Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113228392
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113228392.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa: W.. F. X., nar.

XX.X.XXXX, bytom P. J., Q. XXX/XX, právne zastúpený hbr advokáti, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Obchodná 58, Bratislava, IČO: 47 239 310 proti odporcovi: Autocentrum, a.s., Centrum I 1414/32,
Dubnica nad Váhom, IČO: 36 013 854, právne zastúpený Mgr. Zuzana Dohnanská, advokátka so sídlom
Bottova ul. č. 1341/101, Dubnica nad Váhom, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru v skúšobnej dobe a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, dané odporcom navrhovateľovi
listom zo dňa 16.8.2013, je n e p l a t n é .

II. Pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá.

III. Nárok navrhovateľa na náhradu mzdy súd v y l u č u j e na samostatné konanie.

IV. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru dané zo
stranyodporcunavrhovateľovivskúšobnejdobejeneplatné,žepracovnýpomernavrhovateľauodporcu
trvá, a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy odo dňa, kedy navrhovateľ odporcovi
oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do dňa, kedy mu odporca umožní pokračovať práci. V
návrhu navrhovateľ uviedol, že u odporcu pracoval ako predajca vozidiel od 31.7.2013 do 15.8.2013.
Odporca doručil navrhovateľovi dňa 19.8.2013 skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Nejde
o platné skončenie pracovného pomeru, pretože skúšobná doba musí byť podľa § 45 ods. 3 Zákonníka

práce dojednaná písomne, a v prípade navrhovateľa písomne dohodnutá nebola. Navrhovateľ odporcovi
písomne oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.12.2013 žiadal návrh zamietnuť. Potvrdil, že navrhovateľ
bol prijatý do zamestnania u odporcu ako predajca vozidiel. Navrhovateľ dal odporcovi k dispozícii
občiansky preukaz , ďalšie osobné údaje, na základe ktorých odporca vypracoval pracovnú zmluvu,
prihlásil navrhovateľa do Sociálnej poisťovne. Navrhovateľ pracovnú zmluvu nepodpísal, pretože mal k
nej výhrady. Napriek tomu navrhovateľ pracoval pre odporcu od 31.7.2013 do 15.8.2013. Navrhovateľ
dňa 15.8.2013, kedy posledný raz prišiel do zamestnania sa vyjadril, že u odporcu nebude pracovať

a pracovnú zmluvu nepodpíše, čo ústne oznámil pánovi U. X., ktorý ho aj do zamestnania prijímal.
Navrhovateľ v uvedený deň o 13.00 hod pracovisko opustil a viac do práce neprišiel. Odporca akceptovalvôľu navrhovateľa, ktorého k 15.8.2013 odhlásil zo Sociálnej poisťovne. K ukončeniu pracovného
pomeru teda podľa názoru odporcu došlo konkludentnou dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Z
prejavov vôle je možné predpokladať, že k uzavretiu takejto dohody došlo, pretože navrhovateľ dňa

15.8.2013 opustil pracovisko s tým, že viac už do práce neprišiel a oznámil to pánovi X., ktorý ho odhlásil
zo Sociálnej poisťovne. Navrhovateľ už do zamestnania nikdy viac neprišiel. Z konkludentného konania
oboch účastníkov pracovného pomeru je možné vyvodiť ich súhlasný prejav vôle skončiť pracovný
pomer ku dňu 15.8.2013. Dňa 8.10.2013 odporca obdržal list od navrhovateľa, v ktorom mu oznámil,
že so skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní. Odporca považuje

správanie sa navrhovateľa za špekulatívne, pretože navrhovateľ najprv odmietol podpísať pracovnú
zmluvu, následne s odstupom viac ako jedného mesiaca chce, aby bol naďalej zamestnávaný podľa nej,
no z jeho správania vyplýva, že od 15.8.2013 nemal záujem pracovať u odporcu.

Vec bola prejednaná a rozhodnutá podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti štatutárneho orgánu
odporcu, s čím odporca súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov U. X., X. F., U. S., O. L. B.,

oboznámením zvukového záznamu zo dňa 16.8.2013, obrazového záznamu interiéru predajne Centrum
X. a.s., nižšie uvedených listín a zistil nasledovne:

V predloženom nepodpísanom návrhu pracovnej zmluvy, datovanom 31.7.2013, sú upravené náležitosti
pracovnej zmluvy, a to nástup navrhovateľa do práce 31.7.2013, druh práce - predajca vozidiel a
ostatné práce podľa potrieb zamestnávateľa, miesto výkonu práce v sídle odporcu, pracovný pomer na

dobu neurčitú so skúšobnou dobou do 21.10.2013, mzdové dojednanie malo byť upravené v dodatku
k pracovnej zmluve. V predloženom nepodpísanom návrhu dodatku k pracovnej zmluve s dátumom
31.7.2013 bol uvedený základný plat navrhovateľa v sume 350 Eur a právo navrhovateľa na prémie v
podobe podielu na zisku boli odstupňované podľa počtu predaných vozidiel.

Z elektronického výpisu z evidencie Sociálnej poisťovne bolo zistené, že navrhovateľ bol prihlásený

odporcom do Sociálnej poisťovne pre účely odvodov dňa 2.8.2013 s účinnosťou od 31.7.2013 a
odhlásený bol ku dňu 15.8.2013.

Z textu listu odporcu, vyhotoveného splnomocneným zástupcom U. X., adresovaného navrhovateľovi
zo dňa 16.8.2013 vyplýva, že ním odporca rozviazal pracovný pomer navrhovateľa v skúšobnej dobe
k 15.8.2013 podľa § 59 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru je

uvedené, že navrhovateľ sa rozhodol dňa 15.8.2013 naďalej už nepracovať pre odporcu, o 13.00 hod
odišiel z pracoviska na W. ulici č. XXX v S., posledný pracovný deň je 15.8.2013. Prevzatie skončenia
pracovného pomeru dňa 20.8.2013 potvrdil navrhovateľ svojím podpisom na doručenke.

Nedatovaným listom, ktorý vyhotovil navrhovateľ a adresoval ho odporcovi, oznámil navrhovateľ
odporcovi, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe považuje za neplatné a trvá na ďalšom

zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy. Z poštového podacieho lístka a potvrdenia pošty vyplýva, že
navrhovateľoznámenieodoslalodporcovidňa7.10.2013,atotobolodoručenéodporcovidňa8.10.2013.

Vo fotokópii knihy dochádzok u odporcu za obdobie od 29.7.2013 do 20.8.2013 sú vyznačené časy
príchodov a odchodov zamestnancov odporcu, pričom priezvisko navrhovateľa je uvádzané od 1.8.2013
do 15.8.2013, a to nie na ľavej strane v rade medzi ostatnými zamestnancami, ale výlučne na pravej

strane.

Zo spisu Inšpektorátu práce Trenčín P 414/2013 súd zistil, že Inšpektorát práce Trenčín na podnet
navrhovateľa vykonal u odporcu kontrolu vybraných ustanovení pracovnoprávnych predpisov a kontrolu
dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. V spise inšpektorátu práce sa nachádza generálna
plná moc udelená dňa 27.9.2005 predsedníčkou a členkou predstavenstva odporcu pre U. X. na

vykonávanie všetkých úkonov, ktoré v súvislosti so zastupovaním obchodnej spoločnosti treba vykonať.Obsahom spisu sú aj písomné pracovné zmluvy ostatných zamestnancov odporcu. Z výpisu z účtu
odporcu zo dňa 18.9.2013 vyplýva, že odporca vyplatil dňa 18.9.2013 navrhovateľovi mzdu za
odpracované dni. Vysvetlenie vo veci podal dňa 19.9.2013 U. X., ktorý uviedol, že od 31.7.2013

chodil navrhovateľ do zamestnania do prevádzky odporcu na W. ulici v S., pričom U. X. zistil, že
navrhovateľ predal jedno vozidlo s celkovou stratou 1.186 Eur a keď mu to U. X. vyčítal, navrhovateľ
mu povedal, že sa o tom s ním baviť nebude, že nie je zamestnancom odporcu, lebo nemá podpísanú
pracovnú zmluvu a ani ju nepodpíše. Po preskúmaní listín, vrátane rozviazania pracovného pomeru v
skúšobnej dobe zo dňa 16.8.2013, predložených zo strany odporcu, Inšpektorát práce Trenčín uzavrel,

že podnet navrhovateľa je neopodstatnený, nelegálne zamestnávanie nebolo zistené, pracovný pomer
bol s navrhovateľom skončený v skúšobnej dobe dňa 15.8.2013.

Navrhovateľ predložil súdu zvukový záznam z rozhovoru medzi ním a U. X., ktorý vyhotovil navrhovateľ
dňa 16.8.2013 v predajni I. X. a.s. v T. nad Q.. Z tohto zvukového záznamu je zrejmé, že navrhovateľ
prišiel za U. X., aby sa s ním dohodol, no U. X. navrhovateľovi oznámil, že sa nemá s ním, o čom
dohodnúť, pretože navrhovateľ bol odhlásený zo Sociálnej poisťovne, pričom navrhovateľ uviedol, že

sa obráti na inšpektorát práce.

Odporca zdokladoval kúpu a následný predaj vozidla A. Z. predložením nákupnej faktúry zo dňa
28.8.2012, príjemky č. 120083, karty vozidla č. 120136, zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa
8.8.2013, faktúry zo dňa 13.8.2013, na ktorej je ako servisný poradca uvedený zamestnanec odporcu
F., výdajky zo skladu - skladovej karty č. 130/12.

Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu. Uviedol, že dňa 30.07.2013 sa zúčastnil
výberového konania na pracovnú pozíciu predajca áut v prevádzke odporcu na Bratislavskej ulici v
S., kde s ním ústny pohovor vykonal pán U. X.. Vtedy si dojednali základné náležitosti pracovného
vzťahu, t.j. že navrhovateľ bude vykonávať prácu predajcu áut s miestom výkonu práce v prevádzke
odporcu v S. na W. ulici s nástupom do zamestnania dňa 31.7.2013 s tým, že pracovný pomer bude

dojednaný na dobu neurčitú so skúšobnou dobou na 3 mesiace. O mzdových podmienkach sa rozprávali
len všeobecne, mali byť presne vymedzené v pracovnej zmluve. Navrhovateľ pánovi X. prisľúbil, že mu
telefonicky oznámi, že či za týchto podmienok je ochotný vstúpiť do pracovného pomeru, avšak nemohol
sa mu dovolať ešte v ten deň a preto mu poslal sms správu, že s prijatím do zamestnania súhlasí.
Od 31.7.2013 chodil navrhovateľ do zamestnania každý pracovný deň ako aj striedavo niektoré soboty.

Pracovná doba bola od 8.00 do 17.00 hod. Náplňou práce navrhovateľa bola starostlivosť o zákazníkov
od telefonického kontaktu, elektronickej korešpondencie až po osobné stretnutia za účelom predaja
áut s tým, že navrhovateľ bol oprávnený podpisovať aj samotnú zmluvu o predaji auta. Pred týmto
zamestnaním bol už navrhovateľ zamestnaný v predajni vozidiel zn. A. a mal teda vedomosť o tom, aké
štandardy sa používajú pri predaji vozidiel a tieto aplikoval aj u odporcu pri výkone svojich pracovných

povinností. Pán X. dňa 31.7.2013 nedoniesol na pracovisko podľa ich dohody z predchádzajúceho dňa
písomne vypracovanú pracovnú zmluvu. Zakaždým keď bol pán X. na pobočke odporcu v Trenčíne sa
navrhovateľ dožadoval, aby mu predložil pracovnú zmluvu. Pán X. navrhovateľovi až asi 10-tého dňa od
nástupu do zamestnania predložil návrh pracovnej zmluvy, v ktorom boli dopísané niektoré ustanovenia
peromavysvetľovalmu,čobudeprenehoplatiťačonie.Predloženýnávrhpracovnejzmluvybolnejasný

v časti ustanovení o mzdových podmienkach, nebolo v ňom uvedené, či základný plat je vyjadrený
brutto alebo netto a pán X. rukou do dodatku k pracovnej zmluve dopísal, že v prípade navrhovateľa
sa bude podiel na zisku 10 % vzťahovať aj v prípade, že predá iba jeden kus vozidla. Navrhovateľ
nesúhlasil s predloženým návrhom dodatku k pracovnej zmluve. Ďalej navrhovateľ uviedol, že dňa
15.8.2013 po 13.00 hod prišiel pán X. do predajne na W. ulici v S., pričom najskôr oslovil pani F. ohľadne

motorového vozidla zn. A. qashqai , ktoré bolo na sklade cca 1,5 roka, a ktoré navrhovateľ predal, a to
po odsúhlasení jeho školiteľkou pani X. F.. Menovaná pána X. odkázala, že má ísť za navrhovateľom a
s ním si to vydiskutovať. Pán X. slovne navrhovateľa napadol, že predal motorové vozidlo so stratou, s
čím navrhovateľ nesúhlasil, pretože vozidlo predal s minimálnym ziskom a navrhovateľ chcel od neho,
aby mu konečne predložil pracovnú zmluvu so zapracovanými platovými a pracovnými podmienkami,

ktoré budú určené jednoznačne. Pán X. navrhovateľovi oznámil, že za takýchto podmienok nemá
záujem na tom, aby pre neho navrhovateľ ďalej pracoval. Navrhovateľ s tým nesúhlasil. Chcel u odporcu
naďalej pracovať. Pri rozhovore navrhovateľa s pánom X. nebol prítomný žiaden zo zamestnancov v
takej blízkosti, že by mohol počuť o čom sa porozprávali. Navrhovateľ to predpokladá vzhľadom k tomu,že predajňa je rozľahlá a najbližší zamestnanec stál od nich asi 5 až 6 metrov. Pán X. následne z
predajne odišiel. Navrhovateľ sa snažil telefonicky kontaktovať pána X. ohľadne jeho ďalšieho postupu
na pracovisku, avšak menovaný mu asi štyrikrát nezodvihol mobilný telefón a preto navrhovateľ z

prevádzky odišiel asi o 14.00 hod. Navrhovateľ žiadnym spôsobom neprejavil vôľu skončiť pracovný
pomer u odporcu. Nasledujúci deň 16.8.2013 navrhovateľ vyhľadal pána X. v predajni áut v T. nad
Q., kde mu osobne jasne povedal, že sa chce s odporcom dohodnúť, pracovať pre neho naďalej za
jasne stanovených podmienok. Pán X. navrhovateľovi povedal, že sa nemá s ním o čom dohodnúť,
pretože pracovný pomer mu bol zrušený a bol odhlásený zo strany odporcu zo sociálnej poisťovne.

Navrhovateľ prejavil nesúhlas s takýmto skončením pracovného pomeru a povedal pánovi X., že ak
nezmení svoje stanovisko, tak sa obráti na inšpektorát práce za účelom prešetrenia celej záležitosti. Pri
tomto rozhovore nebol nik iný prítomný. Bez vedomia Jozefa X. vyhotovil navrhovateľ zvukový záznam
z tohto rozhovoru. Dňa 16.8.2013 podal navrhovateľ podnet na inšpektorát práce. V podnete vytýkal
odporcovi, že porušil zákonník práce a že považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné. V
podnete navrhovateľ uviedol aj to, že zo strany odporcu dochádza k núteniu zamestnanca vykonávať

prácu počas práceneschopnosti iného zamestnanca. Navrhovateľ najprv uviedol, že mu bolo skončenie
pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany odporcu doručené dňa 19.8.2013, no po nahliadnutí na
origináldoručenky,potvrdil,žepodpisnanejjejehopodpisom,pričomzdoručenkyvyplýva,žeskončenie
pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené dňa 20.8.2013. Potom ako Inšpektorát práce Trenčín
doručil navrhovateľovi stanovisko, ktorým jeho podnet vyhodnotil ako neopodstatnený a bol odkázaný

obrátiť sa s pracovno-právnym nárokom na súd, zaslal navrhovateľ odporcovi písomné oznámenie zo
dňa 07.10.2013 o tom, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru, že ho považuje za neplatný a
že trvá, aby ho odporca ďalej zamestnával.

Svedok U. X., uviedol, že u odporcu nie je v pracovnom pomere, ale má od neho plnú moc na
vykonávanie právnych úkonov. Potvrdil, že s navrhovateľom vykonával v prevádzke odporcu v S. na

W. ulici pracovný pohovor. Bolo to deň predtým než mal nastúpiť do zamestnania. Svedok sa pýtal
navrhovateľa na jeho predchádzajúce zamestnanie v spoločnosti Y.-G. W.. Dohodol sa s navrhovateľom,
že bude prijatý u odporcu do zamestnania so skúšobnou dobou 3 mesiace s nástupom do práce
v nasledujúci deň. Pracovná náplň navrhovateľa bola dojednaná ako predajca vozidiel. Svedok s
navrhovateľom prebral aj mzdové podmienky v tom smere, že navrhovateľ bude dosahovať základnú

mzdu vo výške cca 350 eur v hrubom a zároveň mu bude vyplácaný podiel zo zisku z predaných
vozidiel. Dojednali si, že mu bude vyplatený podiel na zisku z predaja vozidla, z leasingovej zmluvy
pokiaľ je tam provízia za leasingovú zmluvu a taktiež že bude mať províziu za predaj doplnkov do
vozidiel, a v prípade že bude pri predaji dojednané povinné zmluvné poistenie a havarijné bude
navrhovateľovi vyplatený podiel za sprostredkovanie týchto poistných zmlúv. Navrhovateľ svedkovi

odovzdal občiansky preukaz a preukaz zdravotného poistenia, aby mohol byť prihlásený do sociálnej
poisťovne a zdravotnej poisťovne, čo vykonala externá pracovníčka odporcu. Svedok potvrdil, že poveril
pani F., aby s navrhovateľom prebrala štandardy, ktoré boli u predchádzajúceho zamestnávateľa a ktoré
sú u odporcu a aby navrhovateľovi vysvetlila rozdiely ak nejaké budú s tým, že navrhovateľ sa mal riadiť
štandardamiodporcuprivýkonesvojichpracovnýchpovinností.Pracovnúzmluvusvedoknavrhovateľovi

odovzdal v nasledujúci deň ráno. Navrhovateľ si nechal pracovnú zmluvu na naštudovanie. Svedok
povedal navrhovateľovi, že ak bude mať výhrady alebo pripomienky, má ich svedkovi poslať do T. nad Q..
Pôvodne na ústnom pohovore bolo dojednané, že navrhovateľ bude mať právo na vyplatenie podielu 4%
zo zisku z každej provízie. V tomto smere bol návrh zmluvy vypracovaný a navrhovateľovi predložený,
no navrhovateľovi sa zdal nízky podiel na predaji a preto dohodli právo navrhovateľa na vyplatenie

podielu z predaja odstupňovaným spôsobom podľa počtu predaných áut. Takto prepracovanú pracovnú
zmluvu svedok predložil mzdovej účtovníčke deň predtým ako svedok prišiel do prevádzky odporcu
v S. za navrhovateľom. Svedok prišiel za navrhovateľom, aby podpísal novú prepracovanú pracovnú
zmluvu obsahujúcu už podpis svedka, a predložil ju navrhovateľovi k nahliadnutiu. Navrhovateľ uviedol,
že túto zmluvu nepodpíše. Uviedol, že u odporcu končí, že už nebude pre odporcu pracovať. Deň

predtým svedka telefonicky kontaktovala pani F., zamestnankyňa odporcu, ktorá svedkovi oznámila, že
navrhovateľpredaljednovozidlopodcenu.Šloovozidlozn.A.Z.astratazpredajavozidlapredstavovala
okolo 1.000 eur. Navrhovateľ dal kupujúcemu zdarma niektoré doplnky do vozidla, v dôsledku čoho
ho predal so stratou. Svedok uviedol, že navrhovateľ predal vozidlo svojvoľne bez predchádzajúcej
konzultácie s pani F.. Keď svedok žiadal navrhovateľa o vysvetlenie, prečo predal auto pod cenu,

navrhovateľ uviedol, že svedkovi nič vysvetľovať nebude, že nie je zamestnancom odporcu, lebo nemá
podpísanú pracovnú zmluvu a že túto, ktorú mal svedok pri sebe v prepracovanej verzii podľa jehopožiadaviek, nepodpíše. Rozhovor svedka a navrhovateľa počula pani U. S., ktorá je vedúca prevádzky
odporcu v S.. Rozhovor bol vedený pri stole zamestnankyne pani X. F., ktorá ho tiež počula. Navrhovateľ
uviedol, že u odporcu končí, že odchádza, na čo aj opustil predajňu odporcu. V ten deň svedok nešiel za

navrhovateľom za účelom ukončenia pracovného pomeru, ale za účelom podpísania pracovnej zmluvy
a chcel, aby ju navrhovateľ podpísal. Svedok navrhovateľovi neuviedol, že by zamestnávateľ s ním
končil pracovný pomer. Navrhovateľ odišiel prvý z predajne a asi pol hodinu na dvore pred predajňou
telefonoval s niekým, asi s právnikom. Vyjadrenie navrhovateľa, že u odporcu končí bolo akceptované
zo strany odporcu takým spôsobom, že navrhovateľovi bolo zaslané rozviazanie pracovného pomeru

zo dňa 16.8.2013, ktoré podpísal svedok. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či sa ho v ten deň snažil
navrhovateľtelefonickykontaktovať.Uviedol,ženamobilnomtelefónemávždyvypnutézvonenie,denne
máva 500 hovorov a preto nevie, či mu skutočne navrhovateľ v ten deň volal. Svedok ďalej uviedol, že
nasledujúci deň ho navštívil navrhovateľ v T. nad Q. v predajni Q. I. X. a.s. T. nad Q. a povedal mu, že
či si uvedomuje, že zo strany odporcu bol porušený Zákonník práce, že navrhovateľ u odporcu pracoval
načierno. Navrhovateľ chcel od svedka finančné odškodnenie vo výške 2.000 eur, resp. 5.000 eur,

svedok mu dobre nerozumel, a to za to, aby svedka nedal na súd. Svedok povedal, že žiadne peniaze od
neho nedostane, že sa s ním nemá o čom baviť, a že mu zaslal poštou ukončenie pracovného pomeru.
Uvedený rozhovor počula predajkyňa pani O. L. B.. Potom ako navrhovateľ navštívil svedka v T. nad
Q., svedok už nebol v žiadnom kontakte s navrhovateľom. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa,
či si svedok myslí, že k ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu došlo dňa 15.8.2013

dohodou, svedok uviedol, že si nemyslí, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou. Podľa
názoru svedka pracovný pomer skončil oznámením navrhovateľa o skončení pracovného pomeru, a to
v ten deň, keď odišiel z pracoviska a svedkovi to ústne oznámil, čo svedok akceptoval tým, že vyhotovil
oznámenieoskončenípracovnéhopomeruazaslalhonavrhovateľovinajehoadresupoštou.Skončenie
pracovného pomeru navrhovateľa svedok označil ako skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe,

pretože doteraz všetci zamestnanci u odporcu mali dojednanú skúšobnú dobu 3 mesiace a navrhovateľ
od jeho prijatia do zamestnania odpracoval 15, resp. 16 dní, teda bol v skúšobnej dobe, a svedok nemal
naštudovaný dopodrobna zákonník práce.

Svedkyňa X. F. uviedla, že pozná osobne členku predstavenstva odporcu P. Q., rod. X., ktorá kedysi so
svedkyňou pracovala na prevádzke odporcu v S.. Svedkyňa pracovala na prevádzke aj v čase, keď tam

pracoval navrhovateľ cca dva týždne. Svedkyňa si spomenula, že niekedy v auguste 2013 prišiel pán X.
na prevádzku odporcu do S. za navrhovateľom preto, lebo sa ho chcel spýtať, prečo predal navrhovateľ
vozidloA.Z.červenejmetalízypodcenu,smínusovýmziskom.Svedkyňasinespomínala,akélistinymal
pán X. so sebou. Pán X. a navrhovateľ diskutovali o predaji vozidla pri stole svedkyne, kde boli všetky
doklady ohľadne predaja, takže svedkyňa celý rozhovor počula. Vznikol medzi nimi rozpor. Navrhovateľ

sa nahneval, svedkyňa počula ako pánovi X. povedal, že už pre odporcu nebude pracovať a odchádza
preč, dá vec preveriť právnikom, a odišiel z predajne ako prvý. Keď spolu riešili predaj predmetného
vozidla, navrhovateľ uvádzal, že má právo pracovať na mieste, a že nebola podpísaná nejaká zmluva,
alebo dohoda, presne si to svedkyňa nepamätala. Pri uvedenom rozhovore navrhovateľa s pánom X.
bola na predajni prítomná ešte JY., ktorá stála pri pokladni, ktorá sa nachádza pri stole svedkyne, cca 1

meter vzdialená. Keď prijali navrhovateľa do zamestnania, pán X. svedkyni povedal, aby navrhovateľa
usmerňovala,abyspolukomunikovali,abyvedel,kdesanachádzajúpotrebnélistinynavýkonpráce,aby
riadnezapadoldopracovnéhoprostredia.Svedkyňauviedla,ženavrhovateľnechcelodnejrady,boltotiž
skúsený predajca vozidiel. Keď navrhovateľ predával vozidlo, cenu vozidla konzultoval so svedkyňou
a svedkyňa navrhovateľovi na programe vypočítala maržu - zisk okolo 500 eur. Je možné, že faktúru

kupujúcemu vystavila svedkyňa pod svojím menom. V tom čase bola svedkyňa na predajni jedinou
predajkyňou a preto všetky faktúry boli robené pod jej menom. V ten deň, keď navrhovateľ odišiel po
rozhovore s pánom X. z predajne, navrhovateľ telefonoval svedkyni, pýtal sa, že či sa pán X. nachádza
na predajni. Ten tam však už nebol. Svedkyňa zatelefonovala pánovi X., a povedala mu, že navrhovateľ
sa s ním chce rozprávať.

Navrhovateľ na ním vyhotovenom pôdoryse predajne odporcu v S. /č.l. 86 spisu/ hviezdičkou označil
miestopristolenavrhovateľa,auviedol,ženatomtomiestestálpanX.počasrozhovorusnavrhovateľom
a že svedkyňa X. F. sedela za svojim stolom, tak ako je vyznačený na predloženom pôdoryse.Svedkyňa U. ktorá u odporcu pracuje asi 10 rokov, v súčasnej dobe ako vedúca prevádzky v S.,
uviedla, že niekedy v auguste 2013 prišiel pán X. na predajňu a už keď šiel okolo svedkyne smerom k
navrhovateľovi, pýtal sa navrhovateľa, prečo predal motorové vozidlo so stratou, pod cenu. Keď pán X.

vošiel do predajne, svedkyňa sa zamerala na neho, keďže bola vedúca predajne a zaujímalo ju, že čo sa
bude diať. Pán X. následne stál pri stole navrhovateľa. Rozhovor trval veľmi krátku chvíľu. Navrhovateľ
povedal niečo v tom zmysle, že ak sa pánovi X. nepáči predaj motorového vozidla, že môže navrhovateľ
odísť, na čo sa navrhovateľ zodvihol a odišiel z predajne, pred ktorou telefonoval. Svedkyňa aj ostatné
kolegyne zostali prekvapené z reakcie navrhovateľa, keď tento odišiel z predajne. Komunikácia medzi

navrhovateľom a pánom X. prebiehala v kľude, nekričali na seba a ako prvý odišiel navrhovateľ. O
chvíľu sa navrhovateľ vrátil do predajne pre svoje osobné veci a odišiel. Svedkyňa si nepamätala, že či
navrhovateľ hovoril pánovi X., že ho dá na súd. Počas rozhovoru navrhovateľa s pánom X. svedkyňa
od nich stála približne dva metre. Pán X. má výrazný hlas, svedkyňa ho teda zreteľne počula. Pokiaľ
by bola svedkyňa na mieste pána X. a udiali sa uvedené veci, tak správanie navrhovateľa by svedkyňa
vnímala ako prejav jeho vôle ukončiť pracovný pomer.

Na nákrese pôdorysu predajne odporcu v S. s grafickým vyobrazením rozmiestnenia stolov /č.l. 85
spisu/ , ktorý vyhotovil a predložil navrhovateľ svedkyňa perom vyznačila podľa nej skutočné rozloženie
pracovných stolov pána X., pani F. a miesto kde svedkyňa stála v čase, keď vošiel pán X., označila
hviezdičkou, pričom svedkyňa uviedla, že pani F. sedela za svojim stolom. Navrhovateľ uviedol, že
svedkyňa presnejšie nakreslila rozloženie stolov v predajni.

Svedkyňa O., ktorá je zamestnaná v spoločnosti I. X. a.s. T. nad Q. ako vedúca predajne Q., uviedla, že
na jej pracovisku je otvorený pracovný priestor bez steny. Sedia štyria pri sebe. Medzi stolmi sú priečky
asi v metrovej výške. Stôl svedkyne susedí so stolom pána X.. Stôl pána X. je vzdialený od svedkyne cca
pol metra. V ten deň, keď navrhovateľ prišiel na pracovisko za pánom X., si ho svedkyňa všimla. Pán X.
si vtedy pozeral nejaké papiere na stole a z ich rozhovoru svedkyňa zachytila, keď navrhovateľ rozprával

pánovi X., že či sa dohodnú. Podrobnosti rozhovoru nezachytila. Svedkyňa si nepamätala, ako dlho trval
ich rozhovor. Keď navrhovateľ z predajne odišiel, pán X. svedkyni povedal, že ho navrhovateľ vydieral,
chcel od neho peniaze ohľadne nejakej dohody. Svedkyni boli zo strany navrhovateľa predložené 4 ks
čiernobielych fotografií, na ktorých sa nachádza interiér a exteriér jej pracoviska. Uviedla, že na fotografii
A sa nachádza predajňa z bočnej strany a veľké dvere sa používajú na vydávanie vozidiel kupujúcim.

Na fotografii B sa nachádza predajňa z prednej časti a kde je hlavný vchod pod znakom škoda, kadiaľ
vošiel navrhovateľ na predajňu. Na fotografii C je odfotený pracovný stôl v predajni, no nejde o pracovný
stôl svedkyne.

Svedkyňa na č.l. 87 spisu nakreslila perom pôdorys predajne, zobrazila na ňom vchod, pracovné stoly
svoj a pána X. a hviezdičkou označila miesto, kde sa nachádzal navrhovateľ, keď sa rozprával s pánom

X..

Navrhovateľ k výpovedi svedkyne L. - B. uviedol, že počas rozhovoru navrhovateľa s pánom X. dňa
16.8.2013 v predajni I. X. a.s. v T. nad Q. nesedela svedkyňa v jeho blízkosti ako tvrdila, sedela na
druhej strane predajne.

Na obrazovom zázname na CD nosiči, ktorý predložil navrhovateľ je zobrazený interiér predajne I..

Navrhovateľ v písomných vyjadreniach zo dňa 9.6.2014, 9.9.2014, a v záverečnom vyjadrení zo
dňa 18.11.2014 uviedol, že predmetný pracovný pomer vznikol konkludentne. Navrhovateľ poprel,
žeby dňa 15.8.2013 U.i oznámil, že u odporcu nebude pracovať a že pracovnú zmluvu nepodpíše.
Dňa 15.8.2013 prišiel navrhovateľ do zamestnania ako predchádzajúce dni a plnil si svoje pracovné
povinnosti. O cca 13.00 hod prišiel U. X. na predajňu a vyčítal navrhovateľovi predaj vozidla

so stratou, s čím navrhovateľ nesúhlasil. Navrhovateľ žiadal od U. predložiť pracovnú zmluvu so
zapracovanými mzdovými podmienkami. U. X. mu povedal, že navrhovateľ naďalej nemusí u neho
pracovať. Navrhovateľ poprel, žeby došlo ku skončeniu pracovného pomeru konkludentnou dohodou
dňa 15.8.2013. Poukázal na to, že odporca pred inšpektorátom práce uviedol, že pracovný pomernavrhovateľa skončil v skúšobnej dobe, no v tomto súdnom konaní odporca zmenil svoju argumentáciu,
a to tak, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom mal skončiť dohodou účastníkov. K
súhlasnému prejavu vôle oboch strán o skončení pracovného pomeru a konkrétnom dni, ku ktorému

mal skončiť pracovný pomer, nikdy nedošlo, pretože navrhovateľ sa dňa 15.8.2013 opakovane snažil
telefonicky skontaktovať so svedkom U., čo potvrdila svedkyňa X., a dňa 16.8.2013 navrhovateľ osobne
vyhľadal JE. v predajni áut v DJ., kde mu oznámil, že chce pokračovať vo vykonávaní práce pre
odporcu, na čo reagoval riaditeľ odporcu JE. tak, že navrhovateľa odhlásil zo Sociálnej poisťovne a
zaslal mu rozviazanie pracovného pomeru v skúšobnej dobe k 15.8.2013. Navrhovateľ nesúhlasil s

týmto postupom odporcu, má za to, že boli porušené jeho práva zamestnanca. Navrhovateľ v pozícii
zamestnanca ako slabšej strany, ktorého právne postavenie sa snažil zákonodarca chrániť tým, že
zaviedol písomnú formu pri jednotlivých úkonoch týkajúcich sa vzniku, zmeny, a skončenia pracovného
pomeru, sa po opakovaných pokusoch o spojenie s U. a v snahe o záchranu svojej práce a keďže bol
presvedčený o nezákonnosti postupu odporcu obrátil na inšpektorát práce. Tvrdenie svedka U. o tom,
že navrhovateľ od neho žiadal odškodné, označil navrhovateľ za lživé, a nepreukázané. Navrhovateľ v

priebehu konania upustil od jeho návrhu na vykonanie výsluchu svedka Ing. I., ktorý vykonával inšpekciu
u odporcu.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že podľa ustanovenia § 60 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, ten sa skončí dohodnutým
dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne.

Podľa výpovede svedka U. X. pracovný pomer skončil oznámením navrhovateľa o skončení pracovného
pomeru, a to v ten deň, keď odišiel z pracoviska a mu to ústne oznámil, čo on akceptoval. To, že
navrhovateľ nechcel ďalej pracovať u odporcu a odišiel preč potvrdili aj ďalší dvaja svedkovia X. F. a U.
S.. Z výpovedí všetkých troch svedkov jednoznačne vyplýva, že po rozhovore s pánom X. navrhovateľ
ako prvý opustil pracovisko s tým, že z jeho správania bolo možné vyvodiť prejav vôle ukončiť pracovný

pomer. Dokonca ani samotný navrhovateľ nepopiera, že opustil pracovisko cca o 14.00 hod, pričom
pracovná doba bola do 17.00 hod. Podľa citovaného ustanovenia Zákonníka práce dohoda o skončení
pracovného pomeru sa musí uzatvoriť písomne. Písomná forma však nie je podmienkou jej platnosti.
Možno ju uzavrieť aj ústne alebo konkludentne, čo je aj tento prípad, avšak pri uzatvorení takejto dohody
musia byť splnené obe náležitosti a to súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovného pomeru a

deň jeho skončenia. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že zo strany navrhovateľa ako aj odporcu došlo
k súhlasnému prejavu vôle ukončiť pracovný pomer tým spôsobom, že navrhovateľ predčasne opustil
pracovisko, povedal, že ďalej už pre odporcu pracovať nebude, a odporca na druhej strane toto jeho
správanie akceptoval. Dňom skončenia pracovného pomeru je podľa názoru odporcu 15.8.2013. To že
odporca dodatočne zaslal navrhovateľovi list zo dňa 16.8.2013, ktorý nazval rozviazanie pracovného

pomeru v skúšobnej dobe, považuje odporca za právne irelevantné, nakoľko nasledoval až po ukončení
pracovného pomeru dohodou, avšak aj z jeho obsahu je zrejmé a potvrdzuje výpovede všetkých
svedkov, že navrhovateľ sám nemal záujem ďalej pracovať u odporcu. Na základe uvedeného má
odporca za to, že je tu existencia súhlasných prejavov vôle oboch strán skončiť pracovného pomeru ako
aj dohoda o dni jeho skončenia.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa
toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon

urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.Podľa § 15 Zákonníka práce Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán

alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny
úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa
neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ

povinný vydať zamestnancovi.

Podľa§45ods.1ZákonníkapráceVpracovnejzmluvemožnodohodnúťskúšobnúdobu,ktorájenajviac
tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena
štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho
zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

Podľa § 45 ods. 3 Zákonníka práce Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce Pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,

ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v §
63 ods. 1 písm. a) až c).

Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť
pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do

konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré
nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť
druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Podľa § 77 Zákonníka práce Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ vykonával od 31.7.2013 pre odporcu
ako zamestnávateľa prácu predajcu vozidiel v prevádzke odporcu na W. ulici v S., pričom tento pracovný
pomer medzi účastníkmi bol založený v zmysle § 42 ods. 1 Zákonníka práce na základe pracovnej

zmluvy. Hoci nebola dodržaná písomná forma pracovnej zmluvy, ustanovenia § 42 ods. 1 a § 17 ods. 2
Zákonníka práce výslovne neurčujú, že v takomto prípade by nedodržanie zákonnom predpísanej formy
malo za následok neplatnosť právneho úkonu. Navrhovateľ a odporca, za ktorého konal splnomocnený
zástupca U. X. si na pracovnom pohovore dňa 30.7.2013 v prevádzke odporcu na W. ulici v S. dojednali
základné náležitosti pracovnej zmluvy, a to deň nástupu do práce, miesto výkonu práce, druh práce,

mzdové podmienky. Z návrhu pracovnej zmluvy, dodatku k nej, výpovede svedka U. X. vyplynulo, že
základný plat navrhovateľa mal byť 350 Eur v hrubom a bude mať právo aj na podiel na zisku z predaja
vozidiel. Navrhovateľ potvrdil, že o mzdových podmienkach jednali vo všeobecnosti, v deň pohovoru
zaslal U. X. sms správu, že s prijatím do zamestnania súhlasí a do práce 31.7.2013 nastúpil a vykonával
dohodnutý druh práce až do 15.8.2013. Odporca pre účely odvodov nahlásil navrhovateľa do sociálnej
poisťovne dňa 2.8.2013 spätne k 31.7.2013 a navrhovateľovi prideľoval dohodnutý druh práce, a v

septembri 2013 mu vyplatil i mzdu zodpovedajúcu odpracovaným dňom. Z uvedených skutočností, ktoré
žiaden z účastníkov nespochybňoval, súd vyvodil, že medzi účastníkmi došlo k dohode o podstatných
náležitostiach pracovnej zmluvy, ktorá bola uzavretá platne. Navrhovateľ pracovnú zmluvu nepodpísal
z dôvodu, že mal výhrady k navrhovanému spôsobu určovania jeho podielu na zisku z predaja vozidiel.

V konaní bolo nesporne preukázané, že dňa 16.8.2013 vyhotovil odporca list označený ako rozviazanie

pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktorý adresoval navrhovateľovi, a z obsahu ktorého vyplýva,
že odporca ukončuje s navrhovateľom pracovný pomer v skúšobnej dobe k 15.8.2013 podľa § 59 ods.
1 písm. d/ Zákonníka práce, a to z dôvodu, že navrhovateľ sa rozhodol dňa 15.8.2013 naďalej už
nepracovať pre odporcu, o 13.00 hod odišiel z pracoviska na W. ulici č. XXX v S., pričom posledný
pracovný deň navrhovateľa je 15.8.2013. Z doručenky bolo preukázané, že navrhovateľ prevzal

skončenie pracovného pomeru dňa 20.8.2013. Pretože dojednanie o skúšobnej dobe sa nachádzalo v
návrhu pracovnej zmluvy, ktorý navrhovateľ nepodpísal a skúšobná doba nebola účastníkmi dojednaná
v písomnej forme, navrhovateľ napadol platnosť tohto skončenia pracovného pomeru. Podľa rozviazania
pracovného pomeru v skúšobnej dobe mal pracovný pomer navrhovateľa skončiť k 15.8.2013, a
navrhovateľ podal na súd návrh o určenie neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru dňa

9.10.2013, teda svoje právo uplatnil v zákonnej prekluzívnej 2 mesačnej lehote podľa § 77 Zákonníka
práce.

Odporca nesúhlasil s návrhom navrhovateľa, pretože podľa odporcu pracovný pomer účastníkov skončil
konkludentnou dohodou účastníkov o skončení pracovného pomeru ku dňu 15.8.2013. Súd poukazuje
na to, že ustanovenie § 60 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce stanovuje pre dohodu o skončení pracovného

pomeru písomnú formu, no toto ustanovenie nespája výslovne s nedodržaním tejto písomnej formy
následok neplatnosti tohto právneho úkonu. V zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce jedine výslovné
stanovenie neplatnosti právneho úkonu pre nedodržanie zákonom predpísanej formy by malo za
následok neplatnosť právneho úkonu. Pracovný pomer je teda možné skončiť platne dohodou uzavretou
ústnou formou, prípadne konkludentne. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny

úkon,ktorýmnazákladezhodnéhoprejavuvôlezamestnancaazamestnávateľadochádzakuskončeniu
pracovného pomeru k určitému dňu. Je potrebný návrh jedného z účastníkov adresovaný druhému a
jeho včasné a bezvýhradné prijatie druhým účastníkom. Pri zisťovaní obsahu prejavenej vôle, pri jej
výklade treba vychádzať z pravidiel stanovených v § 35 Občianskeho zákonníka. Bez ohľadu na to,
či prejav vôle bol uskutočnený výslovne /písomnou formou, ústne/ alebo mlčky, teda konkludentne,

pre to, aby správanie sa účastníkov vyvolalo následky, ktoré právne predpisy s určitým prejavom
vôle spájajú, zakaždým musí byť preukázaná danosť zhodnej vôle účastníkov vyvolať zamýšľané
právne následky, teda v tomto prípade privodiť zánik pracovnoprávneho vzťahu. V prípade výslovne
prejavenej vôle je jednoduchšie zistiť obsahovú stránku vôle. Ak však mala byť vôľa ukončiť pracovný
pomer k 15.8.2013 prejavená podľa tvrdenia odporcu mlčky - konkludentne, bolo povinnosťou odporcu

preukázať, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tak
zamestnanec ako aj zamestnávateľ mali vôľu, ktorej obsahom bolo ukončiť pracovný pomer k 15.8.2013.
Odporca vyvodzoval vôľu navrhovateľa ukončiť pracovný pomer predajcu vozidiel k 15.8.2013 z toho,
že navrhovateľ mal svedkovi U. X., splnomocnenému zástupcovi odporcu, na pracovisku dňa 15.8.2013
oznámiť, že pre odporcu ďalej pracovať nebude, navrhovateľ odmietol podpísať predložený návrh

pracovnej zmluvy, opustil pracovisko, a to podľa jeho vlastného vyjadrenia o cca 14.00 hod, hocipracovná doba bola do 17.00 hod, pričom do zamestnania už viac neprišiel. Svedok U. X. tento prejav
vôle navrhovateľa mal akceptovať, navrhovateľa odhlásil k 15.8.2013 zo Sociálnej poisťovne, čo vyplýva
z potvrdenia Sociálnej poisťovne. Uvedené tvrdenia odporcu potvrdil svedok U. X.. Navrhovateľ však

jednoznačne poprel, žeby akýmkoľvek spôsobom prejavil vôľu skončiť pracovný pomer. Uviedol, že U. X.
neoznámil, že nemá záujem ďalej pracovať pre odporcu. Navrhovateľ chcel pre odporcu ďalej pracovať,
dožadoval sa predloženia návrhu pracovnej zmluvy so zapracovanými platobnými podmienkami na
jej podpis. Skutočnosť, že U. X. v uvedený deň prišiel do predajne za navrhovateľom a chcel od
neho vedieť, prečo predal vozidlo A. Z. za cenu, ktorú považoval za stratovú, potvrdila svedkyňa X.

F., ktorej stôl bol vedľa stola navrhovateľa ako aj svedkyňa U. S., ktorá počula U. X., keď šiel okolo
nej smerom k navrhovateľovi, a už vtedy sa ho pýtal, prečo predal vozidlo pod cenu. Tieto svedkyne
uviedli, že navrhovateľ na výčitky svedka U. X. ohľadom predmetného predaja vozidla reagoval tak, že
sa zodvihol, vyšiel pred predajňu, kde chvíľu telefonoval, potom sa vrátil pre osobné veci a odišiel z
predajne.PokiaľideoprejavnavrhovateľapočasrozhovorusosvedkomU.X.užsvedkynenevypovedali
úplne zhodne. Kým svedkyňa U. S. uviedla, že navrhovateľ povedal niečo v zmysle, že ak sa ten

predaj pánovi X. nepáči, navrhovateľ môže odísť, a na to z predajne odišiel, svedkyňa X. F. uviedla,
že navrhovateľ sa nahneval, U. X. povedal, že pre odporcu už nebude pracovať a odchádza preč, a
odišiel z predajne. Ďalej sa výpovede svedkýň odlišovali aj v tom, že svedkyňa X. F. tvrdila rovnako ako
svedok Jozef X., že rozhovor medzi pánom X. a navrhovateľom prebehol pri stole svedkyne X. F., no
svedkyňa U. S. uviedla zhodne s tvrdením navrhovateľa, že výmena názorov prebehla pri pracovnom

stole navrhovateľa, pričom X. F. sedela za svojím stolom. Jednoznačne ustáliť to, kde presne v predajni
prebehol predmetný rozhovor by bolo možné záznamom z kamerového systému z predajne, ktorý súd
vyžiadal na návrh navrhovateľa od odporcu, no odporca záznam nepredložil, pretože podľa oznámenia
odporcu zo dňa 23.9.2014 záznam bol vymazaný, keď odporca záznamy archivuje maximálne jeden
mesiac. Vychádzajúc z predloženého pôdorysu predajne na č.l. 85 spisu, na ktorom svedkyňa U.

S., vedúca predajne na pojednávaní vyznačila perom správne umiestnenie stolov navrhovateľa a X.
F. a navrhovateľ potvrdil, že presnejšie nakreslila rozloženie stolov v predajni, súd mal za to, že či
už sa predmetný rozhovor uskutočnil pri stole navrhovateľa, ktorý je najkrajnejším, resp. za stolom
X. F., ktorý je medzi stolom navrhovateľa a stolom U. S., vzdialenosť svedkýň od miesta rozhovoru
nepresahovala 5 metrov, t.j. nebola taká, aby to znemožňovalo jednej a druhej svedkyni počuť rozhovor

navrhovateľa so svedkom U. X. , pričom účastníci ani žiaden zo svedkov netvrdili, žeby v predajni bol
v tom čase hluk, ktorý by zhoršil počuteľnosť hovoreného slova. Za situácie, keď svedkyne S. a F.
rozdielne popísali priebeh rozhovoru navrhovateľa so svedkom X. pokiaľ ide o miesto rozhovoru, a slov,
ktoré povedal navrhovateľ pred odchodom z predajne a keďže výpovede týchto svedkýň a svedka U.
X. sú v príkrom rozpore s tvrdeniami navrhovateľa a nezodpovedajú ostatným skutočnostiam , ktoré

vyplynuli z vykonaného dokazovania, najmä zo zvukového záznamu, súd výpovede týchto svedkov
vyhodnotil ako nie dostatočne hodnoverné v tom smere, aby bolo možné na základe nich bezpečne
ustáliť, že dňa 15.8.2013 sa účastníci dohodli na skončení pracovného pomeru k 15.8.2013. Svedkyňa
X. F. uviedla, že keď navrhovateľ riešil s U. X. predaj predmetného vozidla, navrhovateľ povedal, že má
právo pracovať na mieste, a že nebola podpísaná nejaká zmluva, čo potvrdzuje verziu navrhovateľa,

že počas rozhovoru sa domáhal predloženia návrhu pracovnej zmluvy na podpis a že mal záujem pre
odporcu pracovať. Skutočnosť, že navrhovateľ napokon po rozhovore s U. X. dňa 15.8.2013 opustil
pracovisko pred koncom pracovnej doby súd pripísal emočnému rozrušeniu v dôsledku výmeny názorov
s U. X., ktorý navrhovateľovi vyčítal predaj vozidla so stratou, s čím navrhovateľ nesúhlasil, a dotklo
sa ho to, keďže mal za sebou prax predajcu vozidiel, nechcel ohľadom predaja vozidiel ani rady od X.

F., ktorá bola poverená jeho zaučením. Aj svedkyne X. F. a U. S. potvrdili, že navrhovateľ sa pre tieto
výčitky z predajne odišiel. X. X. F. výslovne uviedla, že keď svedok U. X. vytýkal navrhovateľovi predaj
so stratou, navrhovateľ sa nahneval a opustil predajňu. Je potom evidentné, že konanie navrhovateľa
bolo skratové, pramenilo z predchádzajúcej konfrontácie s U. X. a pokiaľ aj navrhovateľ použil výrazy,
že v predajni pracovať už nebude, čo popiera, no uvádzali to prítomní svedkovia, a z predajne odišiel,

súd mal pochybnosti, že navrhovateľ týmto správaním prejavil vážnu vôľu ukončiť pracovný pomer.
Vzhľadom na okolnosti, ktoré bezprostredne predchádzali odchodu navrhovateľa z predajne nemohol
byť U. X. dobromyseľný v tom, že týmto správaním navrhovateľ prejavil skutočnú vôľu skončiť pracovný
pomer dňom 15.8.2013. Takýmto spôsobom zamestnanec svoju vôľu obvykle neprejavuje. U. X. musel
mať v danej situácii pochybnosti o tom, či správanie sa navrhovateľa skutočne smerovalo k rozviazaniu

pracovného pomeru. Bežná prax odporcu bola taká, že právne úkony ohľadom pracovného pomeru
zamestnancov boli vykonávané písomnou formou, čo je zrejmé z toho, že odporca chcel mať pracovnú
zmluvu od navrhovateľa podpísanú, zo spisu inšpektorátu práce vyplýva, že aj ostatní zamestnanci
odporcu mali uzavreté písomné pracovné zmluvy, a odporca napokon zaslal navrhovateľovi písomnérozviazanie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. U. X., konajúci za odporcu nemohol potom účinne
akceptovať vôľu, ktorá zo strany navrhovateľa dňa 15.8.2013 nebola prejavená riadne, v súlade so
zaužívanou praxou. Podľa vlastných slov svedka U. X. v ten deň svedok jednoznačne neoznámil

navrhovateľovi, že s ním zamestnávateľ ide skončiť pracovný pomer. Ak U. X. nenavrhol navrhovateľovi
skončenie pracovného pomeru ku dňu 15.8.2013, potom ani navrhovateľove správanie po rozhovore s
ním nemožno vyhodnotiť ako akceptáciu návrhu na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru.
Nebolo teda preukázané riadne zavŕšenie procesu uzatvárania dohody o skončení pracovného pomeru
ku konkrétnemu dňu. Navrhovateľ danosť jeho vôle ukončiť pracovný pomer popiera, a nezodpovedá

tomu ani jeho správanie bezprostredne po tom, ako odišiel z predajne. Navrhovateľ sa snažil v uvedený
deň, keď už odišiel z predajne, telefonicky skontaktovať s U. X., za účelom rozhovoru s U. X. volal
aj do predajne, čo potvrdila svedkyňa X. F.. Neobstojí argumentácia odporcu, ktorý vôľu navrhovateľa
skončiť pracovný pomer k 15.8.2013 dohodou odvíjal z toho, že navrhovateľ po uvedenom dni už na
pracovisko neprišiel. V tejto súvislosti totiž súd poukazuje na to, že zo zvukového záznamu ako aj
výpovede svedka U. X., O. L. B. bolo preukázané, že navrhovateľ nasledujúci deň 16.8.2013 vyhľadal

v T. nad Q. U. X., ktorý vykonával za odporcu právne úkony a prijímal navrhovateľa do zamestnania.
Zo zvukového záznamu nijako nevyplýva, žeby navrhovateľ pracovný pomer považoval za skončený
dohodou ku dňu 15.8.2013, pretože na zvukovom zázname je zachytený prejav navrhovateľa o tom, že
sa chce s U. X. dohodnúť. Uvedené nasvedčuje tvrdeniu navrhovateľa, že navrhovateľ dňa 16.8.2013
prišiel za U. X. s cieľom dohodnúť sa s odporcom na ďalšom postupe v jeho zamestnávaní. U. X.

však na stretnutí navrhovateľovi oznámil, že navrhovateľ bol odhlásený zamestnávateľom zo Sociálnej
poisťovne k 15.8.2013. Zo záznamu tohto rozhovoru teda možno vyvodiť jedine vôľu odporcu skončiť
pracovnýpomernavrhovateľa.Zvukovýzáznamsúdoboznámilnapojednávanípredsporovýmistranami
po udelení súhlasu U. X., keďže bol vyhotovený navrhovateľom bez jeho súhlasu a vedomia. U.
vyhotovenie záznamu súd zaslal aj odporcovi na jeho žiadosť. Odporca sa k zvukovému záznamu

nijako nevyjadril, nenamietal jeho obsah. Súd preto vychádzal z toho, že ide o záznam rozhovoru
navrhovateľa a svedka U. X.. Keďže týmto rozhovorom dňa 16.8.2013 odporca konajúci U. X. dal
najavo navrhovateľovi, že žiadna dohoda nie je možná, je logické, že navrhovateľ na pracovisko potom
už neprišiel, nedomáhal sa prideľovania dohodnutej práce u odporcu. Na ďalšom zamestnávaní však
navrhovateľ trval, čo potvrdzuje jeho písomné oznámenie zo dňa 7.10.2013 doručené odporcovi dňa

8.10.2013. Tvrdenia svedka U. X., že navrhovateľ, keď prišiel za ním 16.8.2013, chcel od neho finančné
odškodnenie navrhovateľ poprel, a takáto požiadavka zo strany navrhovateľa nie je zachytená ani na
zvukovom zázname. Svedkyňa O. L. B., ktorá mala byť pri rozhovore navrhovateľa so svedkom U.om
X. nepotvrdila, žeby počula navrhovateľa, ako žiada od svedka peniaze; svedkyňa uviedla, že Jozef X.
jej povedal, že navrhovateľ požadoval od U. X. peniaze ohľadne nejakej dohody. Pokiaľ skutočne malo

dôjsť dňa 15.8.2013 k dohode medzi navrhovateľom a odporcom o skončení pracovného pomeru, nebol
dôvod, aby odporca vyhotovil dňa 16.8.2013 rozviazanie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a zaslal
ho navrhovateľovi. Pred inšpektorátom práce odporca a ani U. X., ktorý osobne inšpektorovi práce
podával vysvetlenie ohľadom pracovného pomeru navrhovateľa vôbec nespomínali, žeby pracovný
pomer navrhovateľa skončil dohodou ku dňu 15.8.2013. Odporca na žiadosť inšpektorátu práce zaslal

uvedenému štátnemu orgánu písomné rozviazanie pracovného pomeru v skúšobnej dobe vyhotovené
dňa 16.8.2013, z ktorého inšpektorát vyvodil záver, že pracovný pomer navrhovateľa skončil v skúšobnej
dobe. Zo všetkých uvedených dôvodov, keď nebola bez pochýb preukázaná danosť zhodnej vôle oboch
účastníkov vyvolať zamýšľané právne následky, t.j. privodiť zánik pracovnoprávneho vzťahu dohodou k
15.8.2013, súd obranu odporcu o konkludentnom skončení pracovného pomeru navrhovateľa dohodou

ku dňu 15.8.2013 vyhodnotil ako nevierohodnú a nepreukázanú.

Z ustanovenia § 45 ods. 3 Zákonníka práce vyplýva, že skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne,
inak je neplatná. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dohoda o skúšobnej dobe nebola uzavretá
písomne,asúdnazákladevykonanéhodokazovanianemalbezpochýbpreukázané,žepracovnýpomer
navrhovateľa bol ukončený dohodou účastníkov dňa 15.8.2013, ako to tvrdil odporca. Keďže skúšobná

doba nebola podľa § 17 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 3 Zákonníka práce platne dojednaná, nebol odporca
oprávnený jednostranným právnym úkonom skončiť pracovný pomer navrhovateľa v skúšobnej dobe.
Neboli teda splnené zákonné podmienky pre skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom. Preto súd
určil, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je neplatné a pracovný pomer navrhovateľa
u odporcu trvá.Keďže nárok na náhradu mzdy predpokladá ďalšie dokazovanie, súd s použitím § 112 ods. 2 O. s. p.
vylúčil tento nárok na samostatné konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.