Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7P/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714217324
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714217324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou vo veci starostlivosti o maloletú

Z. C., G.. XX. XX. XXXX, bytom u navrhovateľky, maloletá zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Zvolen ako opatrovníkom, dieťa rodičov matky M. C., G.. XX. XX. XXXX, E. K. Q.. I. XXXX/X,
XXX XX J., zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960
01 Zvolen a otca B. I., G.. XX. XX. XXXX, E. K. XXX XX J., K. Z. XX, o úpravu práv a povinností rodičov
k maloletej dcére, na návrh matky, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletú Z. C., G.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky M. C., G.. XX. XX.
XXXX, ktorá sa bude o maloletú starať a zastupovať ju.

Otec maloletej B. I., G.. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Z. C., XX.

XX. XXXX mesačne sumou 90,- € od 15. 12. 2014, splatných vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred
do rúk matky.

Zameškané výživné za obdobie od 15. 12. 2014 do 31. 05. 2015 vo výške 240,- € súd

p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- € spolu s bežným výživným od 01. 06.
2015 pod následkami straty výhody splátok až do vyrovnania zameškaného výživného.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Ani jeden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej Z.,
nakoľko s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a súčasne, aby zaviazal otca prispievať na
výživu maloletej Z. mesačne sumou 120,- €.

Otec maloletej nemal výhrady voči tomu, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti

navrhovateľky, nesúhlasil však s určením výšky výživného sumou 120,- €, ktorá je neúmerná jeho
súčasným príjmom a možnostiam.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:Z rodného listu vystaveného Matričným úradom Zvolen dňa 06. 10. 2014 súd zistil, že dňa XX. XX. XXXX
sa narodila vo Zvolene Z. C. matke M.P. C., G.. XX. XX. XXXX Q. B. I., G.. XX. XX. XXXX.

Z výpovede navrhovateľky a jej právneho zástupcu na pojednávaní súd zistil, že s otcom maloletej

žili v spoločnej domácnosti od júla 2002 do mája 2007, kedy spolužitie ukončili. Dôvodom nezhôd boli
neustále hádky a pod ich vplyvom sa otec maloletej odsťahoval v máji 2007. Po odchode zo spoločnej
domácnosti uzavreli medzi sebou dohodu ústnu, na základe ktorej otec maloletej prispieval na jej výživu
mesačne sumou 50,- €. Táto suma už vzhľadom na vek a jej odôvodnené potreby nepostačuje. Maloletá
navštevuje 7. ročník X. Základnej školy vo Zvolene, pravidelne mesačne jej uhrádza za internet 10,- €,

10,- € vreckové, 200,- € školské potreby, 200,- € zubná ambulancia, okrem stravného, ktoré jej poskytuje
doma, oblečenie a kozmetiku. Otec sa o maloletú zaujíma, majú spolu veľmi dobrý vzťah. Na sviatky jej
dáva peniaze, kúpi jej tiež nejaké oblečenie, cez školský rok, nie je to však veľa. S úpravou styku otca s
maloletou nie sú problémy, vedia sa dohodnúť. Poukázala na to, že životný štandard otca vzhľadom na
to, v akom dome býva a že tento dom je zrekonštruovaný, je podstatne vyšší, než životný štandard jej.

Otec maloletej potvrdil, že maloletej platí pravidelne výživné tak, ako sa dohodli 50,- €, okrem toho, na

každý zájazd, na ktorý maloletá ide, pýta od neho navrhovateľka polovicu peňazí, čo jej zaplatí. Je mu
divné, že navrhovateľka si prerobila byt a následne pýtala výživné na maloletú dcéru. Poukázal ďalej
na to, že si kúpila psa, o ktorého sa treba starať. Aj on sám tak, ako navrhovateľka platí hypotéku, je
ochotný platiť výživné do 70-80 €, pričom suma 80,- € je strop, čo je schopný platiť zo svojho príjmu. O
maloletú sa pravidelne stará niekedy, je cez týždeň u neho aj 3-4 dni, berie ju na víkendy, chodia spolu

na chalupu, majú veľmi dobrý vzťah. Má len túto jednu vyživovaciu povinnosť a poukázal na to, že platí
mesačne hypotéku 333,- €, 75,- € plyn, 22,50 € elektrickú energiu, 4,64 € koncesionársky poplatok, platí
sa 20,- € za mobil, 12,60 € káblovú televíziu a okrem toho platí polročne už daň za úžitkovú vodu a ročne
domovú daň, komunálny odpad a poistenie domácnosti. Z jeho príjmu mu tak nevychádza možnosť
prispievať na výživu maloletej vyššou sumou.

Kolízna opatrovníčka v plnom rozsahu trvala na písomne podanej správe. Vzhľadom na to, že neboli
upravené práva k maloletej dcére, doporučila maloletú zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky, čo
sa týka výšky výživného, napriek tomu, že je tu zo strany odporcu nejaké plnenie, nad rámec bežného
výživného a že si maloletú k sebe bráva, považuje sumu 50,- €¸ ktoré výživné otec platí za neprimerané
vzhľadom na vek a potreby maloletej dcéry a doporučila preto zvýšiť výživné na sumu 100,- €, ktorá

suma zodpovedá potrebám a veku maloletej. Vzhľadom na to, že aktuálne ani jeden z rodičov nemá
záujem riešiť otázku styku otca s maloletou, nenavrhla styk otca s maloletou upraviť.

Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:

Podľa správy zamestnávateľa otca maloletej A. Z. O., Š. O., U. J. K. K., A.Z. O. A. I., A. XX, J. je
otec maloletej zamestnaný od 01. 10. 1991. Od 15. 03. 2003 pracuje na vodnom diele M. vo funkcii

I.. Pracovné povinnosti vykonáva na požadovanej úrovni, zodpovedne plní úlohy zadané zo strany
nadriadených zamestnancov. Jeho pracovná morálka je dobrá. V kolektíve je obľúbený. Počas trvania
pracovného pomeru nebol disciplinárne riešený ani postihnutý. Zarába priemerne mesačne 626,20,- €.

Zo správy zamestnávateľa matky W., A.. A..P..U.. Z. O., L. R. XXX súd zistil, že matka maloletej uzavrela
pracovný pomer 23. 03. 2010 s pracovným zaradeným skladníčka fakturantka vo veľkosklade potravín.

Menovanú hodnotia po pracovnej stránke kladne. Prácu vykonáva k spokojnosti svojich nadriadených,
pridelené úlohy si plní svedomito a zodpovedne. Zarába priemerne mesačne 495,94 €.

Podľa W. U. A., A..P..U.., U. X, K. je zamestnaná matka maloletej od 01. 08. 2014 na dohodu o pracovnej
činnosti, pracovná morálka menovanej je primeraná. zarába priemerne mesačne 88,67 €.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately Zvolen súd zistil, že boli prešetrené pomery na strane matky maloletej, bolo zistené, že býva sdcérou Z., v domácnosti sa nachádza pes. Matka je zamestnaná vo firme W. ako Y., maloletá navštevuje
X. J. Š. 7. ročník. Matka s dcérou obývajú dvojizbový byt, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov
matky, títo v byte nebývajú. Pôvodne dvojzbový byt je sadrokartónovou priečkou rozšírený na trojizbový

a pozostáva štandardne z obývačky, spálne, detskej izby a príslušenstva. Príjem matky pozostáva z
príjmu z práce v sume 420,- € netto, rodinných prídavkov a výživného od otca dieťaťa v sume 50,- €
mesačne. Maloletá je v starostlivosti detskej ošetrujúcej lekárky M.. Q. Č.. Navštevuje tiež ortopedickú
ambulanciu a tento rok by mala absolvovať liečenie. V tejto súvislosti má matka s ňou jednorazové
výdavky, napríklad ortopedický pás, špeciálne vložky do topánok, poplatky za objednávanie. Veronika

používa zubný strojček a navštevuje stomatologickú ambulanciu za účelom kontrol. Matka zakúpila
dcére dva zubné strojčeky v sume 150,- € za jeden, otec na to neprispel. Maloletá Veronika nepravidelne
navštevuje aj kožnú ambulanciu. Nemá žiadne mimoškolské aktivity. Takisto boli prešetrené pomery
na strane otca, bolo zistené, že obýva prízemný rodinný dom, ktorý je kompletne prerobený, moderne
zariadený. V domácnosti bol dokonalý poriadok a čisto. Žije sám. Maloletá má k dispozícii samostatnú
izbu, keď je u otca. Otec pri šetrení uviedol, že maloletej kupuje aj nejaké veci, oblečenie, školské

pomôcky a podobne, ale neodkladal si bločky. Tvrdil tiež, že dcéra u neho trávi pravidelne každý druhý
týždeň.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, v ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následkoch zročnosť celého plnenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matka s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti. O
maloletú sa prevažne stará navrhovateľka, otec sa s maloletou stretáva a plní si pravidelne vyživovaciu
povinnosť. Taktiež občas dcére niečo kúpi nad rámec bežného výživného, maloletá sa u neho zdržiava

a trávi s ním víkendy. Príjem matky podľa správy zamestnávateľov predstavuje 584,10 €, príjem otca
626,20 €. Obidvaja účastníci majú len túto jednu vyživovaciu povinnosť.Matka maloletej pravidelne uhrádza 10,- € za internet, 10,- € vreckové, približne 200,- € školské potreby,
200,- € zubnú ambulanciu, okrem stravného, doma oblečenie, hygienické prostriedky. Sama uhrádza
50,- € výdavky na bývanie spojené s jeho užívaním, 170,- € zálohovú platby za byt do SVB, platí si

cestovné do práce a 30,- € mobil. Spláca tiež 78,- € hypotekárny úver, ktorý si zobrala na prerábku bytu.

Otec maloletej spláca hypotéku 330,- €, ktorú si zobral na rekonštrukciu rodinného domu, okrem toho
taktiež platí za plyn 75,- €, 22,50 € elektrickú energiu, 4,64 € koncesionársky poplatok, 20,- € mobil,
12,60 € káblovú televíziu a platí si tiež polročne stravu, hygienické potreby. Polročne platí za úžitkovú
vodu 81,66 € a ročne domovú daň, komunálny odpad a poistenie k domácnosti. Matka býva s maloletou

sama v dvojizbovom byte, ktorý je prerobený na troizbový a otec býva sám v rodinnom dome, ktorý je
štvorizbový.

Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že výživné vo výške 50,- € otec na
maloletú nestačí na krytie jej potrieb vzhľadom na zdravotné problémy, vek maloletej a potreby s tým
spojené. Na druhej strane súd musel zohľadniť, že príjem otca je vo výške 626,20 € a z tohto príjmu nie
je schopný v súčasnosti prispievať na výživu maloletej dcéry vyššie výživné, ako vo výške 90,- €. Súd

pri určení výšky výživného zohľadnil tú skutočnosť, že otec sa o maloletú stará, zaujíma sa o ňu, berie si
ju k sebe a teda aj takýmto spôsobom sa čiastočne podieľa na jej výchove a výžive. Okrem toho občas
jej kúpi veci, ktoré maloletá potrebuje. Aj keď otec nevedel túto skutočnosť preukázať súdu dokladmi,
na druhej strane matka nepoprela, že občas, aj keď nepravidelne a nie vo veľkej miere maloletej niečo
nad rámec výživného kúpi. Súd preto zaviazal otca prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 90,-

€ a pokiaľ sa otec bránil tým, že platí hypotéku, súd má za to, že na túto okolnosť nie je možné pri určení
výživného v celom rozsahu prihliadať, nakoľko si otec zobral hypotéku na rekonštrukciu rodinného domu
a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné na 120,- €,
súd z uvedených dôvod návrh zamietol.

Za obdobie od podania návrhu do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodol otcovi vzniklo zameškané

výživné za 6 mesiacov (december 2014, január - máj 2015) po 40,- €, t.j. spolu 240,- €. Súd povolil otcovi
vzhľadom na jeho príjem splatiť zameškané výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným
až do vyrovnania zameškaného výživného.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 písm. a) O.s.p.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, v ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následkoch zročnosť celého plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).