Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/195/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113234140
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113234140.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa C. U., št.
občana SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom A., L. M. XXXX/X, proti odporcovi mal. R. P., št. občanovi SR,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, za účasti matky maloletého odporcu V. P., št. občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Y.. P.
X, ako vedľajšej účastníčky na strane odporcu, o určenie otcovstva a o výchovu a výživu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi a vedľajšej účastníčke na strane odporcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným žalobným návrhom domáha určenia otcovstva vo vzťahu k maloletému
odporcovi s tým, že sa v rozhodnom období pre jeho počatie intímne stýkal s matkou maloletého odporcu.
S matkou maloletého, vedľajšou účastníčkou, sa pozná od roku 2000 a v apríli 2012 mali styk, pričom
odporca sa narodil v januári 2013. Toho času je nezamestnaný, poberá len sociálne dávky 62,50 €
mesačne.

Maloletý odporca sa k návrhu prostredníctvom kolízneho opatrovníka písomne nevyjadril.

Vedľajšia účastníčka na strane odporcu sa k návrhu vyjadrila tak, že s navrhovateľom sa pozná až od
roku 2005, tento prevádzkuje vlastnú autodielňu v P.. Žije s manželom, s ktorým má ešte dve ďalšie
maloleté deti. S navrhovateľom neudržiavala vzťah, bola to len jednorazová záležitosť.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní, konanom za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2
O.s.p. v neprítomnosti vedľajšej účastníčky, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila a požiadala o odročenie
pojednávania z dôvodu rodičovských povinností s tým, že nemá kde počas pojednávania nechať svoje
deti. Uvedené súd nepovažoval za dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo nutné odročiť pojednávanie, pretože
rodičovské povinnosti vedľajšej účastníčky majú trvalý charakter (má tri maloleté deti) a je jej vecou,
aby si tieto zabezpečila tak, aby sa na pojednávaní súdu mohla zúčastniť. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s návrhom, výsluchom navrhovateľa, vyjadrením kolízneho opatrovníka, výpisom z
Registra obyvateľov SR, rodným listom mal. odporcu, ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

Podľa rodného listu sa maloletý odporca narodil dňa XX.XX.XXXX rodičom matke: V. P., nar.
XX.XX.XXXX a otcovi R. P., nar. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v čase, keď sa stýkal s matkou dieťaťa, bola táto vydatá. Potom
sa kontaktovali, pomáha jej aj finančne, ona sama mu povedala, že je otec dieťaťa. V tom čase súhlasila
aj s týmito krokmi, ktoré podniká, potom zmenila názor, že to má nechať tak. Navrhol, aby súd vykonal
testy DNA.

Kolízny opatrovník odporcu na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd vykonal testy DNA. Je pravdou,
že každé dieťa má právo poznať biologického otca. V danom prípade má ale dieťa otca zapísaného a
je to tak zabezpečené. Žiadal, aby súd návrh zamietol. Nemal vedomosť o tom, že by zapísaný otec
a matka dieťaťa riešili nejakým spôsobom otázku zapretia otcovstva. U rodičov vykonali opakovanú
návštevu, k tomuto sa nikto z rodičov nevyjadril a otec sa správa so všetkými právami a povinnosťami
vyplývajúcimi z jeho rodičovstva.

Z úradnej činnosti súd zistil, že do dňa vyhlásenia rozsudku nebol na súd podaný návrh na zapretie
otcovstva R. P., nar. XX.XX.XXXX k maloletému odporcovi.

Podľa § 85 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ zákon o rodine“), ak sa narodí dieťa v čase
od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za
neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

V ust. § 94 zákona o rodine je upravená tzv. tretia domnienka otcovstva. Podmienkou využitia tejto
tretej domnienky v zmysle zásady ich subsidiarity je, že otcovstvo nebolo ustálené na základe žiadnej z
predchádzajúcich domnienok. Vychádzajúc z uvedeného, tretia domnienka môže byť v praxi uplatnená
buď ako úplne prvá alebo až po využití prvej, druhej alebo oboch domnienok a po úspešnom zapretí
otcovstva založeného týmito domnienkami. Ak otcovstvo bolo relevantným spôsobom ustálené, je to
prekážkou pre iného muža, aby sa domáhal určovania otcovstva k tomuto dieťaťu.

Aj Najvyšší súd ČSR v rozhodnutí publikovanom pod číslom R 71/1965 uviedol, že, ak sa narodí dieťa za
trvania manželstva, svedčí zákonná domnienka otcovstva manželovi matky. Tento právny stav je daný
samotnými skutočnosťami narodenia dieťaťa a trvania manželstva, ak nebola podaná žaloba o zapretie
otcovstva manžela matky k dieťaťu a, ak nedošlo k zapretiu jeho otcovstva, potom takýto právny stav
založený zákonnou domnienkou podľa § 51 ods. 1 (teraz § 85 ods. 1) zákona o rodine, celkom bráni
tomu, aby bolo určované otcovstvo iného muža tomu istému dieťaťu; šlo by totiž o určenie právneho
vzťahu, ktorý je už zákonom určeným. Ak by za tejto situácie žaloba o určenie otcovstva bola podaná a
navrhovateľ by aj napriek poučeniu na nej zotrval, musí byť táto žaloba zamietnutá ako bezpredmetná.

V danej veci súd zistil, že maloletý odporca sa narodil z matky (vedľajšej účastníčky) V. P., nar.
XX.XX.XXXX počas trvania jej manželstva s R. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je zapísaný ako otec
maloletého odporcu. V konaní nebolo zistené, že by doposiaľ bola podaná žaloba o zapretie otcovstva
manžela, R. P., nar. XX.XX.XXXX, k maloletému odporcovi.

Za takto zisteného skutkového stavu musel súd žalobný návrh zamietnuť ako bezpredmetný, pretože
otcovstvo maloletého odporcu bolo určené priamo zo zákona prvou zákonnou domnienkou (§ 85 ods.
1 zákona o rodine), svedčí manželovi matky, vedľajšej účastníčky - R. P., nar. XX.XX.XXXX a doposiaľ
nedošlo k zapretiu jeho otcovstva voči maloletému odporcovi. Zákonná domnienka otcovstva, svedčiaca

manželovi matky dieťaťa, narodeného za trvania ich manželstva, vylučuje určenie otcovstva iného muža
k tomuto dieťaťu a zakladá bezdôvodnosť takéhoto návrhu. Z tohto pohľadu by vykonanie testov DNA
bolo nadbytočné, a preto súd k vykonaniu takého dôkazu nepristúpil.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Maloletému odporcovi, ktorý bol vo veci plne úspešný, súd náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1
a § 151 ods. 1 O.s.p. nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy konania
nevyplývajú.

Vzhľadom na plný úspech maloletého odporcu v konaní, vzniklo právo na náhradu trov konania aj
vedľajšej účastníčke vystupujúcej v konaní na jej strane. Nakoľko menovaná si náhradu trov konania
neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.