Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/689/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413210622
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6413210622.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Ivici Hanuskovej a členov
senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľky P. L., narodenej XX.
XX. XXXX, bytom X. XXX, B. V., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s. r.
o. so sídlom Ľudová 14, Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 144,- € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu

proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/37/2013-46 zo dňa 11. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú (v poradí prvý), a
ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 144,- € s príslušenstvom vrátane výroku
o náhrade trov konania (v poradí druhý), potvrdzuje.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 24,64 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra Rybára č. ú. XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX, advokáta, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v zmluve o úvere zo dňa 26.

02. 2010 uzavretú medzi navrhovateľkou a odporcom, podľa ktorej sa navrhovateľka zaväzuje zaplatiť
odporcovi poplatok vo výške 144,- € za neprijateľnú v zmysle ust. § 153 ods. 3, 4 O. s. p.. Odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 144,- € spolu s úrokom s omeškania vo výške 5,5 % ročne od 27.
08. 2013 až do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho
zákonníka. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že uvedený zmluvný vzťah založený
zmluvou o úvere zo dňa 26. 02. 2010 medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko
na jednej strane vystupuje osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, resp.
podnikateľskej činnosti ( v zmluve označená rodným číslom) a na druhej strane osoba, ktorá koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a poskytuje za týmto účelom úvery.
Zmluva bola pripravená vopred na formulári bez možnosti navrhovateľky ako spotrebiteľa zasiahnuť

do znenia jej obsahu, t. j. do vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy. Súd preto ex offo
podrobil daný zmluvný vzťah prieskumu a zisťoval, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Vykonaným prieskumom dospel k záveru, že dojednaný poplatok, ktorý bol zmluvne dojednaný vo výške
144,- € je neprijateľný pre jeho výšku. Konštatoval, že úrok sa v obdobných prípadoch v rovnakom
období pohyboval v rozmedzí 10 až 15 %. Aj keby súd zobral do úvahy mieru podnikateľského rizika,
ktorú odporca na seba berie pri poskytovaní úverov touto formou, nemôže úrok dosiahnutý v zmluve

spĺňať požiadavku primeranosti. Po prepočte totiž predstavuje 108 %-ný úrok ročne, čo nie je obvyklá
odplata požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery tak, ako to požaduje Občiansky zákonníkv zmysle ust. § 53 ods. 6. Z uvedeného dôvodu súd takého dojednanie považoval za neprijateľné a
neplatné, čo vyslovil v súlade s § 153 O. s. p. aj vo výroku svojho rozhodnutia. Keďže neprijateľnú
podmienku považoval za absolútne neplatnú, následne tým, že navrhovateľka odporcovi uvedený

poplatok v plnej výške uhradila, vznikol na strane odporcu majetkový prospech, ktorý je povinný vydať
navrhovateľke v plnej výške. Na základe tejto skutočnosti považoval nárok navrhovateľky za dôvodný,
a to vrátane príslušenstva k tomuto poplatku, ktorým sú úroky z omeškania, ktoré navrhovateľke priznal
v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa podania návrhu na súd, nakoľko nemal
za preukázané, že navrhovateľka odporcovi pred podaním návrhu na súd doručila výzvu na splnenie

jeho záväzku, preto v tomto rozsahu, v dôsledku čoho vo zvyšnej časti úroku z omeškania návrh
navrhovateľky zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O. s.
p. a úspešnej navrhovateľke priznal trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia do výšky priznanej
žalovanej sumy, t. j. 144,- €. Zvyšnú časť trov konania, tak ako ich vyčíslil právny zástupca navrhovateľky

súd navrhovateľke nepriznal s poukazom na neprimeranosť ich výšky v pomere k výške pohľadávky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie
odporca,atovcelomrozsahu.Namietal,žemubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom,nakoľkonapriek
tomu, že podaním zo dňa 25. 09. 2013 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žiar

nad Hronom, súd o tejto námietke do rozhodnutia vo veci samej nerozhodol, a napriek ospravedlneniu
právneho zástupcu odporcu z neúčasti na pojednávaní, dôvodom ktorého bolo práve nerozhodnutie
okresnéhosúduotejtonámietkeazdôvoduzachovaniaprincípuhospodárnostikonania,žiadaluvedené
pojednávanie odročiť až do právoplatného rozhodnutia o ním vznesenej námietke. Okresný súd však
nepovažoval jeho dôvod na odročenie pojednávania za vážny, a napriek jeho náležitému ospravedlneniu

neúčasti bez jeho prítomnosti vo veci rozhodol. Okresnému súdu vytýkal, že konanie má vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko vo veci rozhodoval síce vecne nie však
miestne príslušný súd, preto nie sú splnené podmienky, za ktorých mohol súd konať. Má za to, že v danej
veci je na konanie miestne príslušný Okresný súd Bratislava I, v dôsledku čoho vo veci konal nezákonný
sudca a došlo tým k porušeniu jeho ústavného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Následne namietal,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v
konaní nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom
kontroly. Navrhovateľka nemá právne postavenie spotrebiteľky, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa
v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol úver poskytnutý na výkon
povolania. V prípade jeho postavenia preto treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho

vzťahu s navrhovateľkou vstupoval, ak mal za to, že jej bol úver poskytnutý na výkon povolania. Ak
teda dodávateľ - odporca konal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba
dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Zdôraznil naviac absolútnu obchodno-právnu povahu
zmluvy o úvere v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, to znamená, že zmluva sa
vždy spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom takéhoto vzťahu. Vzhľadom

na uvedené nie je možné zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
Zákona o spotrebiteľských úveroch, a aj preto je odporca názoru, že zmluva o úvere nemusí obsahovať
ani údaj o RPMN, a teda odporca mal nárok nielen na vrátenie úveru, ale aj príslušného poplatku za
poskytnutie úveru. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 144,- €, tento je podľa neho v
zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je hneď uvedený pri sume poskytnutého

úveru, teda navrhovateľka musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Dojednanie takejto platby, ako
záväzku nad rámec podstatných náležitostí zmluvy o úvere zákonu neodporuje. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti mal za to, že plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva
nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, a rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy
neodpadol. Súčasne vzniesol námietku premlčania v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka s tým,

že navrhovateľka zaplatila poslednú splátku dňa 08. 12. 2010, a keďže návrh na súd bol podaný dňa
27. 08. 2013 právo navrhovateľky sa premlčalo, nakoľko sa nevykonalo v stanovenej lehote. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že sa nestotožňuje s právnym

záverom odporcu ohľadne charakteru zmluvy o úvere a túto považuje jednoznačne za zmluvu
spotrebiteľskú. Na túto zmluvu i na právny vzťah ňou založený je podľa nej nevyhnutné aplikovať
ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Z tohto dôvodu, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, vystupuje navrhovateľka ako spotrebiteľ,preto aj miestna príslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom je daná v zmysle ust. § 87 písm. f) O.
s. p.. Spotrebiteľský charakter zmluvy je podľa neho daný aj v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského

súdu v Prešove č. k. 19CoE/99/2010, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Mcdo/20/2009.
K výške odplaty poskytnutého úveru uviedla, že v prejednávanom prípade nie je dôležité to, z čoho sa
predmetná odplata skladá, ale to, že jej výška dosahuje mieru takmer 100 % ročne, čo je v absolútnom
rozpore s dobrými mravmi, a to tým, že podstatne prevyšuje odplatu požadovanú bankami. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že na strane odporcu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia

z dôvodu získania majetkového prospechu bez právneho dôvodu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd vyhlásil zmluvnú podmienku

uvedenú v zmluve o úvere zo dňa 26. 02. 2010, podľa ktorej sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť
odporcovi poplatok vo výške 144,- € za neprijateľnú a ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľke sumu 144,- € spolu s príslušenstvom, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne
správny.

Výrok,ktorýmokresnýsúdvozvyšnejčastinávrhnavrhovateľkyzamietol(vporadítretí)nebolodvolaním
účastníkov konania napadnutý, preto zostáva podľa § 206 ods. 2, 3 O. s. p. nedotknutý.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil
podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležte odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Z
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzistení
neabsentuježiadnarelevantnáskutočnosť,alebookolnosť,naopakokresnýsúdichnáležitýmspôsobom

v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú
príslušný záver o dôvodnosti nároku navrhovateľky. Obsah odvolania odporcu je takmer zhodný s jeho
vyjadreniami pred prvostupňovým súdom, a preto aj samotné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k
námietkam odporcu je úplné, teda aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Odporca v odvolaní neuvádza

žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom.

Prioritne sa odvolací súd zameral na preskúmanie, či postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu práva
účastníka konania konať pred súdom, teda, či v konaní nedošlo k vadám v zmysle ust. § 221 ods. 1
písm. f) O. s. p.. V tejto súvislosti odporca namietal, že okresný súd nerozhodol o jeho námietke miestnej

nepríslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom a napriek tomu, že sa z neúčasti na pojednávanie
ospravedlnil, rozhodol vo veci samej v jeho neprítomnosti napriek tomu, že neboli splnené podmienky
ustanovené v § 101 ods. 2 O. s. p..

Podľa § 105 ods. 1, 2 O. s. p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ

vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca,
súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne
konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone,
ktorý účastníkovi patrí. Ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec
príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov.

Miestna príslušnosť určuje, ktorý vecne príslušný súd toho istého druhu má povinnosť vo veci konať
a rozhodnúť. Z obsahu spisu je nesporné, že odporca vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti
okresného súdu. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku však okresnému súdu nevyplýva

povinnosť v prípade, ak má za to, že je miestne príslušným o tejto námietke rozhodnúť osobitným
rozhodnutím. Uvedené vyplýva z výkladu ust. § 105 ods. 2 O. s. p. a contrario, nakoľko len v prípade, ak
súdzistí,ženiejemiestnepríslušným,neodkladnepostúpivecpríslušnémusúdubezrozhodnutia,alebo
ju za podmienok uvedených v § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu SR. Ak teda zistí, že je miestnepríslušným, vyššie uvedená povinnosť mu z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva,
naviac ak ani v prípade zistenia miestnej nepríslušnosti o tom nerozhoduje osobitným rozhodnutím.
Okresný súd tým, že konal vo veci, mal za to, že je súdom miestne príslušným, v dôsledku čoho vo

veci konal, účastníkov konania riadne predvolal na pojednávanie, ktoré im bolo včas a riadne doručené.
Odvolací súd uznáva, že otázka miestnej príslušnosti nie je iba otázkou, ktorý súd vec prejedná, ale
je aj otázkou zákonného sudcu, pričom právo na zákonného sudcu je integrálnou súčasťou práva na
súdnu ochranu a základným právom chráneným nielen Ústavou SR ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv. Z uvedeného však vyplýva len to, že ak vec, napriek včas a dôvodne vznesenej námietke

nepríslušnosti súdu, prejedná a rozhodne inak miestne nepríslušný súd, išlo by o rozhodnutie vydané
nezákonným sudcom s dôsledkami vyplývajúcimi z ust. § 221 ods. 1 písm. g) O. s. p.. Odvolací súd preto
v tejto súvislosti konštatuje, že o návrhu navrhovateľky rozhodol vecne a miestne príslušný Okresný súd
Žiar nad Hronom, a to z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že návrh vo veci samej bol podaný na Okresnom súde Žiar nad Hronom

na základe návrhu navrhovateľky, ktorá sa domáha zaplatenia sumy 144,- € s príslušenstvom, titulom
bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane odporcu. Účastníci konania uzavreli dňa 26. 02.
2010 zmluvu o úvere. Napriek tomu, že ide o zmluvu o absolútnom obchode v zmysle ust. § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Tento právny
záver vyplýva najmä z toho, že odporca ako dodávateľ vystupoval pri jej uzavretí jednoznačne v rámci

predmetusvojejobchodnejapodnikateľskejčinnostianavrhovateľkavystupovalaakospotrebiteľka,keď
táto pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti nekonala.
V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka ods. 1 platného v čase uzavretia tejto úverovej zmluvy sa za
spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatváral dodávateľ
so spotrebiteľom. Uvedené ustanovenie výslovne konštatuje, koho považuje za dodávateľa a koho

za spotrebiteľa, keď v tomto prípade účastníci konania túto charakteristiku spĺňajú. Pre posúdenie, či
zmluva o úvere je zmluvou ktorá má spotrebiteľský charakter, nie je podstatné, či táto bola uzavretá
aj v zmysle ust. zákona o spotrebiteľských úveroch, ak spĺňa charakteristiku zmluvy spotrebiteľskej v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nemohol prihliadať na námietku odporcu, ak
tvrdí, že navrhovateľka pri uzavretí zmluvy nevystupovala ako spotrebiteľka, pretože nenapĺňa definíciu

spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol úver poskytnutý
na výkon povolania, pretože na prejednávaný právny vzťah - spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi
konania nie je možné aplikovať ust. zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch práve vzhľadom
k tomu, že v § 2 ods. 2 tohto zákona zákonodarca negatórnym spôsobom vymedzil, že tento predpis
sa nevzťahuje na úvery poskytnuté do výšky 200,00 €. Argumentácia odporcu v tomto rozsahu je

preto nedôvodná, naviac v prípade pochybností o tom, či ide alebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu má
dôkazné bremeno dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nie je len
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je
povolanie odberateľa, a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa

vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Spotrebiteľské zmluvy v širšom
zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých
spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu

podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ
zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah bez ohľadu na to, podľa akého
právneho predpisu sa zmluva uzavrela a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných
podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy, odporca pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto je
potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, považovať
za dodávateľa. Navrhovateľka ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ju v zmysle

§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy za spotrebiteľku a predmetnú
zmluvu o úvere posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy.Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka ako spotrebiteľ má právo výberu medzi všeobecným súdom
odporcu (§ 85 O. s. p.) a súdom uvedeným v ust. § 87 písm. f) O. s. p. (viď aj uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/146/2011). Keďže odporca má všeobecný súd, miestna príslušnosť sa v danom

prípade riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o miestnej príslušnosti danej na výber
konkrétne § 87 písm. f) O. s. p., podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný
aj súd v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Miestna
príslušnosť v danej veci teda vyplýva z možnosti účastníka zvoliť si spomedzi dvoch miestne príslušných
súdov. Navrhovateľka ako spotrebiteľka mala právo výberu medzi všeobecným súdom odporcu a súdom

uvedeným v ust. § 87 písm. f) O. s. p., ktoré právo aj využila. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za
to,žesúdprvéhostupňasprávneposúdilsvojumiestnupríslušnosťavovecikonal.Postupomokresného
súdu teda nedošlo ani k porušeniu práva odporcu na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR.

Následne vzhľadom na vyššie uvedený právny záver o tom, že vo veci konal miestne príslušný súd, ako i
zákonný sudca, odvolací súd posudzoval, či okresný súd postupoval správne, ak o návrhu navrhovateľky

rozhodol na pojednávaní podľa § 101 ods. 2 O. s. p., v neprítomnosti odporcu.

Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť
oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu
kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými

zásadami (ustanoveniami) procesného predpisu. Predovšetkým účastník konania realizuje svoje
procesné práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol odporca riadne a včas predvolaný, pričom
o možnosť ich uplatnenia sa obral sám svojim postupom, a to bezdôvodnou neúčasťou na súdnom
pojednávaní. V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných
zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskejrepublikysp.zn.4Cdo116/93)azároveňniejeporušenázásadakontradiktórnostisporového
konania.

Podľa § 101 ods. 1, 2 O. s. p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na

pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v
neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Procesný postup okresného súdu, ktorý prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 11. 03. 2014

bez účasti odporcu, považoval odporca za rozporný s vyššie uvedeným § 101 ods. 2 O. s. p., majúci
za následok odňatie možnosti konať pred súdom. O túto vadu však v konaní v žiadnom prípade nejde,
nakoľko z vyššie uvedeného vyplýva, že návrh na odročenie pojednávania na Okresný súd Žiar nad
Hronom podal len z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o jeho námietke miestnej nepríslušnosti Okresného
súdu Žiar nad Hronom, ktorú skutočnosť nie je možné považovať za dôležitý vážny dôvod pre odročenie

pojednávania, ak okresný súd mal za to, že je vo veci na konanie miestne príslušným a vo veci konal. O
týchto skutočnostiach by sa odporca dozvedel a oboznámil sa s nimi, resp. by na uvedené skutočnosti
mohol reagovať v prípade, ak by sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný dostavil.
Žiadny iný dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol na pojednávanie dostaviť, odporca v žiadosti o
odročenie pojednávania neuviedol. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postup okresného súdu, ktorý

prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti odporcu bol v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p., a nie je možné ho
hodnotiť ako nesprávny, t. j. taký, ktorým by sa odporcovi odňala možnosť konať pred súdom v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p..

Keďže odvolací súd má za to, že odporcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred súdom,

resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces a súčasne vo veci rozhodol zákonne nestranný sudca,
prejednal následne rozhodnutie okresného súdu vo veci samej.

Hmotnoprávnym dôvodom pre vyhovenie návrhu navrhovateľky a jej uplatneného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia bol právny záver okresného súdu, podľa ktorého zmluvné dojednanie

týkajúce sa zaplatenia poplatku za poskytnutý úver vo výške 144,- € je neprijateľný pre jeho výšku.
Okresný súd dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že spotrebiteľská zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania bola vopred pripravená na formulári bez možnosti navrhovateľky ako
spotrebiteľky zasiahnuť do znenia jej obsahu, t. j. do vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy.Súd bol preto ex offo povinný podrobiť daný zmluvný vzťah prieskumu a zisťovať, či zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky.

Pokiaľ odporca v odvolaní namietal, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o RPMN, pretože zmluvu
nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a teda odporca má nárok nielen na
vrátenie úveru ale aj príslušného poplatku za poskytnutie úveru, odvolací súd opätovne odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý neprijateľné dojednanie o poplatku za
poskytnutie úveru vyhodnotil vo vzťahu k jeho neprimeranosti v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, (podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy
poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské
úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy ), a nie z titulu, že by predmetná zmluva o
úvere nemusela obsahovať údaj o RPMN. Nie je možné ponechať bez povšimnutia, že takto dohodnutý
poplatok po prepočte predstavuje 108 %- ný úrok ročne, čo nie je možné považovať za obvyklú odplatu

požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery tak, ako to vyžaduje Občiansky zákonník, a to ani
po zohľadnení zvýšenej miery rizika, ktoré na seba nebankový subjekt pri tejto podnikateľskej činnosti
preberá.Okresnýsúdpretodôvodnepovažovaltakétodojednaniezaneprijateľnéaneplatné,akodporca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by odplata - poplatok za poskytnutie úveru spĺňal požiadavky ust.
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, teda, že by ním požadovaná odplata zodpovedala odplate obvykle

požadovanej bankami, ako na to okresný súd poukázal v odôvodnení rozhodnutia, preto dôvodne v
okresný súd v rozhodnutí vyslovil v súlade s § 153 O. s. p., že uvedená zmluvná podmienka je neplatná.

Ak na okraj odporca poukázal na to, že aj Obchodný zákonník v prípade zmluvy o úvere okrem platenia
samotných úrokov umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov, teda

ak umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku, odvolací súd poznamenáva, že
napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, na takto uzavretú zmluvu, ak je súčasne
zmluvou spotrebiteľskou, sa prednostne použijú normy Občianskeho práva, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie. Aj v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. 06. 2013 ústavný
súd konštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver

ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
Uvedené naviac podporuje aj novela Občianskeho zákonníka č. 102/2014 Z. z., ktorou sa v ust. § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka na konci pripája veta: „ Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.“ Prednostným použitím Občianskeho zákonníka sa nespochybňuje,

žezmluvaoúverejeabsolútnymobchodom,právenaopak,keďžemámestáledvakódexynapožiadanie
súdnejpraxesaupresniloužjudikovanéprávnepravidlo,žeakbudemožnénavzťahy,ktorésúupravené
aj Občianskym zákonníkom aj Obchodným zákonníkom použiť Občiansky zákonník, tento sa použije
prednostne, teda ide o prípad konkurencie právnej úpravy Obchodného zákonníka a Občianskeho
zákonníka. Uvedené potvrdzuje, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa musí použiť aj na zmluvy,

ktoré sú u nás upravené Obchodným právom, keďže Smernice EÚ kladú štátom explicitnú povinnosť
zabezpečiť, aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali.

Právny záver okresného súdu, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 144,- € je neprijateľným
zmluvným dojednaním, a teda ide o dojednanie, ktoré je absolútne neplatným právnym úkonom,

považuje odvolací súd za vecne správny.

Na vyššie uvedené právne posúdenie nadväzuje to, že pokiaľ navrhovateľka odporcovi tento poplatok v
plnej výške uhradila, vznikol na strane odporcu majetkový prospech, nakoľko išlo o plnenie z neplatného
právneho úkonu, ktorý je povinný vydať navrhovateľke v plnej výške. Ak odporca v odvolaní poukazuje

na to, že navrhovateľka plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, je nutné podotknúť, že
tak okresný ani odvolací súd nespochybňuje, že samotná zmluva o úvere spĺňa podmienku platnosti,
avšak absolútnou neplatnosťou je podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka postihnuté iba dojednanie o
poplatku za poskytnutý úver vo výške 144,- €, a nie celá zmluva o úvere, pretože túto časť právneho
úkonu možno oddeliť od samotného obsahu. Práve z tohto dôvodu okresný súd uložil odporcovi

povinnosť vydať navrhovateľke sumu 144,- €, ktorá suma zodpovedá poplatku za poskytnutie úveru,
ktorý dôvodne okresný súd považoval za absolútne neplatné dojednanie. Záväzkovo právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia teda vznikol za splnenia všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov,
ktorými sú jednak: a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane odporcu (obohateného o 144,- €ako poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je absolútne neplatným právnym dojednaním), b) protiprávnosť
získania uvedeného bezdôvodného obohatenia, ak okresný ale aj odvolací konštatuje, že uvedené
dojednanie o poplatku za úver je absolútne neplatným právnym úkonom ako neprijateľná zmluvná

podmienka, na ktorú musí súd prihliadať ex offo, a c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
tohto poplatku za poskytnutie úveru odporcom a majetkovou ujmou na strane navrhovateľky ako
spotrebiteľky, ktorá plnila na základe neplatného dojednania o poplatku za poskytnutý úver.

Na záver odporca vzniesol námietku premlčania v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka dôvodiac,

že navrhovateľka zaplatila poslednú splátku dňa 08. 12. 2010, a keďže žaloba na súd bola podaná dňa
27. 08. 2013 navrhovateľkine právo sa premlčalo, nakoľko sa nevykonalo v stanovenej lehote.

K námietke premlčania vznesenej odporcom odvolací súd uvádza nasledovné:

V prvom rade odvolací súd poznamenáva, že napriek tomu, že námietku premlčania vzniesol odporca až

v odvolacom konaní, odvolací súd sa touto námietkou zaoberal , ak sa koncentračná zásada vyjadrená
v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O. s. p. netýka uplatnenia námietky premlčania ( viď. rozhodnutie
NS SR , sp. zn. 5 MCdo 14/2008 ).

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Odporca v odvolaní nepoukazuje na skutočnosť, kedy sa navrhovateľka mala dozvedieť o tom, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Z obsahu spisu je však možné posúdiť, že k
poskytnutiu poslednej splátky zo strany navrhovateľky, tak ako to potvrdil aj odporca v odvolaní, došlo
dňa 08. 12. 2010. V prípade plynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, by došlo k uplynutiu lehoty
na podanie žaloby na súd až dňom 08. 12. 2013. Keďže návrh na súd bol podaný dňa 27. 08. 2013,
navrhovateľka si uplatnila nárok včas.

Okresný súd sa preto správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov prvostupňového konania, ak rozhodol podľa § 142 ods. 1
O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní, nakoľko navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu
úspešná v spojení s ust. § 150 ods. 5 O. s. p., ak išlo o drobný spor. Zároveň rozhodol vecne správne
o trovách právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), preto
odvolací súd potvrdil i tento súvisiaci výrok napriek tomu, že odvolaním nebol napadnutý, avšak ide
o výrok súvisiaci.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §

224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní odporca úspešný
nebol. Naopak, úspešným bola navrhovateľka, ktorá si riadne a včas uplatnila trovy odvolacieho konania
pozostávajúceztrovprávnehozastúpenia,atozavyjadreniekodvolaniu-1úkonprávnejslužby,ktorého
hodnota bola stanovená vo výške 16,60 € v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky v spojení s ust. § 14 ods. 1
písm. b) Vyhlášky + 1 x režijný paušál vo výške 8,04 € v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky. Spolu tak trovy

právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú sumu 24,64 €, ktoré trovy odvolacieho konania
je odporca povinný nahradiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu, advokáta v súlade s ust. §
149 ods. 1 O. s. p..

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.