Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314207183
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5314207183.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľov 1/. E.

W., A.. XX. X. XXXX, W. S., F. Č.. XX, X/ P. W., A.. XX. X. XXXX, W. S., X. Č.. X, obaja právne
zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so
sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, proti odporcovi Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím vo výške 245,30 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ sumu 245,30 € do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ trovy konania 164,22 € na účet právneho

zástupcu navrhovateľov JUDr. Stopka JUDr. Blendovský JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., vedený v ČSOB,
a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/, 2/ svojím návrhom podaným na súd dňa 18. 7. 2014 žiadali súd, aby odporcu zaviazal
nahradiť im škodu vo výške 245,30 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť im trovy
konania.

Navrhovatelia vo svojom návrhu uviedli, že uznesením povereného príslušníka OO PZ SR Čadca pod
ČVS:ORP-235/OO-CA-2013 zo dňa 14. 3. 2013 bolo podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie,
a súčasne podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie voči ich osobám pre prečin ublíženia na

zdraví a prečin výtržníctva. Proti vznesenému obvineniu v zákonom stanovenej lehote podali sťažnosť.
Následne bolo uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca Pv 280/13/5502-7 zo dňa 19. 11.
2013 trestné stíhanie ich ako obvinených zastavené, pretože bolo nepochybné, že skutok nespáchali.
Trestným konaním im vznikla škoda na trovách právneho zastúpenia celkovo vo výške 245,30 €, čo
predstavuje škodu, ktorú si od ministerstva vnútra uplatňujú. Poukázali na ustanovenia § 3 ods. 1 písm.
a), § 4 ods. 1 písm. b), § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. V trestnom konaní im
bola spôsobená škoda orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom riadne podávali všetky dostupné

opravné prostriedky, na ktoré sa v konaní neprihliadalo, až do právoplatného rozhodnutia prokurátora
o zastavení konania. V zmysle zákona si podali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom im bola doručená odpoveď, že nimi uplatnený
nárok na náhradu škody nie je uznaný. Nakoľko splnili zákonom stanovené formálne požiadavky, na
základenezákonnéhorozhodnutiaorgánovčinnýchvtrestnomkonaníimvzniklaškoda245,30€,žiadajú
súd, aby návrhu vyhovel.Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že podľa § 6 ods. 1 Zákona
č. 514/2003 Z.z. je právo na náhradu škody podmienené tým, že napadnuté rozhodnutie bolo zrušené
ako nezákonné, pričom uznesenie o vznesení obvinenia nebolo príslušným orgánom zrušené z dôvodu

nezákonnosti. Z uznesenia prokurátorky, ktorým zamietla sťažnosť navrhovateľov proti uzneseniu o
vznesení obvinenia vyplýva, že postup, ktorý konal v trestnej veci navrhovateľov, bol v súlade s trestným
poriadkom, preto nie je možné navrhovateľom podľa názoru odporcu priznať náhradu škody, nakoľko
nedošlo k naplneniu jednej z hmotnoprávnych podmienok zodpovednosti štátu za škodu. Príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok

nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku. Podľa
§ 206 ods. 1 Tr. por. ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí
trestného stíhania dostatočne odôvodneným záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez
meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, nevyžaduje sa istota, ale len odôvodnený záver,
pričom dôkazy zadovážené v tomto štádiu konania voči navrhovateľom bolo možné považovať za
dostatočné na vznesenie obvinenia. Podľa § 230 ods. 1 Tr. por. dozor nad dodržiavaním zákonnosti

pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor, ktorý pri výkone tohto
dozoru okrem iného je oprávnený zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie policajta, ktoré
môže nahradiť vlastným rozhodnutím. Samotné vznesenie obvinenia neznamená vyslovenie viny, ide
len o úkon trestného konania, ktorý je policajt povinný vykonať, ak je odôvodnený záver, že trestný
čin spáchala určitá osoba. Trestné konanie sa po analýze dôkazov skončilo zákonným spôsobom, a

to zastavením trestného stíhania, ktoré je legitímnym spôsobom spôsob ukončenia trestného konania.
Samotná skutočnosť, že trestné konanie nevyústilo v právoplatne odsudzujúci rozsudok navrhovateľa,
neznamená, že uznesenie o vznesení obvinenia povereným príslušníkom OO PZ SR bolo nezákonné,
a celé vyšetrovanie zbytočne vykonané. Vznesenie obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je
rozhodnutie o vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní v priebehu

konania zistili skutkový stav.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú v celom rozsahu na podanom
návrhu. Poukázal na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR, kedy v zmysle ustanovenia článku 46
ods.3Ústavymákaždýprávonanáhraduškodyspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím,najmäktorábola
spôsobená začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením. Podľa

tohto článku nemožno lipnúť na formálnom zrušení nezákonného rozhodnutia, kde v praxi to znamená,
že pokiaľ dôjde či už k oslobodeniu spod obžaloby, alebo zastaveniu trestného stíhania, a v týchto
rozhodnutiach priamo nie je konštatovaná nezákonnosť týchto rozhodnutí, avšak z ústavnej proformy
extenzívny výklad ustanovení zákona je potrebné napríklad na túto situáciu, a je možné konštatovať,
že predchádzajúce rozhodnutia o vedení trestného stíhania boli nezákonné. Poukázal na rozhodnutia

Najvyššieho súdu spisová značka IISŽi6/14, 4Ncdo/15/09, 1Cdo/53/1993, z ktorých vyplýva skutočnosť,
že došlo k zastaveniu trestného stíhania prokurátorom po vykonaní dokazovania v rámci prípravného
konania, kedy pôvodne prokurátor nezrušil rozhodnutia, teda uznesenie o vznesení obvinenia, a má sa
za to, že takéto rozhodnutie o vznesení obvinenia je nezákonné, nakoľko následne v konaní došlo k
zastaveniu trestného stíhania, a teda ako v tomto prípade. Z uvedeného vyplýva, že právo na náhradu

škody, ako aj samotná príčinná súvislosť bola zo strany navrhovateľov preukázaná, a je zo strany súdu
potrebné návrhu vyhovieť. Nezákonným rozhodnutím je uznesenie OR PZ SR v Čadci ČVS:ORP-235/
OO-CA-2013 zo dňa 14. 3. 2013, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie proti
navrhovateľom za prečin výtržníctva a ublíženia na zdraví, ktoré bolo podané len na základe nejasného
a neistého trestného oznámenia podaného poškodeným, kedy bol samotný poškodený dopočutý, a

uviedol, že bol napadnutý neznámymi osobami, nakoľko bol otočený chrbtom, nemôže jednoznačne
povedať, kto tieto osoby boli. Pokiaľ by bol tieto skutočnosti príslušník zboru preveril inými prostriedkami,
ktoré pripúšťa trestný poriadok pred vznesením obvinenia, boli by tieto skutočnosti vyšli najavo skôr.
Samotný navrhovatelia v sťažnostiach uvádzali, že v tom čase neboli na území Mesta Čadce, pričom
je bežnou praxou prokurátorov zamietať tieto žiadosti s tým, že skutočnosti uvádzané na ich obranu sa

budúpreukazovaťvrámciprípravnéhokonania.Samotnýprokurátorkonštatovalnedôvodnosťtrestného
stíhania, ktoré bolo zastavené, a týmto spôsobom bolo zasiahnuté do práv navrhovateľov. Poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/183/09 zo dňa 30. 11. 2009, v zmysle ktorého formaliticky
nemožno trvať, a nie je to v súlade s ustálenou súdnou praxou, že v rozhodnutí nadriadeného orgánu
musí byť konštatovaná alebo deklarovaná nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. Stačí, pokiaľ bol v ďalšom

priebehu trestného konania obvinený, resp. obžalovaný buďto oslobodený spod obžaloby, alebo je to
logicky možné aplikovať aj na zastavenie trestného stíhania ešte v rámci prípravného konania. Škodou,ktorá vznikla, sú trovy obhajoby, ktoré museli navrhovatelia vynaložiť, čím došlo u nich k úbytku na
majetku, vzniku škody, príčinná súvislosť je jednoznačná, v súvislosti s trestným stíhaním boli nútení na
bránenie si svojich práv zvoliť obhajcu, ktorý im poskytoval právne služby.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiavajú svojho vyjadrenia zo dňa 6. 10. 2014.
Neuznávajú nárok navrhovateľov z dôvodu, že nebolo preukázané, že rozhodnutie, ktorým bolo proti
navrhovateľom vznesené obvinenie, bolo zrušené z dôvodu nezákonnosti, absentuje teda jedna z
podmienok pre priznanie náhrady škody, pričom poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline
spisová značka 10Co/320/09 zo dňa 29. 4. 2010, podľa ktorého škoda by prichádzala do úvahy, ak

by prokurátor alebo orgán dozorujúci zákonnosť postupu vyšetrovateľa v trestnom konaní výslovne
označil rozhodnutie vyšetrovateľa za nezákonné, alebo jeho postup označil ako nesprávny úradný
postup, v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím by bola spôsobená škoda. Takéto rozhodnutie zo
strany prokurátora vydané nebolo. Taktiež poukázala na odôvodnenie uznesenia, ktorým bolo zastavené
trestné konanie dňa 19. 11. 2013, kde sa uvádza, že je možné konštatovať, že spáchanie vyššie
uvedených činov obvineným navrhovateľom nie je možné preukázať, nakoľko neexistuje žiadny priamy

dôkaz, alebo súhrn nepriamych dôkazov, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sa obvinení
stíhaného skutku dopustili. V tomto uznesení sa nikde nekonštatuje nezákonnosť postupu vyšetrovateľa,
za ktorého konanie zodpovedá SR - Ministerstvo vnútra. Nie je splnená podmienka nezákonnosti,
vyšetrovanie sa skončilo zákonným spôsobom v súlade s Trestným poriadkom a zastavením trestného
stíhania. Žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom.

Zo žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa
19. 12. 2013 súd zistil, že navrhovatelia si uplatnili na Ministerstve vnútra SR náhradu škody vo výške
245,30 €.

Z odpovede Ministerstva vnútra SR na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo

dňa 14. 7. 2014súd zistil, že nakoľko v danom prípade neboli naplnené základné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, žiadosti o náhradu škody nie je možné
vyhovieť.

Súdsaďalejoboznámilsfaktúrouodmenyavýdavkovzaadvokátskeúkonyaspríjmovýmpokladničným
dokladom zo dňa 10. 12. 2013.

Z vyšetrovacieho spisu číslo ČVS:ORP-235/OO-CA-2013 súd zistil, že uznesením zo dňa 14. 3. 2013
podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začal trestné stíhanie, a súčasne podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol poverený
príslušník PZ obvinenie proti navrhovateľom 1/, 2/ za prečin výtržníctva a prečin ublíženia na zdraví
formou spolupáchateľstva. Proti tomuto uzneseniu podali obaja navrhovatelia dňa 26. 3. 2013 sťažnosť.
Uznesením zo dňa 17. 4. 2013 okresná prokurátorka sťažnosť obvinených proti tomuto uzneseniu

zamietla. Uznesením zo dňa 19. 11. 2013 okresná prokurátorka zastavila trestné stíhanie obvinených -
navrhovateľov, nakoľko je nepochybné, že skutok nespáchali obvinení.

Podľa § 27 ods.1 Zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a

na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, d)

nesprávnym úradným postupom.Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1,písm.b)Zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu

spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru.

Podľa ustanovenia § 5 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa ustanovenia § 6 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanovenia § 6 ods.2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa ods.1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodenéhoopredbežnéprerokovanienároku(ďalejlenžiadosti)spríslušnýmorgánompodľa§4a11.

Podľa § 442 ods.1 Zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník)
úhrada sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Nakoľko k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia došlo za účinnosti Zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. dňa
14. 3. 2013 na daný prípad bolo potrebné aplikovať Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Ministerstvo vnútra SR koná, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán
policajného zboru, teda podľa § 4 ods. 1 písm. b) Zákona č. 514/03 Z.z. je odporca pasívne vecne

legitimovaný v tomto konaní.

V zmysle § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. je nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku, pričom navrhovatelia žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo
dňa 19. 12. 2013 si uplatnili na Ministerstve vnútra SR náhradu škody vo výške 245,30 €. Z odpovede

Ministerstva vnútra SR na túto žiadosť zo dňa 14. 7. 2014 súd zistil, že žiadosti nebolo možné vyhovieť,
nakoľko neboli splnené základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je:

1. existencia nezákonného rozhodnutia, to je takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym

právom,2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,

3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

V prejednávanej veci navrhovatelia svoj nárok na náhradu škody vyvodzovali z uznesenia o vznesení

obvinenia zo dňa 14.3. 2013, ktoré neúspešne napadli sťažnosťou a následného vedeného trestného
konania voči ich osobám. Toto uznesenie považovali za nezákonné, lebo trestné stíhanie proti nim
nemalo byť vôbec vedené. Ohľadne skutku, ktorého sa mali dopustiť nebolo preukázané, že sa skutku
dopustili.

Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa §
6 ods. 1 veta 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým

bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť s príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu
tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu,
ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Z hľadiska výkladu teleologického
vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona
ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR, nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene)
tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za
ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zastavenie
trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní

trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania
sa trestné stíhanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)
konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu

sa nepotvrdilo, a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení
obvinenia.

Podľa Ústavy SR článok 46 ods.3 má každý právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím. Nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená začatím a vedením trestného stíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa Zákona

č. 514/2003 Z.z. Tento zákon výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia spod
obžaloby, avšak treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to úpravy zodpovednosti
štátu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo
oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné

stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže
na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na
samotný výsledok trestného stíhania. V prípade, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, súdna
judikatúra má za to, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod
obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadné právo na náhradu

škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Vzhľadom na uvedené je potrebné vychádzať
z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté a teda v rámci
spoločnosti utrpel ujmu, ktorú by ako poškodený mal mať nahradenú. Avšak tento právny nárok treba
hľadať nielen v článku 46 ods.3 Ústavy SR, ale aj vo všeobecnej rovine predovšetkým v článku 1 ods.1
vyššie uvedeného zákona. Ak má štát byť skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu

zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Na
jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na
druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže
ako mylní, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nerozhoduje, či orgány činné v trestnom
konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.V súlade s ustálenou súdnou praxou, teda štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú začatím (vedením)
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto
zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody

spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zrušeného Zákona č. 58/1969 o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Rozhodovanie súdov
podľa tohto zákona sa ustálilo na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia (R 35/1991). Na podstate týchto právnych záverov zotrvala súdna prax aj po prijatí Zákona č.

514/2003Z.z.,ktorýzakladáobjektívnuzodpovednosťštátu(bezohľadunazavinenie),ktorejsanemôže
zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil
právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom
verejnej moci je výsledok tohto konania. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že v zmyslu právnej zodpovednosti štátu zodpovedá,

aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená
(rozhodnutie NS SR sp.zn. 4MCdo/15/2009).

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mal nepochybne za preukázané, že uznesenie o vznesení obvinenia
zo dňa 14.3. 2013 vykazuje všetky znaky nezákonného rozhodnutia v zmysle citovaných ustanovení
Zákona č. 514/2003 Z.z. Na vznik nároku na náhradu škody spôsobenej takýmto nezákonným

rozhodnutím, sa okrem existencie nezákonného rozhodnutia vyžaduje aj vznik škody a najmä existencia
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Podľa ustanovenia § 18 ods.1, 2, 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.

(1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vzniku v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o

väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo
rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému
orgánu.

(2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným

postupom.

(3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.

Podľa ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná

škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti
za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu,
ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného
majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku
treba nahradiť peňažným plnením vo forme náhrady škody.

Skutočnúškoduvšaknemožnoobmedziťlennaškoduspôsobenúnaveciach.Podpojmomtzv.skutočná
škodatrebazahrnúťajškodu,ktorúpoškodenýutrpelnainýchmajetkovýchprávach,aleboajujmu,ktorú
poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému
tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo nákladu, ďalej sem patria aj náklady
vynaložené a vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom konaní.

Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku
spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu majetku), hoci sa to pri predpokladanej činnosti
dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza
do úvahy.Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v ďalšom pokiaľ ide o majetkovú škodu skúmal, či predmetné
nezákonné rozhodnutie bolo príčinou vzniku majetkovej škody, tak ako si ju navrhovateľ uplatnil. Súd
sa zaoberal tým, či k vzniku majetkovej škody došlo v dôsledku nezákonného rozhodnutia, resp. škoda

bola ním vyvolaná (nebyť nezákonného rozhodnutia nevznikla by ani škoda).

Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom,
fyzická osoba vynaložila náklady na trovy obhajoby, smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych
dôsledkov na obvineného, štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa ustanovenia § 1 Zákona č.
514/2003 Z.z. a to bez ohľadu na to, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo

či si ho zvolil sám (§ 38 ods.1 Tr. por.).

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľom bola uznesením o vznesení
obvinenia a následným trestným stíhaním spôsobená škoda, za ktorú podľa príslušných ustanovení
Zákona č. 514/2003 Z.z. nesie zodpovednosť odporca. Táto škoda bola navrhovateľovi spôsobená
v príčinnej súvislosti s vydaním predmetného uznesenia, ktorým bolo voči navrhovateľovi začaté
trestné stíhanie a vznesené obvinenie. Navrhovatelia včas požiadali odporcu o predbežné prerokovanie

jeho nároku, avšak bez úspechu, preto sa po uplynutí 6-mesačnej lehoty obrátili so svojím nárokom
na príslušný súd. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody (pokiaľ ide o vynaložené trovy
obhajoby) neposudzuje účelnosť trov vynaložených v súvislosti s nutnou obhajobou v trestnom konaní,
ale posudzuje, o čo sa majetok poškodeného zmenšil v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Nie je dôležité to, či boli jednotlivé úkony zvoleného

alebo ustanoveného advokáta účelne pre hájenie záujmov navrhovateľa v trestnom konaní, ale
posudzuje to, o akú sumu sa skutočne zmenšil navrhovateľov majetok v príčinnej súvislosti v vedením
trestného stíhania voči jeho osobe. Ak navrhovatelia skutočne zo svojho majetku uhradili v súvislosti s
ich zastupovaním v trestnom konaní svojmu advokátovi určitú sumu, tak je nepochybné, že sa o túto
sumureálnezmenšilichmajetokvpríčinnejsúvislostisvedenímtrestnéhostíhaniavočiichosobe.Nebyť

nezákonne vedeného trestného stíhania voči ich osobe, nemuseli by navrhovatelia zo svojho majetku
vynaložiť peniaze na zaplatenie advokáta.

Pokiaľ ide o podmienku 2 vzniku škody, možno uviesť, že škoda je tradične definovaná ako majetková
ujma, ktorú možno objektívne vyjadriť všeobecným akvivalentom, t.j. peniazmi. Za skutočnú škodu sa
teda považuje majetková ujmy vyjadriteľná peniazmi, ktorá spočíva v zmenšení, v znížení, či v inom

znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného. Už zo samotnej tejto definície je zrejmé, že škodou
môžu byť tiež účastníkom konania skutočne vynaložené náklady na to ktoré konanie, nakoľko nimi
dochádza k zmenšeniu existujúceho majetku. K tejto súvislosti možno poukázať na to, že zákonodarca
už zvolil metódu explicitného zahrnutia, nákladov konania pod pojem škody v Zákone č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Príčinná súvislosť ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že
medziprotiprávnymúkonomavzniknutouškodoumusíbyťvzťahpríčinyanásledku.Existenciapríčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla iba jednu príčinu, treba rozlišovať medzi
príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Treba mať preto na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky

zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.

Pokiaľ ide o naplnenie podmienky 3, je zrejmé, že oslobodenie spod obžaloby alebo zastavenie
trestného stíhania v neskoršom konaní spätne znamená, že nezákonne vznesenie obvinenia vyvolalo
zo strany pôvodne obvinených procesné úkony smerujúce k odstráneniu pre nich nežiaducich právnych

dôsledkov, ktoré by v prípade neexistencie uvedeného nezákonného postupu štátu neboli potrebné;
to jest úkony usilujúce o zastavenie trestného stíhania. Teda náklady konania vedúce k zastaveniu
trestného stíhania, sú v príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia, nakoľko ním boli v podstate
vyvolané. Je teda naplnená aj podmienka príčinnej súvislosti medzi podmienkami 1) a 2). Opačný
výklad by bol v rozpore so zmyslom a účelom Zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko by jeden z dôsledkov

uvedenéhonezákonnéhopostupu-vzniknákladovkonaniavedúcehokjehoreparácii-nebolnapravený.Pokiaľ sa už sám zákonodarca rozhodol odškodniť osoby, voči ktorým bolo nezákonné vedené trestné
stíhanie, nemožno mu podsúvať zámer, ktorý by nemal žiadny rozumný zmysel, t.j. že by vedome
hodlal pripustiť existenciu nereparovateľnej škody vzniknutej týmto osobám v neskoršom konaní. Inak

povedané, stav neodškodnenia týchto osôb by trval ďalej, akurát v inej kvantitatívnej podobe, čo by bolo
nezmyselné, keď sa už zákonodarca rozhodol pristúpiť k odškodneniu týchto osôb.

Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR 2.ÚS 25/2011-33, v ktorom ústavný súd zastáva názor,
že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia, nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil

predpoklad o spáchaní trestného činu obvinením, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí
trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z.) tak, ako
bolo judikované všeobecnými súdmi, napríklad uznesenie NS SR sp.zn. 4Ncdo/15/2009, ale rovnaké
dôsledky má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak k nemu došlo preto, že
sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Zmyslom a účelom Zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je totiž stanoviť v súlade s článkom

46 ods.3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným
postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému
spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý sa neskôr ukázal ako nezákonný,
najmä v tom prípade, ak bolo trestné konanie skončené uznesením, z ktorého je zrejmé, že predpoklad

o tom, že sa dopustil trestného činu sa nenaplnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľom 1/, 2/ náhradu škody vo výške 245,30 €
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v trestnom konaní:

-27. 3. 2013 - prevzatie a príprava obhajoby 65,08 € + DPH 13,02 = 78,10 €

-26.8.2013 -- účasť na výsluchoch 57,95 € + DPH 11,59 = 69,54 €

-30.10.2013 - preštudovanie vyšetrovacieho spisu 57,95 € + DPH 11,59 = 69,54 €

-paušálne náhrady (rok 2013) 23,43 €+DPH 4,69 = 28,12 €

Spolu 245,30€

nakoľkopráveotútosumusazmenšilichmajetokvsúvislostisvedenímnezákonnéhotrestnéhostíhania
voči ich osobám, čo vyplýva aj z príjmového pokladničného dokladu založeného v súdnom spise (č.l.

12, 13).

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v
tomto konaní v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie práva
proti odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 427,-€ boli súdom priznané podľa

Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien ( ďalej len vyhlášky). Základnú sadzbu tarifnej
odmeny súd určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky a priznal odmenu za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a),
b) c) vyhlášky za tieto úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia 19. 12. 2013 21,58 €

- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 19.12.2013 21,58 €

- návrh na začatie konania 18.7.2014 21,58 €- účasť na pojednávaní 16.10.2014 21,58 €

- účasť na vyhlásení rozsudku 6.11.2014 10,79 €

- paušálne náhrady 2x 7,81 € + 3 x 8,04 € 39,74 €

- DPH 20 % 27,37 €

Spolu 164,22 €

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ trovy konania 164,22 € na účet právneho zástupcu
navrhovateľov JUDr. Stopka JUDr. Blendovský JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., vedený v ČSOB, a.s., číslo
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.