Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713011339
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713011339.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Miroslava Mazúcha a prísediacich Dušana

Laššáka a Jarmily Ďuranovej na hlavnom pojednávaní 03.12.2014 v Martine takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
B. T.Á., nar. XX.XX.XXXX E. C., trvale bytom X. T., G. Y. Č.. XXX/X,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 26.04.2011 v Martine uzatvoril ako predávajúci s G. B., L.. XX.XX.XXXX ako kupujúcim kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti a to jednoizbového bytu č. XX na šiestom
nadzemnom podlaží, vchodu č. XX nachádzajúcom sa v dome súpisné číslo XXXX v Martine na ulici C..
O.. Š. zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území C., pričom mu zamlčal a v zmluve neuviedol,
že na byt je záložné právo uzatvorené v prospech M. J. D., a.s. J. na základe zmluvy o poskytnutí
spotrebného M. Úveru zo dňa 26.04.2010 v prospech predávajúceho a neupozornil ho na to, že záložné
právo v prospech M. J. D., a.s. nevyplatí ihneď po obdržaní kúpnej ceny, pričom podľa doložených
dokladov dňa 10.11.2010 prevzal prostredníctvom sprostredkovateľa C. G., nar. XX.XX.XXXX sumu

6.000€akozálohu,dňa20.04.2011doplatokzálohyvovýške4.600€potvrdenýnacelkovúsumu10.600
€ príjmovým pokladničným dokladom a dňa 29.04.2011 prevodom na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedený v D., a.s. J. prevzal doplatok kúpnej ceny vo výške 20.900 €, avšak takto získané peniaze
nepoužil na vyrovnanie záložného práva M. J., ale tieto použil pre svoju potrebu, čím G. B., znemožnil
zavkladovanie jeho vlastníckeho práva na predmetnú nehnuteľnosti na D. T. E. C., čím mu svojím
konaním spôsobil celkovú škodu vo výške 31.500 €,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 1 za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody
obžalovanému podmienečne odkladá a zároveň určuje probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. obžalovanému ukladá podľa svojich síl a schopností nahradiť
poškodenému spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému G. B., nar.

XX.XX.XXXX E. C., trvale bytom C., A.. X. Č.. X/X škodu vo výške 31.500 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného G. B., nar. XX.XX.XXXX E. C., trvale bytom C., A.. X. Č.. X/X
so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryMartinpodal 08.07.2013obžalobunaB.T.preskutokprávneposúdený

ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe,
ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby prokurátora.

Obžalovaný a prokurátor na hlavnom pojednávaní neprejavili záujem o uzavretie dohody o vine a
treste. Obhajca obžalovaného po prednesení obžaloby uviedol, že jeho klient popiera spáchanie skutku,

pretože nedošlo k naplneniu objektívnej ani subjektívnej stránky trestného činu podvodu. Jeho klientovi
sa kladie za vinu, že znemožnil prevod, čo je však v rozpore s právom, pretože je možný aj prevod
zaťaženej nehnuteľnosti. Pri hodnotení veci je potrebné prihliadať na to, že obe strany boli povinné
pri uzatváraní zmluvy a prevode nehnuteľnosti zachovať potrebnú mieru opatrnosti. Splnomocnenkyňa
poškodeného k nároku na náhradu škody uviedla, že poškodený trvá na uplatnenom nároku na náhradu

škody voči obžalovanému tak, ako si ho už uplatnil v prípravnom konaní. Navrhla, aby súd pri uznaní
viny obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu v celkovej výške 37.500 €. Výška škody pozostáva
zo zaplatenej kúpnej ceny vo výške 31.500 € a čiastky 6.000 €, ktoré poškodený vynaložil na opravu
bytu, ktorý je stále vo vlastníctve obžalovaného.

Obžalovaný B. T. následne vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, zhodne ako v prípravnom konaní, vypovedal, že 26.04.2011
uzatvoril s G. B. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti, 1 - izbového bytu. Pri podpise
zmluvy bol aj C. G., B. bratranec, ktorý zabezpečoval celý obchod. Pri uzavretí zmluvy podpísal príjmový

doklad vystavený 20.04.2011 na sumu 10.600 €, ktorá mala slúžiť ako záloha na byt. Tieto peniaze však
reálne neprevzal, lebo už 10.11.2010 sumu 6.000 € prevzal C. G. s tým, že za rozdiel vo financiách mu
sľúbil urobiť kuchynskú linku. Uvedené doklady podpisovali iba formálne. Nevedel sa vyjadriť k tomu,
prečo v zmluve o prevode nehnuteľnosti nebolo uvedené vecné bremeno v prospech M. J.. Zmluvu totiž
pripravoval W.. S. N., od ktorého predmetný byt kúpil v roku 2010. Zmluvu o prevode nehnuteľnosti

nečítal, len ju podpísal. B. ju však čítal a neprejavil žiadne námietky. G. B. mu 29.04.2011 previedol
na jeho účet ďalšie finančné prostriedky vo výške 20.900 €, ktoré mali slúžiť ako doplatok za byt. Tieto
finančné prostriedky chcel použiť na zaplatenie úveru v M. J., ale G. ho presvedčil, že B. s vyplatením
jeho úveru počká. Na žiadosť G. peniaze z banky vybral, odovzdal mu ich, ale písomný doklad o tom
nemá. Podľa jeho vedomostí ich G. použil na stavbu svojho rodinného domu. B. sa s ním skontaktoval

a chcel riešiť vzniknutý problém, ktorý spočíval v tom, že katastrálny úrad nepreviedol vlastnícke právo.
G. mal problém vyriešiť do konca apríla 2012. Nakoľko bol presvedčený o tom, že ide o rodinnú vec a
že sa problém vyrieši, ďalej sa o to nestaral. Svoj úver sa však snažil do vyriešenia problému, podľa
svojich možností splácať a aj naďalej ho spláca. S C. G. chcel v roku 2010 rozbehnúť stavebnú firmu a
preto spísal kúpnu zmluvu na predmetný byt s jeho ujcom W.. S. N.N. a taktiež zmluvu o úvere s M. J.,

ktorá mu poskytla finančné prostriedky vo výške 19.419 €, ktoré použili s C. G. na rozvoj firmy D., s.r.o.
Úver stále spláca, je mu ľúto vzniknutého problému. B. nechcel nijako poškodiť. Momentálne ale nemá
finančné prostriedky na vyplatenie celého úveru M. J..
Na hlavnom pojednávaní doplnil svoju výpoveď tým, že vlastníkom predmetného bytu bol rok alebo dva.
Úver v M. J. si bral ihneď, ako bol byt na neho prepísaný. V čase, keď bol vlastníkom bytu, tak úver

splácal a úver taktiež spláca v súčasnosti. Zostatok úveru bol v apríli 2014 asi okolo 17-18.000 € a akby ho predčasne splatil, musel by zaplatiť zmluvnú pokutu 900 €. Úver je na 25 rokov. Mal vedomosť
o zriadení záložného práva k bytu v pospech M. J.. B. sa ho na to však nepýtal a nikdy sa s ním o
tom nerozprával. Pri podpise zmluvy sa však s B. rozprával a bol tam prítomný aj G.. Pred podpisom

zmluvy sa stretli v B. spoločnosti a od neho išli zmluvu podpisovať na mestský úrad. Prvú aj druhú
zmluvu o prevode nehnuteľnosti si pred podpisom prešiel, detailne ich však neštudoval. Z katastrálneho
úradu mu prišlo rozhodnutie, že prevod vlastníckeho práva nebol realizovaný, pretože je na byte ťarcha.
Preto to oznámil G. a ten povedal, že je s B. dohodnutý. B. ho kontaktoval prvýkrát v jeseni 2011 a
bol veľmi netrpezlivý. Dúfal, že celú situáciu vyrieši G.. Ten mu však nedvíhal telefóny. B. sľúbil, že

úver bude splácať, lebo peniaze z banky si zobral on a použil ich. Obžalovaný ďalej vypovedal, že v
súčasnosti byt využíva B., resp. jeho mama. Taktiež hradia poplatky. Pripustil, že podpisoval záložnú
zmluvu na uvedený byt a potom, ako uzatvoril kúpnu zmluvu s N., dostal rozhodnutie z katastra, že byt
je zavkladovaný. Pred podpisom kúpnej zmluvy s B. bol vytiahnutý nejaký list vlastníctva. B. zaslal na
jeho účet finančné prostriedky vo výške 20.900 €. Tieto peniaze však odovzdal G.. Doklad o tom nemal.
V tejto veci mal predstavu, že z tých peňazí, ktoré B. zaplatil ako kúpnu cenu, sa vyplatí úver v banke.

V tomto smere sa o tom s G. rozprávali. V banke sa bol informovať aj na predčasné splatenie úveru. V
prípade, že by úver prestal splácať, tak banka by byt predala.

Svedok G. B. na hlavnom pojednávaní, zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že s B. T. uzatvoril
zmluvu, ktorého predmetom bola kúpa 1 - izbového bytu. Zmluvu pripravil jeho ujec W.. S. N., ktorý

sa zaoberá predajom nehnuteľností. Z tohto dôvodu predpokladal, že zmluva bude pripravená v 100%
stave. Zmluvu prečítal a nemal k nej žiadne výhrady. V podmienkach zmluvy bolo uvedené, že byt
kupuje za 31.500 €, pričom najskôr vyplatí zálohu 10.600 € a neskôr zvyšnú sumu vo výške 20.900 €.
Bolo dohodnuté, že zvyšnú sumu má poukázať na účet obžalovaného T.Á. do 60 dní. Zálohu vyplatil T.
20.04.2011 a zvyšnú sumu poukázal do troch dní po podpise zmluvy, pretože sa mu podarilo vybaviť

hypotéku. O skutočnosti, že na predmetný byt je záložné právo zo strany M. J. sa dozvedel až na
základe rozhodnutia T. Ú. E. C.. S obžalovaným T. sa snažil riešiť vzniknutý problém a dostal od neho
prísľub, že sa to vyrieši. Sľub však nebol splnený a T. je stále vlastníkom bytu. Pokiaľ sa týka vyplatenia
finančnej hotovosti vo výške 6.000 € z 10.11.2010 uviedol, že to bola záloha za kupovaný byt, ktorá
bola vysporiadaná príjmovým pokladničným dokladom 20.04.2011, keď doplatil 4.600 €. Zálohu vyplatil

bratrancovi C. G., pretože si myslel, že byt je jeho, ale až pri odovzdaní financií zistil, že byt je T..
PeniazeajnapriektomudalC.G.,pretoževedel,žepripredajibytuvystupujúspolusobžalovaným,majú
spoločnú firmu a dobre sa poznajú. G. mu neskôr na vzniknutý problém povedal, že to nie je jeho vec.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že G. mu dal nejaký starý znalecký posudok, ale nevenoval mu
pozornosť. Kúpu bytu financoval zo svojich finančných prostriedkov, ktorými zaplatil zálohu a doplatil ju z

hypotekárneho úveru, pri ktorom zakladal byt svojej mamy (teda iný byt, ako kupovaný). Nad založením
kupovaného bytu neuvažoval, pretože jeho hodnota bola nedostatočná na poskytnutie potrebného
úveru. K článku 3 kúpnej zmluvy, kde je uvedené, že kupujúci berie na vedomie zriadenie záložného
práva v Č., a.s. vyplývajúce z hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcemu uviedol, že N. ho len
upozornil na to, že je zriadené záložné právo v prospech spoločenstva vlastníkov bytov. V tej dobe ešte

nebolo úplne jasné, z čoho bude kúpu bytu financovať a preto si zamýšľal zobrať úver v Č. J.. Preto
asi zostala v zmluve o tom zmienka. Tento úver si však nakoniec nezobral a za poskytnutý úver ručil
bytom svojej mamy. Predmetný byt si nepreveroval podľa listu vlastníctva, pretože sa spoliehal na to, že
prevod prebehne v poriadku a všetko zastreší pán N.. Pri podpise zmluvy bol T. aj G. a podpisy overovali
na Mestskom úrade v C.. Z katastra mu potom bolo doručené rozhodnutie, kde bol vklad zamietnutý. G.

a neskôr aj T. mu sľubovali, že sa všetko dá do poriadku. G. mu potom oznámil, že ukončil spoluprácu s
T. a že všetko je iba záležitosť T., aby si to s ním vyriešil. S G. sa skontaktoval ako s prvým, pretože to
bol jeho bratranec. Pri predaji však vystupovali spoločne a prezentovali, že je to ich spoločný byt. Preto
nepripisoval dôležitosť tomu, s kým to bude riešiť. V súčasnosti o predmetný byt neprebieha žiadne
civilno - právne konanie. Obžalovaný T. ho uviedol do omylu, pretože mu zatajil, že na predmetný byt

je záložné právo v prospech M. J.. Obžalovaný T. mu na to povedal, že o tejto skutočnosti nevedel.
Obžalovaný, G. ani N. mu nikdy nepovedali, že na byt je záložné právo v prospech M. J.. Pripustil, že
nebol dostatočne opatrný, lebo tam boli rodinné vzťahy a preto sa spoliehal, že všetko bude v poriadku.
Požadoval, aby príjem finančných prostriedkov podpísal T., pretože ten bol vlastníkom bytu. T. podpísal
kúpnu zmluvu, príjmový pokladničný doklad na 10.600 € mu T. podpísal ako vlastník bytu. T. prevzal

na svoj účet doplatok kúpnej ceny. S T.Á. sa stretol pri podpise kúpnej zmluvy. T. aj s G. mu hovorili
o tom, že majú aj iného kupca, ale že ak sa dohodnú, keďže je ich rodina, tak mu byt predajú. Podľa
jeho názoru sa G. ani T. nečudovali, keď im oznámil, že mu prišlo rozhodnutie z katastra, že je na byte
zapísané záložné právo a hovorili mu, že T. úver vyplatia z tých peňazí, ktoré im dal ako kúpnu cenu.T. mu potvrdil, že záložné právo vyplatí v príslušnej banke. Vylúčil, že by mal pred podpisom zmluvy
vedomosť o tom, že by na byte bolo záložné právo v prospech M. J..

Svedok W.. S. N. vypovedal rozdielne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Svedok v
prípravnom konaní vypovedal, že na žiadosť T. a B. vypracoval na deň 26.04.2011 zmluvu, ktorej
predmetom bol predaj 1 - izbového bytu. Zmluva obsahovala vecné bremeno, ťarchu v prospech
Spoločenstva vlastníkov bytov a Štátneho fondu. Na inú ťarchu si nespomínal. Nemal vedomosť o tom,
že na byt by mala byť ešte nejaká iná ťarcha. Predávajúci - obžalovaný B. T. aj jeho synovec C. G.

mu to zatajili. O uvedenej ťarche sa dozvedel až po podpise zmluvy. Viackrát telefonicky kontaktoval
T. aj G., aby vyplatili ťarchu a mohlo byť zrušené bremeno na byt v katastri. Dostal od nich prísľub,
ale neurobili tak. Ďalej vypovedal, že v minulosti bol vlastníkom predmetného bytu, ktorý predal T.
26.04.2010. Peniaze za predaj bytu mu boli vyplatené v hotovosti. Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy,
zriadení záložného práva a návrhu na vklad zo dňa 26.04.2010 vypovedal, že na týchto zmluvách a
listinách sú jeho podpisy. Ako vecné bremeno pri jednotlivých zmluvách považoval vyplatenie úveru z

M. J. a že to prechádza na nového vlastníka, t.j. Č. J., v ktorej B. vybavoval úver. Preto to takto zahrnul
aj do kúpnej zmluvy B.. Vtedy si to ale riadne neuvedomil a preto toto nezahrnul ani do bodu 7 kúpnej
zmluvy B.. Z jeho strany však nebol žiadny úmysel uvedenú skutočnosť B. zatajiť.
Na hlavnom pojednávaní 09.04.2014 vypovedal rozdielne. Myslel, že B. vedel o záložnom práve, lebo
sa s T. a G. dohadovali na podmienkach zmluvy. Nepočul však, že by sa rozprávali aj o záložnom práve.

G. mu sám hovoril, že keď prídu peniaze po podpise kúpnej zmluvy od B., tak vyplatí ťarchu na byt. Keď
to neurobil, tak sa s ním skontaktoval B. a požiadal ho, aby G. a T. posúril. Záložnú zmluvu v prospech
M. J. podpisoval sám. Bolo to asi ešte v čase, keď bol vlastníkom tohto bytu.
Prokurátor navrhol prečítať časť predchádzajúcej výpovede svedka, v ktorej vypovedal, že nemal
vedomosť o záložnom práve v prospech M. J. pred podpisom zmluvy, predávajúci mu to zatajil a o ťarche

na byt sa dozvedel až po podpise kúpnej zmluvy. K rozporom vo výpovediach vysvetlil, že o ťarche vedel
aj pred podpisom kúpnej zmluvy a myslí si, že o ťarche vedeli T. aj B.. Myslel si, že ako bratranci sú
dohodnutí, ťarcha sa vyplatí a nenastane žiadny problém. Z tohto dôvodu je prekvapený, že v súčasnosti
ťarcha nie je stále vyplatená. Do zmluvy uviedol ťarchy v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov a
Štátneho fondu rozvoja bývania, pretože tieto dve ťarchy sú štandardným obsahom každej zmluvy.

Znalecký posudok pri jeho predaji bol vypracovaný ešte predtým, ako ho previedol T.. Po predaji bytu
už sa nevypracovával žiadny znalecký posudok.

Svedok C. G. na hlavnom pojednávaní, zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že začiatkom
roka 2011 sa zúčastnil pri podpise zmluvy, ktorej predmetom bola kúpa 1 - izbového bytu. Byt predával

jeho spoločník B. T.B. a kupujúcim bol jeho bratranec G. B.. Pri podpise zmluvy vyplatil B. T. zálohu
vo výške 6.000 alebo 7.000 €. Pred podpisom zmluvy bratrancovi G. B. oznámil skutočnosť, že na
byte je ťarcha v prospech M. J.. Byt rok predtým kúpil spolu s T. za účelom prenájmu, avšak neskôr
potrebovali v spoločnej firme financie a preto byt predávali. Zvyšné finančné prostriedky za predmetný
byt boli pravdepodobne poukázané na účet B. T.. Mohli byť následne použité v spoločnej firme. Z akých

dôvodov obžalovaný T. nevyplatil svoj úver v M. J., viaznuci na byt, zo zaplatenej kúpnej ceny nevedel. V
súčasnosti má vedomosť iba o tom, že obžalovaný T. spláca úver a preto nehrozí exekučné konanie. Po
predloženídokladuoprevzatízálohyvovýške6.000€,ktorýmuvyplatilG.B.uviedol,žepravdepodobne
túto zálohu použili s B. T. do spoločnej firmy. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že na zvyšok finančných
prostriedkov od B. čakali 5 mesiacov. Mal vedomosť o tom, že úver viaznuci na byte vyplatený nebol.

Nevedel uviesť, z akého dôvodu v kúpno - predajnej zmluve medzi T. a B. nie je uvedené záložné právo v
prospech M. J.. Predloženie listu vlastníctva B. je len jeho domnienkou, nebol si istý, či B. list vlastníctva
predložili.

Podľa kúpnej zmluvy z 26.04.2010 (č.l. 88 spisu) sa stal obžalovaný B. T. vlastníkom 1 - izbového bytu

č. XX vo vchode č. XX nachádzajúcom sa v dome, súpisné číslo XXXX v C., na A.. C.. O.. Š. XX. Byt
kúpil od W.. S. N.N. za 24.896 €. Dňa 26.04.2010 uzavrel B. T. zmluvu s M. J., D. a.s. o úvere č. XXX/
XXXXXXSU na účelový spotrebný úver v sume 18.100 € na dobu 25 rokov, pričom zabezpečenie úveru
bolo záložným právom na predmetný byt, ktorý v tom čase bol ešte vo vlastníctve W.. S. N. (č.l. 92
spisu). Obžalovaný B. T. 26.04.2011 uzatvoril kúpnu zmluvu na predmetný byt s G. B. za 31.500 € (č.l. 59

spisu). V písomnom vyhotovení zmluvy nie je žiadna zmienka o tom, že by byt bol založený v prospech
M. J. pri M. hypoúvere poskytnutom rok predtým B. T.. Predloženými listinnými dokladmi obžalovaného
B. T. je preukázané, že obžalovaný od januára 2013 až do augusta 2014 riadne spláca hypotekárny
úver v prospech M. J..Podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, zločinu podvodu sa dopustí ten, kto na škodu
cudzieho majetku seba obohatí tým, že uvedie iného do omylu a spôsobí na cudzom majetku značnú
škodu.
Podstata podvodu podľa § 221 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľ uvedie inú osobu do
omylu,využijejejomyl,alebojejzatajípodstatnéskutočnosti.Tátoosobavdôsledkusvojhoomylu,alebo

nedostatku znalostí podstatných skutočností vykoná určitú majetkovú dispozíciu. Touto dispozíciou
vznikne na cudzom majetku škoda a zároveň sa tým páchateľ, alebo niekto iný obohatí. Omylom
rozumieme nezhodu, rozpor predstáv určitého človeka so skutočnosťou. Mýliaca sa osoba o rozhodnej
skutočnosti buď vôbec nevie, ale má o nej nesprávnu, či nedostatočnú predstavu. Omyl sa spravidla týka
toho, čo má oklamaný dostať. Páchateľ uvedie inú osobu do omylu aktívnym konaním, ktoré má povahu
určitejľsti,keďpáchateľpredstieraexistenciuurčitýchokolností,ktorésúvrozporesoskutočnýmstavom

veci. O využitie omylu ide v prípade, keď je omyl vyvolaný inými okolnosťami, než konaním páchateľa,
ktorý k omylu neprispel, ale páchateľ o omyle vie a preto ho zneužije. Zamlčanie podstatných skutočností
spočíva v opomenutí, keď páchateľ úmyselne neuvedie inému známe rozhodné okolnosti (napríklad
údaje o skutočných vlastnostiach predávanej veci), ktoré majú pre podvedenú osobu zásadný význam
v tom zmysle, že keby o nich vedela, neučinila by určitú majetkovú dispozíciu buď vôbec, alebo by ju

urobila podstatne odlišným spôsobom. Omyl inej osoby, alebo jej neznalosť podstatných skutočností sa
môže týkať aj takých skutočností, ktoré majú len nastať. Páchateľ trestného činu podvodu však musí o
omyle (neznalosti) iného vedieť už v dobe, keď dochádza k obohateniu páchateľa, alebo inej osoby.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne je nesporné, že došlo k prevodu bytu

a poškodený zaplatil 31.500 € obžalovanému, pričom byt nezískal do svojho vlastníctva. Na majetku
poškodeného tak preukázateľne vznikla škoda 31.500 €, o ktorú sa obžalovaný T., resp. jeho vtedajší
spoločník G., obohatili. Výsledkom celej majetkovej dispozície je, že obžalovaný T. je naďalej vlastníkom
bytu a zároveň prevzal 31.500 € a naopak poškodený nie je ani vlastníkom bytu a prišiel o 31.500 €.
Poškodený B. vykonal majetkovú dispozíciu v omyle a s neznalosťou podstatných skutočností, pretože

pri podpise zmluvy nevedel o tom, že na byte viazne záložné právo v prospech M. J., ktoré bolo zriadené
na základe zmluvy o M. hypoúvere z 26.04.2010 (rok predtým), na základe ktorej obžalovaný B. T.
získal úver 18.100 €, ktorý sa zaviazal splácať mesačnými splátkami 30 rokov. Vykonaným dokazovaním
je preukázané, že obžalovaný B. T. mal o tomto záložnom práve vedomosť v čase prevodu bytu na
B., pretože 26.04.2010 podpísal kúpnu zmluvu, kde vzal na vedomosť zriadenie záložného práva v

prospech M. J. vyplývajúceho z hypotekárneho úveru, ktorý mu bol poskytnutý (č.l. 89 spisu), zmluvu
o M. hypoúvere, ktorá obsahovala zabezpečenie úveru záložným právom na predmetný 1 - izbový byt
(č.l. 72 spisu). Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že úver v M. J. od jeho poskytnutia
doposiaľ riadne spláca. Na druhej strane vykonaným dokazovaním je preukázané, že poškodený B.
v čase prevodu bytu nemal vedomosť o tomto záložnom práve viaznucom na byte v prospech M.

J.. Najpodstatnejším dôkazom vedúcim k tomuto záveru je obsah kúpnej zmluvy z 26.04.2011 medzi
obžalovaným a poškodeným, kde už záložné právo v prospech M. J. nie je uvedené (č.l. 59 - 62 spisu).
Porovnaním dvoch kúpnych zmlúv z 26.04.2010 a 26.04.2011 (č.l. 59 - 62 a 88-90 spisu, prvá prevod
N. - T., druhá prevod T. - B.) je úplne evidentné, že ide o totožné zmluvy po obsahovej stránke, s
výnimkou záložného práva v prospech M. J., ktoré sa už predmetnej kúpnej zmluve z 26.04.2011 medzi

T. a B. nenachádza. Poškodený v celom priebehu trestného konania zhodne vypovedal, že o záložnom
práve v prospech M. J. nevedel a obžalovaný T., G. ani N. ho o tomto záložnom práve viaznucom
na byt, ako aj o tom, že T. platí 30 - ročný úver, neinformovali. S výpoveďou poškodeného je zhodná
výpoveď W.. S. N. z prípravného konania, ktorý vypovedal, že túto kúpnu zmluvu vypracovával a použil
predchádzajúcu zmluvu, v ktorej prepísal iba údaje. O ťarche na byt sa dozvedel až po podpise zmluvy.

Vec si riadne nepreveril na katastrálnom úrade, pretože byt sa predával v rámci rodiny. V písomnom
vyhotovení kúpnej zmluvy nie je uvedené, že na byt je záložné právo v M. J.. Zhodnotením týchto
dôkazov mal súd preukázané, že poškodený B. pri kúpe bytu naozaj nemal vedomosť o založení bytu,
teda nemal poznatky o podstatných náležitostiach predávanej nehnuteľnej veci a je nepochybné, že ak
by takúto vedomosť mal, tak by zmluvu neuzatvoril. Na druhej strane je preukázané, že obžalovaný T.

mal vedomosť o záložnom práve, úver mu bol totiž poskytnutý už rok predtým a banke úver odvtedy
spláca mesačnými splátkami. Obžalovaný T.Á. naviac potom, ako mu poškodený previedol na bankový
účet finančné prostriedky a tým zaplatil celú dohodnutú kúpnu cenu, nepoužil ich na splatenie svojhoúveru, aby tak byt odbremenil, ale ich v hotovosti z bankového účtu vybral a použil na bližšie nezistené
účely.

Obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že poškodený mal vedomosť o záložnom práve pred
podpisom zmluvy a ak tvrdí, že túto vedomosť nemal, tak nekonal s potrebnou mierou opatrnosti, je
vyvrátená vyššie uvedenými dôkazmi - výpoveďou B., svedka N. z prípravného konania a obsahom
kúpnej zmluvy. K tomu treba uviesť, že obžalovaný mal, ako to už vyplýva z hodnotenia vykonaných
dôkazov, vedomosť o záložnom práve na prevádzanú nehnuteľnosť. Z tohto dôvodu mal zákonnú

povinnosť upozorniť kupujúceho G. B. na jej právne vady (§ 596 Občianskeho zákonníka) a keďže
išlo o prevod nehnuteľnosti, ktorý musí byť v písomnej forme, mal zákonnú povinnosť uviesť v kúpnej
zmluve záložné právo, vyplývajúce z jeho úveru, viaznuce na prevádzanej nehnuteľnosti v prospech
M. J.. Obžalovaný si túto zákonnú povinnosť nepochybne nesplnil, keď v čl. II zmluvy uviedol, že na
predmetnú nehnuteľnosť viaznu iba ťarchy - záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov, na
zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu i

bytu a záložné právo pre štátny fond rozvoja bývania. Záložné právo v prospech M. J. neuviedol (č. l. 61
spisu). Z dôvodu nesplnenia zákonnej povinnosti obžalovaným kataster konanie 27. 05. 2011 prerušil
a rozhodnutie doručil obžalovanému (č. l. 67 - 69 spisu), hoci kupujúci B. zaplatil celú kúpnu cenu už
mesiac predtým 29. 04. 2011 (č. l. 65 spisu) na účet obžalovaného. Obžalovaný ani napriek tomu úver
M. J. nezaplatil, ale finančné prostriedky z účtu vybral a použil na iné účely. Uvedeným konaním potvrdil

svoj úmysel poškodenému previesť nehnuteľnosť aj s právnou vadou (záložným právom), bez toho,
aby kupujúceho na ňu upozornil, naopak zatajil ju. Na druhej strane poškodený nemal žiadnu zákonnú
povinnosť ako súkromná osoba si tieto skutočnosti preverovať. Obžalovaný využil práve príbuzenský
pomer (B. - G.) a z neho vyplývajúcu dôveru poškodeného k nemu ako spoločníkovi G. v podnikaní, že
tento vo viere v jeho dobré a čestné úmysly zmluvu podpísal a previedol mu na účet finančné prostriedky

v celej výške ešte predtým, ako došlo k rozhodnutiu o vklade. Poškodený tak konal aj z toho dôvodu,
že zmluvu pripravoval N., ktorý mal mať skúsenosti a prax s prevodmi nehnuteľností. Obžalovaný
sa nemôže zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti tým, že bude poškodenému vyčítať nezabezpečenie
predmetného listu vlastníctva. Poškodený to neurobil, lebo nemal skúsenosti s predajom bytu a zároveň
dôveroval obžalovanému, ako spoločníkovi v podnikaní svojho bratranca a odbornosti N..

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal najmä z ustanovení § 34, 36, 37, 38 Trestného
zákona.Súdprihliadolnajednupoľahčujúcuokolnosť,keďžeobžalovanýdoposiaľžilriadnymspôsobom
života (§ 36 písm. j/ Trestného zákona). Súd priťažujúce okolnosti nezistil. Z týchto dôvodov súd
obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú

dobu a určením probačného dohľadu vo výmere 15 mesiacov a zároveň povinnosť, aby podľa svojich síl
a schopností nahradil poškodenému spôsobenú škodu. Súd zvolil podmienečný trest odňatia slobody
z toho dôvodu, aby obžalovaný v rámci plynutia skúšobnej doby a probačného dohľadu nahradil
poškodenému spôsobenú škodu, prípadne aby nehnuteľnosť odbremenil od záložného práva na nej
viažucom, či už vyplatením úveru M. J., alebo iným spôsobom tak, aby po vzájomnej dohode mohol byt

naozaj prevedený do vlastníctva poškodeného.

Súd zároveň obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 31.500 €, ktorá
pozostáva z výšky prevedených finančných prostriedkov poškodeným obžalovanému a o ktorú sa
obžalovaný na úkor poškodeného obohatil. Súd nemal preukázané najmä listinnými dôkazmi výšku

finančných prostriedkov, ktoré mal poškodený do bytu investovať, dokazovanie v tomto smere by bolo
nad rámec potrieb trestného konania a preto so zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného G. B.
odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom

súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný
účinok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.