Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114201791
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114201791.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Evy Behranovej

a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: TT- KOMFORT s.r.o., Trnava, Františkánska 16,
zast. splnomocnenkyňou: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Miletičova 23,
IČO: 36 662 291, proti žalovaným: 1/ Q. C., nar. XX. O. XXXX a 2/ S. C., nar. XX. A. XXXX, obaja
bytom T., A. J. X, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
4. septembra 2014 č. k. 16C 16/2014-65 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

V časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť vypratať byt bližšie
identifikovaný výrokom rozsudku a tento odovzdať žalobkyni do 3 dní ako aj povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania titulom súdneho poplatku 99,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 3.470,90
eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne, taktiež do 3 dní. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne
ust. § 711 ods. 6 a 712a ods. 3 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnení), vecne potom závermi o tom, že listom zo dňa 11. 12. 2013 vyzvala žalobkyňa žalovaných
na vypratanie predmetného bytu, ktorú výzvu si prevzali 19. 12. 2013. Otázka platnosti výpovede z

nájmu bytu predmetného bytu bola vyriešená v konaní 14C/110/2003, ktorým rozhodnutím je súd prvého
stupňa viazaný, keď žalovaní predmetnú výpoveď nenapadli odvolaním o výpovedi, tak bolo právoplatne
rozhodnuté. Žalovaní požiadali o obnovenie nájomnej zmluvy Mestský úrad Trnava 24. 2. 2014, pričom
im primátor Mesta Trnava listom zo dňa 19. 3. 2014 oznámil, že žiadosť bola predložená na rokovanie
bytovej komisie 18. 3. 2014, ktorá neodporučila vyhovieť žiadosti o obnovenie nájomnej zmluvy a žiadosť
bola zamietnutá. Vo veci nebolo sporné, že žalovaní si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce im z
nájmu bytu, z tohto dôvodu im bola daná výpoveď z nájmu bytu, platnosť ktorej bola potvrdená súdnym

rozhodnutím. Byt užívajú teda bez právneho dôvodu a sú povinní ho vypratať. Žalovaní nepreukázali,
že by boli z objektívnych dôvodov v hmotnej núdzi, resp. že by boli dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, v tomto smere nepreukázali a ani neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti v tomto smere,
keď ich obrana spočívala len v prísľube uzavretia nájomnej alebo kúpnej zmluvy týkajúcej sa bytu a
práve úmysel byt odkúpiť nasvedčuje tomu, že žalovaní nie sú v hmotnej núdzi, a teda nie sú dané
zákonné dôvody na potrebu zabezpečenia náhradného ubytovania alebo prístrešia. Žalovaným bola
uložená povinnosť vypratať byt bez pridelenia bytovej náhrady s poukazom na uplatnený výpovedný

dôvod, keď viazanosť vypratania bytu na akúkoľvek bytovú náhradu je podmienená len výnimočnými
okolnosťami, ktoré v prejednávanej veci preukázané neboli.Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní, pričom z obsahu ich odvolania vyplynulo, že ho
chcú zrušiť. Namietali prakticky tým, že za byt riadne platili podľa požiadaviek žalobkyne až do doby, keď
nezistili, že zálohové platby a s tým súvisiace nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu žalobkyňa

nesprávne vypočítala. Uvedené zistenia si od roku 1996 uplatňovali ako reklamáciu u žalobkyne a od
roku 1999 - 2013 viedli so žalobkyňou viacero sporov (cca 6), ktorých podstatou bolo to, že žalobkyňou
uplatňovaná suma pri vyúčtovaní bola nesprávna. Súd im dal za pravdu zatiaľ v troch prípadoch. S
vlastníkom bytu Mestom Trnava dospeli k dohode, že zaplatia istinu podľa rozsudkov Okresného súdu
Trnava a dňa 27. 10. 2014 mala bytová komisia rozhodnúť o obnovení nájomnej zmluvy, ktorá však

nezasadala a bude zasadať 13. 11. 2014.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O. s. p. v medziach odvolania
žalovaných celú vec (pretože od rozhodnutia vo veci samej, napadnutého v celom rozsahu bolo
závislým i rozhodnutie o trovách konania) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože
nešlo o žiaden zo zákonom predpokladaných prípadov vyžadujúcich si prejednanie aj takejto veci na

pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko tu nevznikla potreba opakovania ani dopĺňania dokazovania,
súdprvéhostupňaprejednalvecnapojednávaní,nešlotuokonanievoveciporušeniazásadyrovnakého
zaobchádzania a na pojednávaní odvolacieho súdu nebol ani žiaden dôležitý verejný záujem) a dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vec si pred vydaním takéhoto rozhodnutia opatril dostatok skutkových
zistení (úmerne procesným aktivitám oboch strán sporu) a vec i správne posúdil po právnej stránke a

v časti trov konania ho bolo potrebné zrušiť.

Odvolací súd nemal žiaden dôvod nesúhlasiť so závermi, vedúcimi súd prvého stupňa k rozhodnutiu
(pokiaľ šlo o vec samu) práve ním zvoleným spôsobom, ako tieto závery súd prvého stupňa formuloval i v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Týmito závermi bolo konštatovanie neexistencie nájomného vzťahu

k predmetnému bytu, zánik takéhoto vzťahu a jeho nenahradenie (k času rozhodovania napadnutým
rozsudkom) žiadnym iným právnym dôvodom, pre ktorý by bolo namieste usudzovať na to, že je
tu prekážka brániaca vyprataniu. Použitá argumentácia okresného súdu pritom nevykazovala vecné,
logické ani právne medzery a pôsobila tiež objektívne presvedčivo, na čo by principiálne postačovalo
reagovať i len konštatovaním správnosti dôvodov súdu prvého stupňa s odvolaním sa na ne (§ 219

ods. 2 alinea prvá O. s. p.). Skutočne len so zreteľom k povinnosti vyporiadania sa aj s tzv. odvolacími
námietkami potom odvolací súd dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :

Nebolo možné prijať obranu žalovaných z ich odvolania a naopak bolo treba prisvedčiť argumentácii
žalobkyne i súdu prvého stupňa, pokiaľ títo z príslušnej úpravy zhodne vyvodzovali neexistenciu žiadnej

právnej prekážky, ktorá by bránila úspechu žaloby o vypratanie, nakoľko tu na jednej strane nešlo
usudzovať na existenciu právneho dôvodu oprávňujúceho žalovaných byt užívať a na strane druhej
nešlo ani o prípad nutnosti zabezpečovania žalovaným (ako už len bývalým nájomníkom) akejkoľvek
bytovej náhrady (ako podmienky vypratania), keď tu najmä súd prvého stupňa s taktiež správnym
poukazomnaúpravuzust.§712aods.3O.z.uzavrel,žežalovanýmprávonabytovúnáhradunevzniklo.

Keďže odvolací súd nezistil ani nič nasvedčujúce takému postupu súdu prvého stupňa, ktorý by mal
byť vyhodnotený za odňatie (žalovaným) možnosti konať pred súdom, jediným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom odvolacieho konania vo veci samej bolo potvrdenie napadnutého rozsudku podľa § 219 ods.
2 O. s. p. (prvá veta výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) a aj h) O. s. p. a odseku 2 rovnakého ustanovenia však musel zrušiť
napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania, ktorý bol vecne správnym len v jeho podstate, teda
pokiaľ šlo o osobu z rozhodnutia oprávnenú i povinnú (nie však v rozsahu priznanej náhrady) a v takejto
časti vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina
výpočtového základu, ak
a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami,
b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo c) klientom je
fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej nabývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Súd prvého stupňa rozsudok v časti trov konania čo do rozsahu priznanej náhrady neodôvodnil
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O. s. p., keď v odôvodnení rozhodnutia o trovách
konania len citoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. (podľa názoru odvolacieho súdu použil správne
ustanovenie) avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia postupu, týkajúceho sa základnej sadzby tarifnej
odmeny advokáta, keď len citoval ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odvolací súd má za to, že predmet konania
nebolo možné vyjadriť v peniazoch, nakoniec aj súdny poplatok bol vyrubený z položky 1/ písm. b)
sadzobníka súdnych poplatkov (zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov), pričom sa tu nevylučuje ani analógia použitia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to bez ohľadu
na výsledok konania, pretože sa tu jedná o nehnuteľnosť, ktorá je určená na bývanie, resp. slúži na

bývanie, takže základnú sadzbu tarifnej odmeny za poskytnutie právnej služby zástupcom žalobkyne
bolo potrebné vyčísliť jednou trinástinou výpočtového základu a nie vychádzať z ceny veci v mysle §
10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Súd prvého stupňa taktiež nesprávne formuloval príslušný čiastkový výrok svojho rozsudku,
pretože ukladá sa povinnosť zaplatiť náhradu trov konania nie k rukám právneho zástupcu žalobkyne,

ale splnomocnenkyni žalobkyne, pretože táto ako právnická osoba ,,nemá ruky“.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosti uložené rozsudkom súdu prvého stupňa
v spojení s týmto rozsudkom nebudú splnené dobrovoľne v určenej lehote (počítanej od doručenia
rozsudku krajského súdu poslednému z účastníkov, resp. zástupcov), možno sa ich splnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie.