Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Štrignerová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoRozvod

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/375/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209216810
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209216810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátuJUDr.KatarínyŠtrignerovejaJUDr.BlankyPodmajerskej,vprávnejvecinavrhovateľky:D.N.,D..
XX.XX.XXXX, N. O. XXX proti odporcovi: L. N., D.. XX.XX.XXXX, D. N. P. XX, N., o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom N.: A., D..
XX.XX.XXXX V. O., D.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny, Nám. M. R. Štefánika 10, Komárno, na odvolanie odporcu proti dopĺňaciemu rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.03.2014, č.k. 15P/81/2011-183, jednohlasne ( pomerom hlasov
3:0) takto

r o z h o d o l :

Dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom dopĺňacom rozsudku súd prvého stupňa na čas po rozvode zveril maloleté deti N. -
A., D.. X.X.XXXX V. O., D.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok, odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
Petry výživným vo výške 30% zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa
mesačne a na výživu maloletého Mária výživným vo výške 30% zo sumy životného minima určeného na
neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne, vždy do 15-teho dňa každého mesiaca k rukám navrhovateľky,
počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods.3, § 25 ods.2, § 62 ods.2,3, § 75 ods.1, § 85 ods.1 Zákona
o rodine a tým, že svojim rozsudkom zo dňa 4.4.2012, č.k. 25 P/81/2011-81 rozviedol manželstvo
účastníkov uzavreté dňa XX.X.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v O., vo
zv. II, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. X ( rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.5.2012).
Keďže po tomto rozhodnutí súdu bolo zistené, že v priebehu daného manželstva sa narodili dve deti
A., D..X.X.XXXX a O.F., D..XX.X.XXXX , súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom upravil rodičovské
práva a povinnosti k maloletým deťom narodeným v priebehu trvania manželstva tak, že tieto zveril do

osobnej starostlivosti navrhovateľky s oprávnením maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok . Pri
rozhodovaní o vyživovacej povinnosti odporcu určenej v súlade s § 62 ods.3 Zákona o rodine zohľadnil
majetkové a zárobkové pomery na strane odporcu, ktorý v súčasnosti žije v útulku pre bezdomovcov
a žije len z príjmu z brigádnickej činnosti - výkonu verejnoprospešných prác. Na námietky odporcu
popierajúceho otcovstvo k maloletým deťom neprihliadol, pretože tento nepreukázal, že jeho otcovstvo
k maloletým deťom bolo úspešne zapreté. Ku dňu vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku mal súd prvéhostupňa z rodných listov maloletých detí preukázané, že odporca je otcom maloletých detí, keďže mu
svedčí domnienka otcovstva podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca poukazujúc na to, že nie je

otcom maloletých detí . Uviedol, že s bývalou manželkou sa rozišiel v roku 1999 a až do roku 2009 sa
nestýkali. Obe deti majú svojich biologických otcov - maloletá A. pána W. s neurčeným priezviskom a
maloletý O. M. Y., s ktorým žije navrhovateľka v spoločnej domácnosti.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne
potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( keďže v preskúmanej
veci nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení
pojednávania a obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval
dôležitý verejný záujem ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je podané dôvodne. Súd prvého

stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil
( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj primerane odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa§113ods.1O.s.p.skonanímorozvodmanželstvajespojenékonanieoúpravupomerovmanželov

k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľaust.§24ods.1 Zákonaorodine vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Odvolací súd ako prvoradé konštatuje správnosť postupu súdu prvého stupňa, ktorý po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 4.4.2012, č.k. 25P/81/2011-81 ( ktorým
bolo manželstvo účastníkov rozvedené ) po zistení, že v priebehu trvania manželstva sa z neho narodili
dve deti, postupoval podľa § 166 O.s.p. v spojení s § 113 ods.1 O.s.p. a dopĺňacím rozsudkom rozhodol

o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom N.O. - A., D.. X.X.XXXX V. O., D..
XX.X.XXX6 na čas po rozvode.

Podstatnou právnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolacích námietok bola skutočnosť, či
odporca je otcom oboch maloletých detí narodených v priebehu trvania manželstva s navrhovateľkou.

Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto

zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 85 ods.1 Zákona o rodine , ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Zákon o rodine obsahuje základný výpočet domnienok, na základe ktorých sa určuje otcovstvo, ktorými

sú : 1. otcovstvo manžela, 2. súhlasné vyhlásenie rodičov, 3. preukázaná súlož muža s matkou dieťaťav rozhodujúcom období, bez existencie vylučujúcich okolností a rozhodnutie súdu o určení otcovstva
tohto muža. Domnienky nastupujú v určitom poradí, ktoré vychádza zo spoločenského výskytu typických
okolností, za ktorých je dieťa splodené. Domnienka manžela matky nastupuje automaticky na základe

existencie manželstva. Ak pre túto domnienku niet miesta (nie sú naplnené podmienky predvídané
jej hypotézou), alebo bola vyvrátená, môže nastúpiť druhá alebo tretia domnienka, avšak už nie
automaticky, ale na základe kvalifikovanej aktivity dotknutých subjektov. Uplatnenie niektorej domnienky
vylučuje použitie ostatných domnienok. Určeniu otcovstva k tomu istému dieťaťu teda nemôžu svedčiť
rôzne domnienky otcovstva rôznych mužov. Až po úspešnom zapretí niektorej z domnienok (s výnimkou

tretej) môže za splnenia zákonných podmienok nastúpiť opäť niektorá z domnienok.

Prvá domnienka - otcovstvo manžela matky nastupuje na základe dvoch právnych skutočností, a
to narodenia dieťaťa a trvania manželstva, bez ohľadu na prípadnú vôľu manželov (aj keby si boli
manželia nepochybne vedomí, že otcom dieťaťa je niekto iný) alebo tretích osôb a bez možnosti
akokoľvek ovplyvniť možnosť jej nastúpenia. Pokiaľ existujú uvedené právne skutočnosti, pre potreby
určenia otcovstva sa už nezisťujú ďalšie skutočnosti, (napr. či manželia spolu žijú, resp. či naozaj ide o

biologického otca, okolnosti vylučujúce otcovstvo), keďže by to narúšalo charakter domnienky.

Nápravu prípadného rozporu so stavom biologickým a zrušenie účinkov prvej domnienky otcovstva
možno dosiahnuť až potom, ako domnienka začne pôsobiť, a to prostredníctvom inštitútu zapretia
otcovstva a za splnenia zákonných podmienok. Prvá domnienka otcovstva nastupuje bez rozhodnutia
súdu, nevyžaduje sa ani žiadny následný akt, zápis v matrike má len evidenčné účinky (chýbajúci zápis

z akéhokoľvek dôvodu nemá vplyv na účinky domnienky). Domnienka je založená na právnom zväzku
manželov, preto platí aj vtedy, ak manželia v dôsledku rozvratu alebo iných životných situácií spolu nežijú
(napr. z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu v zahraničí). Vyvrátiť prvú domnienku
otcovstva svedčiacej manželovi matky patrí manželovi a matke tzv. zapieracou žalobou.

V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu manželstva účastníkov sa

navrhovateľke narodili tri deti, v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa už plnoletý L. N. V. W. O. - A.,
D.. X.X.XXXX V. O., D.. XX.X.XXXX. Uvedený objektívne existujúci stav má za následok posudzovanie
otcovstva k maloletým deťom na základe prvej domnienky otcovstva, ktorej účinky by mohlo zvrátiť iba
právoplatné súdne rozhodnutia určujúce, že odporca nie je otcom maloletých detí.

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že ak v danej veci súd prvého stupňa upravil rodičovské

práva a povinnosti k maloletým deťom tak, že za otca maloletých detí považoval odporcu ( ktorý je ako
otec uvedený v rodných listoch maloletých detí ), rozhodol vecne a právne správne. Pokiaľ odporca
v podanom odvolaní namieta, že na Okresnom súd v Komárne podal v marci 2014 návrh na zapretie
otcovstva k maloletým deťom, táto skutočnosť môže mať právny význam až vydaním právoplatného
rozhodnutia súdu, ktoré by vyhovelo návrhu odporcu na zapretie otcovstva.

S poukazom na uvedené, pri zohľadnení vecnej správnosti rozhodnutia v otázkach zverenia maloletých
detí, ich zastupovania a spravovania majetku a určenia výšky vyživovacej povinnosti odporcu ( voči
ktorému odvolacie námietky nesmerovali ), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. §
219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1O.s.p.,vspojenís§144 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.