Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/314/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213224399
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2213224399.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

navrhovateľa: R. A. Q..A.., O. X, XXX XX K. T.: XX XXX XXX právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti odporcovi: M. Ž., G.. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C. o zaplatenie 8.776,91 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 5.791,61 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne z tejto sumy, počnúc od 29.11.2013 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi pomernú časť náhrady trov konania na súdnom poplatku
400,-€ a na trovách právneho zastúpenia 762,97 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 29.11.2013 sa domáhal na tunajšom súde od odporcu zaplatenia istiny
8.776,91 € s príslušenstvom. Poukázal na to, že dňa 05.01.2011 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ na
jednej strane s odporcom ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení neskorších predpisov. Obsahom Úverovej zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi
klasický spotrebiteľský úver vo výške 10.100,-€ a súčasne záväzok odporcu nahradiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom a to formou 48 mesačných splátok vo výške 287,17 € so splatnosťou

prvej splátky 15.02.2011. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ previedol na účet odporcu sumu vo
výške 10.100,-€, čo potvrdzuje predložený výpis z úverového účtu odporcu. Za poskytnutých 10.100,-
€ sa teda odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť 13.7874,16 €. Odporca svoj záväzok, poskytnutý úver
platiť riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil sumu 4.464,-€ do podania
žaloby. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok navrhovateľ vypovedal Úverovú zmluvu 07.02.2013.
Dňa 30.04.2013 odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh odporcu sa stal v celom rozsahu splatným.
Zároveň 05.01.2011 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ na jednej strane s odporcom ako dlžníkom na

strane druhej Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej v časti C Zmluvy vydal
navrhovateľ odporcovi úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 600,-€. Odporca vyčerpal
z poskytnutého rámca 694,67 €, pričom do podania žaloby uhradil iba 478,07 €. V dôsledku neplnenia
dohodnutých splátok teda vypovedal navrhovateľ aj túto Úverovú zmluvu dňa 22.11.2012 a odporca voči
navrhovateľovi k dnešnému dňu má tak ďalší neuhradený záväzok po lehote splatnosti v celkovej výške
416,90 €. Navrhovateľ sa teda domáhal od odporcu zaplatenia sumy 8.776,91 € spolu s úrokmi z dlžnejúverovej istiny vo výške 12,49 % ročne zo sumy 7.898,56 € od 05.02.2013 až do zaplatenia a zároveň
aj úrokov z omeškania vo výške 8,75 % a náhrady trov konania.

Výsledkami vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o

klasickom spotrebiteľskom úvere dňa 05.01.2011. V rámci dojednávania tohto záväzku zároveň na
základe časti zmluvy označenej ako bod C vyplýva, že odporca požiadal, aby ho navrhovateľ zaradil
do zoznamu žiadateľov o revolvingový spotrebiteľský úver, poskytol mu úverový rámec 600,-€ a vydal
mu kreditnú kartu na jeho meno. Z tejto časti C Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pritom
nevyplýva nič iné len to, že niekedy v budúcnosti môže byť odporcovi poskytnutý revolvingový úver vo

forme platobnej karty.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy , ak je to na
prospech zmluvnej strany ktorá je spotrebiteľom . Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanoveniasúneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 1,2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tento zákon upravuje práva

a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky,

úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. platného a účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy ,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listine podobne alebo na inom trvanlivom médiu ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zároveň
§ 9 ods. 2 cit. Zákona v ďalšom upravuje povinné náležitosti ktoré Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať.

Súd preskúmal účastníkmi uzavretú Zmluvu o klasickom spotrebiteľskom úvere z pohľadu § 9 ods. 2
Zákona č. 129/2010 Z.z. pričom zistil, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 písm. k)
citovaného Zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ( všetko vyjadrené
dátumom),prípadnéporadievktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýchnesplatenýchzostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zároveň neobsahuje ani
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) cit.Zákona a to dobu trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( vyjadrené dátumom ). Celková výška úveru bola10.100,-
€, výška mesačnej splátky 287,17 €, počet mesačných splátok 48, splatnosť splátky je vždy k 15.dňu
v mesiaci, prvá splátka má byť 15.deň v mesiaci nasledujúci po poskytnutí úveru, termín konečnej

splatnosti úveru je dátum poslednej mesačnej splátky úveru. Uvádza sa, že konkrétny dátum poslednej
mesačnej splátky úveru bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy medzi
účastníkmi konania , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak:

a) Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v Zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd má za to, že navrhovateľ preto má
právo požadovať od odporcu iba rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami afinančnými prostriedkami ktoré odporca medzičasom na sporných úveroch uhradil. Pri klasickom úvere
bolo odporcovi poskytnutých 10.100,-€ z čoho uhradil 4.464,-€, teda na klasickom úvere je to 5.636,-€
a zvyšok sa týka rozdielu medzi čerpanými finančnými prostriedkami na revolvingovom úvere časti C a

rozdielom ktorý na revolvingovom úvere uhradil a to sumou vo výške 478,07 €.

Čo sa týka samotného revolvingového úveru, súd v tejto časti bod C vyhodnotil ako neplatný právny
úkon. V rámci dojednávania klasického spotrebiteľského záväzku navrhovateľ vopred vnútil odporcovi
aj iný úkon než ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére záujmu odporcu, nakoľko odporca v deň
podpisu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere podpísal aj tú časť zmluvy - označenú ako bod C , na základe

ktorej má žiadať, aby ho navrhovateľ zaradil do zoznamu žiadateľov o revolvingový spotrebiteľský úver
a poskytol mu úverový rámec vo výške 600,-€ a vydal mu kreditnú kartu na jeho meno. Predmetná
žiadosť odporcu je zapracovaná do štandardnej typovej zmluvy ktorú navrhovateľ sám naformuloval
a odporca v pozícii spotrebiteľa ju mohol ako celok buď prijať alebo odmietnuť. Z bodu C Zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 05.01.2011 pritom nevyplýva nič iné len to, že niekedy v
budúcnosti môže byť odporcovi poskytnutý úver vo forme platobnej karty, ktorú mu následne navrhovateľ

doručil. Ak navrhovateľ mienil uzavrieť s odporcom nový záväzkový vzťah, mal to urobiť spôsobom
ustanoveným Zákonom č. 129/2010 t.j. vo forme písomnej zmluvy v ktorej by bol tento záväzkový vzťah
individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 . S poukazom
teda na absenciu písomnej Zmluvy o revolvingovom úvere súd vychádzal z toho, že sa jedná o neplatný
právny úkon a opätovne navrhovateľ má právo od odporcu iba na zaplatenie rozdielu medzi skutočne

čerpanými prostriedkami a sumou 478,07 € ktorú odporca na tomto úvere navrhovateľovi vrátil.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci teda súd vo zvyšku návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol. Z doložených listinných dôkazov nebolo jednoznačne možné usúdiť vo výškach
ktorými súd návrhu vyhovel ako a kedy sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu,
preto súd úrok z omeškania v časti návrhu v ktorej bol navrhovateľ úspešný priznal navrhovateľovi s

účinnosťou od 29.11.2013 teda od podania tohto návrhu na súd.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Úrok z omeškania je o 8 % - nych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ si uplatnil od odporcu 8.776,91 € s príslušenstvom, bola mu priznaná istina 5.791,61
€ s príslušenstvom, teda bol úspešný vo výške 88 % uplatneného nároku a odporca vo výške
12% uplatneného nároku. Ak odpočítame od pomeru úspechu navrhovateľa pomer úspechu odporcu
dostaneme celkový úspech navrhovateľa v tomto konaní , ktorý je 76 %. V takomto pomere priznal súd
navrhovateľovi náhradu trov konania. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu 526,50 € z čoho

76% činí 400,-€. Trovy právneho zastúpenia celkovo predstavovali 1.108,83 € z čoho 76 % predstavuje
842,70 €.

Právny zástupca navrhovateľa vykonal vo veci tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 04.11.2013, návrh na vydanie platobného rozkazu 13.11.2013 a účasť na pojednávaní 28.04.2015,
každý úkon v hodnote 253,94 €. K tomuto je potrebné pripočítať 2x režijný paušál 7,81 € a 1x režijný

paušál 8,39 €. Odmena advokáta spolu s režijnými paušálmi a aj DPH sú 943,-€ k čomu treba pripočítať
náhrady na cestovnom 5,-€ a náhradu za stratu času 55,92 €.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).