom nemá možnosť ovplyvniť túto situáciu. V prípade neplnenia stanoveného výživného sa zadlžuje a
v budúcnosti by mohol byť kriminalizovaný na neuhradené výživné. Rozsah vyživovacej povinnosti musí
zohľadniť zárobkové možnosti oboch rodičov. Otec je zaradený do práce, mesačne poberá cca 116,-
Eur, z čoho sa vykonávajú zrážky na výživné, na trovy výkonu trestu a iné, maximálna suma na výživné z
toho vychádza na cca 36,- Eur. Otec nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá iný príjem.
Otec do nástupu výkonu trestu riadne platil výživné, a to i nad rámec, pričom matka mu znemožňovala

kontakt s deťmi, nemá o nich žiadne informácie. Zmena pomerov na strane otca odôvodňuje zníženie
výživného. V identickom prípade rozhodol Okresný súd Bratislava II pod sp. zn. 59P/139/2012 a Krajský
súd v Bratislave pod sp. zn. 20CoP/135/2013 o znížení výživného na zákonom stanovené minimum 30%
životného minima na maloleté dieťa.Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, ani sa k doručenému odvolaniu otca nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletých nie je možné priznať úspech,
keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pretožeodvolacísúdpreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstavpokiaľideoskutočnostiprávne
rozhodné pre posúdenie podmienok na zníženie výživného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, pričom jeho výsledky náležite vyhodnotil a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho

právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyhotovené písomné odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové argumenty ani skutočnosti než tie,
ktoré uplatnil už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom

vysporiadal.

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie

dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou
podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov,
ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne -

okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je

potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby
pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú
napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa

tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovaťvýživuaichschopnosti,možnostiamajetkovépomery,početnimivyživovanýchosôbavýška
takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane

povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda
na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie,vedomosť,zručnosti,pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždy
vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov
a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností

a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov
podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný
skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade
nedošlo na strane otca maloletých detí k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje znížiť výšku
doteraz stanoveného výživného.

Súd prvého stupňa na základe dostatočne vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, že výživné
bolo určené pri rozvode rodičov rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 4C/516/2008-46 zo dňa
25.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2010, maloleté deti boli zverené do osobnej
starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné 67,- Eur na maloletú S. a 57,- Eur na maloletú D.,
matka poberala v tom čase materský príspevok 289,- Eur a 42,50 Eur rodinné prídavky na dve deti,

bývala u svojich rodičov, inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec mal priemerný čistý mesačný príjem
670,- Eur a býval s priateľkou, mal vyživovaciu povinnosť určenú vo výške 57,- Eur k maloletému M.
N., nar. XX.XX.XXXX. Matka v súčasnosti býva v podnájme v dvojizbovom byte, za ktorý platí nájom
200,- Eur mesačne. Pracuje na polovičný úväzok z dôvodu starostlivosti o maloleté deti, nakoľko sa
odsťahovala od rodičov. Má priemerný čistý mesačný príjem 152,42 Eur bez daňového bonusu. Poberá

rodinné prídavky 47,04 Eur a od štátu náhradné výživné. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka iné
pravidelne sa opakujúce výdavky nemá. Maloletá S. je žiačkou 1. triedy základnej školy, matka jej platí
obedy 25,- Eur a školský klub 8,- Eur mesačne. Maloletá D. chodí do materskej škôlky, za ktorú matka
platí 25,- Eur a 3,- Eur za pohybový krúžok mesačne. Obe deti sú zdravé, zvýšené výdavky s nimi
spojené matka nemá.

Otec je vo výkone trestu odňatia slobody od 24.01.2013 s plánovaným termínom prepustenia
23.01.2018. Vo výkone trestu je pracovne zaradený s priemerným čistým mesačným príjmom 109,86
Eur. Otec má určené výživné na plnoletého syna M. N. nar. XX.XX.XXXX vo výške 90,- Eur s účinnosťou
od 18.10.2012 určené rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 10P/152/2012-115 zo dňa 11.06.2013

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23CoP/100/2013-153 zo dňa 27.01.2014, ktorý
zároveň zamietol návrh na zníženie výživného. V súčasnosti prebieha opätovne konanie o zníženie
výživného pod č.k. 12C/249/2014 na Okresnom súde Piešťany. Z pripojeného spisu 10P/152/2012 súd
zistil, že otec mal v roku 2012 čistý mesačný príjem 1.350,- Eur. V posudzovanej veci bol otec maloletých
právoplatne rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.05.2012, sp. zn. 7T/5/2012, odsúdený

za spáchanie obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, spolu s povinnosťou
nahradiť poškodenému škodu vo výške 1.010.016,25 Eur.

Odvolací súd zdôrazňuje, že Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na

to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na
maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na
svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené
od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak,aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú
životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.
Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa.

Súd prvéhostupňasprávnezohľadnilajto,žeotecsisvojusúčasnúnepriaznivúsituáciuzavinilsám,keď
sanachádzavovýkonetrestuodňatiaslobodypreúmyselnýtrestnýčinmajetkovejpovahy,apretoztoho
vyplývajúce dôsledky spočívajúce v znížení jeho príjmu nemôžu ísť na úkor maloletých detí. Odvolací
súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že doposiaľ určená výška výživného vo výške 67,- Eur na maloletú

S. a 57,- Eur na maloletú D., pri zohľadnení pomerne nízkeho príjmu matky maloletých detí, umožňuje
uspokojovať len základné a nevyhnutné potreby maloletých a neposkytuje priestor na ešte ďalšie
zníženie výživného. Pokiaľ aj otec podporne poukazoval, že v identickom prípade rozhodol Okresný
súd Bratislava II pod sp. zn. 59P/139/2012 a Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. 20CoP/135/2013 o
znížení výživného na zákonom stanovené minimum 30% životného minima na maloleté dieťa, odvolací
súd sa po oboznámení s týmito rozhodnutiami zistil, že tieto vychádzali z výrazne odlišných skutkových

okolností, ktoré spočívali najmä v tom, že pôvodné výživné bolo určené až vo výške 150,- Eur a matka
maloletých detí dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 735,- Eur, čo umožňuje uspokojovať
potreby maloletých detí aj zo zníženého výživného.

Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd správne uzavrel, že zákonné podmienky pre zníženie

výživného otca k maloletej S. a k maloletej D. aktuálne nie sú splnené, a preto bolo dôvodným jeho
návrh na zníženie výživného zamietnuť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,
s použitím ust. § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods.

1 O.s.p., s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.