Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2011

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/304/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409209107
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Mamráková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2011:1409209107.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou Mgr. Danielou Mamrákovou v právnej veci žalobkýň: X. S. J.,

Č. XX, J., Š. M.S. D., X. T. J., Č. XX, J., štátny občan SR, obidve zastúpené Mgr. Milanom Brachom,
advokátom so sídlom Majoránová 57, Bratislava proti žalovaným: 1. Ing. Milan Falťan-FALEX, Kuklovská
5, Bratislava, IČO: 35 028 068, zast. Doc. JUDr. Vlastou Kovalančíkovou,CSc., advokátkou so sídlom,
Mierové námestie 3, Senec, 2. AGROMONT BRATISLAVA, a.s., so sídlom Stará Vajnorská 6, Bratislava,
IČO: 31 322 107, zast. JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou, so sídlom Farská 9, Nitra o neplatnosť
príkaznej zmluvy a iné takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 10.9.2009 žiadali žalobkyne, aby súd vo vzťahu k žalovanému v 1. rade určil, že:

- príkazná zmluva zo dňa 23.1.2007 uzatvorená medzi žalovaným v l. rade a zosnulým G. J. je absolútne
neplatná,

- právny vzťah, na základe ktorého vykonával zosnulý G. J. pracovnú činnosť pre žalovaného v l. rade
dňa XX.X.XXXX, je pracovno-právnym vzťahom, ktorého znaky sú najviac podobné dohode o vykonaní
práce v zmysle § 226 Zákonníka práce (ďalej len ZP) v znení účinnom ku dňu XX.X.XXXX,

- smrteľný úraz, ktorý utrpel zosnulý G. J. K.S. XX.X.XXXX pri výkone pracovnej činnosti pre žalovaného
v l. rade je pracovným úrazom v zmysle § 195 ZP v znení účinnom k XX.X.XXXX,

- žalovaný v l. rade ako zamestnávateľ je podľa § 195 ZP v znení účinnom k XX.X.XXXX zodpovedný

za škodu spôsobenú pracovným úrazom zosnulého G. J..

Ďalej žiadali, aby súd uložil žalovanému v 3. rade (Sociálna poisťovňa) povinnosť priznať žalobkyniam
jednorazové odškodnenie podľa zák. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a všetkým žalovaným uložil
povinnosť nahradiť trovy konania. V závislosti od výsledkov priebehu súdneho konania a vykonaného
dokazovania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žiadali žalobkyne alternatívne určiť, že:

-príkaznázmluva zodňa23.1.2007uzatvorenámedzižalovanýmvl.radeazosnulýmG.J. jeabsolútne
neplatná,- smrteľný úraz, ktorý utrpel zosnulý G. J. K.S. XX.X.XXXX pri výkone pracovnej činnosti pre žalovaného
v l. rade je pracovným úrazom v zmysle § 195 ZP v znení účinnom k XX.X.XXXX,

- zosnulý G. J. vykonával dňa XX.X.XXXX pre žalovaného v 1. rade pracovnú činnosť, pri ktorej utrpel

pracovný smrteľný úraz ako zapožičaný zamestnanec žalovaného v druhom rade na základe zmluvy
o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce uzatvorenej
medzi žalovaným v prvom rade a žalovaným v 2. rade,

- žalovaný v druhom rade ako zamestnávateľ je v zmysle § 195 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z. v znení
účinnom k 24.1.2007 zodpovedný za škodu spôsobenú pracovným úrazom zosnulého G. J.,

- uložil žalovanému v 3. rade povinnosť priznať žalobkyniam jednorazové odškodnenie podľa zák.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a všetkým žalovaným uložil povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobu odôvodnili tým, že sú pozostalými po G. J., ktorý dňa XX.X.XXXX zomrel na následky otravy
sírovodíkom, a to v priestoroch žalovaného v 2. rade, pričom k smrteľnému úrazu došlo počas výroby
kvapalného faktisu na technologickej linke žalovaného v 2. rade, pričom samotnú výrobku chemických
látok realizoval žalovaný v l. rade prostredníctvom vlastnej obsluhy zariadenia, ktorú v uvedený deň

tvorili pán E. D., zamestnanec žalovaného v l. rade a G. J. zamestnanec žalovaného v 2. rade. Žalovaný
v l. rade tvrdil, že G. J. vykonával pre neho činnosti dohodnuté na základe príkaznej zmluvy č. l/2007
zo dňa 23.1.2007 a že medzi nimi nebol pracovno-právny vzťah. Žalobkyne sú však presvedčené, že
v čase smrti bol G. J. v pracovno-právnom vzťahu so žalovaným v l. rade a /alebo so žalovaným v 2.
rade a že smrteľný úraz G. J. bol pracovným úrazom.

Žalobkyne poukázali na uznesenie OR PZ SR Bratislava III ČVS ORP-68/1-OVK-B3-2007, zo dňa
17.10.2007, z ktorého im vyplýva, že smrť G. J. zavinil zosnulý E. D., S. Ž. G. J. vykonával v čase
smrti pomocné práce pri obsluhe technologickej linky, a na základe tohto uznesenia si žalobkyne uplatnili
nárok na jednorazové odškodnenie v Sociálnej poisťovni, ktorá však konanie o priznaní jednorazového
odškodnenia prerušila, z dôvodu, že žalobkyne dali podnet na Národný inšpektorát práce o preskúmanie

postupu Inšpektorátu práce v Bratislave, ktorý skonštatoval, že smrteľný úraz G. J. nie je pracovným
úrazom. Žalobkyne sa dostali do patovej situácie, keď vďaka zahmlievaniu skutočností zo strany
žalovaného v l. rade tvrdením o existencii príkaznej zmluvy č. 1/2007 zo dňa 21.1.2007, o ktorej v rámci
trestného konania tvrdil, že išlo iba o ústnu zmluvu a na základe nesprávnych záverov inšpektorátu práce
si nemôžu uplatniť nárok na priznanie jednorazového odškodnenia. Žalobkyne podali trestné oznámenie

na

žalovaného v l. rade o spáchaní trestného činu krátenia dane a poistného a chceli okrem iného

dosiahnuť aby na základe uvedeného možného trestného činu bolo preukázané, že G. J. bol v čase
smrti v pracovno-právnom vzťahu so žalovaným v l. rade a že došlo k pracovnému úrazu. Uznesením
ČVS ORP 771/OEKB4 2008 ŠP zo dňa 29.4.2009 bolo trestné oznámenie odmietnuté a vyšetrovateľ

konštatoval, že vzťah zamestnávateľa Ing. Milan Falťan-FALEX a žalovaný v 2. rade a pomocného
pracovníka G. J. neodporoval uzavretiu príkaznej zmluvy, nemal črty žiadneho protiprávneho konania,
nakoľko to urobil so súhlasom svojho zamestnávateľa, žalovaného v 2. rade. Na základe uvedeného
uznesenia žalobkyne vyčerpali všetky možnosti a podali žalobu o určenie neplatnosti príkaznej zmluvy,
o existencii pracovno-právneho vzťahu a určenie, že došlo k smrteľnému pracovnému úrazu, ktoré

rozhodnutie súdu by malo pre žalobkyne zabezpečiť, aby došlo aspoň k uplatneniu oprávnených
finančných nárokov pozostalých, ktorí prišli o manžela, resp. otca a živiteľa rodiny. Naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP odôvodnili tým, že trvá stav objektívnej právnej neistoty žalobkýň,
spočívajúcich v spochybnení uplatnených nárokov voči žalovanému v 3. rade, pričom tieto pochybnosti
spôsobili svojim konaním, resp. nekonaním žalovaný v l. a/alebo žalovaný v 2. rade a Inšpektorát

práce v Bratislave. Len na základe súdneho rozhodnutia môže dôjsť k zvráteniu stanoviska Inšpektorátu
práce v Bratislave o tom, že nedošlo k pracovnému úrazu, a k možnosti žalobkýň uplatniť si voči
zamestnávateľovi zosnulého G. J. nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom,
a domáhať sa svojich nárokov voči žalovanému v 3. rade.Podľa žalobkýň v tomto súdnom konaní sa majú objasniť okolnosti, za ktorých vykonával činnosť G. J.
pre žalovaného v l. rade a má sa preukázať, že činnosť, ktorú v čase smrti zosnulý G. J. vykonával, má
všetkyznakyzávislejčinnostitak,akoichdefinujúprávnepredpisy,resp.ustálenájudikatúraslovenských

súdov. Podľa názoru žalobkýň príkazná zmluva, ktorá podľa tvrdenia žalovaného v l. rade bola uzavretá
so zosnulým G. J., je účelové tvrdenie žalovaného v l. rade a obchádzanie Zákonníka práce, keďže
činnosť, ktorú pán J. vykonával pre žalovaného v l. rade v čase smrti má všetky znaky závislej
práce. Príkazná zmluva je v tomto prípade neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ. Nedodržanie

náležitostí právneho úkonu podľa § 39 má teda za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Zosnulý G. J. vykonával pre žalovaného v čase smrti prácu, ktorá má znaky závislej práce, pretože
nebol podnikateľom, náplň práce nemôže byť predmetom podnikania, pretože išlo o pomocné práce,
nevykonával prácu samostatne, ale na pokyn žalovaného v l. rade v jeho mene a na jeho zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku pre žalovaného v l. rade a v priestoroch žalovaného v l. rade, resp. v 2. rade.

Na základe doteraz známych skutočností podľa žalobkýň žalovaný v l. rade zamestnával G. J.

nelegálne „tzv. načierno“ bez uzatvorenia pracovnej zmluvy, resp. dohody o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru, a keď došlo k pracovnému úrazu, účelovo použil tvrdenie o existencii ústnej
príkaznej zmluvy. Z uznesenia vyšetrovateľa ČVS ORP-771 OEK B4-2008ŠP PZ SR zo dňa 29.4.2009
vyplynula aj možnosť, že medzi žalovaným v l. rade a žalovaným v 2. rade došlo k uzatvoreniu zmluvy o
dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 ZP, pretože inak si žalobkyne nevedia vysvetliť súvislosť

medzi v uznesení tvrdenou neprotiprávnosťou konania a súhlasom žalovaného v 2. rade. Ak je tomu

tak, existuje aj možnosť, že v čase smrti vykonával pán J. prácu pre žalovaného v l. rade ako zapožičaný
zamestnanecžalovanéhov2.radeavznikolbynároknapriznaniejednorazovéhoodškodneniazdôvodu
zodpovednosti žalovaného v 2. rade ako zamestnávateľa.

Žalovaný v l. rade sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 3.8.2010 a jeho doplnením zo dňa 2.11.2010 tak,

že prevádzkuje výrobu chemických látok a obsluhu výrobných zariadení zabezpečuje prostredníctvom
osôb, ktoré spĺňajú odborné kvalifikačné a zdravotné predpoklady na takúto obsluhu. Príkazná zmluva
bola uzatvorená platne, činnosť pána J. nemala znaky závislej práce, pretože dňa XX.X.XXXX sa jednalo
o jednorazovú činnosť. Žalovaný v l. rade poskytol príkaznú zmluvu Inšpektorátu práce a Sociálnej
poisťovni, polícii, daňovému úradu, ktorý im poskytol aj vysvetlenie, prečo použil formu príkaznej zmluvy.

Žalovaný v l. rade sa vyjadril, že má sezónnu výrobu a výrobu realizuje v mesiacoch marec-jún,
september-november, v týchto mesiacoch okrem pána D. si vypomáhal aj pracovníkmi na základe
dohody o vykonaní práce resp. pracovnej činnosti. Mimo uvedené mesiace boli pracovníci odhlásení
aj zo Sociálnej poisťovne. Príkaznú zmluvu použil mimo sezónnych prác, jednalo sa o jednorazovú
činnosť v trvaní 6 hodín, ktorá nemala charakter sústavnej pracovnej ani závislej činnosti. Daňový úrad

mal všetky dohody o vykonaní práce a pracovnej činnosti, príkaznú zmluvu k dispozícii za rok 2006,
2007 a nenašli žiadne pochybenia. V r. 2006 mal pán J. v čase sezónnych prác podpísané dohody o
vykonaní práce, za ktoré boli odvedené riadne dane. V dôsledku nedodržania technologického postupu
výroby zo strany E. D., zamestnanca žalovaného v l. rade a G. J., došlo k prekročeniu teplôt reakčnej
zmesi, následkom čoho unikal do výrobnej haly sírovodík. G. J.T. S. E. D. dňa XX.X.XXXX spustili

prevádzku zariadenia na výrobu kvapalného faktisu a po niekoľkých minútach bezdôvodne opustili halu.
G. J. tak postupoval v rozpore BOZP aj v rozpore s príkaznou zmluvou, v ktorej sa zaviazal dohliadať
v priebehu výroby na bezporuchovú činnosť zariadenia. G. J. S. E.Í. D. vošli do priestoru s reaktorom,
kde dochádzalo k úniku sírovodíka, hoci obaja vedeli, že v prípade takejto poruchy je technologické
zariadenie vybavené ovládacím pultom, nachádzajúcom sa v bezpečnom dolnom priestore, avšak E. D.

S. G. J. chladiaci systém na ovládacom pulte nespustili, čím si privodili otravu sírovodíkom. Argumenty
uvádzané žalobkyňami v návrhu s poukazom na uzn. OR PZ SR BA 3 ČVS ORP-68/1-OVK-B3-2007 zo
dňa 17.10.2007 sú neúplné, skreslené a zavádzajúce, keď žalobkyne tvrdia, že smrť G. J. priamo zavinil
pán E. D., pretože k úmrtiu došlo nedodržaním technologického postupu výroby a v zmysle príkaznej
zmluvy bol aj pán J. povinný pripraviť technologické zariadenia na zabezpečenie výrobky kvapalného

faktisu a v priebehu výroby dohliadať na bezporuchovú činnosť zariadenia. Žalovaný v l. rade striktne
odmieta, že pán J. bol v pracovnom pomere, a v prípade, ak by aj bol v pracovnom pomere s poukazom
na záver inšpektorátu práce a preukázateľný skutkový stav nezodpovedal by za škodu pri pracovnom
úraze s odkazom na ust. § 196 ods. l písm. a/ ZP. Žalovaný v l. rade poskytol žalobkyni v l. rade finančnú
výpomoc vo výške 50.000 Sk, ktorú aj prijala a takú istú pomoc jej poskytol aj žalovaný v 2. rade. Zároveňvzniesol námietku premlčania na prípadnú náhradu škody. Žalovaný v l. rade v súvislosti s kritériami
pre odlíšenie závislej práce od konania na príkaz poukázal žalovaný v l. rade na rozhodnutie Nejvyššího
správního soudu Českej republiky, týkajúce sa tzv. Švarcsystému sp.zn. 2Afs62/2004 zo dňa 24.2.2005

a sp.zn. 2Afs 161/2004 zo dňa 26.5.2005, v ktorých sú definované typické znaky závislej činnosti.

Typickým znakom pracovného vzťahu je dlhodobá trvalá činnosť pre iného a typickým znakom príkaznej
zmluvy je činnosť krátkodobá a tak tomu bolo aj v prípade príkaznej zmluvy, ktorou sa pán J. zaviazal
vykonať pre žalovaného v l. rade činnosť len dňa XX.X.XXXX. Do istej miery je typickým znakom závislej
práce hospodárska závislosť zamestnanca na zamestnávateľovi. Pán J. bol v pracovno-právnom vzťahu

so žalovaným v 2. rade. Vykonanie príkazu v danom prípade nebolo ohraničené pracovnou dobou a
procesom výroby, absentoval tu znak podriadenosti pána J. voči individuálnym príkazom žalovaného
v l. rade.

Na základe uvedeného je žalovaný v l. rade názoru, že sporná príkazná zmluva bola uzavretá v súlade
s platnými právnymi predpismi a na základe slobodnej vôle zmluvných strán a nenapĺňa žiadne znaky
ani absolútne ani relatívne platného právneho úkonu. Žalovaný v l. rade na základe uvedených dôvodov

navrhol žalobu zamietnuť.

Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.8.2010 tak, že nie je pravdou, že medzi
žalovaným v l. a 2. rade došlo k uzavretiu zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 ZP,
pretože nebohý pán J. bol zamestnaný u žalovaného v 2. rade na základe pracovnej zmluvy na plný
úväzok, svoju prácu vykonával riadne a žalovaný v 2. rade mu riadne vyplácal mzdu. V čase pred úmrtím

mal pracovnú smenu 23.1.2007 od 6-18.00 hod. Žalovaný v 2. rade nemal dôvod brániť vykonávať
pánovi J. ďalšiu prácu popri zamestnaní, pretože neprichádzal do styku s dôvernými informáciami a
jeho prípadné aktivity ako pomocného robotníka nevytvárali konkurenciu pre spoločnosť. Napriek tomu
žalovaného v 2. rade informoval o skutočnostiach možnosti privyrobiť si u žalovaného v l. rade voči čomu
nemalžalovanýv2.radežiadnevýhrady.Prideľovaniezamestnancompodľa§58ZPmápresnépravidlá

a žalovaný v 2. rade by neprideľoval svojich zamestnancov bez toho, aby si to zmluvne ošetril, už len z
pohľadu zodpovednosti za škodu. Na základe uvedeného žiadal žalovaný v 2. rade žalobu zamietnuť.

Žalovanýv3.rade napojednávaní12.1.2011namietolsvojupasívnulegitimáciuvspore,sodôvodnením
že súd nemá právomoc rozhodovať o nároku jednorazového odškodnenia, ktoré výlučne prináleží
SociálnejpoisťovnispoukazomajnarozhodnutieNSSRzodňa24.11.2009č.k.4Cbo/190/2008,akeďže

súd o tejto veci nemôže rozhodovať, vyslovil záujem zotrvať v spore v pozícii vedľajšieho účastníka,
pretože zo strany žalobkýň bol uplatnený nárok o dávke jednorazového odškodnenia za pracovný úraz.
Žalovaný v 3. rade uviedol, že medzi pánom J. a žalovaným v l. rade bol pracovno-právny vzťah, že
z pracovnej histórie pána J. nepochybne vyplýva, že pre žalovaného v l. rade pracoval ako dohodár a
že v čase pracovného úrazu bol zamestnávateľom pána J.. Žalovaný v 2. rade a spoločnosť Via Bona,

s.r.o. kde pracoval od 2.1.2004 až ku dňu smrti. Žalovaný v 3. rade uviedol, že v prípade že súd vyhovie
námietke pasívnej legitimácie, a zastaví konanie voči žalovanému v 3. rade, nemá žalovaný v 3. rade
záujem zostať v konaní ako vedľajší účastník.

Uznesením zo dňa 10.3.2011 č.k., 25C/304/2009-150 súd konanie o návrhu o uloženie povinnosti
žalovanému v 3. rade priznať žalobkyniam v l.,2. rade nárok na jednorazové odškodnenie podľa zák.

461/2003 Z.z., zastavil z dôvodu, že nebola daná právomoc súdu na konanie o uloženie povinnosti
priznať nárok na jednorazové odškodnenie, ktoré je úrazovou

dávkou úrazového poistenia podľa § 94 zák. 461/2003 Z.z., v ktorom rozhoduje podľa § 172 cit. zákona
Sociálna poisťovňa, v danom prípade teda žalovaný v 3. rade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi- úmrtným listom

G. J., príkaznou zmluvou, záznam inšpektorátu práce z 9.3.2007, uznesením OR PZ SR Bratislava
IV z 29.4.2009, oznámením Národného inšpektorátu práce zo dňa 19.5.2008, rozhodnutím Sociálnejpoisťovne z 10.4.2008, výpisom údajov poistenca pána J. v Sociálnej poisťovni za dobu od 1.1.1993
do 24.1.2007 a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa v 1. rade bola manželkou a žalobkyňa v 2. rade dcérou G. J., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX .

Žalovaný v l. rade je živnostníkom, ktorý uzatvoril dňa 23.1.2007 príkaznú zmluvu č. 1/2007 ako príkazca
sG.J.akopríkazníkom,predmetomktorejbolovykonaniečinnostidňa24.1.2007pripraviťtechnologické
zariadenie na zabezpečenie výroby kvapalného faktisu a v priebehu výroby dohliadať na bezporuchovú
činnosť zariadenia, v priebehu výroby byť na požiadanie nápomocný prítomnému chemikovi, ktorý riadi
kontroluje proces výroby, a po ukončení procesu skontrolovať a uviesť technologické zariadenie do

pôvodného stavu.

Dňa 24.1.2007 na technologickej linke pri výrobe kvapalného faktisu došlo k úmrtiu G. J. S. E.
D. (zamestnanca žalovaného v 1. rade) z dôvodu nedodržania technologického postupu výroby,
prekročeniu teplôt reakčnej zmesi, následkom čoho bol vznik a únik sírovodíku do výrobnej haly.

Z výpovedí žalobkýň súd zistil, že P.J. uzatvoril zmluvu len na jeden deň, dovtedy pracoval na dohodu.
Dňa 23.1.2007 večer zavolal W.. V. G.. J., aby prišiel, vždy to fungovalo iba telefonicky. Dňa 23.1.2007

bol P. J. v práci u žalovaného v 2. rade, u ktorého pracoval na 12 hodinové smeny. Žalobkyňa v l. rade
uviedla, že pán J. bol naposledy zamestnaný u žalovaného v1. rade niekedy v apríli 2006.

Žalobkyne sa nevedeli vyjadriť k tomu, či P. J. žiadal o uzavretie pracovného pomeru, nemali vedomosť
o tom, akú prácu a v akom rozsahu vykonával P. J. vo firme Via BONA,s.r.o., ani o tom, žeby spoločnosť
Agromont prideľovala P.J. na prácu k žalovanému v 1. rade.

Z výpovede žalovaného v 1. rade súd zistil, že deň pred výrobou sa dozvedel od firmy Triga Praha,
že potrebujú istý produkt. Zavolal deň predtým pánovi J., či môže prísť a byť pri obsluhe kotla a na
druhý deň sa stretli a podpísali príkaznú zmluvu. Príkazná zmluva bola podpísaná ráno o pol ôsmej
so spätným dátumom dňa 23.1.2007. V priebehu dňa žalovaný v 1. rade tam nebol prítomný, až pri
nehode, keď ho zavolali a poskytoval súčinnosť hasičom. Pán J. sa mal starať o kotolňu a sledovať

reaktor. Na tieto činnosti bol vyškolený, žalovaný v 1. rade ho nemohol v týchto činnostiach riadiť ani
kontrolovať.DohodaovykonaníprácebolaspánomJ.uzatváranávtedy,keďvykonávalajinépráce,ato
manipulačné práce, vykladal a nakladal tovar, nakoľko pán J. bol oprávnený obsluhovať vysokozdvižný
vozík, žalovaný v 1. rade na toto nemal zamestnancov. V danom prípade riešili vec príkaznou zmluvou
preto, lebo išlo o prácu na jeden deň, ďalšia práca sa rysovala až o dva mesiace. Nešlo o prácu, ktorá

by svojim rozsahom spĺňala kritériá na dohodu. Tiež nešlo o prácu, v ktorej by bol pán J. vo vzťahu
podriadenosti ani nevykonával žalovaného príkazy, pretože mu nemohol zadať príkaz ako má spustiť
kotol, P. J. nebol vo vzťahu podriadenosti ani nadriadenosti k pánovi D..

Žalovaný v l. rade nemal v minulosti uzatvorené príkazné zmluvy s pánom J., toto bola druhá príkazná
zmluva, ktorú mal uzatvorenú, ale nie s pánom J., prvá bola uzavretá s pánom O.. V prípade pána J.

išlo o jedinú príkaznú zmluvu. Žalovaný v 1. rade potvrdil, že v inom konaní vedenom na OS Bratislava
III č.k.10C/40/2009 sa vyjadril, že G. J. vykonával rovnaké činnosti pre žalovaného niekoľkokrát v
predchádzajúcom období rovnako ako v tomto prípade na základe príkazných zmlúv, avšak

toto vyjadrenie bolo nesprávne, je to chyba, bolo to zaslané v čase, keď bol na pracovnej ceste a nemal
možnosť toto vyjadrenie si prečítať . Žalovaný uviedol, že predmetom dohôd o vykonaní činnosti bola aj

činnosť, ktorá bola predmetom príkaznej zmluvy, ale aj iné činnosti. Predmet činnosti sa prelínal, keď
p.J. vykonával prácu na dohodu, musel byť na pracovisku, a nemohol ho opustiť, v čase keď vykonával
prácunapríkaznúzmluvu,nebolvhalepermanentne,odišiel,apretosaajnehodastala.Rozsahčinnosti
pána J., keď vykonával činnosť na dohodu bol 8 hodín.

Žalovaný v 1. rade oznámil majiteľovi Agromontu, či mu nevadí, a či je možné využiť pracovníka

Agromontu. Tieto oznamy prebehli v čase, keď mali sedenia ohľadom nájmu a vyúčtovaní. Tento
súhlas mal od pána T. od r. 2005, lebo už vtedy mal pán J. žalovaného v 1. rade príjem. Žalovaný v
1. rade mal uzatvorený pracovný pomer s E. D., ktorý bol chemik s maturitou, pán J. obsluhoval kotolňua vysokozdvižný vozík. Pán D. nevedel obsluhovať kotolňu a vozík. Zariadenie, na ktorom prebiehala
výroba, nepatrí žalovanému v 1. rade, ale žalovanému v 2. rade, a preto na toto zariadenie Agromontu
potreboval ich pracovníka, pretože žalovaný v 1. rade nevedel zariadenie obsluhovať, a v prípade, že

by sa pokazilo, musel tam byť vyškolený pracovník žalovaného v 2. rade. Predmetom prenájmu medzi
žalovanými nebola kotolňa, bez ktorej však samotný výrobný proces nemôže fungovať.

Žalovaný v 2. rade nepoznal okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy. Bol
zamestnávateľom P. J., ktorého náplňou práce bola obsluha vysokozdvižného vozíka, strednotlakovej
kotolne, činnosť vrátnika, pracoval na smeny. Pracovná doba závisela od výroby v rozsahu od 8-12

hodín. Pracovný čas pána J. neprispôsobovali jeho činnosti vykonávanej pre žalovaného v 1. rade.
Tak ako iní zamestnanci, mohol pracovať inde, v prípade, že nebol v práci v Agromonte, mali súhlas že
môžu pracovať inde. G. J. požiadal, či môže pracovať inde a bol mu daný súhlas.

Predmetom prenájmu medzi žalovanými sú priestory, haly, v ktorých žalovaný v 1. rade vlastnil svoje
zariadenie. Kotolňa nie je predmetom prenájmu, je samostatný celok a je potrebná pre spustenie
pary, aby sa dala technologická linka prevádzkovať. Na obsluhu strednotlakovej kotolne, je potrebné

vzdelanie, jedná sa o kuričské skúšky. Počas celej doby prevádzky je potrebná prítomnosť obsluhy
kotolne, pričom je možné obsluhovať kotolňu aj iné zariadenie ktoré sa nachádza v iných priestoroch,
nakoľko obsluhujúci personál nemusí byť priamo v kotolni. Dňa 24.1.2007 obsluhoval kotol pán J. na
základe dohody, ktorú uzavrel s pánom V., nie so žalovaným v 2. rade. Dňa 24.1.2007 mal P. J. u
žalovaného v 2. rade voľno, mal nastúpiť do práce dňa 25.1.2007.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že nezapožičiaval zamestnancov iným zamestnávateľom.

Inšpektorát práce v Bratislave na základe svojich šetrení okolností vzniku smrteľného úrazu dňa
24.1.2007 skonštatoval, že v prípade G. J. nešlo o pracovný úraz, keďže sa nejedná o pracovno-právny
vzťah, nakoľko mal ako príkazník uzatvorenú príkaznú zmluvu so žalovaným v 1. rade.

Národný inšpektorát práce listom zo dňa 19.5.2008 oznámil žalobkyniam na základe ich sťažnosti proti

záverom inšpektorátu práce, že inšpektorát práce pri vyšetrovaní príčin vzniku udalosti postupoval
správne a záver o nepracovnom úraze P. J. je v súlade s definíciou pracovného úrazu podľa § 195
ods. 2, § 220 ZP.

Z výpisu údajov poistenca pána J. v Sociálnej poisťovni súd zistil, že G. J. bol od 11.1.1999 do
24.1.2007 zamestnancom žalovaného v 2. rade, od 2.1.2004 do 24.1.2007 zamestnancom spoločnosti

VIA BONA, s.r.o., a v období od 1.9.2005 do 31.12.2005, od 20.6.2005 do 31.12.2006, od 14.6.2006
až 31.12.2006 pracoval na dohodu u žalovaného v 1. rade .

Súd nevykonal dokazovanie oboznámením trestného oznámenia podaného žalobkyňou v l. rade
dňa 2.12.2008 a oboznámením originálov príkaznej zmluvy, originálmi všetkých príkazných zmlúv
uzatvorených v rokoch 2006, 2007, originálov všetkých zmlúv zakladajúcich pracovno-právne vzťahy

medzi žalovanými v l. rade a zosnulým J., uzatvorené v r. 2006, 2007, originálov evidencie uzatvorených
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za rok 2006, 2007, originálov evidencie
pracovného času zamestnancov žalovaného v l. rade, originálov mesačných výkazov poistného a
príspevkov, ktoré žalovaný v l. rade zasielal v roku 2006, 2007 do Sociálnej poisťovne, všetkých zmlúv
platných k 24.1.2007 uzatvorených medzi žalovaným v l. a žalovaným v 2. rade, pretože navrhované

dôkazy nemajú relevantnú súvislosť s predmetom konania a nemôžu preukázať tvrdenia o neplatnosti
príkaznej zmluvy. Zmluvy uzatvorené medzi žalovaným v l. rade a žalovaným v 2. rade platnej k
24.1.2007 súd nevykonal pre nekonkrétnosť navrhovaného dôkazu vzhľadom na to, že žalovaní v l.,2.
rade popierali existenciu uzatvorenia dohody o zapožičaní zamestnancov, a preto nie je zrejmé o aké
zmluvy sa má v danom prípade jednať, ktoré by mali preukázať tvrdenie o existencii zapožičania G. J.

žalovanému v 2. rade.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (Ďalej OZ) Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 724 OZ Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo

vykoná inú činnosť.

Podľa § 725 OZ Príkazník je povinný konať pri plnení príkazcu podľa svojich schopností a znalostí. Od
príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a
ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

Podľa § 1 Zákonníka práce v platnom znení (ďalej ZP):

(1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických

osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

(2) Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky
zákonník.

(3) Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 7 ZP v platnom znení:

(1) Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu
v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

Podľa § 11 ods. 1ZP v platnom znení Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych
vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre

zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.

Podľa § 58 ods. l ZP v platnom znení zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa
osobitného predpisu môže sa so zamestnancom písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon
práce k inej právnickej osobe, alebo fyzickej osobe (ďalej len „užívateľský zamestnávateľ“).

Podľa § 195 ods. l ZP v platnom znení , ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo

v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia, alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým
vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa § 196 ods. 2 ZP v platnom znení pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa § 226 ods. 1 ZP v platnom znení dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s
fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára,
nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca
vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Absolútne neplatný je právny úkon ktorý nie je zákonom dovolený. O absolútnu neplatnosť právneho
úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza, alebo
keď sa právny úkon prieči dobrým mravom. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu súd posudzuje

vzhľadom na okolnosti daného prípadu v čase, kedy k právnemu úkonu došlo. Nedovolenosť právneho
úkonu je daná tam, kde je právny úkon priamo v rozpore so zákonom alebo je v rozpore s účelom, ktorý
zákonsleduje,prípadnevosvojichdôsledkochvediektomu,žezákondodržanýnieje,tedahoobchádza
(§ 39 OZ). Právny úkon je svojím obsahom v rozpore so zákonom vtedy, ak práva a povinnosti, ktoré
tvoria jeho obsah, nie sú v súlade s právnym predpisom (jeho ustanoveniami) kogentnej povahy. Svojím

účelom bude právny úkon v rozpore so zákonom za predpokladu, že zákon právny úkon dovoľuje len za
určitým presne určeným účelom (alebo účel z neho aspoň čiastočne vyplýva), avšak tento právny úkon
sleduje úplne iný cieľ. Napokon právny úkon svojím obsahom alebo účelom obchádza zákon vtedy, ak
síce nie je v priamom rozpore so zákonom, ale v jeho dôsledkoch vedie k tomu, že právny predpis (jeho
ustanovenia) nie je dodržaný.

V danom prípade je nesporné, že žalovaný v l. rade uzatvoril s pánom J. príkaznú zmluvu, ktorá

obsahuje záväzok pána J. vykonať pre žalovaného v 2. rade dohodnutú činnosť za odmenu. Z hľadiska
dohodnutých práv a povinností účastníkov príkaznej zmluvy je súd názoru, že príkazná zmluva svojim
obsahom neodporuje zákonu, neobchádza ho a vôbec sa neprieči dobrým mravom .

Žalobkyne namietali platnosť príkaznej zmluvy dôvodu, že uzavretím príkaznej zmluvy došlo k
obchádzaniu zákona, konkr. ust. §1,§7,§11Zákonníka práce. V prejednávanej veci bolo základnou

otázkou posúdiť, či medzi žalovaným v1. rade a zosnulým p. J. vznikol pracovnoprávny vzťah podľa, t.j.
vzťah závislej činnosti. Pre posúdenie, či činnosť, ktorú vykonal dňa XX.X.XXXX bola závislou nebolo
postačujúce tvrdenie žalobkýň, ale posúdenie obsahu príkaznej zmluvy a zistenie, o akú činnosť dňa
XX.X.XXXX na základe príkaznej zmluvy išlo. Je nesporné, že P. J. ako zamestnanec žalovaného v 2.
rade bolkuričom,ktoréhopracovnounáplňoubolaobsluhakotlaatedavýkončinnosti akozamestnanca

v 2. rade s výkonom činnosti ako príkazníka je podobný, avšak nie je vylúčené, ani zákonom zakázané,
aby tá istá činnosť nemohla byť predmetom príkaznej zmluvy, ak nedôjde medzi účastníkmi príkaznej
zmluvy k stavu, ktorý vykazuje znaky závislej činnosti. Vychádzajúc z obsahu príkaznej zmluvy
jednalo sa o činnosť, ktorú bol príkazník povinný vykonať len dňa XX.X.XXXX a vychádzajúc z výpovedí
žalobkýň a žalovaných nešlo v tom čase o pravidelne sa opakujúcu činnosť. Vykonanie činnosti na

základe príkaznej zmluvy, ktorá sa v danom prípade neopakovala a ktorá bola vykonaná jednorazovo,
nemožno hodnotiť ako závislú prácu.

S poukazom na okolnosti, za akých došlo k vykonaniu príkazu a to v priestoroch žalovaného v 2.
rade, absentuje aj ďalší znak závislej práce, ktorým je, že práca ako závislá činnosť býva vykonávaná
v priestoroch zamestnávateľa na jeho výrobných prostriedkoch a na základe jeho pokynov. Z výpovedí

žalovaných bolo preukázané, že zosnulý pán J.

vykonával činnosť obsluhy kotla samostatne ako osoba, ktorá bola kvalifikovaná na obsluhu tohto
zariadenia, obsluhu zariadenia vykonávala na základe vlastných znalostí tohto zariadenia bez príkazov
žalovaného v 1. rade ako má toto zariadenie obsluhovať, pričom priestor kotolne nebol predmetom
nájmu uzatvoreného medzi žalovaným v 2. rade ako prenajímateľom priestorov a žalovaným v 1. rade

ako nájomcom.

Je pravdou, že žalovaný v 1.rade potvrdil, že dátum na príkaznej zmluve sa nezhoduje s dátumom jej
podpísania, avšak vychádzajúc z toho, že príkazná zmluva nemusí mať písomnú formu a s poukazom
na výpovede žalobkýň a žalovaného v1. rade, je nesporné, že dňa 23.1.2007 došlo k ústnej dohode,
že dňa XX.X.XXXX vykoná J. pre žalovaného v 1. rade dohodnutú činnosť. Z uvedeného vyplýva

záver, že nie je tu nezhoda vôle s vysloveným prejavom vôle na príkaznej zmluve. Súd v konaní nemal
preukázané žiadne skutočnosti , na základe ktorých by dospel k záveru, že zmluva odporuje zákonu,
obchádza ho, alebo by bola v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyne v tomto smere žiadne dôkazy ani
neprodukovaliasvojetvrdenianijakýmidôkazminepreukázali.Obmedzilisalennavšeobecnétvrdeniao
neplatnosti zmluvy a žiadali vykonať dôkaz originálom príkaznej zmluvy, pričom súd tento dôkaz zamietol

sodôvodnením,že prespôsobilosťlistinybyťdôkaznýmprostriedkomniejerozhodujúce,čiideooriginállistiny alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu), alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu.
Aj fotokópia listiny je totiž spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom.
Občiansky súdny poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz

iba originálom listiny. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz podľa zásad
upravených v § 132 a nasl. OSP.

Argumenty žalobkýň, že v danom prípade išlo o závislú činnosť neobstoja aj s poukazom na tú
skutočnosť, že nebolo preukázané, že zosnulý chcel pre žalovaného v 1. rade vykonávať prácu ako
zamestnanec. Žalobkyne počas celého konania ani netvrdili, že zosnulý J. chcel byť zamestnancom

žalovanéhov1.rade,žeprejavilvôľubyťzamestnancomžalovanéhov1.rade.Zvykonaniajednorazovej
činnosti zosnulým pre žalovaného v1. rade ani nemôže byť vyslovený záver, že takúto vôľu prejavil.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ďalší dôkaz, ktorý tento záver súdu podporuje a tým je výpis
z pracovnej histórie zosnulého, z ktorej je nesporné preukázané, že zosnulý P. J. bol zamestnancom
žalovaného v 2. rade a zároveň vykonával prácu pre spoločnosť Viabona, s.r.o.. Uvedené skutočnosti
preukazujú aj nesplnenie ďalšieho znaku závislej práce, a to hospodársku závislosť zosnulého P. J. na

žalovanom v 1. rade, nakoľko bol závislý na iných osobách, ktoré nesporne boli jeho zamestnávateľmi,
a preto je súd názoru, že tvrdenie o obchádzaní Zákonníka práce je účelové.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu pre obchádzanie zákona je v danom prípade vylúčená, nakoľko
zákon nezakazuje, aby obsah pracovnej činnosti nemohol byť vykonávaný aj na základe príkaznej
zmluvy. Je nesporné, že príkaz, ktorý vykonával pán J. mohol byť vykonávaný opakovane, dlhodobo

a môže byť vykonávaný aj ako pracovná činnosť avšak vzhľadom na to, že v danom prípade nešlo o
opakovanú činnosť, ktorá by mala znaky závislej činnosti vo vzťahu k príkazcovi nie je vylúčené, aby
takáto činnosť nebola vykonávaná sústavne a nebola upravená formou príkaznej zmluvy. V prípade,
že by súd vyslovil neplatnosť príkaznej zmluvy, a posúdil vzťah medzi účastníkmi podľa predpisov
pracovného práva, došlo by podľa názoru súdu k zásahu do zmluvnej voľnosti účastníkov právneho

vzťahu, pričom z vykonaného dokazovania vôbec nevyplynul záver, že účastníci príkaznej zmluvy mali
vôľu uzatvoriť pracovnú zmluvu.

Vzhľadom na to, že súd nemal preukázané, že príkazná zmluva je neplatná a že pracovný vzťah, na
základe ktorého vykonával G. J. pracovnú činnosť je pracovno- právnym vzťahom, je vylúčené, aby
súd určil, že smrteľný úraz G. J. bol pracovným úrazom a že žalovaný v l. rade zodpovedá za škodu

spôsobenú pracovným úrazom.

Taktiež bolo vylúčené a v konaní nebolo vôbec preukázané, že žalovaný v l. a 2. rade uzatvorili zmluvu o
dočasnompridelenízamestnancapodľa§58ZP,vkonanínebolizostranyžalobkýňprodukovanéžiadne
dôkazy preukazujúce toto tvrdenie a z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, na
základektorejbybolonepochybné,ževykonávaniepríkazuG.J.prežalovanéhovl.radejevskutočnosti

pracovná činnosť ktorú pán J. vykonáva pre žalovaného v l. rade ako zapožičaný zamestnanec
žalovaného v 2. rade. Naviac existencia dohody o dočasnom pridelení nebola preukázaná, jedná sa len
o domienky žalobkýň, žalovaný v l. a 2. rade existenciu takejto dohody vylúčili, vo svojich výpovediach
uviedli okolnosti, za ktorých mohol pán J. vykonávať prácu pre žalovaného v l. rade. Žalobkyne žiadali
súd, aby uložil žalovaným predložiť tieto zmluvy, avšak nie je možné ukladať povinnosť, predkladať

dôkaz, ktorý neexistuje. Dôkazné bremeno je v danom prípade na žalobkyniach, aby svoje tvrdenia
preukázali. Z celého konania súdu vyplýva záver, že jediným právnym záujmom na určení neplatnosti
príkaznejzmluvyaurčeníexistenciipracovno-právnehovzťahubuďnazákladedohodyovykonanípráce
alebo zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca je záujem žalobkýň docieliť určenie, že sa jednalo o
smrteľne-pracovný úraz a tým docieliť priznanie jednorazového odškodnenia podľa zák. č. 461/2003.

Vzhľadom na to, že súd zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti príkaznej zmluvy a určenia existencie
pracovno-právneho vzťahu, je jednoznačné, že nie je možné ani konštatovať, že smrteľný úraz G. J. bol
pracovným úrazom a z toho vyplýva aj rozhodnutie súdu o zodpovednosti žalovaného v l. rade, resp. v
2. rade, za škodu spôsobenú pracovným úrazom.Čo sa týka zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze, podľa § 195 ZP predpokladom tejto
zodpovednosti je, že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh, alebo

v súvislosti s plnením pracovných úloh. Vzhľadom na to, že k smrteľnému úrazu G. J. nedošlo pri plnení

pracovných úloh ani v súvislosti s ním, nakoľko k nemu došlo v čase, keď nevykonával pracovnú činnosť
pre zamestnávateľa-žalovaného v 2. rade, ale vykonával činnosť na základe príkaznej zmluvy, nie je
daná zodpovednosť žalovaného v l. rade ani žalovaného v 2. rade.

S poukazom na vyššie uvedené konštatovanie, že medzi žalovaným v l. rade a žalovaným v 2. rade
nevznikol právny vzťah na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca, je vylúčené určenie, že
žalovaný v 2. rade ako zamestnávateľ zodpovedá za škodu spôsobenú pracovným úrazom, a preto

žalobu v celom rozsahu zamietol.

Návrh na začatie konania musí obsahovať aj návrh toho, čoho sa navrhovateľ domáha, teda žalobný
petit, ktorý musí byť presný a určitý. V rozpore s požiadavkami presnosti a určitosti žalobného návrhu
nie je ani tzv. eventuálny petit, v ktorom navrhovateľ žiada, aby odporcovi pre prípad (in eventum)
nemožnosti vlastného (nepeňažného) plnenia, bola uložená

povinnosť poskytnúť plnenie peňažné, resp. petit alternatívny, ktorým sa navrhovateľ, pokiaľ to právny
predpis alebo zmluva pripúšťa, môže domáhať, aby odporcovi bola uložená povinnosť poskytnúť mu
podľa svojej voľby jedno alebo druhé plnenie. V prípade eventuálneho petitu jeden petit vylučuje druhý.

Čo sa týka alternatívneho petitu, súd je názoru, že nie je možné návrhom na začatie konania uplatniť,
aby sa podľa § 80 písm. c) OSP rozhodlo o určení, že tu je alebo nie je právny vzťah, ktorý vznikol na

základe dohody o vykonaní práce podľa § 226 ZP alebo právny vzťah medzi žalovanými na základe
zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 ZP v platnom znení a na základe toho určil, že
úraz P. J. je pracovným úrazom a ktorý zo žalovaných je zodpovedný za škodu spôsobenú pracovným
úrazom. Žalobkyne sa nemôžu návrhom na začatie konania domáhať takéhoto určenia. Alternatívny
petit dáva na výber účastníkom konania, čo budú plniť, v prípade určovacej žaloby s alternatívnym

petitom nemôže byť dané na výber účastníkom konania, ktorý právny vzťah tu je alebo nie je, a nemôže
byť dané ani na výber súdu, aby zvolil jeden z petitov. Alternatívny petit teda svojou povahou je prípustný
len v konaní o žalobách na plnenie, nie o určovacích žalobách. Avšak ani v prípade, že by alternatívny
petit bol prípustný v určovacej žalobe, skutkové zistenia súdu a na ne nadväzujúce právne závery
uvedené vyššie, nepreukazujú dôvodnosť žaloby, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného
vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Bratislava IV.

Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch a podľa § 205 O.s.p. má popri všeobecných
náležitostiach ( § 42 ods. 3) obsahovať: označenie rozsudku voči ktorému smeruje, v akom rozsahu
sa rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť len skutočnosti uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p, písm.
a/ až f/. Rozsah a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.