Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/140/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110242827
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1110242827.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: Obec Častá, so sídlom Hlavná 168, 900 89 Častá

zastúpeného: JUDr. Dalibor Kiselica, advokát, Nám. Martina Benku 12, 811 07 Bratislava proti odporcovi
v prvom rade: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom
ul. Štefanovičova č. 5, 817 82 Bratislava, odporcovi v druhom rade: Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Nová ul. 13, 975 04 Banská Bystrica, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcom v prvom a druhom rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 26.10.2010 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných odporcov
na náhradu škody v sume 46779,88 € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že je ako

správca dane v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. h) zák.č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je oprávnený ukladať prevádzkovateľom
jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádza zastavané
územie obce /navrhovateľa/ alebo jeho časť. Navrhovateľ ako obec sa nachádza v zónach ohrozenia
dvoch atómových elektrární a to atómovej elektrárne V1 prevádzkovateľ ktorej je spoločnosť JAVYS a.s.
a atómovej elektrárne V-2, prevádzkovateľom ktorej je spoločnosť SE, a.s.. Každý z prevádzkovateľov
atómovej elektrárne V-1 a V-1 je držiteľom povolenia na prevádzku príslušného jadrového zariadenia.

Navrhovateľ poukázal na ustanovenie §29 ods.3, veta druhá zákona číslo 541/2004 Z.z. o mierovom
využívaní jadrovej energie, podľa ktorého za jedno jadrové zariadenie nemožno však považovať viac
jadrových zariadení nachádzajúcich sa na tom istom území, ktorých prevádzkovateľmi sú rôzni držitelia
povolenia, aj keď tieto zariadenia na seba technicky nadväzujú. Jadrové elektrárne vyššie uvedené sú z
právneho pohľadu dve samostatné jadrové zariadenia a z dikcie ust. § 28 ods. 5 cit. zák. nie je možné pre
V-1 a V-2 stanoviť jednu spoločnú oblasť ohrozenia ( Úrad jadrového dozoru SR stanovil pre atómové
elektrárne dve samostatné oblasti ohrozenia ) : a) pre V-1 prevádzkovateľa JAVIS a.s. IČO: 35 946 024

rozhodnutím č. 39/2007, pričom stredom oblasti ohrozenia je stred ventilačného komína JZ JE V-1, b)
pre V-2 prevádzkovateľa SE a.s. IČO : 35 829 052 rozhodnutím č. 355/2007, pričom stredom oblasti
ohrozenia je stred ventilačného komína pri hlavnom výrobnom bloku JE V-2. Stredy jednotlivých oblastí
ohrozenia sú stanovené rozdielne a teda aj keď sú obe samostatné oblasti ohrozenia z väčšej časti
zhodné, nie sú totožné. Jadrové zariadenia V-1 a V-2 predstavujú dve samostatné jadrové zariadenia,
prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi, pre ktoré ÚJD stanovil dve samostatné oblasti ohrozenia
( poukázal na ust. § 73 veta tretia zák.č.582/2004 Z.z. účinného do dňa 30.11.2009). Navrhovateľ sa

nachádza v dvoch samostatných oblastiach ohrozenia jadrovým zariadením, ktoré sú prevádzkované
dvomi rozdielnymi subjektmi a preto v súlade ustanovením § 2 ods. 1 zákona číslo 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov ako aj v súlade s ustanovením § 73 zákona číslo 582/2004 Z.z. o miestnychdaniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady účinného do 30.11.2009
vyrubil prevádzkovateľom JAVYS a SE daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v plnej výške.

I. Navrhovateľ dňa 9.1.2008 a dňa 28.1.2009 vydal platobné výmery č. 1/2008 a č. 1/2009 ktorými vyrúbil

daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi JAVYS za rok 2007 a 2008 za prevádzkovanie jadrového
zariadenia V-1. Dňa 14.1.2008 a dňa 4.2.2009 daňovník JAVYS podal voči platobným výmerom č.
1/2008, č. 1/2009 zo dňa 9.1.2008 a zo dňa 28.1.2009 odvolanie. Dňa 26.5.2008 Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky /odporca v druhom rade/ ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zrušilo platobný
výmer č. 1/2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie. Navrhovateľ dňa 28.1.2009 vydal platobný výmer č.

3/2009 voči ktorému podal dňa 4.2.2009 prevádzkovateľ JAVYS a.s. odvolanie. Dňa 23.7.2009 Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenilo platobný výmer č.
3/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa JAVYS a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenia pomerne.
Dňa23.7.2009DaňovériaditeľstvoSlovenskejrepublikyakoodvolacíorgánsvojímrozhodnutímrovnako
zmenilo aj platobný výmer č. 1/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa JAVYS a.s. na úhrade dane za
jadrové zariadenie pomerne.

II. Navrhovateľ dňa 9.1.2008 a dňa 28.1.2009 vydal platobné výmery č.2/2008 a č. 2/2009 ktorými
vyrúbil daň prevádzkovateľovi SE a.s. za prevádzkovanie jadrového zariadenia V-2. Dňa 21.1.2008
a dňa 11.2.2009 daňovník SE podal voči platobným výmerom č.2/2008 a č. 2/2009 zo dňa 9.1.2008
a zo dňa 28.1.2009 odvolanie. Dňa 26.5.2008 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky /odporca v
druhom rade/ ako odvolací orgán, svojím rozhodnutím zrušilo platobný výmer č. 2/2008 a vec vrátilo

na ďalšie konanie. Následne dňa 28.1.2009 navrhovateľ vydal platobný výmer č. 4/2009, voči ktorému
podal dňa 11.2.2009 prevádzkovateľ SE a.s. odvolanie. Dňa 23.7.2009 Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky , ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenil platobný výmer č. 4 /2009 tak, že zaviazal
prevádzkovateľa SE a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. Dňa 23.7.2009 Daňové
riaditeľstvo slovenskej republiky ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenilo aj platobný

výmer č. 2/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa SE a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenie
pomerne.

Navrhovateľ vyrubil daňovníkom JAVYS a.s. a SE a.s. každému samostatne platobnými výmermi daň
za jadrové zariadenie za rok 2007 a 2008 až vo výške 23 389,00 € za každý rok. Navrhovateľ dospel
k záveru, že odporca v druhom rade konal protiprávne v rozpore so zákonom č.511/1992Zb. o správe

daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a ustanovením § 73 zákona
č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady účinného do 30.11.2009 , keď svojimi rozhodnutiami vyrúbil daň prevádzkovateľom jadrových
zariadení pomerne. Konaním odporcu v druhom rade navrhovateľovi ako správcovi dane bolo odňaté
právo a aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške tak, ako to stanovuje zákon číslo č.582/2004

Z.z. t.j. a teda odporca v druhom rade navrhovateľovi spôsobil škodu, ktorú predstavujú príjmy z daní,
o zaplatenie ktorých bol navrhovateľ ukrátený konaním odporcu v druhom rade v dôsledku vydania
rozhodnutí, ktorými zmenil navrhovateľom vydané platobné výmery tak, že zaviazal prevádzkovateľov
jadrových zariadení zaplatiť nižšiu daň. Navrhovateľ nárok na náhradu škody si uplatňuje s poukazom na
ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že odporcovia v prvom a druhom rade nie

sú schopní preukázať, že neporušili právnu povinnosť a to, že postupovali v daňovom konaní v súlade
so všeobecne záväznými predpismi, že chránili záujmy obcí a že dbali na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Odporcovia
svojim konaním navrhovateľovi ako prijímateľovi dane spôsobili majetkovú ujmu a to škodu v žalovanej
sume 46 776,88 € tým, že navrhovateľ tak ako je uvedené vyššie nemohol ako správca dane vyrúbiť

daň daňovým subjektom v plnej výške, ktorú by boli daňové subjekty navrhovateľovi povinné v zmysle
ním vydaných platobných výmerov zaplatiť. Príčinnú súvislosť medzi konaním porušujúcim povinnosť a
ujmou navrhovateľ videl v tom, že by mu škoda nebola spôsobená ak by odporca postupoval v súlad
s vtedy platným ustanovením § 73 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady účinného do 30.11.2009 a potvrdil by navrhovateľom

vydané platobné výmery, na základe ktorých navrhovateľ daňový subjektom vyrúbil daň v plnej výške.
Zavinenie odporcov videl, že je nemysliteľné, že nevedeli respektíve nemohli vedieť, že svojim konaním
porušujú platnú legislatívu Slovenskej republiky.

Odporca v prvom rade súdu dňa 16.12.2010 doručil písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa, v
zmysle ktorého žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietnuť z dôvodu,

že návrh považuje za nezrozumiteľný, nie je z neho zrejmé, či sa jedná o návrh na vydanie platobnéhorozkazu alebo o žalobný návrh, nakoľko samotné podanie je formulované ako žaloba, ale žalobný petit
je formulovaný tak, že navrhovateľ žiada vydanie platobného rozkazu. Odporca v prvom rade ďalej
uviedol, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci

upravuje zákon č.514/2003 Z.z. a prípadnú náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci nie je možné si uplatňovať podľa Občianskeho zákonníka. Predmetný návrh je
neopodstatnený, nakoľko nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. Rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky ( odporcu v druhom rade ) od ktorých
navrhovateľ odvíja škodu neboli nikdy zrušené, preto nemôžu byť rozhodnutiami nezákonnými. Sám

navrhovateľ bol vykonávateľom verejnej moci. V zmysle ustanovenia § 5 zákona č. 514/2003 Z.z. právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda
v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Navrhovateľom nikdy nebol účastníkom konania.

Odporcavdruhomrade vpísomnomvyjadreníknávrhunavrhovateľa,ktorésúdudoručildňa10.12.2010
uviedol, že konanie o uplatnenom nároku navrhovateľom je potrebné zastaviť a to z dôvodu, že konanie
navrhovateľa ako správcu dane vo veci vyrubenia miestnej dane v zmysle zákona č. 582/2004 Z.z. o

miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a odporcu
v druhom rade ako odvolacieho orgánu v tomto konaní je upravené predpismi daňového práva zák.č.
511/1992 Z.z. o správe daní a poplatkov. Daňové právo je v rámci teórie práva zaradené do oblasti
verejného práva, pričom štát je reprezentovaný štátnymi orgánmi vo vzťahu k ostatným subjektom v
nadradenej pozícii. Normy verejného práva, medzi ktoré sa zaraďujú aj normy daňového práva viažu

vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu na právny akt štátneho orgánu, ktorého právne účinky nastávajú
nezávisle od vôle adresátov. Pre akty štátnych orgánov v oblasti verejného práva platí tzv. prezumpcia
správnosti to znamená, že na akt štátnych orgánov ako reprezentantov moci sa z hľadiska právnej istoty
pozerá ako na akt správny, platný, aj keď má určité vady čo znamená, že má právoplatné účinky až
kým nie je zrušený alebo zmenený právom predpísaným spôsobom. Za tým účelom právny poriadok na

území Slovenskej republiky poskytuje viacero postupov ako sa možno v rámci verejného práva domáhať
zmeny alebo zrušenia rozhodnutia orgánu štátu

- rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov a rozhodovanie o
opravnýchprostriedkochprotirozhodnutiamsprávnychorgánovt.j.správnesúdnictvoupravenévO.s.p.,

- využitím mimoriadnych opravných prostriedkov - obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo

odvolacieho konania v zmysle zák.č. 511/1992 Z.z., zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

- podnetom na podanie protestu prokurátora v zmysle zák.č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre ). Odporca
v druhom rade poukázal na ust. § 7 O.s.p. s tým, že z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva,
že posudzovanie zákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu vydaného v dôsledku porušenia právnej
povinnosti orgánu štátu, je možné zo strany civilného súdu len v rámci správneho súdnictva. Až

na základe rozhodnutia vo veci zmeny alebo zrušenia rozhodnutia štátneho orgánu z dôvodu jeho
nezákonnosti je možné domáhať sa náhrady škody ( ust. § 6 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ). Odporca v druhom rade dospel k záveru, že v
predmetnej veci náhrady škody nie daná právomoc súdu v zmysle ust. § 7, § 8 O.s.p. nakoľko sa
nejedná o súkromnoprávny vzťah, podaný návrh nie je návrhom v zmysle správneho súdnictva a

uplatneniu náhrady škody na súde z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci resp.
nesprávneho úradného postupu nepredchádzal zákonom stanovený postup smerujúci k zmene alebo
zrušeniu nezákonného rozhodnutia. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáha náhrady škody v zmysle
ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý je takmer výsostne inštitútom súkromného práva.
Právna úprava stanovuje ako podmienku uplatnenia náhrady škody zrušenie alebo zmenu nezákonného

rozhodnutia štátneho orgánu. Až vydanie rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým bolo rozhodnutie
orgánu verejnej moci zrušené alebo zmenené z dôvodu nezákonnosti je podkladom pre uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej týmto rozhodnutím, pokiaľ o náhrade škody nebolo rozhodnuté v
tomto konaní. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody spôsobenej vydaním rozhodnutia orgánu štátu,
ktoré je stále právoplatné a ktorého platnosť a zákonnosť nebola napadnutá. Posúdenie zákonnosti

rozhodnutí vydaných správnym orgánom síce patrí do rozhodovacej právomoci súdov, avšak len v rámci
správneho súdnictva, na základe žaloby proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Odporca v
druhom rade ďalej uviedol, že jeho rozhodnutia neboli zrušené alebo zmenené právom stanoveným
spôsobom, nie je preto možné považovať jeho konanie za porušenie zákonom stanovenej povinnosti,
ktorá je základným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa ust. § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Zákon pre úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody stanovuje viaceropredpokladov, ktoré musia byť súčasne splnené ( ujma, príčinná súvislosť medzi konaním porušujúcim
povinnosť a ujmou, zavinenie ) a je irelevantné zaoberať sa preukazovaním ďalších predpokladov.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom

účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom
prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu
bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec

prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný
návrh a prednesov na pojednávaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ ako správca dane v zmysle s
ustanovenia § 2 ods. 1 písm. h) zák.č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady je oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového
zariadenia daň za jadrové zariadenie v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádza zastavané územie alebo

jeho časť.

Navrhovateľ vyrubil prevádzkovateľom JAVYS a.s. a SE a.s. daň za jadrové zariadenia za roky 2007
a 2008 v plnej výške a to rozhodnutiami v úvode rozsudku uvedenými. Predmetné rozhodnutia boli
odporcom v druhom rade zrušené a vec bola navrhovateľovi vrátená na nové konanie. Navrhovateľ
opäť rozhodol tak, že prevádzkovateľov jadrových zariadení zaviazal na zaplatenie dane v plnej výške.

Odporca v druhom rade na základe opravných prostriedkov podaných prevádzkovateľmi jadrových
zariadení rozhodnutia navrhovateľa /druhé v poradí/ zmenil tak, že zaviazal prevádzkovateľov jadrových
zariadení na zaplatenie dane pomerne. Odporca v druhom rade pri rozhodnutí daňovej povinnosti
postupovalvzmyslestanoviskaMinisterstvafinanciíSlovenskejrepubliky zodňa17.3.2008,ktorýmbolo
odporcovi v druhom rade odporučené pri posudzovaní vyrúbenia dane prevádzkovateľom jadrového

zariadenia v Jaslovských Bohuniciach zohľadniť ustanovenie tretej vety §73 zákona č.582/2004Z.z.
Odporca v druhom rade v zmysle citovaného písomného odporúčania postupoval pri vyrúbení dane
v súlade ustanovením v § 73, veta tretia zákona č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení platnom v rozhodnom období,
podľa ktorého daň za jadrové zariadenie vyrubí správca dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia za

predchádzajúci kalendárny rok. Daň za jadrové zariadenie sa vypočíta ako súčin základu dane podľa §
69 a sadzby dane podľa § 70. Ak je daňovníkov v jednej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením niekoľko,
správca dane vyrubí pomernú časť dane za jadrové zariadenie každému daňovníkovi. Pomerná časť
dane za jadrové zariadenie sa určí ako podiel dane pripadajúci na jednotlivých daňovníkov.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zmeňujúce rozhodnutia vydané odporcom v druhom rade

ktorým vyrúbil daňovým subjektom daň za prevádzkovanie jadrových zariadení pomerne neboli do
rozhodnutia súdu zrušené pre nezákonnosť súdom v správnom konaní.

Podľaustanovenia§2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia §3 ods.2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods.1, písmeno d/ cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zák č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. § 6 ods. 2 zák č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 9 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods.2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Súd skúmal
predovšetkým pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných odporcov. V zmysle citovaného ustanovenia §
4 ods.1 ,písmeno d/ zákona č.514/2003 Z.z. koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný

orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá
patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy. Pasívne vecne
legitimovaným účastníkom konania je teda štát zastúpený príslušným ministerstvom respektíve
ústredným orgánom štátnej moci. V konaní je vecne pasívne legitimovaný subjektom len odporca v
prvom rade v zmysle citovaného ustanovenia §4 zákona 514/2003 Z.z.. Odporca v druhom rade tak

ako je navrhovateľom v konaní označený pasívne vecne legitimovaným subjektom v zmysle citovaného
ustanovenia § 4 zákona č.514/2003 Z.z. nie je a z tohto dôvodu súd návrh voči tomuto odporcovi
zamietol. Súd žalobu navrhovateľa zamietol voči odporcovi v prvom rade zamietol z dôvodu, že
navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky - označený odporca
v druhom rade ako správny orgán neprávne úradne postupoval tým, že vyrúbil prevádzkovateľom

jadrových zariadení daň pomerne. S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že v
danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle ustanovenia §9 zák.č. 514/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov. Odporca v druhom rade tak ako vyplynulo z dokazovania pri
rozhodovaní o výške vyrúbenej dane prevádzkovateľom jadrových zariadení postupoval v súlade s
citovaným ustanovením § 73, veta tretia zákona č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnompoplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení platnom v rozhodnom období .
Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodnutia vydané odporcom v druhom rade od ktorých
navrhovateľ odvíja škodu neboli nikdy zrušené pre nezákonnosť ( posudzovanie zákonnosti rozhodnutia

štátneho orgánu vydaného v dôsledku porušenia právnej povinnosti orgánu štátu je možné len v rámci
správneho konania na vecne príslušnom krajskom súde ). Navrhovateľ je týmito rozhodnutiami ako
prvostupňový orgán viazaný.

Navrhovateľbolvykonávateľomverejnejmociavzmysleust.§5zák.č.514/2003Z.z.vzneníneskorších
predpisov,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastníkkonania,ktorému

vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní a navrhovateľ nikdy nebol účastníkom
konania, ale vykonávateľom verejnej moci.

Súd návrh ako nedôvodný zamietol aj z toho dôvodu, že v prejednávanej veci nie je daná zodpovednosť
odporcu v prvom rade podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, lebo porušenie prevenčnej povinnosti
nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
pretože tým je jedine nesprávny úradný postup respektíve zrušenie nezákonného rozhodnutia ( čo v

danom prípade nenastalo ) a porušenie ust. § 415 Občianskeho zákonníka zakladá jedine všeobecnú
zodpovednosť podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu (odporcovi
v prvom rade ) práve pre osobitnú úpravu zák.č. 514/2003 Z.z. V danom prípade nie je možné
posudzovať zodpovednosť štátu ( odporcu v prvom rade ) podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko na prejednávanú vec sa vzťahuje zákon číslo 514/2003 Z.z. ,ktorý je vo vzťahu

k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis. Taktiež zodpovednosť odporcu v druhom rade
nie je možné posudzovať v zmysle ustanovenia §420 Občianskeho zákonníka. Tento subjekt konal
v súlade s ustanoveniami zákona č.511/1992 Zb. s poukazom na citované ustanovenie§73 zákona
č.582/2004Z.z., teda v rámci daňového konania ,ktoré jedným z konaní správneho orgánu konal ako
správny orgán, ktorého rozhodnutia sú pre orgány nižšieho stupňa záväzné pokiaľ neboli správnym

súdom pre nezákonnosť zrušené. Navrhovateľovi ako prvostupňovému orgánu v rámci správneho
konania nie ani priznané právo v zmysle ustanovenia § 247O.s.p. Toto právo je priznané účastníkom
správneho konania ako aj osobám, s ktorými sa v správnom konaní nekonalo ako účastníkom konania
hoci sa s nimi ako účastníkmi konať malo a ktoré tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené
rozhodnutím a postupom správneho orgánu.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o náhrade trov konania rozhodoval v súlade s citovaným ustanovením §142 ods.1 O.s.p. v zmysle
zásady úspechu účastníka v konaní . Súd však úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko odporcovia , ktorí v konaní mali plný úspech si náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý

v konaní úspech nemal neuplatnili z dôvodu, že im trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou
nevznikli.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboliuplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci /§205ods.2 O.s.p./