Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 2P/321/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714216950
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Smereková

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714216950.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, vo veci starostlivosti o maloletého M. O.,

nar. XX.X.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov matky M.
O., nar. 30.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, K., toho času na neznámom mieste, zastúpená P.. Z.. F. C.,
vyššímsúdnymúradníkomX.súduR.aotca:neuvedený,zaúčastistarejmatkyB.O.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom E. 699, K., toho času bytom A. N. 7, Z., o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Zveruje maloletého M. O., nar. XX. XX. XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky B. O., nar.
XX. XX. XXXX, ktorej rozsah práv a povinností vymedzuje, tak že je oprávnená a povinná zabezpečovať

osobnú starostlivosť o maloletého M. v rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je oprávnená zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Matka Dominika O., nar. XX. XX. XXXX je povinná prispievať na výživu maloletého M. mesačne sumou
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je aktuálne vo výške
27,13,- €, k rukám starej matky B. O., nar. XX. XX. XXXX, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, od
právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 29.10.2014 návrh na zverenie maloletého M. do svojej
náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka uviedla, že matka maloletého dňa 14.9.2014 odišla za

prácou do zahraničia a od tej doby nejaví záujem o maloletého, neprispieva na maloletého. Starostlivosť
o maloletého zabezpečuje ona, maloletý navštevuje materskú škôlku v Michalovciach.

Matka maloletého je v súčasnosti na neznámom mieste, preto jej súd ustanovil opatrovníka v konaní
P.. Z.. F. C., vyššieho súdneho úradníka X. súdu R.. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril, nedostavil sa
na pojednávanie, neúčasť neospravedlnil a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho
neprítomnosti.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka navrhla zveriť maloletého M. do náhradnej osobnej starostlivosti
starejmatkeazároveňmatkuzaviazaťplatenímvýživného.Kolíznyopatrovníkuviedol,žestarámatkasa
o maloletého osobne stará, náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou,

teda je v záujme maloletého, aby bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu, s predloženými listinnými dôkazmi,
výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Uznesením Okresného súdu Michalovce č. k. XP/XXX/XXXX - 23 zo dňa 19.11.2014 bol maloletý v

konaní o vydanie predbežného opatrenia dočasne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej
matky, pretože matka maloletého nejaví o dieťa záujem.

Stará matka vo svojej výpovedi uviedla, že súhlasím s tým, aby maloletý M. bol zverený do jej
osobnej starostlivosti, o maloletého sa v súčasnosti stará, žijú v spoločnej domácnosti. Stará matka je
zamestnaná s mesačným príjmom 380.- €. Zdravotný stav strej matky je dobrý, je zdravotne spôsobilá
vykonávať náhradnú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

Z výpisu z Registra trestov starej matky súd zistil (čl. 9 spisu), že stará matka nemá záznam v registri
trestov.

Zo správy Referátu poradensko - psychologických služieb, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Michalovce (čl. 11 - 12 spisu) súd zistil, že na základe psychologického vyšetrenia starej matky je stará
matka schopná postarať sa o maloleté dieťa.

Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že v súčasnosti žiaden zamestnávateľ neodvádza za
matku odvody do Sociálnej poisťovne.

Podľa § 45 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
Zákon o rodine), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej
osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s

trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme
maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v

akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím

súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade je v záujme maloletého

Dominika,abybol zverený donáhradnejosobnejstarostlivosti jeho starejmatke,ktorámuzabezpečuje
starostlivosť. Maloletý je zvyknutý na domácnosť starej matky, kde má vytvorené vhodné podmienky
na pre svoj fyzický a psychický vývoj. Stará matka spĺňa všetky zákonom stanovené predpoklady na
to, že bude starostlivosť o maloletého vykonávať v jeho záujme. Súd zároveň vymedzil starej matke
rozsah práv a povinností k maloletej tak, že je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť

o maloletého Dominika v rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je oprávnená zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Keďže súdu sa nepodarilo zistiť aký je aktuálny príjem matky, súd ju zaviazal prispievať na výživu
maloletého minimálnym výživným. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že výživné v rozsahu 30% zo sumy
životného minima, ktoré je v súčasnej dobe vo výške 27,13 EUR je povinný prispievať každý rodič, otec

aj matka bez ohľadu na to, či vôbec nejakým príjmom disponuje.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom

poriadku.