Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/746/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205146
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614205146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: G. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q. XXX/XX, D. P., o zaplatenie 6.220,46 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/145/2014-81 zo dňa 22.8.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 4.070,86 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 6. 2011

do 12. 2. 2012 vo výške 20,06 eur, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 4.070,86 eur
od 13. 2. 2012 do zaplatenia a vo výroku o trovách prvostupňového konania.

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal uložiť
odporcovi povinnosť zaplatiť čiastku 6.220,46 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania a to
titulom zmluvy o úvere zo dňa 11.1.2007.

Súd I. stupňa vychádzal zo spotrebiteľského charakteru uzavretej úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu
pristúpil k aplikácii § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a z úradnej moci prihliadol
na premlčanie uplatneného nároku v časti splátok, ktorých splatnosť nastala pred 5.6.2011, nakoľko

navrhovateľ podal návrh na súd dňa 5.6.2014. Za premlčaných preto vyhodnotil 7 splátok za rok 2010 a
5 splátok za rok 2011, t.j. spolu 12 splátok po 78,74 eur. V nadväznosti na to zamietol aj uplatnený úrok z
omeškania zo splátok splatných od 21.6.2010 do 21.5.2011, kapitalizovaný celkovou sumou 100,98 eur.

Následne za nespornú, v zmysle zhodných tvrdení účastníkov konania, považoval okolnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru dňa 12.12.2012, pričom konštatoval, že po (tomto) dni zosplatnenia
navrhovateľovizmluvnéúrokyneprislúchajú.Zmluvnýúrokakoodplataveriteľovizaposkytnutépeňažné
prostriedky totiž prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Podľa § 503 Obchodného

zákonníka záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, ak sa
poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti splatné úroky z tejto splátky.
Do vyhlásenia splatnosti má navrhovateľ nárok na zaplatenie 8 splátok (7 za rok 2011 a 1 za rok 2012)po 78,74 eur, t.j. 692,92 eur. Z 59 splátok úveru nasledujúcich po zosplatnení na istinu pripadá spolu
suma 3.440,94 eur.

Celková priznaná suma tak predstavuje istinu 4.070,86 eur a kapitalizovaný úrok z omeškania

do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 20,06 eur. Zároveň súd I. stupňa priznal
navrhovateľovi úroky z omeškania z priznanej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení, t.j. od
13.2.2012 do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1
nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka
v znení účinnom ku dňu omeškania. Vo zvyšnej časti súd žalobu navrhovateľa ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. aplikujúc princíp
pomeru úspechu vo veci tak, že navrhovateľovi, ktorého čistý úspech predstavuje v spore 29% priznal v
tomto rozsahu uplatnené trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku (108,17 eur z 373 eur) a
trovyprávnehozastúpeniazašpecifikovanéúkonyprávnejslužby(241,39eurz832,39eur).Zaneúčelne
vynaložený považoval úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 30.7.2014, nakoľko navrhovateľ bol
povinný splniť si svoju povinnosť tvrdenia už spolu s podaním žaloby na súd.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, čo do výroku o zamietnutí (časti) návrhu, navrhovateľ a domáhal
sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe vyhovenia návrhu navrhovateľa, alternatívne zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu
upravujúceho premlčanie. Nakoľko je dotknutý záväzkový vzťah absolútnym obchodno-záväzkovým

vzťahom, považuje za nevyhnutné a to napriek okolnosti, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ,
aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka týkajúce sa premlčacej doby. Úverová zmluva bola
uzavretá11.1.2007,kedysaustanovenia§52až54OZvzťahovalilennakúpnuzmluvu,zmluvuodieloa
iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj zmluvy podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere však bola upravená len
v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť

uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Zároveň sa novelizovaným ustanovením § 52
ods. 1 OZ nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov
vzniknutých pred 1.1.2008. V tejto spojitosti poukázal na rozhodnutia NS SR, resp. Krajského súdu v
Banskej Bystrici a Trnave, v zmysle záverov ktorých v prípade zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného
zákonníka sa bude na zmluvný vzťah aplikovať režim Obchodného zákonníka aj v časti premlčania

jednotlivých nárokov.

Zároveň odvolateľ nesúhlasil s nepriznaním riadneho úroku zo splátok splatných po zosplatnení úveru.
Uviedol, že okresný súd s vyhlásením predčasnej splatnosti spojil účinky, ktoré by nastali v prípade
ukončenia zmluvy odstúpením v zmysle všeobecných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka.
Mimoriadna splatnosť splátok však nemá vplyv na nárok navrhovateľa na odplatu v podobe riadne

dohodnutých úrokov. Uvedené podľa odvolateľa vyplýva z ustanovenia § 503 ods. 3, § 505 a § 506
Obchodnéhozákonníka.Aplikovanýpostupsúdubyvkonečnomdôsledkuviedolktomu,ženedodržanie
podmienok a riadne nesplácanie prijatého úveru by pre dlžníka predstavoval výhodnejšie postavenie,
nakoľko po vyhlásení predčasnej splatnosti z dôvodu neplnenia zmluvných povinnosti by nemusel
splácať riadny úrok, ku ktorého úhrade sa zaviazal.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu
oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1, 2 písm. b/ O.s.p. (z tohto titulu
nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o povinnosti odporcu zaplatiť sumu 4.070,86 eur

spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom
podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok v napadnutej časti
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Odvolacia námietka o nevyhnutnosti aplikácie Obchodného zákonníka na premlčaciu dobu (jej dĺžku)
úplne opomína/prehliada zásadný význam/kontext spotrebiteľskej ochrany a to o splnenie si pozitívneho
záväzku Slovenskej republiky z medzinárodnej zmluvy o fungovaní Európskej únie prispievať aktívnou

ochranou (slabšieho) spotrebiteľa k vyššej kvalite života ľudí v európskom hospodárskom priestore ako
jednej z hlavných politík Európskej únie. Komunitárne normy (vrátene noriem spotrebiteľského práva)
sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a musia sa vykladať tak, aby boli naplnené ciele a
zmysel ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty postavenej na roveň hodnôt verejného poriadku.

Za stabilizovaný je v tejto spojitosti potrebné považovať záver aplikačnej praxe, v zmysle ktorého bola

ochrana spotrebiteľovi poskytovaná aj v období pred 1.1.2008, a to jednak prostredníctvom generálnej
klauzuly - § 53 ods. 1 Obč. zák., ako aj prostredníctvom typovej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa. Nie je preto podstatné, či predmetná zmluva bola označená ako zmluva o
úverepodľaObchodnéhozákonníka,rozhodujúcimje,žesasvojimcharakteromjednaloospotrebiteľskú
zmluvu, z čoho vyplýva ochrana povinného v celej škále spotrebiteľsko-právnej ochrany.

Zároveň predmetná námietka nekorešponduje tým záverom (prevažujúcim - na rozdiel od odvolateľom

citovaných rozhodnutí) rozhodovacej činnosti súdov SR (aktuálne pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21.4.2015), ktoré sa napokon prejavili i v explicitnom znení Občianskeho
zákonníka (§ 52 ods. 2 veta posledná OZ) a podľa ktorých je aplikácia Obchodného zákonníka vylúčená
v prípade spotrebiteľského sporu. Nadväzne je záver okresného súdu o aplikácii trojročnej premlčacej
doby správny.

Vo vzťahu k druhej zásadnej odvolacej námietke krajský súd poznamenáva, že z hľadiska nároku
navrhovateľa na úrok z úveru aj po zosplatnení úveru nie je významné, či veriteľ odstúpil od zmluvy
alebo „len“ zosplatnil dlžníkovi úver. Zosplatnením úveru, ako už zo samotného pomenovania danej
právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných
podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote

neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Na tento účinok/
následok zosplatnenia nemá žiadny vplyv odvolateľom hypoteticky prezentovaný záver o zvýhodnení
dlžníka (z dôvodu, že nemusí platiť úrok), odhliadnuc od okolnosti, že dlžníka zaťažuje povinnosť platiť
úrok z omeškania. Výklad prezentovaný odvolateľom by znamenal dvojnásobné úrokové zaťaženie
spotrebiteľa. Odvolací súd tu upriamuje pozornosť odvolateľa na závery rozhodnutia Ústavného súdu

SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012, týkajúceho sa skutkovo a právne obdobnej veci. Ústavný súd SR v danej
veci odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov (identických ako v posudzovanej
veci), v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba „do dňa, kedy
prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie
dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka“.

(pozri tiež R 59/1998, z právnej vety ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť už iba úroky z omeškania). Záverom možno dodať, že žiadne z odvolateľom citovaných ustanovení
Obchodného zákonníka (z ktorých by malo vyplývať právo na zmluvné úroky aj po zosplatnení) sa svojou
hypotézou netýka okolnosti/situácie mimoriadneho zosplatnenia úveru.

Nakoľko z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa navrhovateľ
nenamietal, odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré
odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 212 ods.
1 O.s.p.), napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V postupe okresného súdu zároveň neboli
zistené ani vady (§ 212 ods. 3 O.s.p.), na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej moci.

Nadväzne, ako zodpovedajúci zásadám rozhodovania o trovách konania vyhodnotil i závislý (odvolaním
osobitne nenapadnutý) výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto by bol inak povinný nahradiť odporcovi
jeho trovy. Nakoľko si však odporca predmetný procesný nárok neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a vlastne

mu ani žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom navrhovateľa nevznikli, odvolací súd o trováchodvolacieho konania rozhodol súhrnným výrokom tak, že ich náhradu účastníkom (žiadnemu z nich)
nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e