Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 0T/10/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115000058

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115000058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 23. marca
2015 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

S. Q., nar. XX.XX.XXXX C. N., T. S. - K.Ľ. Č.. XXX, V.. I.,

je vinný, že

-dňa 21.1.2015 v čase okolo 10.50 hod. v obchodnom dome J. R. B.. D. Č.. XXX C. I., z regálu predajnej

plochy kradol USB kľúč značky W., XX Z., v hodnote 14,99,- Eur tak, že tento vybral z plastového obalu
a vložil si ho do vrecka mikiny a s týmto prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia a bezprostredne po
čine bol prichytený pracovníkom SBS, čím krádežou spôsobil škodu vo výške 14,99,- Eur pre J., C..V..I..
T. P. Č.. XX/A, D., X.: XXXXXXXXXX a lustráciou bolo zistené, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich
12-tich mesiacoch postihnutý rozhodnutím Okresného úradu v Prešove dňa 2.5.2014, ktorý mu za
priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (krádež kovovej
platne) uložil pokutu vo výške 30,- Eur,

teda

-prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

čím spáchal

-prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcichokolnostípodľa§36písm.l)Trestnéhozákonaaexistenciipriťažujúcichokolnostípodľa §37 písm. m) Trestného zákona a § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 120 (stodvadsať)
hodín.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti J. I. W. C..V..I.. I. I.
D., T. P. XX/A, X.: XX XXX XXX škodu vo výške 14,99,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 22.1.2015 obžalobu na obvineného S. Q. pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona na tom skutkovom
základe ako vo výroku rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3

písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu,
bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby,
rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný

skutok, ktorý je predmetom obžaloby.

Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku.

V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd
vyhlásenie obžalovaného prijal.

Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v

rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.

Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal
tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o

tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, preto toto vyhlásenie prijal.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov
obsiahnutých v spise.

Obžalovaný S. Q. je hodnotený všeobecne.

Z evidencie priestupkov bolo zistené, že obžalovaný S. Q. sa dopustil dňa 10. 2.2014 priestupku proti
majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení so sankciou pokuta vo výške 30,- Eur.

Z dokladu vystaveného poškodenou spoločnosťou J. C..V..I. (čl. 23 vyšetrovacieho spisu) je zrejmá
hodnota tovaru zodpovedajúce sume 14,99,- Eur.

Obžalovaný S. Q. bol doposiaľ 2 razy súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov
zo dňa 4.11.2014, sp. zn. 4T 112/14, právoplatným dňa 4.11.2014, kedy bol uznaný vinným zo zločinu

podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov
s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 roky a táto plynie do 4.11.2016.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.

4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie,pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že
obžalovaný S. Q. sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane obžalovanému priťažuje v zmysle § 37 písm. m) Trestného
zákona tá skutočnosť, že doposiaľ už bol súdne trestaný.

Vo všeobecnosti pri ukladaní trestu platí zásada, že páchateľovi je potrebné uložiť trest v rozsahu
proporcionálnom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, samozrejme po zohľadnení spôsobu

spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, ako aj všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho prevýchovy a nápravy.

Je pravdou, ako je vyššie uvedené, že obžalovaný sa skutku kladeného mu za vinu dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, ale súd zobral do úvahy, že sa jedná o druhovo rozličnú trestnú
činnosť.

S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že nie je potrebné na neho
pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom ale na zabezpečenie účelu trestného zákona
a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie postačuje v tomto prípade aj alternatívny trest a
preto uložil trest povinnej práce vo výmere 120 hodín. Tento trest uložený obžalovanému súd považoval

za primeraný a dostatočný, aby viedol k začleneniu obžalovaného do rodinného a sociálneho prostredia
a zároveň predchádzal protiprávnym činom.

Súd zaviazal obžalovaného S. Q. k povinnosti nahradiť poškodenej spoločnosti J. I. W. C..V..I.. I. I. D., T.

P. XX/A, X.: XX XXX XXX škodu vo výške 14,99,- Eur, lebo nemal žiadne pochybnosti o jej správnosti
čo do výšky aj dôvodu.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.