Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 30P/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114200556
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Rybárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114200556.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého

P. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, I. H., Ž., trvale bydliskom L. XXX, t.č. K., B. X,
štátnej občianky Slovenskej republiky a otca, B. H., Z., bydliskom L. XXX, štátneho občana Slovenskej
republiky o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti a návrhu matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému P. sa z a m i e t a .

Návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému P. sa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec dieťaťa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.01.2014 žiadal, aby súd znížil jeho
vyživovaciu povinnosť k maloletému P. z doterajšej sumy 100 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne.
V návrhu uviedol, že v snahe doplatiť na výživnom nedoplatok vycestoval za prácou mimo územia SR,
kde mal mať relatívne slušný zárobok. Zo strany zamestnávateľa nebola dodržaná dohoda a vyplatená
finančná mzda, čím mu vznikli ďalšie nemalé problémy. Je rozvedený a žije sám v 2-izbovom byte,

ktorý má s matkou dieťaťa v BSM a ktoré nie je ešte po rozvode ich manželstva vyporiadané. Neplatí
náklady na bývanie, ani za elektrinu, ktoré by mal platiť spolu vo výške 150 Eur mesačne. Mal by splácať
hypotekárny úver, ktorý si vzal spolu s matkou maloletého P. vo výške 1.600.000 Sk s mesačnými
splátkami 300 Eur na kúpu bytu, v ktorom teraz býva. Vedené sú proti nemu exekúcie pre neplatenie
zdravotného a sociálneho poistenia a opakovane má exekúcie pre nedoplatky na výživnom. Z dôvodu
hroziaceho trestného stíhania zaplatil dlh na výživnom maloletému P., ktorému v súčasnosti na výživnom
dlhuje sumu 120 Eur. V zdravotnej poisťovni má dlh 1.200 Eur a v sociálnej poisťovni má dlh 1.200 Eur.

Z dôvodu výkonu exekúcie má ďalší dlh asi 1.000 Eur. V súčasnosti nemá žiadny príjem a preto nemôže
platiť náklady na bývanie, energie, hypotekárny úver a výživné. Dňa 28.03.2014 prerušil živnostenské
podnikanie na dobu 6 mesiacov. Do 28.09.2014, kedy sa mu uplynutím doby obnovilo živnostenské
podnikanie bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR v Trenčíne. Domnieval sa,
že v tejto oblasti podnikania sa situácia zlepšila. Stále si však nenašiel žiadnu prácu, a preto dňa
06.11.2014 živnostenské podnikanie celkom zrušil. Otec potvrdil, že má stredoškolské vzdelanie, Q. Q.
v L. Z. V.. V stavebnej oblasti sa snažil podnikať už od roku 2011. Podnikal na Slovensku, v Taliansku

aj vo Francúzsku. Ovláda anglický jazyk a z toho dôvodu sa pokúšal podnikať aj mimo Slovenska. V
súčasnosti nepoberá žiadne štátne dávky a práve v tomto čase sa ide zapísať do evidencie uchádzačov
o zamestnanie ÚPSVaR Trenčín. V čase, keď mal pozastavené živnostenské podnikanie, nebol riadne
zamestnaný a pracoval brigádne kde sa dalo, zvyčajne na stavbe, kde bol zavolaný s príjmom okolo120, max. 220 Eur mesačne. Takýto príjem mal iba preto, lebo pracoval u ľudí, ktorým dlhoval peniaze
a tí si pri výplate mzdy odpočítali dlh, ktorý u nich mal. Brigádne by takto mohol zarobiť mesačne asi
400 Eur. Z uvedených dôvodov preto označil zníženie výživného pre maloletého P. ako jedinú možnosť

riešiť vzniknutú situáciu.

Matka dieťaťa s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila a vo svojom písomnom podaní zo
dňa 19.08.2014 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca pre maloletého P. z doterajšej sumy
výživného 100 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne. Uviedla, že maloletý P. sa stal žiakom 1.

ročníka ZŠ, s čím jej vznikli zvýšené bežné náklady a náklady spojené s povinnou školskou dochádzkou.
Je rozvedená a spolu s maloletým P. a jej priateľom býva v 2-izbovom byte, ktorý je vlastníctvom
jej priateľa. Náklady na bývanie platí jej priateľ. Sama zabezpečuje pre domácnosť stravu, s čím sú
výdavky asi 200 Eur mesačne. Dlhy ani pôžičky nemá žiadne. Ďalšie výdavky má osobné a s potrebami
maloletého P., ktorý má X,X roka a je žiakom 1. ročníka ZŠ. Je zdravý a výdavky s ním má primerané
jeho veku a potrebám. Matka pracuje ako SZČO, prevádzkuje I. A., s príjmom asi 400 Eur mesačne.

Matka poukázala, že otec súdom stanovené výživné neplatil ani riadne, ani včas. Nepomohla ani cesta
exekúcie, na ktorú otca upozorňovala s tým, že keď nebude platiť maloletému výživné, bude musieť
na neho podať trestné oznámenie. Na to jej otec odpovedal, aby trestné oznámenie podala. Matka
preto trestné oznámenie za neplatenie výživného na otca podala a následne otec výživné, ktoré bolo
zmeškané vo výške asi 1.105 Eur uhradil. V súčasnosti otec dlhuje na výživnom sumu 120 Eur. Matka

trvala na zvýšení výživného s poukazom na zmenu v pomeroch na strane maloletého P. a žiadala, aby
súd jej návrhu vyhovel.

Kolízny opatrovník uviedol, že na strane maloletého došlo ku zmene v pomeroch a to k výraznej, preto
nemôže súhlasiť so znížením výživného. Naopak, je daný dôvod na zvýšenie výživného s prihliadnutím

na skutočnosť, že maloletý P. sa stal žiakom 1. ročníka ZŠ a preto kolízny opatrovník odporučil zvýšiť
výživné zo strany otca aspoň o 20 Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu matkou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil obsah tunajšieho spisu, sp. zn.
30P/7/2014, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni, výpisy zo Živnostenského registra rodičov

dieťaťa, správu ÚPSVaR Trenčín o vyplácaných dávkach, správu Daňového úradu Trenčín a daňové
priznanie k dani z príjmov FO otca za rok 2013, daňové priznanie k dani z príjmov FO matky za rok 2013,
rozsudok tun. súdu, č.k. 30P/291/2011-39, zo dňa 22.03.2012 a zistil nasledovný skutkový stav.

Maloletý P. sa narodil z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu

č.k. 19C/25/2011-61 zo dňa 16.16.2011. Naposledy bolo o výške výživného rozhodnuté rozsudkom tun.
súdu, č.k. 30P/291/2011-39, zo dňa 22.03.2012, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe
ktorej sa otec zaviazal platiť mal. P. výživné sumou 100 Eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že matka pracovala od 15.03.2012 ako SZČO v odevnej výrobe. Do 15.03.2012 bola vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Pol roka poberala dávku v nezamestnanosti,

neskôr poberala dávky v hmotnej núdzi cca 120-124 Eur mesačne a prídavok na jedno dieťa. Otec
dieťaťa pracoval ako X. V. do 12/2010. Po skončení jeho pôsobenia v X. T. bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, na dávky v nezamestnanosti však nemal nárok, nakoľko
poberal výsluhový dôchodok. Nepravidelne si privyrábal brigádnym spôsobom v zahraničí. V tom čase
mal možnosť získať pracovné miesto v zahraničných H.C. I. vo G., na čo potreboval súhlas prezidenta,

na ktorý práve v čase rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného čakal. Maloletý P. mal 4
roky a navštevoval materskú školu. Matka mala s jeho potrebami výdavky bežné, primerané jeho veku.
Obaja rodičia okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemajú.

V súčasnosti má maloletý P. X,X roka a je žiakom 1. ročníka ZŠ. Je zdravý a matka má s ním výdavky

bežné, primerané jeho veku a potrebám. Matka dieťaťa pracuje ako SZČO v odevnej výrobe. V roku
2013 mala príjem 2.989,01 Eur, výdavky 871,84 Eur a základ dane 2.117,17 Eur plus daňový bonus.
Otecdieťaťaživnostenskypodnikalvstavebnejčinnostiaždo28.03.2014,kedyživnostensképodnikanie
prerušil na dobu 6 mesiacov. V roku 2013 mal príjem z podnikania vo výške 4.172 Eur, výdavky 1.668,80
Eur a základ dane 2.503,20 Eur. Živnostenské podnikanie mal prerušené až do 28.09.2014 a v tom

čase bol vedený v zozname uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR v Trenčíne. Dňa 28.09.2014 sa
mu uplynutím lehoty obnovilo živnostenské podnikanie, ale ako otec uviedol, nemal žiadnu prácu a dňa
06.11.2014 preto živnostenské podnikanie celkom zrušil. Otec potvrdil, že je zdravý, má stredoškolské
vzdelanie, Q. Q. v L. Z. V.. V stavebnej oblasti sa snažil podnikať od začiatku roku 2011, kedy prestalpracovať v T. Q. a nedostal súhlas prezidenta SR na účasť v H. I. G.. Podnikal na Slovensku, v Taliansku
aj vo Francúzsku. Pre neuhradené faktúry od zahraničných zákazníkov podnikanie v stavebnej oblasti
najskôr prerušil. Až do obnovenia živnostenského podnikania pracoval brigádne s príjmom okolo 400

Eur mesačne. Príjmy, ktoré však takýmto spôsobom získal, použil na úhradu svojich dlhov. V novembri
2014 živnostenské podnikanie zrušil. V súčasnosti je nezamestnaný a podľa vyjadrenia otca sa mal ísť
zapísať do zoznamu uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR Trenčín. Nemá žiaden príjem a nepoberá ani
štátne dávky.

Podľa§62ods.1,2,4a5Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere

sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov, alebo

detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov.

V danej veci mal súd za preukázané, že návrh otca na zníženie výživného pre maloletého P. nebol
podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania o určení výšky výživného v marci 2012 uplynuli viac ako
dva roky. Maloletý P. mal v tom čase 4 roky a navštevoval materskú školu. V súčasnosti má maloletý

Jakub X,X roka a stal sa žiakom 1. ročníka základnej školy. Na strane maloletého P. tak došlo k výraznej
zmene v pomeroch, výdavky s jeho potrebami prirodzeným spôsobom vzrástli a sú dané dôvody pre
zvýšenie výživného. Pri poslednom rozhodovaní o výške výživného matka práve (15.03.2012) začala
podnikať v odevnej výrobe a jej príjem nebol zistený. Do začatia podnikania poberala dávky a príspevky
v hmotnej núdzi cca 120-124 Eur mesačne a prídavok na jedno dieťa. V súčasnosti má príjem z

podnikania. V roku 2013 mala z podnikania príjem 2.989,01 Eur, výdavky 871,84 Eur a základ dane
2.117,17 Eur, plus daňový bonus a ako sama uviedla jej čistý príjem je cca 400 Eur mesačne. Príjem
matky sa tak od posledného rozhodovania o výške výživného zvýšil o cca 275 Eur mesačne. Otec
dieťaťa bol pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie na úrade práce, bez nároku na dávky v nezamestnanosti, nakoľko poberal výsluhový

dôchodok. Nepravidelne si privyrábal brigádnym spôsobom v zahraničí. Očakával súhlas prezidenta
Slovenskej republiky s jeho prácou v I. H. I. vo G.. V roku 2013 mal príjem z podnikania vo výške 4.172
Eur, výdavky 1.668,80 Eur a základ dane 2.503,20 Eur. Živnostenské podnikanie zrušil 06.11.2014 z
dôvodu, že nie je práca a v súčasnosti má príjem z brigádnej práce, vo výške cca 400 Eur mesačne.
V konaní tak bolo preukázané, že otec dieťaťa pracuje, teraz brigádnym spôsobom, s príjmom cca

400 Eur mesačne na Slovensku. Oproti obdobiu, kedy pri poslednom rozhodovaní o výške výživného
pracoval tiež brigádne, ale v zahraničí a svoj príjem z tejto činnosti nepreukázal, je zrejmé, že príjem otca
sa zrejme znížil aj keď preukázanie konkrétnej sumy zníženia jeho príjmu teraz už nie je možné. Treba
poukázať, že otec dieťaťa má stredoškolské vzdelanie, Q. Q. v L. Z. V. a je vyučený, F. - Z., je zdravý
a pracuje brigádnym spôsobom v stavebníctve, z ktorého má príjem, z ktorého by mohol maloletému P.

platiť súdom stanovenú výšku výživného. V konaní tiež bolo preukázané, že otec odmietol prácu, ktorú
mohol vykonávať na správe čističky obytného domu, v ktorom užíva byt a z tejto práce mohol mať príjem
cca 108 Eur mesačne, čím sa vzdal zárobku v zmysle cit. ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Za danej
situáciemápretosúdzato,žepokiaľsúdanédôvodynazvýšenievýživnéhoaotecdetímánatrhupráceprácu, z ktorej môže mať príjem je daný dôvod pre zamietnutie jeho návrhu na zníženie výživného. Súd
preto návrh otca na zníženie výživného pre mal. P. ako neodôvodnený zamietol. V konaní bolo zároveň
preukázané, že u mal. P. došlo k výraznej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, avšak

s prihliadnutím na súčasné príjmové pomery otca by zvýšenie výživného podľa návrhu matky bolo pre
otca neúmerne zaťažujúce, a preto súd za daným príjmových pomerov otca považoval výživné určené
otcovi pre maloletého P. vo výške 100,- Eur mesačne za primerané jeho možnostiam a schopnostiam a
návrh matky na zvýšenie výživného ako neodôvodnený zamietol.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca,
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,
dôkazmi
má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).