Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/78/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613208483
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7613208483.2

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci navrhovateľa P.. Z.
U., H.. XX.X.XXXX, C. T. XXX, A. právne zastúpená AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudová 14, Košice proti
odporcovi Q. F. Ž. S., B..K.., O. X, E., P.: XX XXX XXX, právne zastúpená JUDr. Gabrielom Gulbišom,
advokátom, Nemcovej 22, Košice o zrušenie rozhodcovských rozsudkov sp. zn. 2C/3283/2012 a sp. zn.
2C/3282/2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudky Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice vydané v konaní vedenom pod
sp.zn. 2C/3283/2012 zo dňa 19.1.2012 a sp. zn. 2C/3282/2012 zo dňa 19.1.2012.

O d k l a d á vykonateľnosť vyššie uvedených rozhodcovských rozsudkov, až do právoplatnosti
skončenia tohto konania.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania, na účet jej právneho zástupcu vo výške
603,11 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu, z titulu súdnych poplatkov 199,- Eur, do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkapodalanasúd2návrhy,ktorébolidoručenésúdu9.5.2013,ktorýmisadomáhalazrušenia
Rozsudku rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu v Košiciach 2C/3283/2012 zo dňa 19.1.2012
( vedený pod sp. zn. 10C/78/2013) a rozsudku 2C/3282/2012 zo dňa 19.1.2012 (vedený pod sp. zn.
10C/79/2013) a odloženia ich vykonateľnosti, ktoré súd z dôvodu hospodárnosti spojil na spoločné
konanie pod sp. zn. 10C/78/2013.
1/ Dňa 16.1.2008 uzavrela so spoločnosťou Q. F. Ž. S., B..K.., poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX.

Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy doručenou odporcovi dňa 13.10.2011 predmetnú poistnú zmluvu
písomne vypovedala, na čo reagoval odporca Oznámením o zániku poistenia zo dňa 20.10.2011, v
ktorom uviedol, že k zániku poistenia dôjde dňa 17.12.2011. Následne si odporca „Návrhom na začatie
konania o zaplatenie 157,12 Eur a návrhom na splátkový kalendár" zo dňa 2.1.2012 podanom na
Arbitrážnom súde Košice, uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 157,12 Eur s prísl., ktorá mala vzniknúť
ako dlžné poistné.

Rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. 2 C/3283/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorý bol navrhovateľke
doručený dňa 15.4.2013, bolo navrhovateľke uložené zaplatiť sumu vo výške 157,12 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,00 Eur.
2/ Dňa 8.1.2008 uzavrela so spoločnosťou Q. F. Ž. S., B..K.., poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX.
Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy doručenou odporcovi dňa 16.1.2008 predmetnú poistnú zmluvu
písomnevypovedala,načoreagovalodporcaOznámenímozánikupoisteniazodňa23.1.2008,vktorom

uviedol, že k zániku poistenia dôjde dňa 25.1.2008. Následne si odporca „Návrhom na začatie konania ozaplatenie 157,12 Eur a návrhom na splátkový kalendár" zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde
Košice, uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 157,12 Eur s prísl., ktorá mala vzniknúť ako dlžné poistné.
Rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. 2 C/3282/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorý bol navrhovateľke

doručený dňa 15.4.2013, bolo navrhovateľke uložené zaplatiť sumu vo výške 157,12 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,00 Eur.

V návrhoch uviedla, že príslušnosť rozhodcovského súdu bola podľa názoru odporcu daná na základe
rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje, aby

všetky spory sa riešili výlučne v rozhodcovskom konaní, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je
v absolútnom rozpore so zákonom.
Odporca ako i konajúci rozhodcovský súd uvádzajú, že rozhodcovská doložka je platná, čo odôvodňujú
tým, že poisťovňa síce určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice, avšak z osobitných
dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom navrhovateľky
(podpisom všeobecných poistných podmienkach) s tým, že táto ju nebola povinná v rámci poistnej

zmluvy ako celku podpísať. Už v samotnom znení uvedeného vyjadrenia rozhodcovského súdu badať
nekalé konanie tak odporcu ako i rozhodcovského súdu. Navrhovateľka ako spotrebiteľ a osoba,
ktorá chcela uzavrieť poistnú zmluvu postupujúc na základe pokynov a v dobrej viere podpísala
všetky predložené dokumenty. Nemohla ani len tušiť k čomu všetkému sa má zaviazať podpísaním
všeobecných poistných podmienok ( ide o 12 strán nahusto a drobnými písmenami písaného textu). V

prípade nepodpísania všeobecných poistných podmienok by nedošlo ani k uzavretiu samotnej poistnej
zmluvy. Aj v prípade ak by uvedené podpísanie poistných podmienok malo obstáť ako platný úkon je
viac než zrejmé, že tvrdenie odporcu a rozhodcovského súdu je v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 2
a ods. 3 OZ, podľa ktorých aj v uvedenom prípade a uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o
individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku, tak ako to vyžaduje pre jej platnosť občiansky zákonník.

Existujú aj ďalšie dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
§ 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z. z.. Rozhodcovskou doložkou v znení predmetnej
poistnej zmluvy došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, (a tým porušeniu všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa) nakoľko absenciou tejto doložky, by bol veriteľ
povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana.

Pre každého spotrebiteľa je neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho
konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska než konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným
viacnežstokilometrovodjehobydliska.Vdanomprípadeideozjavnúnerovnováhumedzipodnikateľom
a spotrebiteľom (§ 53 ods. 1 OZ). Táto zmluva predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a
podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Túto

zmluvu nemal spotrebiteľ možnosť nijako upraviť nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto
znení mu na podpis predložená.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli povinnému
známe, nebol o ich obsahu informovaný. Samozrejmosťou je, že navrhovateľka nemala žiadnu možnosť
voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňuje jej postavenie. V zmluve a vo

všeobecných podmienkach absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu, v procese toho
sporu absentuje ústavná zásada „ústnosti" - konanie prebehlo na základe písomností predložených
odporcom - ako silnejšou zmluvnou stranou. Okrem toho, je konanie pred rozhodcovským súdom pre
navrhovateľku ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre:
- kratšiu lehotu na podanie odporu len 5 dní oproti odporcu v konaní pred súdom 15 dní

- na odpor sa prihliada len ako bol zaplatený súdny poplatok (v prípade súdneho konania to
neplatí, na odpor sa stále prihliada a súd poplatok vymáha)
- vysoké poplatky
- finančnú nevýhodnosť - žiadne možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia poplatkov
Odporcom je tento súd bez možnosti jeho zmeny dávaný do zmlúv už 10 rokov a nie sú známe

prípady, aby daný rozhodcovský súd rozhodol v neprospech odporcu. Práve naopak, rozhoduje zaujato
a bez preskúmania platnosti či existencie uplatňovaného práva priznáva odporcovi automaticky to, čo
si uplatnil.

Odporca uviedol, že toto konanie nie je spotrebiteľským sporom. Nejedná sa o odvolacie konanie a ani

o iné konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o opravnom prostriedku, pričom existencia takéhoto konania
nemá vplyv na právoplatnosť rozhodcovského rozsudku až do momentu jeho prípadného zrušenia.
Rozhodcovskýrozsudok,ktorýbolvovecivydanýapokiaľnebolzrušenývosobitnominštančnomkonaní
podľa § 40 a nasl. zákona, č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,má byť riadnym právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Všeobecnému súdu v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci prejednaných
pred rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať či hodnotiť dokazovanie vykonané pred

rozhodcovským súdom. Napadnutý rozhodcovský rozsudok by mal podliehať súdnemu prieskumu iba
z pohľadu § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák. č. 244/2002 Z. z. s tým, že súd v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku preskúma, či predpoklady a priebeh rozhodcovského konania nevybočovali
z medzí predvídaných v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák. č. 244/2002 Z. z.. Konanie o nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné

konanie podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z. z.).
Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale konaním o
preskúmanie zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne
uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) a ž i) zák. č. 244/2002 Z. z..
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a na základe podkladov predložených
odporcom ako navrhovateľom. Zo žaloby nie je zistiteľné, či navrhovateľka podala proti doručenému

rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok a či a kedy sa tak
stalo. Navrhovateľke totiž nebolo odňaté právo na prístup k rozhodcovskému súdu, pretože šlo o
vydanie rozhodcovského rozsudku v skrátenom konaní a na podklade návrhu odporcu, pričom využitím
odporu by došlo k zrušeniu rozsudku a ďalšiemu konaniu pred rozhodcovským súdom za účasti oboch
účastníkov sporu.

Súd je povinný skúmať všetky podmienky pre vedenie konania, naďalej je daná prednosť kompetencie
rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným. Táto skutočnosť je právne významná, pretože
rozhodcovské konanie začalo skôr, nie je preukázané jeho nepokračovanie a v prípade podania odporu
žalobcom je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným daná zo
zákona a všeobecný súd v tomto konaní nemá založenú príslušnosť v takom spore konať a rozhodovať

pre nedostatok podmienky konania. Z označeného dôvodu pre prípad podania odporu žalobcom v
rozhodcovskom konaní vznášajú pri svojom prvom úkone námietku podľa § 106 ods. 1, ods. 3 O. s. p. s
návrhom na zastavenie konania alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského
súdu, ktorý začal ako prvý konať v danom spore.
Odporca s navrhovateľkou uzavreli poistné zmluvy, ktorých súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky

z 21.05.2007 a Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k týmto poistným zmluvám. Súčasťou bodu
2. týchto Osobitných zmluvných dojednaní bola aj rozhodcovská doložka, ktorá bola jednoznačne
individuálne dojednaná, bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu. Navrhovateľka mala
dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP - podpísať osobitné zmluvné dojednania
obsahujúce rozhodcovskú doložku, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčila

použitie ustanovenia čl. XV. VPP, avšak jej poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Poukázal
aj na rozhodnutia iných súdov rôznych stupňov. Rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy
vysvetlená navrhovateľovi tretím subjektom - sprostredkovateľom poistenia. Rozhodcovská doložka
bola jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle § 53 OZ, nakoľko ju
mohla navrhovateľka odmietnuť bez toho, aby malo odmietnutie osobitných dojednaní vplyv na zvyšok

poistného vzťahu, a preto ju nemožno považovať za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku.
Na základe žiadosti navrhovateľky doručenej odporcovi dňa 13.10.2011 o zrušenie poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX M.ošlo k zániku poistenia dňom 17.12.2011 s prebytkom poistného vo výške 310,05 Eur.
Odporca podal dňa 2.1.2012 na Arbitrážny súd Košice návrh proti žalobkyni na vymoženie pohľadávky
podľa časti XVII. ods. 7a, VPP z 21.5.2007. Pohľadávku vyčíslil na sumu 157,12 eur a táto zodpovedala

nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia.
Na základe žiadosti navrhovateľky doručenej odporcovi dňa 16.1.2008 o zrušenie poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX došlo k zániku poistenia dňom 25.1.2008 s prebytkom poistného vo výške 238 Eur.
Odporca podal dňa 2.1.2012 na Arbitrážny súd Košice návrh proti žalobkyni na vymoženie pohľadávky
podľa časti XVII. ods. 7a, VPP z 21.5.2007. Pohľadávku vyčíslil na sumu 157,12 eur a táto zodpovedala

nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia.
Podľa bodu 7a totiž: „ S uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad
v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý
uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi
vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa

vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo
poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka
sa stávasplatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť
podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že nebola započítaná pri
ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné alebo iné upozornenie,
či predchádzajúcu písomnú výzvu. Pri zániku poistenia poisťovňa zaslala poistníkovi oznámenie o

zánikupoisteniaobsahujúcebilanciupoistenia.Vzhľadomnato,žepredmetomrozhodcovskéhokonania
bola pohľadávka odlišná od poistného a s poistným nijako nesúvisiaca, oznámenie o zániku poistenia
neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke.

Súd vykonaným dokazovaním, z predložených listinných dokladov a písomných vyjadrení, z predloženej

kópie spisu 2C/3283/2012 a spisu 2C/3282/2012, výsluchom účastníkov konania zistil tento skutkový
stav:

Z predložených kópii spisov Arbitrážneho súdu Košice mal súd preukázané, že navrhovateľka dňa
16.1.2008 uzavrela s odporcom poistnú zmluvu č. 4413900037 so začiatkom poistenia dňa 17.1.2008
a koncom poistenia dňa 17.1.2018. Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy doručenou odporcovi dňa

13.10.2011 predmetnú poistnú zmluvu písomne vypovedala, na čo reagoval odporca Oznámením o
zániku poistenia zo dňa 20.10.2011, v ktorom uviedol, že k zániku poistenia dôjde dňa 17.12.2011.
Následne si odporca „Návrhom na začatie konania o zaplatenie 157,12 Eur a návrhom na splátkový
kalendár" zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice, uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške
157,12 Eur s prísl., ktorá mala vzniknúť ako dlžné poistné.

Rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. 2 C/3283/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorý bol navrhovateľke
doručený dňa 15.4.2013, bolo navrhovateľke uložené zaplatiť sumu vo výške 157,12 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,00 Eur.

Dňa 8.1.2008 uzavrela s odporcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa

9.1.2008 a koncom poistenia dňa 9.1.2023.. Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy doručenou odporcovi
dňa 16.1.2008 predmetnú poistnú zmluvu písomne vypovedala, na čo reagoval odporca Oznámením
o zániku poistenia zo dňa 23.1.2008, v ktorom uviedol, že k zániku poistenia dôjde dňa 25.1.2008.
Následne si odporca „Návrhom na začatie konania o zaplatenie 157,12 Eur a návrhom na splátkový
kalendár" zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice, uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške

157,12 Eur s prísl., ktorá mala vzniknúť ako dlžné poistné.
Rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. 2 C/3282/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorý bol navrhovateľke
doručený dňa 15.4.2013, bolo navrhovateľke uložené zaplatiť sumu vo výške 157,12 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,00 Eur.

Zmluvy v závere obsahujú vyhlásenie osoby, ktorá poistné zmluvy uzatvorila (navrhovateľky), že bola
oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou týchto
poistných zmlúv.

Podľa odôvodnenia týchto rozhodnutí rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci

rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. Uvádza, že z písomného poverenia
navrhovateľky resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na
prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka
bola krytá samostatným podpisom odporcu (v tomto konaní navrhovateľky), ktorý nebol povinný ju v
rámci zmluvy ako celku podpísať.Odporca mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to

ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne
vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská
doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali navrhovateľa (v tomto konaní odporcu) zvýhodňovať a
tým spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech odporcu.
Obidva uvedené rozhodcovské rozsudky prevzala navrhovateľka do vlastných rúk dňa 15.4.2013, čo je

zrejme z doručeniek predložených rozhodcovským súdom.

Všeobecné poistné podmienky spolu s poistnými zmluvami, v časti XV. s názvom Rozhodcovské
konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní

pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa
bodu 2 uvedeného článku, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebovýberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon
rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto

všeobecných poistných podmienkach.
Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané navrhovateľkou sú uvedené Osobitné
zmluvnédojednaniač.01/2007kpoistnejzmluve,kdepodľabodu2poistníkapoisťovňavyjadrujúsvojim
podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.

časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednania sú podpísané navrhovateľkou.

Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že proti navrhovateľke nie je tunajším súdom vedené konanie na
základe návrhu odporcu, kde exekučným titulom by boli uvedené rozhodcovské rozsudky Arbitrážneho
súdu Košice.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak:
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) aleboi) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Poistné zmluvy uzavreté medzi účastníkmi konania, o nároku z ktorých rozhodoval rozhodcovský súd,

sú spotrebiteľské zmluvy podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z poistných zmlúv je
zrejmé, že odporca ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného
registra. Navrhovateľka je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvy ako fyzická osoba. Z predložených
poistných zmlúv, ani rozhodnutí rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby navrhovateľka pri uzatváraní
poistnejzmluvykonalavrámcisvojejobchodnejalebopodnikateľskejčinnosti.Prespotrebiteľskézmluvy

je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom
zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ
nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetných vecí, pretože poistné
zmluvy boli vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje
týkajúce sa navrhovateľky.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením odporcu, že je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred
súdom všeobecným a že rozhodcovské konanie začalo skôr s poukazom na § 106 ods. 1,3 O.s.p., s
návrhom na zastavenie alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu.
Z rozhodcovských spisov, ktoré boli súdu zaslané nevyplýva, žeby navrhovateľka podala odpor proti

rozhodcovským rozsudkom ako opravný prostriedok, naopak rozhodla sa v zákonnej lehote podať
na všeobecný súd návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo jej zákon umožňuje. Prerušenie
konania by prichádzalo do úvahy v zmysle ust. § 106 O.s.p. len vtedy, ak by bol uplatnený nárok na
zaplatenie sumy 157,12 Eur na rozhodcovskom súde, aj na všeobecnom súde, čo sa však nestalo.
Predmetom tohto konania je zrušenie rozhodcovských rozsudkov a až v prípade, žeby bol rozhodcovský

rozsudok všeobecným súdom právoplatne zrušený z dôvodu namietania platnosti rozhodcovskej
doložky, až následne by súd pokračoval v konaní, ktoré začalo pred rozhodcovským súdom. Nemožno
však zamieňať konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku s následným konaním, keď k zrušeniu
dôjde.Pretoniejedôvodnazastavenie,aninaprerušeniekonaniaozrušenierozhodcovskéhorozsudku.

Navrhovateľka sa podanými návrhmi na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovských rozsudkov
zdôvoduneplatnejrozhodcovskejdoložky.Návrhynazačatiekonaniabolizjejstranypodanévzákonom
stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetné rozhodcovské rozsudky bol navrhovateľke
doručené dňa 15.4.2013 a návrhy na začatie konania boli na tunajšom súde podaný dňa 9.5.2013.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrhy boli podané zo strany navrhovateľky dôvodne.
Dôvodom zrušenia rozhodcovských rozsudkov je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných

poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s
názvom Rozhodcovské konanie. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými
písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach.
Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnutév rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom. Uvedená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa
písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby

riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup
k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvnývzťah,malospočívaťnainejzmluvnejstrane.Podľatohojetedaneprijateľné,abyrozhodcovské
konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.
Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná.

Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdil
odporca. Odporca poukázal pritom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré navrhovateľka samostatne
podpísala. V prvom rade súd poukazuje na to, že odporca nepreukázal skutočnosť, aby bola
navrhovateľka riadne oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami. To, že navrhovateľka

všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísala ešte neznamená, že sa
skutočne mala možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj
osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie.
Je nemožné, aby navrhovateľka ako priemerný spotrebiteľ mala možnosť si ich prečítať a aby pochopila
ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho,

že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli navrhovateľkou podpísané v deň
uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že jej
súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že navrhovateľka
podpísala samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú
len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok.

Rozhodcovskú doložku robí neplatnou aj ust. § 8 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého
zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo
na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Podľa § 12 ods. 6, zmluvné strany sa môžu dohodnúť,
že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí,

že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase
začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej
zmluve nedohodli inak. V rozhodcovskej doložke je uvedené, že spory sa budú riešiť pred Stálym
rozhodcovským súdom, avšak vôbec ho neurčili, preto nie je možné ustáliť, že sa podrobujú predpisom
teda rokovaciemu poriadku tohto súdu. Toto dojednanie je teda neurčité a nejasné a ako také je samo

o sebe neprijateľnou doložkou a teda aj neplatným zmluvným dojednaním.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatnou aj z
dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne žalovaný.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v

neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou oboch strán, zvlášť vznikajú
pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou

podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci
konať. Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel a obidva predmetné rozhodcovské rozsudky zrušil.

V súvislosti s Nálezom Ústavného súdu IIUS 499/2012 - 47, ktorý predložil právny zástupca odporcu
súdu, tunajší súd zastáva názor, že sa týka exekučných konaní a nemožno ho použiť pre toto konanie,
keďže v tomto konaní bola vec sama riadne pred súdom prerokovaná.Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, ak podá
účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku odložiť.

Navrhovateľka v žalobnom návrhu žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov. V
citovanom ustanovení § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. nie sú vymedzené podmienky, ktoré musia
byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je však nepochybné,

že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo veci samej a v zabránení
výkonu predmetného rozhodnutia. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok je exekučným
titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom priznaných odporcovi. Účelom odkladu vykonateľnosti
právoplatného rozhodnutia je ochrana toho, kto o odklad žiada. Je zrejme, že napriek prebiehajúcemu
súdnemu konaniu odporca má právo domáhať sa výkonu predmetného rozhodnutia. V konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku mala navrhovateľka úspech, rozhodnutie však nie je právoplatné. Súd má

preto za to, že sú splnené predpoklady povolenia odkladu vykonateľnosti uvedených rozhodcovských
rozsudkov. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému vymáhaniu plnení z nich vyplývajúcich
už v priebehu tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak predíde možnému navyšovaniu nákladov,
ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou obidvoch rozhodcovských rozsudkov. Poukazujúc na
uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a zaviazal odporcu, ktorý v konaní nemal
úspech nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 603,11 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vyčíslených v zmysle § 10 ods. 1 a §14 ods. 1, vyhl. 655/2004 Z.z. za tieto úkony:
1. prevzatie a príprava zastúpenia 10C/78/2013 60,07 Eur

2. prevzatie a príprava zastúpenia 10C/79/2013 60,07 Eur
3. písomné podanie na súd - žaloba 10C/78/2013 60,07 Eur
4. písomné podanie na súd - žaloba 10C/79/2013 60,07 Eur
5. vyjadrenie 10C/78/2013 60,07 Eur
6. vyjadrenie 10C/78/2013 60,07 Eur

7. účasť na pojednávaní dňa 12.9.2013 60,07 Eur
Spolu 420,49 Eur
Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.
7 x 7,81Eur
Spolu 54,67 Eur

Cestovné osobným motorovým vozidlom podľa § 16 ods. 4 vyhlášky 655/2004 Z.z
Dňa 12.9.2013, Košice - Sp. Nová Ves a späť, počet najazdených km 180, spotreba 6,2 l/100 km, cena
PHM 1,519 Eur/l, spolu 49,89 Eur
Náhrada straty času za cestu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z
6 polhodín po 13,01 Eur, spolu 78,06 Eur

Spolu trovy právneho zastúpenia 603,11 Eur ( 420,49 + 54,67 + 49,89 + 78,06 )

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovateľka je pre toto konane oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona
č. 71/1992 Z.z. a súd jej návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok
z obidvoch návrhov na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/
sadzobníka súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 Eur, boli podané dva návrhy, teda spolu 199,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.