Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/458/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712206472
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2712206472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členov senátu:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený spoločnosťou: Advokátska
kanceláriaJUDr.PeterKováč,s.r.o.,sosídlomKubániho16,Bratislava,IČO:36857033,protiodporkyni:
X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, D., o zaplatenie 81,84 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/503/2012-63 zo dňa 28.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a navrhovateľovi náhradu trov konania

nepriznal. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne citáciou ust. § 708 ods. 1 a 2, § 709 ods. 1,
§ 710, § 711 ods. 1 a 2, § 712 ods. 1, 2, § 713 ods. 1 a 2, § 714 ods. 1 a 2, § 715 ods. 1 až 4, § 502
ods. 1, § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 až 4, § 52a
ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 4, 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 2, § 3 ods. 1,
2, 3, 5, § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd dospel k záveru,
že účastníci konania navrhovateľ (pôvodné obchodné meno Dexia banka Slovensko a.s.) v postavení
banky a odporkyňa v postavení majiteľa účtu dňa 14.01.2009 platne uzatvorili zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb podľa ustanovení Obchodného zákonníka, Zmluva o

bežnom účte vzniká dohodou zmluvných strán o celom jej obsahu. V konaní mal súd preukázané,
že zmluva o bežnom účte bola uzavretá písomne, aj po formálnej stránke ju súd hodnotil ako platnú,
uzavretú v súlade s ustanovením § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ tvrdil, že mu voči
odporkyni vznikol nárok na zaplatenie nepovoleného debetného zostatku v sume 81,84 Eur zo zmluvy
o bežnom účte. Ide o prípad, ktorý je upravený v § 710 Obchodného zákonníka a predpokladá sa,
že majiteľ účtu v zmluve určí, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to
potrebné peňažné prostriedky na účte. Dôsledkom určenia je, že vznikne podľa § 497 Obchodného

zákonníka zmluva o úvere a práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú pri uskutočnení týchto
platieb zmluvou o úvere. Podľa názoru súdu bolo preto pre zistenie, kedy sa dostala odporkyňa do
nepovoleného čerpania peňažných prostriedkov zo strany navrhovateľa povinnosťou tvrdiť úverový
rámec, ohraničujúci limit nepovoleného prečerpania. Čo sa týka úverového rámca, jeho výšky alebo
obdobia, na ktoré sa poskytuje, nevyplývajú tieto skutočnosti zo žiadneho z dôkazov, poskytnutých súdu.
Zo strany odporkyne nebol učinený návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania,
poskytnutie finančných prostriedkov odporkyni nebolo podložené platným právnym titulom. Pre platnosť

zmluvy o úvere uzatvorenej so spotrebiteľom a v takom postavení je odporkyňa, sa vyžaduje písomná
forma Zmluva o úvere, ktorá aj keď je absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodnéhozákonníka, má charakter spotrebiteľského úveru. Stranami zmluvy, týkajúcej sa prečerpania boli banka
- podnikateľ (3 ods. 1 ZoSÚ), poskytujúci bankové a finančné služby a odporkyňa je spotrebiteľom podľa
§ 3 ods. 2 ZoSÚ a jednalo sa o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby úveru podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z.
Súd z výpisu z účtu odporkyne zistil, že za obdobie od 12.02.2009 do 14.12.2010 uskutočnila výbery vo
výške 5.035,56 Eur a na účet jej prišli vklady vo výške 5.051,70 Eur. Navrhovateľom uplatnená suma
81,84 Eur je podľa neho nevysporiadaný debetný zostatok. Súd z výpisu z účtu odporkyne zistil, že sa
jedná o poplatky, úroky a zmluvnú pokutu.

Súd nepriznal navrhovateľovi ním uplatnený nedoplatok na poplatkoch a úrokoch pre nepreukázanie
skutočností, rozhodných pre ich vznik. Vzhľadom k tomu, že výška úroku nebola medzi účastníkmi
písomne dohodnutá v žiadnom z predložených listinných dôkazov, pričom navrhovateľ nezaslal súdu
ani platný sadzobník v čase uzavretia zmluvy, ktorý by patril k tomuto konaniu, súd návrh v tejto časti
zamietol. Navrhovateľ nešpecifikoval ako uplatnený úrok vypočítal, t.j. z akej sumy a za aké obdobie.
Navyše rozdiel medzi odporkyňou vloženými, resp. dôjdenými finančnými prostriedkami a vyčerpanými

finančnými prostriedkami je vo výške 16,14 Eur v prospech odporkyne s tým, že z výpisu z účtu
odporkyne vyplýva celkom účtovaný úrok v sume 7,93 Eur, z čoho vyplýva, že úrok by mal byť splatený.
K poplatkom súd uvádza, že navrhovateľ nepreukázal, že mu na ne vznikol nárok. Súdu bol predložený
sadzobník, ktorý nebol účinný v čase uzavretia zmluvy ale až neskôr, tento je preto nedostatočným
dôkazom na preukázanie nároku na poplatky. Pre neunesenie dôkazného bremena ohľadom poplatkov

súd návrh aj v tejto časti zamietol. K samotnému nároku na zmluvnú pokutu súd uvádza, že navrhovateľ
poukazoval na uplatnený nárok na zaplatenie sumy 20,- Eur v zmysle bodu 7 Dodatku titulom zmluvnej
pokuty, ktorá tvorí súčasť žalovanej istiny. Súd mal pripojenými výpismi z účtu za čas vedenia účtu
preukázané, že navrhovateľ účtoval odporkyni dňa 14.12.2010 zmluvnú pokutu - bonus v sume 20,-
Eur. Navrhovateľ nemá právo na priznanie takejto zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola dojednaná v

dodatku k zmluve o účte zo dňa 14.01.2009 pod bodom 7 pre prípad porušenia záväzku odporkyne v
bode 6, ktorý sa zaviazala, že po dobu najmenej 24 mesiacov od podpisu dodatku bude využívať služby
banky podľa zmluvy tak, aby z dôvodov na jej strane nedošlo k predčasnému zániku zmluvy, alebo
nepožiada banku o zmenu spôsobu poplatkovania. Dodatok k zmluve bol uzavretý dňa 14.01.2009 a
doba viazanosti dohodnutá 24 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal súdu, že došlo

k platnému odstúpeniu od zmluvy, predložením doručenky doručenej odporkyni, pričom až keď sa prejav
vôle odstupujúceho dostane do dispozície druhej strany vyvolá účinky odstúpenia, t.j. zrušenia zmluvy
v zmysle § 48 OZ od jej počiatku, má súd za to, že k zániku zmluvy neprišlo a preto navrhovateľovi
nevznikolprávnynároknazmluvnúpokutuapretomujusúdnepriznal.Vnávrhusanavrhovateľdomáhal
ajzaplateniasankčnéhoúroku,t.j.zmluvnéhoúrokuzomeškaniavovýške20%ročnezosumy81,84Eur

od15.12.2010dozaplatenia.Nakoľkosaprizmluveobežnomúčtejednáoabsolútnyobchodjepotrebné
uplatniť na zmluvný vzťah účastníkov Obchodný zákonník vrátane ustanovení týkajúcich sa omeškania
dlžníka, čiže v zásade by bolo možné dojednať zmluvný úrok z omeškania, avšak nakoľko predmetná
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a odporkyňa v tomto zmluvnom vzťahu má postavenie spotrebiteľa a
navrhovateľ má postavenie dodávateľa, zmluvný úrok z omeškania nebolo možné platne dojednať nad

výšku úrokov z omeškania ustanovenú podľa predpisov občianskeho práva. Pri trovách konania súd
poukazuje na § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v zásade úspešným účastníkom sporového konania
patrí náhrada ich účelne vynaložených trov, vzniknutých im na úspešné bránenie práva. Predpokladom
rozhodnutia o trovách konania je podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., aby ich účastník uplatnil za podmienok
stanovených v tomto ustanovení. Úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, neúspešný

navrhovateľ podal návrh na rozhodnutie o trovách. Na základe týchto skutočností súd rozhodol, že sa
navrhovateľovi pre jeho procesný neúspech v konaní náhrada trov konania nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 29,57

Eur, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.. Navrhovateľ
poukázal na inštitút všeobecných obchodných podmienok a na ustanovenia konkrétnych všeobecných
obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) platných v danom prípade. V ich zmysle boli všetky písomnosti
zasielané odporkyni poštou, tieto sa považujú za odoslané na druhý pracovný deň. Odporkyni boli VOP
známe. Prekročením nepovoleného debetu odporkyňa porušila ustanovenia zmluvy a VOP, navrhovateľ

preto listom zo dňa 03.12.2010 zmluvu vypovedal a odporkyňu oboznámil s debetným zostatkom.Navrhovateľovivznikolnároknasankčnýúrokvovýške20%p.a.zanepovolenýdebet.Výškadebetného
zostatku je 81,84 Eur, predstavuje záporný zostatok na účte klienta v čase jeho zatvorenia, ako rozdiel
medzi kreditnými a debetnými položkami. Oprávnený je aj nárok na úhradu poplatkov za vedenie účtu,

Sadzobník poplatkov bol súčasťou obsahu zmluvy. Zmluvná pokuta vo výške 20,- Eur tvorí súčasť
žalovanej istiny a nárok na jej uplatnenie vyplýva z Dodatku k zmluve o účte, keď z dôvodu na strane
odporkyne došlo k zániku zmluvy odstúpením zo dňa 03.12.2010. Čo sa týka nulového zostatku na
poslednom výpise z účtu, ide o internú transakciu banky, nie o transakciu zo strany klienta.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219
O.s.p.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne
posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,

pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi.

V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí

správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným
spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 07.09.2012 návrh, ktorým
navrhol zaviazať odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 81,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške
20%ročnezosumy81,84Eurod15.12.2010dozaplateniaanáhradutrovkonania.Návrhodôvodniltým,
že dňa 14.01.2009 uzatvoril s odporkyňou Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve a v VOP. Nakoľko

odporkyňa neuhradila navrhovateľovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, navrhovateľ
dňa 03.12.2010 odstúpil od zmluvy. Podľa výpisu z účtu zo dňa 14.12.2010 je výška aktuálnehodebetného zostatku v sume 81,84 Eur. Podľa VOP je navrhovateľ oprávnený nevysporiadaný debetný
zostatok na účte sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou podľa sadzobníka poplatkov vo výške 20%
ročne. V doplnení návrhu zo dňa 21.11.2013 navrhovateľ uviedol, že pohľadávka vo výške 81,84 Eur

predstavuje debetný (záporný) zostatok na účte v čase jeho zatvorenia, úroková sadzba vo výške
20% vyplýva zo sadzobníka poplatkov. Odporkyňa nemala zriadenú službu povolené prečerpanie na
osobnom účte. Zmluvná pokuta vo výške 20,- Eur tvorí súčasť istiny a nárok na ňu vyplýva z Dodatku k
zmluve o účte - bonus zo dňa 14.01.2009, predmetom ktorého je poskytnutie bonusu klientovi vo výške
20,- Eur, ktorý je mesačne odrátavaný z poplatkov na účte klienta (bod 1 a 2 dodatku) a zároveň je v

bode 6 dodatku uvedené, že klient sa zaväzuje po dobu 24 mesiacov odo dňa podpisu dodatku využívať
účet tak, aby z dôvodov na strane majiteľa účtu nedošlo k predčasnému zániku zmluvy o účte - pokiaľ
nebude táto podmienka dodržaná a bod 7 dodatku hovorí o povinnosti klienta zaplatiť banke zmluvnú
pokutu v plnej výške bonusu. Navrhovateľ ďalej oznámil, že nedisponuje doručenkou preukazujúcou
odstúpenie od zmluvy zo dňa 03.12.2010, navrhovateľ použil ustanovenie čl. VIII, časť B, bod 5 VOP,
kedy sa písomnosti banky považujú za doručené, ak sú zasielané poštou na druhý pracovný deň odo

dňa odoslania.

Súdubolpredloženývýpiszúčtuodporkyneod12.02.2009do14.12.2010,naktoromboldňa14.12.2010
zostatok v sume 81,84 Eur. Odporkyňa za uvedené obdobie uskutočnila výbery vo výške 5.035,56 Eur
a na účet jej prišli vklady vo výške 5.051,70 Eur. Odporkyni boli za uvedené obdobie účtované poplatky
Balík Výhoda + mesačne vo výške 2,20 Eur (spolu 41,80 Eur), poplatky za SMS - obraty spolu 3,-

Eur, poplatky za hotovostný výber 1,49 Eur, úroky 7,93 Eur, poplatok za upozornenie o debete 5,- Eur,
poplatok za výzvu o debete 15,- Eur, zmluvná pokuta - bonus vo výške 20,- Eur. Podaním zo dňa
14.04.2014 navrhovateľ doplnil návrh tak, že sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 81,84 Eur spolu
so sankčným úrokom 20% ročne zo žalovanej sumy. Odporkyňa na svojom účte prečerpala finančné
prostriedky do výšky 81,84 Eur, z dôvodu vykazovania debetného zostatku navrhovateľ listom zo dňa

03.12.2010 odstúpil podľa čl. III, A, bod 36 VOP od zmluvy o osobnom účte. Navrhovateľ odkazoval na
čl. I, bod 6. VOP a čl. III., písm. A), bod 38. VOP, podľa ktorého je banka oprávnená za ďalšie služby
účtovať poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Ďalej upozornil na Sadzobník poplatkov, ktorý
v časti E) Depozitné produkty - ostatné produkty v bode 1.E.4 obsahuje sankčnú úrokovú sadzbu pri
nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20% ročne.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu o nesplnení
dôkaznej povinnosti a neunesení dôkazného bremena, poukazujúc na to, že navrhovateľ v sporovom
konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo
alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci
samej. Odporca ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate

znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) navrhovateľa nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne
je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno
tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia
vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o
konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania

obsiahnutého v právnej norme. Každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania
zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom
tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z

dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Súd prvého stupňa dôvodne nepriznal navrhovateľovi ním uplatnený nedoplatok na poplatkoch a
úrokoch, a to pre nepreukázanie skutočností, rozhodných pre ich vznik. Vzhľadom k tomu, že výška
úroku nebola medzi účastníkmi písomne dohodnutá v žiadnom z predložených listinných dôkazov,

pričom navrhovateľ nezaslal súdu ani platný sadzobník v čase uzavretia zmluvy, ktorý by patril k tomuto
konaniu, súd prvého stupňa dôvodne návrh v tejto časti zamietol. Navrhovateľ nešpecifikoval, ako
uplatnený úrok vypočítal, t.j. z akej sumy a za aké obdobie. Navyše rozdiel medzi odporkyňou vloženými,
resp. dôjdenými finančnými prostriedkami a vyčerpanými finančnými prostriedkami je vo výške 16,14Eur v prospech odporkyne s tým, že z výpisu z účtu odporkyne vyplýva celkom účtovaný úrok v sume
7,93 Eur, z čoho vyplýva, že úrok by mal byť splatený.

Čo sa týka uplatneného nároku v časti poplatku, súdu prvého stupňa bol predložený sadzobník, ktorý

nebolúčinnývčaseuzavretiazmluvyaleažneskôr,tentopretoprvostupňovýsúdsprávnevyhodnotilako
nedostatočný dôkaz na preukázanie nároku na poplatky. Pre neunesenie dôkazného bremena ohľadom
poplatkov súd prvého stupňa správne návrh aj v tejto časti zamietol.

Čo sa týka uplatneného nároku v časti zmluvnej pokuty, dojednanej v dodatku k zmluve o účte zo dňa
14.01.2009 pod bodom 7 pre prípad porušenia záväzku odporkyne v bode 6, ktorý sa zaviazala, že po
dobu najmenej 24 mesiacov od podpisu dodatku bude využívať služby banky podľa zmluvy tak, aby z

dôvodov na jej strane nedošlo k predčasnému zániku zmluvy, alebo nepožiada banku o zmenu spôsobu
poplatkovania, vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy,
predložením doručenky doručenej odporkyni, pričom až keď sa prejav vôle odstupujúceho dostane do
dispozície druhej strany vyvolá účinky odstúpenia, t.j. zrušenia zmluvy v zmysle § 48 OZ od jej počiatku,
mal súd prvého stupňa správne za to, že navrhovateľovi nevznikol právny nárok na zmluvnú pokutu a

preto mu ju ani súd dôvodne nepriznal. Odvolací súd dodáva, že ani ustanovenie VOP, podľa ktorého sa
považujepísomnosťbankyzadoručenúdruhýpracovnýdeňododňaodoslania,nezbavujenavrhovateľa
povinnosti preukázať, či takáto písomnosť bola odporkyni skutočne doručená, zohľadniac pritom najmä
závažnosť právnych následkov odstúpenia od zmluvy.

Navrhovateľ dostatočne nepreukázal, že by odporkyňa prečerpala peňažné prostriedky do žalovanej

výšky a týmto konaním vznikli predpoklady na odstúpenie od zmluvy, keď aj v odstúpení od zmluvy len
všeobecne konštatuje porušenie ustanovení VOP. Navrhovateľ teda dostatočne spoľahlivo nepreukázal
ani základ a ani výšku zistených čiastkových nárokov podľa výpisov z účtu, z ktorých zrejme pozostáva
žalovaná suma. Súd prvého stupňa preto vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena v zmysle § 120
ods. 1 O.s.p. žalobu navrhovateľa dôvodne zamietol.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania debetného zostatku
na účte odporkyne, nebolo možné považovať za preukázanú ani dôvodnosť sankcionovania porušenia
povinnosti odporkyne, ktorá mala základ práve v tomto debetnom zostatku, vo forme tzv. sankčného
úroku, dojednaného vo všeobecných obchodných podmienkach. Odvolací súd len dodáva, že
týmto žiadnym spôsobom nespochybňuje právo dodávateľa upraviť zmluvné podmienky aj vo forme

všeobecných obchodných podmienok (§ 273 ObchZ), tieto však musia byť dojednané jasne, určite a
zrozumiteľnetak,abyspotrebiteľovijasne,určiteazrozumiteľnedeklarovaliobsahjehoprávapovinností
vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade
trov konania, potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi, odporkyňa si však
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej ani žiadne trovy nevyplývajú, preto

bolo dôvodné odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.