Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/240/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711215813
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5711215813.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: Q. W.,

obchodnýmmenomVincentBeke-BV-TVsmiestompodnikaniaGútskyrad6,94501Komárno,právne
zastúpený JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom v Čadci, F. Kráľa č. 1504 proti odporcom: 1/
N. M., A.. X. X. XXXX, W. P., U.. Š. XXX/X, X/ P. L., A.. XX. X. XXXX, W. P., O. J.. Č.. XXXX/X, obaja
zastúpení JUDr. Gabrielom Szabóm, advokátom so sídlom Kostolné námestie č. 32, 946 03 Kolárovo,
o určenie neúčinnosti právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

Darovacia zmluva uzatvorená dňa 25. 1. 2010 medzi darcami T. L., H.. L., A.. XX. X. XXXX, občan SR a
manželkou AA. L., H.. Č., A.. X. X. XXXX, občianka SR, obaja trvale W. O. XXXX/X, P. a obdarovaným P.

L., H.. L.O., A.. XX. X. XXXX, S. W. O. XXXX/X, P., občan SR, na základe ktorej obdarovaný nadobudol
do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.Ú.. P. a Správou O. P. Q.É. A. D.
Č.. XXXX ako garáž na parcele reg „I. Č.. XXXX/XXX X. X.. Č.. XXXX, F. F.. H.. „.“. Č.. XXXX/XXX -
zastavaná plocha o výmere XX P. a vklad ktorej bol povolený rozhodnutím Správy katastra P. pod Q.-
XXX/XX zo dňa 4. 2. 2010, je voči navrhovateľovi neúčinná.

Darovacia zmluva uzatvorená dňa 1. 2. 2010 medzi darcami T. L., H.. L., A.. XX. X. XXXX, občan SR a
manželka Y. L., H.. Č., A.. X. X. XXXX, občianka SR, obaja trvale bytom O. XXXX/X, P. a obdarovanou
N. M., H.. L., A.. X. X. XXXX, S. W. U.. Š.G. XXX/X, P., občianka SR, na základe ktorej obdarovaná

nadobudla do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti - pozemky nachádzajúce sa v O.. Ú.. Q. Y. X.
O. P. Q. A. D. Č.. XXX, F. H. „. Č.. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXX P., F.. H.. „. Č.. XXX/X, S. E.
Q. XXX P., F.. H.. „. Č.. XXX/XX - E. F. E. Q. XX P. a vklad ktorých bol povolený rozhodnutím Správy
katastra P. F. Q. XXX/XX zo dňa 4. 3. 2010, je voči navrhovateľovi neúčinná.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným dňa 5. 12. 2011 žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 25. 1.
2010, uzavretá medzi darcami T. L. a manželkou Y. L. a obdarovaným Mariánom Gaškom, ktorej vklad
bol povolený rozhodnutím Správy katastra P. F. Q. - XXX/XX zo dňa 4. 2. 2010, je voči navrhovateľovi

neúčinná a darovacia zmluva uzavretá dňa 1. 2. 2010 medzi darcami T. L. s manželkou a obdarovanou
N. M., rod. L., vklad ktorej bol povolený rozhodnutím Správy katastra P. pod Q. XXX/XX zo dňa 4. 3.
2010, je voči navrhovateľovi neúčinná.

Svoj návrh odôvodnil tým, že platobným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 17Rob 78/2010
zo dňa 12. 8. 2010 uložil súd odporcovi - T.Š. L. - ELEKTRO s miestom podnikania Q. P., N. XX,IČO: 10 872 132 povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 83 022,09 € s príslušenstvom a nahradiť mu
trovy konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7. 9. 2010. Dlžník svoju
pohľadávku dobrovoľne neuhradil, preto oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod

č. k. EX 1563/10. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že dlžník napriek tomu, že nemal vysporiadané
svoje záväzky, dôvodnosť ktorých bola preukázaný právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom,
darovacími zmluvami previedol na svoje deti - odporcov v rade 1/ a 2/ nehnuteľnosti, ktoré mal v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a to Darovacou zmluvou zo dňa 1. 2. 2010 na dcéru N. a
Darovacou zmluvou zo dňa 25. 1. 2010 na syna P. L.. V súlade s ustanovením § 42a ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neúčinnosti uvedených právnych úkonov.

Navrhovateľ bol toho názoru, že dlžník sa zaplateniu dlžnej sumy vyhýbal, úhradu nevykonal ani na
základe právoplatného vykonateľného platobného rozkazu, dlh k podaniu návrhu nezaplatil. Mal zato,
že dlžník svoj podiel na nehnuteľnostiach previedol na obdarovaných z dôvodu, aby ukrátil navrhovateľa
ako veriteľa. Týmto konaním došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a následne k ukráteniu uspokojenia
pohľadávky veriteľa z dlžníkovho majetku.

Pred podaným návrhom navrhovateľ podal návrh na návrh predbežného opatrenia, ktorým by súd
zakázal odporcom v rade 1/ a 2/ nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré získali na základe darovacej zmluvy
od darcov T. L. s manželkou. Súdom bolo vydané predbežné opatrenie dňa 16. 2. 2012, ktorým bolo
vyhovené návrhu, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 3. 2012.

K návrhu navrhovateľa sa odporcovia písomne vyjadrili. Odporkyňa v rade 1/ vo svojom vyjadrení

uviedla, že darovacou zmluvou získala od svojich rodičov pozemok vo Q.. Poukázala na to, že s otcom
T. L. už viac ako 12 rokov nebývala v spoločnej domácnosti, nemá a ani nemala vedomosť o jeho
podnikateľských aktivitách. Pozemok vlastnil otec s mamou viac ako 25 rokov a o darovaní sa dohodli už
dávno predtým, ako došlo k skutočnému darovaniu. Cena tohto pozemku bola v roku 2010 ocenená na
sumu 3 100 €. Pozemok pred darovaním bol v bezpodielovom spoluvlastníctve jej rodičov, pričom podiel

pripadajúci na otca bol cca 1 550 €. Uvedený dar by v tejto výške nepokryl hodnotu navrhovateľom
vymáhanej pohľadávky s poukazom na to, že otec má majetok vo vyššej hodnote a to rodinný dom
s pozemkom v obci S. Š.. Keby chcel otec ukrátiť veriteľa, previedol by na ňu rodinný dom a nielen
pozemok.

Odporca v rade 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že darovacou zmluvou mu rodičia darovali garáž s

príslušným pozemkom. Poukázal na ďalší majetok svojho otca a to rodinný dom v Š.. O podnikateľských
aktivitách svojho otca nemal žiadne informácie, pracuje úplne v inej oblasti ako podniká otec a pre určité
nezhody medzi ním a otcom často spolu nekomunikujú.

Ďalej uviedol, že rodičia nadobudli garáž asi pred 30 rokmi z finančných prostriedkov, ktoré zarobili v
tom čase. Rozhodli sa mu ju darovať na základe faktu, že je vlastníkom motorového vozidla a navyše

boli takto dohodnutí ešte pred podpisom samotnej darovacej zmluvy a to tak, že rodičia mu darujú
garáž a sestre Zuzane darujú pozemky v obci Q.I.. Keby mal úmysel ukrátiť navrhovateľa a vedel
by o skutočnostiach, ktoré teraz vyplávali na povrch, určite má dostatok právnych poznatkov na to,
aby prevod garáže urobil iným právnym úkonom. Aj na základe toho, že sa prevod garáže realizoval
darovacou zmluvou (nie kúpnopredajnou zmluvou v prospech tretej osoby), tak je nesporne logické, že

o finančných ťažkostiach svojho otca nemal vedomosti. Pokiaľ by takéto vedomosti mal, snažil by sa
zachrániť rodinný dom a pozemok v S. Š., nakoľko má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, ako garáž,
ktorá mu bola darovaná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov P. I., H. M., T. L., listinnými
dokladmi - platobným rozkazom Okresného súdu v Martine sp. zn. 17Rob 78/2010, Darovacou zmluvou

zo dňa 1. 2. 2010, ktorej vklad bol povolený pod číslom XXX/XXXX, darovacou zmluvou zo dňa 25.
1. 2010, ktorej vklad bol povolený pod Q. XXX/XXXX, ako aj ostatnými listinnými dokladmi trvale
pripojenými do spisu a zistil nasledovný skutkový stav:V konaní bolo nesporne preukázané, že platobným rozkazom Okresného súdu v Martine č.k. 17Rob
78/2010 zo dňa 12. 8. 2010 súd uložil T.Š. L. - ELEKTRO s miestom podnikania P., N. Č.. XX, IČO: 10 872
132 povinnosť zaplatiť Q. W. - BB - TV s miestom podnikania L. H. X, Komárno, IČO: 22 712 372 sumu

83 022,09 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Pretože odporca T. L. nezaplatil dobrovoľne
pohľadávku, obrátil sa oprávnený na exekútora a bol podaný návrh na vykonanie exekúcie pod č.k.
EX 1563/10. Navrhovateľ v tomto konaní zistil, že dlžník T. L. Darovacou zmluvou zo dňa 1. 2. 2010
spolu so svojou manželkou previedli na dcéru Zuzanu M., H.. L.O. pozemky nachádzajúce sa v O.. Ú..
Q., Q. A. D. Č.. XXX. V zmysle darovacej zmluvy následne bol povolený vklad vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam pod číslom Q. XXX/XXXX.

Darovacou zmluvou zo dňa 25. 1. 2010 T. L. s manželkou previedol na syna P. L. nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v O.. Ú.. P., Q. A. D. Č.. XXXX a to garáž s pozemkom. Vklad vlastníckeho práva bol
povolený pod číslom Q. XXX/XXXX.

Navrhovateľ v zmysle svojich vyjadrení a podaného návrhu bol toho názoru, že T. L. prevodom
predmetných nehnuteľností mal úmysel ho ukrátiť ako veriteľa, pretože dlžnú sumu mu ani z časti

nezaplatil. Prevodom nehnuteľnosti došlo k zmenšeniu dlžníkovho majetku a následne ukrátenie
uspokojenia pohľadávky navrhovateľa z dlžníkovho majetku. V súlade s ustanovením § 42a ods. 1
Občianskeho zákonníka sa domáhal vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov, ktoré uzavrel dlžník
Dušan Gaško s manželkou a svojimi deťmi.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ vo svojich vyjadreniach písomných ako aj ústnych na pojednávaní tvrdili, že o

dlhoch svojho otca nevedeli a nehnuteľnosti nadobudli už v zmysle dlhodobého rodinného rozhodnutia,
že rodičia im prevedú vlastniace majetky a to pozemok v O.. Ú.. Q. Y. L. Q. P.. Odporcovia žiadali návrh
navrhovateľa zamietnuť.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 - 5 ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne

neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho
úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch.

Medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) a ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
týchtoosôbsvýnimkouprípadu,akdruhástranavtedydlžníkovúmyselukrátiťveriteľaajprináležitostnej
starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 43a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou

jemu blízkou (§ 116, 117).

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel.

Dlžník a nadobúdatelia, t.j. jeho deti sú nadobúdatelia uvedených nehnuteľností v zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia osobami blízkymi, jedná sa o syna a dcéru dlžníka.

Dlžníkov právny úkon musí teda ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, tomuto

pojmu zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.
Krátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie majetku), ktoré
bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, alebo z časti. Predpokladmi odporovateľnosti sú
skutočnosti, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch, nauplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože inak by nárok zanikol. Právny
úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Úmysel ukrátiť
veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým

došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Takáto
vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, avšak uvedené neplatí, ak druhá
strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať.
Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré súd zisťuje
konkrétne, diferencovanie, špecificky v danom prípade. Dôkazným bremenom zákon zaťažujú druhú

stranu odporovateľného právneho úkonu, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak
druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa. V tomto prípade mal odporca nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a následne
dôkazné bremeno. Ak odporca (blízka osoba) mieni dosiahnuť zamietnutie návrhu, musí dokazovať
vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však nepostačuje na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho
veriteľa.

Na preukázanie rozhodných skutočností v zmysle vyššie uvedeného boli súdom vypočutí svedkovia a
to dlžník T. L., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že navrhovateľa poznal ako obchodného
partneraavovzťahukodporcombolotcom.Dlžnúsumu,ktorúbolpovinnýuhradiťnavrhovateľovi,dosiaľ
neuhradil, nevedel vyriešiť situáciu tak, aby k uspokojeniu pohľadávky mohlo dôjsť. Poukázal na to, že
v S.G. Š. má rodičovský dom, v ktorom v súčasnej dobe aj býva, v rodinnom dome má spoluvlastnícky

podiel v 1.-G., polovicu vlastní jeho sestra a ďalšiu štvrtinu jeho deti, ktorým podiel previedla jeho matka.
Byt,vktorombývaliakorodina,vminulostipreviedolnasyna.Vrodinevzniklinezhodyapretosámodišiel
bývať tak, ako uviedol, pričom manželka zostala bývať so synom a chodila na Q., kde majú rekreačnú
chalupu. Problémy, ktoré mal s podnikaním, neriešil so svojimi deťmi. Uviedol, že dcéra N. má svoje
vlastné problémy a syn P. bol prchkejší, s riešením problémov sa na neho neobracal. Pokiaľ mu exekútor

v roku 2010 bol zobrať auto, tak už aj deti videli, že sú problémy. Manželka mala taktiež vybavenú
živnosť, pracovali spolu. Podiel v rodinnom dome, ktorý mal po rodičoch, na nikoho nepreviedol a pokiaľ
prevádzal nehnuteľnosti s manželkou na deti, nemal úmysel ublížiť navrhovateľovi. Svedok potvrdil, že
v určitom období v rámci podnikateľskej činnosti mali otvorené dve prevádzky a to v P. A. J. N. Y. Č.B.
Y.. Súbežné podnikanie tak trvalo asi rok a pol. Problémom bol zvyšujúci sa nájom, preto sa jednej

prevádzky vzdali. Uviedol, že dlh vo vzťahu k navrhovateľovi podpísal, lebo mu veril. Nepamätal sa
presne, od kedy prestal navrhovateľovi uhrádzať faktúry. V období posledných 5 - 6 rokoch sa s deťmi
stretával tak, že keď sa zastavia, môže to byť tak raz za týždeň. V rekreačnej chate sa občas zdržiaval,
bola tam častejšie manželka, ktorá má vážne zdravotné problémy. Nevedel uviesť, koľko exekúcií je
vedených na jeho majetok okrem pohľadávky navrhovateľa. Pri stretnutiach s deťmi sa rozprával s

dcérou,predovšetkýmotom,akosamávnučka,sosynomojehopráci,orodinenie,pretožejeslobodný.
O jeho obchodných problémoch sa deti dozvedeli až v čase, keď mu exekútor zobral auto.

Súdom bol ako svedok vypočutý H. M., manžel odporkyne v rade 1/, ktorý vo svojej výpovedi uviedol,
že rekreačnú chatu vo Q. budovali spoločne, najskôr svokor s manželkou a potom on so svojou
manželkou s tým, že dlhodobo sa plánovalo previesť tieto nehnuteľnosti na jeho manželku. Trvalý

pobyt v rekreačnej chate nemá nikto, zdržujú sa tam on s manželkou a manželkina matka. Predmetný
objekt nie je skolaudovaný. Na prácach sa podieľal v období, ako sa s manželkou zobrali, teda od roku
2000. O finančných problémoch svojho svokra vedel, až keď mu zobral auto Peugeot a to exekútor,
dovtedyojehoaktivitáchnevedelasvokorsasnímaninerozprával,nedôverovalmu.Témouspoločných
rozhovorov boli len súkromné veci, nie podnikateľské aktivity.

Ako svedok bol v konaní vypočutý P. I., zamestnanec exekútora JUDr. Martina Hermanovského
Exekútorského úradu v Bratislave, ktorý uviedol, že odporcov pozná, pretože sa stretli pri prejednaní
predaja nehnuteľnosti v S. Štiavničke. Exekútorský úrad, v ktorom pracoval, zabezpečoval vymoženie
pohľadávky pre pána W. a hľadali možnosti. Jednou bol aj predaj nehnuteľností Q. S. Š., kde zisťovali
spoluvlastnícky podiel pána L.. Mali záujem vec vyriešiť predajom celej nehnuteľnosti, ale k tomuto

nedošlo. Exekútorská vec bola vedená od roku 2010. S deťmi pána L. hovoril vo februári, alebo v marci v
roku 2011. Bol presvedčený, že deti vedeli o záležitostiach svojho otca, lebo za určitú dobu dochádzalo
u neho aj k zrušeniu prevádzok. Zisťoval aj nehnuteľnosť, ktorá je vo Q. (rekreačná chata), táto je všakpostavená, ale nie skolaudovaná. Exekútorský úrad realizoval aj odňatie motorového vozidla pána L.,
čo bolo v mesiacoch apríl, začiatok mája 2011.

Na základe takto vykonaného dokazovania po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej súd

dospel k záveru, že odporcovia, ktorí získali nehnuteľnosti na základe darovacích zmlúv od svojho
otca a matky, tieto získali v roku 2010, Darovacia zmluva bola zo dňa 25. 1. 2010, vklad povolený dňa
4. 2. 2010 a Darovacia zmluva zo dňa 1. 2. 2010, vklad povolený dňa 4. 3. 2010. V danom období
odporcovia nežili v spoločnej domácnosti so svojim otcom. Ani odporcovia, ani svedkovia vypočutí v
konaní nepotvrdili navrhovateľom uvádzanú skutočnosť, že museli vedieť o finančných problémoch

svojho otca v súvislosti s podnikaním. Nesporne zistené bolo, že problémy týkajúce sa financií u T. L. by
museli vedieť deti v čase, kedy bolo menovanému v exekúcii odobraté auto a túto skutočnosť potvrdil
sám T. L., ale aj svedok I.. Išlo však o obdobie roku 2011 (nesporne potvrdené aj výpoveďou svedka P.
I.). Podľa názoru súdu len samotná skutočnosť, že T. L. mal v určitom období viac prevádzok a potom
mal podnikateľskú činnosť len v jednej nie je preukázaním skutočnosti, že jeho deti vedeli o finančných
problémoch, ktoré mal. Súd uveril tvrdeniu odporcov, že nehnuteľnosti, ktoré získali od svojich rodičov,

získali na základe predchádzajúcej dohody s tým, že každé z detí od rodičov získali určitú nehnuteľnosť.
K prevodu nehnuteľností nedošlo pokiaľ išlo o rodinný dom v S. Š., kde dlžník T. L. vlastnil 1.-G. a pritom
odporcovia boli spoluvlastníkmi taktiež 1.-G.. Je nesporné, že hodnota rodinného domu aj keď iba v
podiele prináležiacom odporcom, resp. ich otcovi je podstatne vyššia, ako hodnota prevedenej garáže
s pozemkom na odporcu v rade 2/ a pozemku nachádzajúcom sa v O.. Ú.. Q. darovaného odporkyni v

rade 1/. V konaní podľa názoru súdu nebolo preukázané, že obdarovaní úmysel ich otca spočívajúci v
tom, že chcel ukrátiť veriteľa, t.j. navrhovateľa za daných okolností pri náležitej starostlivosti nemuseli
poznať a ani ho v tomto zmysle nepoznali. Ani vzhľadom k tomu, že odporcovia boli blízkymi osobami,
u ktorých sa poznanie v úmysle ukrátiť veriteľa predpokladá, neznamená, že tento úmysel vždy musia
blízkeosobypoznať.Odporcoviabolidetivdospelomveku,samostatné,žijúcemimodomácnostisvojich

rodičov, odporca v rade 2/ pokiaľ býval v byte, v určitom období tam bývala s ním matka, nie otec, nebolo
preukázané, žeby sa podieľali na podnikateľskej činnosti svojho otca. Taktiež nebolo preukázané, žeby
poznali aktivity otca v tomto smere, ani zo žiadnych iných dôkazov nevyplynula skutočnosť, že úmysel
ukrátiť navrhovateľa zo strany ich otca by mali rozpoznať. Nesporne poznali finančné problémy otca, ale
až rok nasledujúci po realizovaní právnych úkonov, ktorých neúčinnosti sa navrhovateľ domáha.

Rozsudkom Okresného súdu v Martine zo dňa 28. 11. 2012 na základe takto vykonaného dokazovania
súd rozhodol, že návrh navrhovateľa zamietol.

Proti rozsudku navrhovateľ podal odvolanie, odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v prejednávanej
veci nedisponoval skutkovými zisteniami, ktoré by vychádzali z dôkazov odporcami produkovaných v

konaní, pretože odporcovia dosiaľ žiadne rozhodné dôkazy nenavrhli, hoci dôkazné bremeno bolo
na nich. Na preukázanie podstatnej a rozhodujúcej otázky, či odporcovia vyvinuli konkrétnu a náležitú
starostlivosť na spoznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovateľného právneho
úkonu objektívne musel byť, pritom išlo o náležitú starostlivosť. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa pri
prijatí objektívneho záveru o tom, že odporcovia ani pri náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sú nepostačujúce a vychádzajúce iba z jednostrannej obrany odporcov v
rade 1 a 2, naďalej však v rovine tvrdení o ich nevedomosti o aktivitách svojho otca. Podľa odvolacieho
súdu bol opodstatnený odvolací argument odvolateľa spochybňujúci tento záver súdu prvého stupňa,
keď svedok - dlžník L.o vo svojej výpovedi uviedol, že deti o jeho obchodných problémoch možno tušili.
V predmetnej veci dôkazné bremeno a dôkazná povinnosť zaťažili nie navrhovateľa, ale odporcov.

Odporcovia v konaní neuviedli také dôkazy, ktoré by vôbec preukazovali konkrétne a náležité konanie,
z ktorého by bolo možné vyvodiť, že vyvinuli starostlivosť na spoznanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa. Podľa odvolacieho súdu pre súd prvého stupňa bude významná dôkazná aktivita odporcov v
rade 1 a 2, pretože z hľadiska naplnenia aplikovanej zákonnej úpravy zodpovednosť preukázať, že ani
pri náležitej starostlivosti blízka osoba nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa zaťažuje

odporcov ako blízke osoby.Po zrušení rozsudku odvolacím súdom bolo vo veci vytýčené pojednávanie. Účastníci konania a ich
právni zástupcovia zotrvali na svojich prednesoch, vyjadreniach a tvrdeniach.

Odporcovia navrhli v konaní ako svedkov vypočuť P. P., Y. L. Y. E. X. T. L..

Súdom vypočutá svedkyňa P. P. pracovala v agentúre, ktorá zakladala spoločnosti a následne
zabezpečovala účtovanie pre pána L., účtovala do roku 2003, potom v roku 2004 prišla podľa jej
vyjadrenia nová ekonómka, táto ukončila rok 2004 a svedkyňa P. nastúpila naspäť do tejto práce v roku
2005 a zotrvala do roku 2011. Počas výkonu tejto práce sa osobne s navrhovateľom pánom W. nestretla.
Podľa jej vyjadrenia mimo roku 2004 boli faktúry vo firme pána L. uhrádzané, až na nejaké drobnosti.
Pán L. mal dve predajne - jednu na X., tá bola zavretá po tom, ako sa neúmerne zvýšil nájom a prišiel

do Martina obchodný dom NAY, vtedy všetky firmy padali. Ďalšiu predajňu mal na ulici Červenej armády.
Problémy vo firme teda nastali v rokoch 2007 - 2008 tak, ako prišla kríza. Firmu pána L. hodnotila ako
vynikajúcu firmu s tým, že boli robené adekvátne úhrady do banky. V roku 2004 sa to zablokovalo, k
tomu sa však nevedela vyjadriť, ale keď prišla v roku 2005, bola to podľa nej dobrá firma. K výške zisku
sa vyjadriť presne nevedela. Keď sa vrátila do firmy v roku 2005 (2004 zabezpečovala iná ekonómka),

boli neuhradené faktúry vo výške 3 700 000,-Sk. Nevedela uviesť, či boli iba voči navrhovateľovi, alebo
tam boli aj iné firmy. Úhrady voči iným firmám nejaké boli realizované, vo vzťahu k navrhovateľovi nie. V
rokoch 2001 - 2003 boli zanedbateľné prechody záväzkov, nárast nastal v roku 2004. Podľa svedkyne
tu zohrala úlohu aj určitá neznalosť a neprehľad účtovníčky. Od roku 2005, nasledujúce roky faktúry boli
uhrádzané mimo faktúr pána W., ale prečo to tak bolo, k tomu sa vyjadriť nevedela. Podľa svedkyne

deti pána L. nepoznala, o dlhoch ich otca ich neinformovala. U pána L. pracovala jeho manželka ako
predavačka v predajni na ulici Č. Y., na účtovníctvo sa jej nepýtala. Prevádzka na Č. Y. bola vedená na
ňu. S pánom W. telefonovala asi 2-krát, jeden z týchto telefonátov sa týkal informácií a faktúry. Nikdy
neprevzala ako účtovníčka výzvu od pána W. na úhrady, ani upomienky. Pokiaľ išlo o jeho faktúry,
tieto faktúry neobsahovali potvrdenie o predaji, ani dodacie listy, nikdy nebola osobne prítomná pri

rozhovoroch pána L. a pána W.. L. podľa svedkyne mali každý svoju firmu, účtovníctvo mali oddelené,
mala vedomosť, že pani L. brala tovar od pána W., potom sa však sťažovala, že je predražený a od roku
2005 od pána L. už tovar nebrali.

V konaní ďalej ako svedkyňa na návrh odporcov bola vypočutá Y. L., P. T. L. (dlžníka) a matka odporcov
v rade 1/ a 2/. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pokiaľ s manželom podnikali, mali združenie, ona

podnikateľskú činnosť sama nevyvíjala, mala živnosť, ale robila to len ako predavačka v jeho predajni
na ulici Č. Y.. Predajňu otvorili v roku 2003 a bola tam do roku 2010, keď išla na predčasný dôchodok.
Pána W. F.oznala ako človeka, ktorý spolupracoval s jej manželom, stretávali sa pracovne, v roku 2010
bol pán W. aj u nich. Do ekonomických vecí manžela sa nestarala, o jeho záväzkoch sa nerozprávali
a až asi na jar 2011, keď prišla do Martina pred jeho predajňu a nevidela tam jeho auto, dotazom na

manžela zistila, že auto vzal exekútor. Keď v roku 2010 darovali deťom nehnuteľnosti vo Q. Y. Q. P., o
žiadnych dlhoch manžela nevedela, on rodinu nezaťažoval ani v dobrom, ani v zlom. Nemala vedomosť,
že v roku 2004 (v období vzniku najväčších dlhov T. L. a voči navrhovateľovi) by jej manžel nadobudol
nejaký väčší majetok. Byt v roku 2005 previedli na syna a potom chceli už len dokončiť prevody garáže,
pozemku na Q.. Byt keď darovali synovi, v tomto bývali aj následne.

Opakovane pred súdom vypovedal T. L., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v rokoch 2008
- 2011 neinformoval nikoho o situácii, v ktorej sa ocitol, bola to situácia len medzi ním a navrhovateľom.
O jeho dlhoch deti mohli začať tušiť, keď mu exekútor vzal auto.

Po takto doplnenom dokazovaní účastníci konania už nemali ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania
a preto súd pristúpil k rozhodnutiu vo veci samej.

Zásadnou otázkou, na ktorú sa súd zameral v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu, s prihliadnutím
na zákonné ustanovenia citované v tomto rozsudku bolo, že skúmal, či na strane odporcov bolo možné
konštatovať, že odporcovia vynaložili (vyvinuli) náležitú starostlivosť na spoznanie úmyslu dlžníka skrátiť
odporovateľnými právnymi úkonmi veriteľa, ktorý tu v čase odporovateľného právneho úkonu objektívnemusel byť a či išlo o starostlivosť náležitú. V tomto smere dôkazné bremeno a dôkazná povinnosť
zaťažovali odporcov.

Zo strany odporcov v doplnenom dokazovaní boli prednesené totožné vyjadrenia a navrhnutí svedkovia

a to okrem rodičov, účtovníčka firmy rodičov.

Ak má osoba dlžníkovi blízka podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ubrániť
odporovateľnej žalobe, musí preukázať, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla aj pri náležitej
starostlivosti poznať, aj keď dlžník uzavretím odporovateľnej zmluvy, alebo urobením odporovateľného
právneho úkonu v jej prospech plnil svoju morálnu, alebo právnu povinnosť.

Úspešná obrana dlžníkovi blízkej osoby spočíva nielen v jej tvrdení, že v úmysle dlžníka krátiť

odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela, ani nemohla vedieť, ale tiež tvrdenia preukázané,
ževyvinulanáležitústarostlivosťnapoznanietakéhotoúmysludlžníka.Odkaznadobrévzájomnévzťahy
v rodine, dôveru medzi rodičmi ako darcami, odporcami ich deťmi ako obdarovanými ako takýto dôkaz
nenahradzuje.

Samotná skutočnosť, že v konaní o odporovateľnej žalobe nebolo preukázané, že odporcovia ako

osoby blízke dlžníkovi o jeho úmysle odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa vedela, alebo
musela vedieť, alebo ak sa zistilo, že o tomto úmysle dlžníka nevedela, ani nemusela vedieť, nestačí pre
úspešnú obranu pri odporovateľnej žalobe. Odporcovia ako osoby blízke dlžníkovi sa pri takejto situácii
odporovateľnej žalobe by ubránili, len ak preukážu, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovateľným právnym
úkonom veriteľa nemohli spoznať ani pri náležitej starostlivosti. Úspešná obrana v súlade s ustanovením

§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka teda spočíva nielen v tvrdení, že o úmysle ukrátiť odporovateľným
právnym úkonom veriteľa nevedeli, ani nemohli vedieť, ale tiež tvrdenia v preukázaní toho, že o tomto
úmysle nevedeli, ani nemohli vedieť napriek tomu, že vyvinuli starostlivosť na poznanie tohto úmyslu
dlžníka a šlo o starostlivosť náležitú.

V konaní odporcovia v podstate zotrvávali na svojom tvrdení, že ich otec ako dlžník navrhovateľa

sa nikdy o svojich dlhoch a finančných problémoch doma nezmieňoval. Pre úspešné bránenie sa v
tomto konaní však nepreukázali, žeby vyvinuli starostlivosť na poznanie úmyslu otca previesť na nich
nehnuteľnosti. Táto starostlivosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná a už vôbec nebolo možné
hovoriť o starostlivosti, ktorá by bola náležitou starostlivosťou. Rodičia odporcov na svoje deti v podstate
previedli všetky nehnuteľnosti, ktorými disponovali a to byt, garáž a pozemok pod rekreačnou chatou

vo Q.. Pretože žili, pracovali a podnikali účastníci konania v jednom meste, nikdy nepoukázali na zlé
vzťahy v rodine, práve naopak v predmetnom konaní bolo potrebné zo strany odporcov preukázať
starostlivosť na poznanie úmyslu ich otca previesť nehnuteľnosti na svoje deti, teda zrejme zistiť stav
o osobných, majetkových pomerov, podnikateľskej činnosti na strane otca a matky. V tomto smere
nenavrhli dôkazy a ani nedokladovali žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k úspešnému ubráneniu sa

návrhu navrhovateľa voči nim. V prejednávanej veci odporcovia tvrdili, že mali vedomosť o dlhodobom
nedostatku finančných prostriedkov ich otca, avšak nemali tušenie, že by mohol mať dlhy v takej výške,
ako je to vo vzťahu k navrhovateľovi. Nikdy nežili v nejakom veľkom luxuse, ale skôr v rodine vždy
chýbali peniaze, preto potom účastníci konania na strane odporcu a ani ich rodičia v konaní hodnoverne
nevysvetlili postup, že všetky nehnuteľnosti, ktorými disponovali previedli na svoje deti postupne od roku

2005, 2010, v roku 2011 T. L. odmietol dedičstvo po svojej matke. Ostala by otázka zabezpečenia sa
T. L. a jeho manželky čo sa týka bývania aj finančných prostriedkov. Tu súdu absentuje preukázanie
náležitej starostlivosti odporcov o pomery na strane ich rodičov. Po zistení skutkového a právneho stavu
vo veci samej súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že trovy konania budú

predmetom samostatného rozhodnutia po právoplatnosti vo veci samej.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.
3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.