Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112242821
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112242821.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Ing. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., F.
XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, kpt. Nálepku 5, proti
žalovaným: 1. C. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so
sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, 2. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom Y. Y., A. R. X, o zaplatenie
4.331,27 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C
443/2012-162 zo dňa 23. 1. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo veci samej vo vzťahu k žalovanej v 1. rade.

II. M e n í sa rozsudok vo vzťahu k žalovanej v 1. rade vo výroku o splatnosti tak, že žalovaná v 1.

rade je povinná uhradiť dlžnú sumu 3752,90 Eur s 5,75% ročným úrokom z omeškania od 13. 3. 2013
do zaplatenia zo sumy 3752,90 Eur v mesačných splátkach po 50 Eur splatných k 25. dňu v mesiaci
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok.

III. M e n í sa rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade tak, že
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvéhostupňa“)konanievčastiozaplatenie
159 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 25.06.2012 do zaplatenia zo sumy 159 Eur zastavil.
Žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi

3.752,90 Eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 13.03.2013 zo sumy 3.752,90 Eur do
zaplatenia,vlehotedotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku. Vprevyšujúcejčastižalobuzamietola
žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy
konania titulom zaplateného súdneho poplatku 190,58 Eur a titulom trov právneho zastúpenia 867,35
Eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil, cit.:

„Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi vlastníka bytu a súčasne správcu bytového domu
o vyúčtovaniach nájomného a nákladov služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od decembra
2010 do decembra 2012.Z uvedeného vyjadrenia vyplýva, že v zmysle vyúčtovania stavy účtoval zálohové platby za ústredné
kúrenie, ohrev vody, voda na ohrev, studená voda. V ostatných službách sa vyúčtovávajú položky:
osvetlenie spoločných priestorov, elektrický prúd na výťah, výťah, poštovné, daň z nehnuteľnosti, anuita,

príspevok na zástupcu vlastníkov bytov, poistné. Položky príspevok na správu bytu, prevádzka meracej
a regulačnej techniky, fond opráv, fond bytu, sa nevyúčtovávajú. Pokiaľ by sa týkal príspevkov do fondu
opráv, fond prevádzky, údržby a opráv domu tento slúži na opravu a údržbu bytového domu. Fond bytu
vo všetkých vyúčtovaniach predstavoval sumu 31,92 eur a táto suma je čiastkou úspory a slúži na opravy
v byte. Z tohto fondu bolo predmetnom byte čerpané v roku 2010 v sume 33,32 eur a suma 44,43 eur

zostatok fondu bytu predstavoval ku dňu 31.12.2002 na sumu vo výške 135,28 eur. Čo sa týka položky
prevádzky meracej a regulačnej techniky tento predstavuje poplatok súvisiaci s odpočtami spotrebných
nákladov aj ich spracovávaním.

Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní predmetného bytu bez existencie platnej
nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, resp. bez právneho dôvodu, súd určil peňažnou čiastkou,
ktorá zodpovedá čiastke vynakladanej na nájomné, ktoré by nájomca za obvyklých okolností bol povinný

plniť podľa nájomnej zmluvy.

Výška úhrad spojených s užívaním bytu za mesiace január až december 2010, podľa vyúčtovania
mesačných zálohových platieb bola 1.795,27 eur keďže za rok 2010 žalobca žiadal priznať bezdôvodné
obohatenie od mesiaca december 2010 súd vypočítal pomernú časť za jeden mesiac hodnote 147,49
eur. Za rok 2011 podľa vyúčtovania mesačných zálohových platieb a Úhrad spojených s užívaním bytu

boli náklady spolu 1.919,68 eur. Za rok 2012 bolo žiadané obdobie od januára 2012 do decembra 2012
- 11 mesiacov, čo predstavovalo pomernú časť za hodnoty za 12 mesiacov 1.944,12 eur - 162,01 eur =
1.782,11 eur (rok 2012) + 1.919,68 eur (rok 2011) + 147,49 eur (december v roku 2010 pomerná časť)
spolu 3.849,28 eur od tohto súd odpočítal za obdobie dvanástich mesiacov anuitu. spolu vo výške 96,38
eur, ktorá vo všetkých troch ročných intervaloch predstavovala rovnakú sumu 49,19 eur.

S prihliadnutím k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie
3.752,90 eur, keďže považoval uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za
dôvodný vychádzajúc tak zo všeobecne platnej právnej zásady, že nikto sa nemá bez právneho dôvodu
obohacovať na úkor iného a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti
uplatneného nároku nad túto sumu žalobu zamietol s tým, že súd vychádzal z presne ohraničeného

obdobia, za ktoré bolo žiadané bezdôvodné obohatenie, t. j. od decembra 2010 do decembra 2012,
a obvyklé nájomné bolo vypočítané z reálneho vyúčtovania úhrad spojených s užívaním bytu za toto
obdobie, odpočítaná bola iba položka anuity, ktorá predstavuje splátku z hodnoty bytu, ktorý zostáva
žalobcovi. Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žalobca za toto obdobie poukazoval platby
vlastníkovi bytu bytovému družstvu.

Úrok z omeškania možno priznať žalobcovi iba od toho času, kedy sa dlžníci, t.j. žalovaného v 1.
a 2. rade, dostali do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri bezdôvodnom obohatení nie je
ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je
povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie.

V prejednávanej veci žalobca nepreukázal kvalifikované požiadanie k žalovanej v 1. a 2. rade o vrátenie

bezdôvodného obohatenia, a preto nemohol súd žalobcovi priznať úrok z omeškania požadovaný od
25.06.2012, a priznal úrok z omeškania od nasledujúceho dňa od doručenia v návrhu žalovanej v 1. a
v 2. rade. Z tohto dôvodu súd návrh v časti o zaplatenie príslušenstva, v časti zamietol.

Čo sa týka námietok žalovaných ohľadom technického stavu bytu analogicky je možné poukázať na
ustanovenie § 687 ods. 2 vety prvej OZ (v znení platnom od 1. januára 1992) ak nájomná zmluva

neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou
uhrádza nájomca (tu inak por. tiež ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 O. z., platné do 31. decembra 1991
vrátane, v zmysle ktorých drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s obvyklým
udržiavaním uhrádzal užívateľ). Obe takéto ustanovenia odkazujú na definovanie pojmu „drobnýchopráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytu“ v osobitnom predpise (v uvedenej súv. por. najmä
druhú vetu vyššie citovaného § 687 ods. 2 O. z.), ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z. (účinné od 1. mája 1995, ďalej tiež len „vykonávacie nariadenie vlády“).

Podľa § 5 ods. 1, 2 vyhlášky č. 87/1995 Zb. drobnými opravami v byte súvisiacimi s jeho užívaním
(ďalej len "drobné opravy") sú opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu,
ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov
zariadenia alebo vybavenia, ktoré sú uvedené v prílohe tohto nariadenia. Drobnými opravami sú aj
opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a

vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré
nie sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, ak náklad na jednu opravu neprevýši sumu 6,64 eur. Ak sa
vykonáva na tej istej veci viac opráv, ktoré spolu súvisia, je rozhodujúci súčet nákladov na všetky tieto
opravy.

Podľa § 6 vykonávacieho nariadenia vlády náklady spojené s bežnou údržbou bytu sú náklady za práce,
ktoré sa obvykle vykonávajú pri dlhšom užívaní (ďalej len "obvyklé udržiavacie náklady"), ako napríklad

maľovanie, napúšťanie xylolitovej podlahy, drôtikovanie a pastovanie parkiet, udržiavanie dreveného
obloženia stien, opravy vstavaného nábytku (opravy a výmeny zámok a nátery) a podľa § 7 tohto
nariadenia nájomca neuhrádza náklady na drobné opravy a obvyklé udržiavacie náklady, ak ich potreba
vznikla pred uzavretím nájomnej zmluvy alebo ak vznikli ako dôsledok opráv, ktoré je povinný znášať
prenajímateľ.

Napokon podľa písmena J. prílohy 1 vykonávacieho nariadenia vlády sa za drobné opravy považujú v
prípade okien ich tmelenie, zasklievanie jednotlivých okien či menšia oprava, výmena časti obloženia
okenných parapetov.

Zo zhora citovaných ustanovení vyplýva, že odstraňovanie závady spočívajúcej v zatekaní vody pod
parapetné dosky okien treba považovať za drobnú opravu, ktorú je povinný znášať nájomca.

Pokiaľideoďalšiezávady,ktorénabytežalovanénamietalivkonaníneprodukovaližiadnylistinnýdôkaz,
ktorý by preukazoval, že vyzývali žalobcu na odstránenie závad v byte, prípadne si u neho uplatnili zľavu
na nájomnom a súd preto uvedené hodnotil ako obranu v konaní. Inak vo veci boli vykonané všetky
účastníkmi konania navrhované dôkazy.

Pokiaľ ide o ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak výkon práv a

povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Tu je potrebné uviesť, že podľa
ustálenej judikatúry toto ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, zákon
výslovne neustanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať; vymedzenie hypotézy právnej normy teda
závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy súdu. V danom prípade súd nevzhliadol dôvody pre

použitie, uplatnenie tohto ustanovenia, samotné uplatnené bezdôvodné obohatenie, ktoré súd priznal
je vo výške akú, by boli povinné žalované uhrádzať aj v prípade, že by oni samotné boli nájomníčkami
predmetného bytu, súd dokonca odpočítal čiastkou anuity, ktorá je poukazovaná na splácanie v časti
hodnoty bytu. Pokiaľ ide o položku do fondu opráv bytového domu, táto položka je určená na opravu
celého bytového domu aj spoločných zariadení, ktoré dlhodobo sú užívané aj žalovanými.

Žalovaná v 1. a v 2. rade si musia uvedomiť, že pri užívaní predmetného bytu vznikajú výdavky, za
teplo, vodu, údržbu spoločných priestorov, ktoré konzumovali, pritom si boli vedomé, že uhrádzajú, iba
za služby elektrickej energie, plynu a pravidelne platili za televíziu a rozhlas na druhej strane, pokiaľ
ide o platby spojené s ostatnými poskytnutými službami ich uplatňovanie považujú už za nemorálne,
prípadne, že nie sú v súlade s dobrými mravmi. Je pravdou, že výsledná suma bezdôvodného

obohatenia nie je nízka, žalované však nežiadali poskytnúť spôsob úhrady splátkami a pokiaľ, by zabývanie uhrádzali (prípadne si odkladali) pravidelne primeranú sumu, ktorú reálne mohli predpokladať
ich situácia by bola iná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení

s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, keď zohľadnil skutočnosť, že
návrhu v časti o zaplatenie 4.331,27 eur spolu s úrokom z omeškania vyhovel v časti a konanie v časti
o zaplatenie 159,- eur, zastavil vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý s podaným návrhom disponuje
a návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť.

Plný úspech žalobcu v konaní by predstavoval sumu 4.331,27 eur, čistý úspech žalobcu v konaní
predstavovalsumu3.752,90eur,keďpercentoúspechuodporcovvovecije86,65%,prektoréhourčenie

bol rozhodujúci pomeru úspechu a neúspechu žalobca, vychádzajúc z odčítania neúspechu žalobcu
(úspech žalovaných) 13,35 % od jeho úspechu 86,65 % (t .j. 86,65 % - 13,35 % = 73,30 %).

Trovy žalobcu pozostávajú zo sumy zaplateného súdneho poplatku z návrhu 260,- eur. Žalobca, ktorý
bol v konaní zastúpený advokátom vo svojom návrhu v tejto veci postupom podľa ust. § 151 ods.1 O.s.p.
navrhol a vyčíslil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia spolu za 7 úkonov

právnej služby

1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 08.06.2012 - 141,09
eur + režijný paušál 7,63 eur

2. návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 17.12.2012 - 141,09 eur + režijný paušál 7,63 eur

3. účasť na pojednávaní dňa 18.04.2013 - 141,09 eur + 7,81 eur režijný paušál

4. účasť na pojednávaní dňa 09.07.2013 - 141,09 eur + 7,81 eur režijný paušál

5. účasť na pojednávaní dňa 07.11.2013 - 141,09 eur + 7,81 eur režijný paušál

6. účasť na pojednávaní dňa 28.11.2013 - 141,09 eur + 7,81 eur režijný paušál

7. účasť na pojednávaní dňa 23.01.2014 - 141,09 eur + 8,01 eur režijný paušál

Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov

- podľa ust. § 10 ods. 1 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sadzbách vyčíslených
právnym zástupcom žalobcu. v celkovej sume 1.183,23 eur avšak len v rozsahu 73,30 % čo predstavuje
sumu titulom zaplateného súdneho poplatku 190,58 eur a titulom trov právneho zastúpenia 867,35 eur.

Pretože žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným

miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149
ods. 1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.“

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v 1. rade. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej náhradu
trov konania, eventuálne navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V

odvolaní uviedla, že zo strany žalobcu tu nie je adekvátny prístup k jej právu na obydlie. Zatekanie do
bytu, katastrofálny stav okien, stav stropu, topných telies, rozvodov elektriny, snaha žalobcu vypratať ju
a jej dcéru z ich obydlia a vôbec okolnosti, za ktorých nadobudol členstvo v Bytovom družstve Prešov,
a to napriek vedomosti žalobcu o jej nezamestnanosti a chudobe, ako aj chudobe žalovanej v 2. rade,
to všetko dokazuje, že prežíva stres a utrpenie paradoxne v priestoroch určených na súkromný život

človeka. O to intenzívnejší je tak zásah žalobcu do jej práva na obydlie. Pri neprimeranom rušení jej
osoby v jej obydlí zo strany žalobcu sa tak priznanie, či už nájomného alebo per analogiam úhrady za
užívanie bytu osobou, ktorá má právo bývania podľa ustanovení o nájomnej zmluve, ale aj práva navydanie bezdôvodného obohatenia priečilo dobrým mravom. V rovnakom svetle je potrebné hodnotiť aj
skutočnosť, že žalobca (rovnako aj jeho manželka) do podania žaloby odmietal prijať akékoľvek plnenia
z mojej strany a ani zo strany žalovanej v 2. rade, pričom sám ich účelovo neinformoval o výške platieb

poukazovaných Bytovému družstvu Prešov. Žalovaná má v predmetnom byte obydlie už 37 rokov a
nemá inú možnosť bývania, preto nejde z jej strany o zámernú a zlomyseľnú okupáciu bytu. Právo na
obydlie je úzko späté aj s právom na súkromie. Tieto dve hodnoty musia byť nepochybne v demokratickej
spoločnosti chránené, pričom na túto skutočnosť, poukazuje aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej
judikatúre, v ktorej sa vyrovnáva s konfrontáciou práva na majetok a práva na obydlie. Už z fotografií

predložených súdu je zrejmé, že najmä v prípade technického stavu okien v žiadnom prípade nemožno
tento stav vyhodnotiť ako bežnú údržbu, resp. drobné opravy. Práve naopak. Odstránenie havarijného
technického stavu okien bude možné dosiahnuť len osadením nových okien a parapiet, ktoré musí
urobiť kvalifikovaný pracovník tak, aby došlo k zamedzeniu únikov tepla, ako aj zatekaniu dažďovej vody.
Samotné gitovanie okien už nestačí, čo napokon vyplýva aj z ich zadokumentovaného stavu. to isté
možnokonštatovaťoopravestrechyarozvodochelektriny,nakoľkoajtujenutnévykonaťpráceodborne,

čo predstavuje nemalé náklady. V žiadnom prípade nejde o opravy neprevyšujúce 6,64 Eur, resp. o
náklady spojené s bežnou údržbou bytu, ale o zásadné investície do predmetnej nehnuteľnosti. Išlo by
už o stavebné opravy, resp. podstatnú zmenu v byte, ktorú podľa § 694 Občianskeho zákonníka nesmie
nájomca vykonať bez súhlasu prenajímateľa, a to ani na svoje náklady. Taktiež žalovaná namietala
nesprávne priznanie trov konania žalobcovi. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmal rozsudok v rozsahu suspenzívneho účinku odvolania podaného žalovanou v 1. rade (§ 206
O.s.p.), ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že
rozsudok je vo výroku vo veci samej správny. Predmetom preskúmania rozsudku súdu prvého stupňa

nebol výrok o uložení povinnosti žalovanej v 2. rade, ktorá odvolanie nepodala a rozsudok vo vzťahu k
nej nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.). O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust.
§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli
oznámené na úradnej tabuli súdu.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v
náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
uplatnenie nárokov a obranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový
súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel; jeho rozhodnutie nemožno
považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomfortné.

Je nepochybné, že žalovaná v 1. rade užíva byt bez nájomnej alebo podnájomnej zmluvy. Žalobca
ponúkol žalovanej uzavretie podnájomnej zmluvy minimálne trikrát, no žalované uzavretie zmluvy
odmietli s tým, že v podnájomnej zmluve nebolo uvedené, koľko je podstatne nájomné a nájomný vzťah
by trval len do smrti manžela.

Odvolateľka v priebehu konania poukazovala na to, že v predmetnom byte býva už 37 rokov a tvorí
jej obydlie. Ako sama uviedla do 1.11.2008 uhrádzala všetky platby spojené s užívaním bytu. Pokiaľ

žalovaná v 1. rade namieta, že žalobca odmietal prijať z jej strany a zo strany žalovanej v 2. rade
akékoľvekplneniaaniichúčelovoneinformovalovýškeplatieb,odvolacísúdpoznamenáva,ženemožno
uznať predmetnú obranu. Z obsahu spisu, zo samotného vyjadrenia čl. 42 vyplýva cit.: „Áno, ja som
vedela, informovala som sa, koľko by boli platby za užívanie tohto bytu. Vedela som, že okolo 5000,-
Sk, ale v podstate tú čiastku by mi mal oznámiť pán Matej.“ Žalovaná si preto musela byť vedomá, že

užíva predmetný byt bez toho, aby uhrádzala náklady spojené s jeho užívaním. Suma 20 Eur, ktorú
uhrádzala žalobcovi, nie je adekvátnou náhradou za užívanie bytu. Žalobca o úhradách vedomosť nemal
a žalovaným sa poštové poukážky s úhradou 20 Eur vracali. Plnenia spojené s užívaním bytu hradil
výlučne žalobca. Uvedené vyplýva nielen z tvrdení žalobcu, ale i žalovanej v 1. rade (arg. čl. 42 cit.:
„Následne, veď on sa ani neprišiel pýtať za čo, koľko by si predstavoval tieto úhrady, následne začal

platiť na bytovom družstve od 1.11.2008.“).

Odvolateľka ďalej poukazuje na opravy, ktoré je potrebné vykonať (arg. cit.: „odstránenie havarijného
stavu okien bude možné dosiahnuť len osadením nových okien“, ktoré musí urobiť kvalifikovaný
pracovník tak, aby došlo k zamedzeniu únikov tepla, ako aj zatekaniu dažďovej vody. Samotné gitovanie
okien už nestačí, čo napokon vyplýva aj z ich zadokumentovaného stavu. To isté možno konštatovať

o oprave strechy a rozvodoch elektriny, nakoľko aj tu je nutné vykonať práce odborne, čo predstavuje
nemalé náklady. V žiadnom prípade nejde o opravy neprevyšujúce 6,64 Eur, resp. náklady spojené
s bežnou údržbou bytu, ale o zásadné investície do predmetnej nehnuteľnosti.“). Súd prvého stupňa
správne doposiaľ vykonané opravy v byte posúdil ako drobné práce, ktoré znáša nájomca. Odvolateľka
žiadne námietky nemala a v odvolaní poukazovala iba na opravy, ktoré bude v budúcnosti potrebné

vykonať a pôjde podľa jej názoru o práce, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako drobné práce. Potreba
opráv, a to ani opráv nad rámec drobných prác, žiadnym spôsobom nezbavuje žalovanú v 1. rade hradiť
náklady spojené s užívaním bytu, ktorých výšku si odvolateľka bola vedomá.

Správny je preto záver súdu prvého stupňa o tom, že výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho
v užívaní predmetného bytu bez existencie platnej nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, resp. bez

právnehodôvodu,súdurčilpeňažnoučiastkou,ktorázodpovedáčiastkevynakladanejnanájomné,ktoré
by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy.

Rovnako je správny postup súdu prvého stupňa, ak okamih omeškania stanovil na deň nasledujúci
po doručení žaloby. Žalobca totiž nepreukázal, že by žalované vyzýval na úhradu pred týmto dňom.
Rovnako je týmto dňom zohľadnená skutočnosť, že žalované plnili určité obdobie mesačne po 20 Eur

poštovými poukážkami, preto v tejto časti v omeškaní byť ani nemohli.

Odvolací súd pripomína, že ochrana práva na obydlie zostáva predmetným rozhodnutím nedotknutá,
pretože je potrebné rozlišovať medzi právom na obydlie a povinnosťou uhrádzať náklady spojené s
užívaním bytu.

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd zmysle ust. 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok vo veci samej vo

vzťahu k žalovanej v 1. rade ako správny potvrdil.Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v
splátkach. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu žalovanej v 1. rade, bolo dôvodné povoliť žalovanej
uspokojiť nárok žalobcu v splátkach poukazujúc na ust. § 160 ods. l O.s.p. V priebehu celého konania
poukazovala odvolateľka na svoju nepriaznivú majetkovú situáciu. V dôsledku jej majetkových pomerov

jej bol priznaný nárok na právnu pomoc. Odvolateľka v odpovedi na pokus o pokonávku navrhla splácať
dlh v splátkach.

Z obsahu spisu sú zrejmé nepriaznivé majetkové pomery žalovanej 1. rade, a to stav materiálnej núdze.

Takto zistené majetkové pomery odôvodňujú záver o aplikácii ust. § 160 ods. 1 O.s.p. Výška splátky
50 Eur mesačne je primeraná zisteným majetkovým pomerom žalovanej v 1. rade. Za tohto stavu preto
odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok vo vzťahu k žalovanej v 1. rade vo výroku

o splatnosti tak, že žalovaná v 1. rade je povinná uhradiť dlžnú sumu 3752,90 Eur s 5,75% ročným
úrokom z omeškania od 13. 3. 2013 do zaplatenia zo sumy 3752,90 Eur v mesačných splátkach po 50
Eur splatných k 25. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania
pod stratou výhody splátok.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenia § 142 až § 150 O.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania
(alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov

konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania.

V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konania) sa povinnosť nahradiť trovy
konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému
účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého
aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdnáhradutrovkonaniacelkomalebosčastipriznať.

Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia

všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvekbezohľadunazákladnézásadyrozhodovaniaonáhradetrovkonanianepriznaťnáhradutrov
úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov

konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je
nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150

O. s. p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od
žalobcu, ktorý má nárok na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2
O.s.p.), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám.

Majetkové pomery žalovanej v 1. rade sú mimoriadne nepriaznivé a to je tiež jednou z okolností, na ktorú
je súd povinný prihliadať pri priznávaní náhrady trov konania a aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.
Žalovaná v 1. rade je v stave materiálnej núdze, nevlastní žiaden nehnuteľný ani hodnotný hnuteľný
majetok (čl. 54). Žalobca má minimálne majetkový vzťah k bytu.

Uvedené skutočnosti aj podľa názoru odvolacieho dôvodu sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre

nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
je preto dôvodná. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania
medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade tak, že náhradu trov konania medzi týmito účastníkmi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.