Rozsudok – Ostatné – Vlastnícke právo… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311201507
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311201507.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľky: S. K.,
H..XX.XX.XXXX, C. H. X/A, C., štátna príslušnosť SR, v zastúpení: JUDr.Daniel Urban, advokát,Uhrova
18, Bratislava proti odporcovi: Z. K., H..XX.XX.XXXX, C. T.N. XX, C., štátne občianstvo SR, v spojených
veciach : 1/ určenie vlastníckeho práva k časti bytu, 2/ vypratanie časti bytu a vydanie kľúčov od bytu,
na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 43C 16/2011-45 zo dňa
24. októbra 2011, v pomer hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrh,ktorýmsanavrhovateľkadomáhala určenia,
že je zákonnou dedičkou po nebohom S. K., H..XX.XX.XXXX a podielovým spoluvlastníkom 1/4 celku
bytu č.9, 4.poschodie, T. V. Č..XX, C., a vypratania časti bytu s povinnosťou vydať kľúče od bytu.

Vychádzal zo zistenia, že na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp.zn.22D 501/99 Dnot
133/99 zo dňa 20.6.2003 súd rozhodol o schválení dedičskej dohody účastníkov konania ako zákonných
dedičov poručiteľa S. K., H.. XX.X.XXXX, T..XX.X.XXXX. Dedičskú dohodu uzatvorila dňa 26.10.1999
pred povereným notárom v mene v tom čase maloletej navrhovateľky jej matka Q. E., Q..V., H..
XX.XX.XXXX, bytom X.Q. XX, C.. Tento právny úkon v mene maloletej bol následne schválený

rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k: 25 Nc 98/01-8 zo dňa 5.2.2002 /právoplatný dňa
1.3.2002/, čo bolo základom aj pre rozhodnutie súdu o schválení dedičskej dohody účastníkov konania,
podľa ktorej odporca nadobudol do svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel 1-ice k celku bytu č.9,
4.poschodie na T. V..Č..XX, C., k.ú. Rača, zapísaný na F. Č..XXXX ako aj motorové vozidlo zn.
Škoda XXX Š. C. XX-XX s podmienkou, že vyplatí navrhovateľke sumu 32 000,- Sk ako jej zákonný
dedičský podiel po jej neb. otcovi S. K. a to do konca roka 2001 na vinkulovanú vkladnú knižku.
Odporca navrhovateľke túto sumu nezaplatil a nereagoval ani na písomnú výzvu navrhovateľky zo dňa

20.12.2010.

Svojerozhodnutie poprávnejstránkeodôvodnilust.§80písm.c,O.s.p.a §460Občianskehozákonníka
zastávajúc názor, že predmetom dedenia po poručiteľovi bol spolu s bytom aj jeho spoluvlastnícky
podiel 1-ice k spoločným častiam domu a spoločným zariadeniam domu vo výške 5376/393353.
Navrhovateľka v petite návrhu na začatie konania sa však vôbec nedomáha pozitívným určením tohtospoluvlastníckeho práva, ktoré spoluvlastníctvo je naviac neoddeliteľným právom od vlastníctva
k bytu. Naviac, odporca nie je výlučným nositeľom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ku ktorej
sa navrhovateľka domáha určenia svojho vlastníctva vo výške zákonného podielu nadobudnutého

dedením, ale vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti popri odporcovi je rovnakým podielom 1-ice k celku
aj matka odporcu. Pre absenciu naliehavého právneho záujmu a z dôvodu, že žaloba nebola nepodaná
voči všetkým spoluvlastníkom nehnuteľnosti prvostupňový súd žalobu zamietol.

Keďže navrhovateľke nesvedčí žiadne vecné právo vlastníctva, resp. užívania predmetného bytu, od
ktorého by dôvodne odvodzovala svoje právo vec užívať, požívať, brať z neho úžitky prvostupňový súd

žalobu zamietol aj v časti ktorou sa navrhovateľka domáhala vypratania časti bytu.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods.1, O.s.p.

Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla navrhovateľka. V dôvodoch odvolania
uviedla, že odôvodnenie rozsudku správne uvádza, že spolu s vlastníctvom bytu vzniká vlastníkovi
aj spoluvlastníctvo k spoločným častiam a zariadeniam k príslušenstvu domu, vlastníctvo ktoré
je neoddeliteľné od vlastníctva bytu. Byt bol v žalobe dostatočne identifikovaný a neuvedenie

spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam, zariadeniam nie je dôvodom na odmietnutie (správne
zamietnutie) žaloby, z dôvodu ktorého z opatrnosti rozširuje návrh o okruh účastníkov na strane odporcu:
K. C. - Z. odporcu, keďže je vlastníčkou polovice časti bytu a súčasne spoluvlastníčky bytu spolu s
odporcomarozšíreniažalobnéhonávrhuvtom,ženavrhovateľkamáspoluvlastníckeprávokspoločným
častiam domu, k spoločným zariadeniam domu vo veľkosti 5376/393353. Navrhovateľka v odvolaní

opätovne zhrnula skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvého stupňa, ktorý nebol odporom ani
rozporovaný. Naďalej zotrvala na svojej argumentácii že tým, že odporca nevyplatil navrhovateľke
zákonný dedičský podiel spôsobil, že neprešlo vlastnícke právo k predmetu dedičskej dohody, nakoľko
vznik, zmenu alebo zánik práva možno viazať na splnenie podmienky. Zastáva názor, že je riadne
preukázaný naliehavý právny záujem na pozitívnom určení spoluvlastníckeho práva, pretože bez tohto

určenia je právo ohrozené a zároveň bez určenia spoluvlastníckeho práva súdom nemôže dôjsť k zmene
spoluvlastníkov bytu. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súd prvého stupňa
zmenil, žalobe vyhovel a priznal navrhovateľke náhradu trov konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovateľke neprináleží časť bytu, nakoľko o
tombolorozhodnutévdedičskomkonaní,vzmyslektoréhomalnavrhovateľkevyplatiť32.000Sk.Keďže

sumu jej do doby určenej v rozhodnutí vyplatiť z finančných dôvodov nebol schopný, mohla sa žalobou
domáhať vyplatenia. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a žiada ho potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na základe procesných návrhov navrhovateľky uplatnených
v odvolaní Uznesením č.k. 9Co 129/2012-65 zo dňa 26. júla 2013 nepripustil zmenu petitu v zmysle
odvolania navrhovateľky zo dňa 20.1. 2012 pod bodom 30 čl. 5; nepripustil aby do konania vstúpila

ako odporkyňa 2/ matka odporcu, následne preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné.

Navrhovateľka žalobou uplatnila určovací návrh vychádzajúc medzi účastníkmi konania z nesporného

skutkového stavu, že Uznesením Okresný súd Bratislava I sp.zn.22D 501/99 Dnot 133/99 zo dňa
20.6.2003 v dedičskej veci po poručiteľovi Pavlovi Sýkorovi schválil dohodu dedičov na základe ktoré
motorové vozidlo a nehnuteľnosti v rozhodnutí bližšie špecifikované nadobúda do vlastníctva odporca
s tým, že je povinný vyplatiť navrhovateľke ako jej zákonný podiel z dedičstva sumu 32 000,- Sk do
konca roku 2001. Keďže odporca zákonný podiel v lehote súdom určenej nezaplatil, zastáva názor, že

nesplnením odkladacej podmienky jej vzniklo vlastnícke právo k bytu.

V zmysle § 41 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, akpriznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Vykonateľnosť rozhodnutia súdu nastáva
zásadne po právoplatnosti rozhodnutia a uplynutí patričnej lehoty, t.j. lehoty na splnenie.

V zmysle uvedeného výkladu je potrebné potom považovať Uznesenie Okresného súdu Bratislava

I sp.zn.22D 501/99 Dnot 133/99 zo dňa 20.6.2003 v dedičskej veci po poručiteľovi S. K. ktorým
schválil dohodu dedičov za vykonateľné rozhodnutie, ktoré oprávňovalo navrhovateľku k realizácii
núteného výkonu rozhodnutia, t.j. aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnuté vo
výroku rozhodnutia, ktoré nebolo splnené dobrovoľne, avšak nie na tomto skutkovom podklade získať
vlastnícke právo k časti predmetného bytu. Rozhodnutie v dedičskom konaní je možné preskúmavať iba

v rámci riadnych opravných prostriedkov a obsah dohody o vyporiadaní dedičstva bolo možné zmeniť
iba do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, alebo v rámci preskúmavania veci na podklade
daného odvolania, o aký prípad sa v dane veci nejedná, a preto rozhodnutie súdu o schválení dohody
dedičov je záväzné pre všetkých účastníkov a pre všetky orgány ( § 159 ods. 2 O.s.p.) .

Navrhovateľka nesprávne založila svoju žalobu na tvrdení, že vlastnícke právo odporca nadobudnúť
nemohol, keďže bolo viazané na splnenie odkladacej podmienky.

Podmienka ako inštitút upravený v § 36 Občianskeho zákonníka je vedľajším ustanovením v právnom
úkone, ktorým sa právne následky úkonu robia závislé od neistej skutočnosti, o ktorej účastníci právneho
úkonu nevedia, či sa splní a kedy sa splní. Pretože rozhodnutie súdu nie je právnym úkonom, ale
osobitnou právnou skutočnosťou, na základe ktorej odporca nadobudol vlastnícke právo k motorovému
vozidlu a k bytu, nemožno na túto právnu formu aplikovať ustanovenia obsiahnuté v Prvej časti, Štvrtej

hlave Občianskeho zákonníka.

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä
sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má
aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (§ 126 Zákona č. 42/964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
zmien a doplnkov, ďalej len OZ.).

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že úspešným v konaní na ochranu vlastníckeho práva môže
byť iba vlastník veci, ktorému ochrana má byť poskytnutá. V prejednávanej veci však navrhovateľka
nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu. Určovacou žalobou nie je možné preskúmavať
rozhodnutie súdu vydané v rámci dedičského konania a toto rozhodnutie je riadnym exekučným titulom,
to znamená, že navrhovateľka nepreukázala žiadny právny titul nadobudnutia svojho vlastníckeho

práva a následne nepreukázala teda aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vypratanie bytu, právo
ktoré zásadne svedčí iba vlastníkovi, resp. oprávnenému užívateľovi, a ak súd prvého stupňa založil
svoje rozhodnutie na závere, že navrhovateľke nesvedčí žiadne vecné právo vlastníctva, resp. užívania
predmetného bytu, od ktorého by dôvodne odvodzovala svoje právo vec užívať, požívať, brať z
neho úžitky a žalobu o vypratanie časti bytu zamietol a rovnako zamietol návrh v časti určenia

spoluvlastníckeho práva, postupoval vecne správe.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému odporcovi vznikol nárok na priznanie trov podľa § 224 ods. 1, § 142
ods. 1 O.s.p., avšak preukázateľne mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu ich odvolací

súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.