Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 8Cb/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213212861
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kutišová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:1213212861.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudcom JUDr. Annou Kutišovou v právnej veci žalobcu: C. S. CARGO

Slovakia a.s., IČO: 35 892 404, so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, právne zastúpený LEGAL ART
s.r.o., IČO: 36 289 302, so sídlom Bratislava, Palisády 36 proti žalovanému: D.. X. I., B. X. B., F..
J.. Š. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici,
Slovenských partizánov 1131/51, o náhradu škody

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo
výške 3 203,51 eur , na účet JUDr. Pavla Loduhu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu trovy konania vo výške
97,64 eur , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe uviedol , že žalobou sa domáha voči žalovanému náhrady škody, ktorá mu
vznikla z dôvodu, že žalovaný nezabezpečil ako člen predstavenstva spoločnosti žalobcu vymáhanie
pohľadávok z medzinárodných prepráv, uskutočnených na základe prepravných zmlúv uzatvorených
v období od 31.1.2008 až do 4.10.2008, voči dlžníkom spoločnosti žalobcu, na základe čoho došlo
v období od 1.5.2009 do 5.1. 2010 k ich premlčaniu. Došlo tak k vzniku škody a v dôsledku toho
k nároku žalobcu na jej náhradu. Poukázal na to, že žalobca je spoločnosťou, ktorá sa zaoberá
logistikou a o.i. aj cestnou motorovou dopravou vnútroštátnou, medzinárodnou nákladnou cestnou

dopravou, a to na základe povolenia vydaného Ministerstvom dopravy SR. Žalobca vykonáva prepravu
samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb, a to v SR ako aj v zahraničí. Žalovaný bol v období
od 31.7.2007 do 15.2.2008 predsedom predstavenstva spoločnosti žalobcu, pričom konal v mene
spoločnosti žalobcu samostatne. V období od 15.2.2008 - 9.10.2009 bol žalovaný podpredsedom
predstavenstva, pričom konal v mene spoločnosti žalobcu s ďalším členom predstavenstva, pričom
v tomto období , a to od 1.5.2009 do 31.12.2011 mal žalovaný uzatvorenú so spoločnosťou žalobcu
zmluvu o výkone funkcie predsedu predstavenstva zo dňa 15.2.2008 a tiež pracovnú zmluvu na

pozíciu generálny riaditeľ spoločnosti. V období od 9.10.2009 do 31.12. 2011 bol žalovaný predsedom
predstavenstva, pričom v období od 9.10.2009 do 8.7.2010 konal v mene spoločnosti žalobcu ako
predseda predstavenstva samostatne alebo mohli konať 2 členovia predstavenstva spoločne a v
období od 9.7.2010 do 31.12.2011 konal ako predseda predstavenstva spoločne s ďalším členom
predstavenstva. Žalobca svoj nárok uplatnil s poukazom na ustanov. §§ 194 ods. 5 , 194 ods. 6,
194 ods.7 Občianskeho zákonníka , pričom poukázal, že odborná starostlivosť uvádzaná v daných
ustanoveniach je predstavovaná predovšetkým implicitne vymedzenou povinnosťou vytvorenia takéhoinformačného systému spoločnosti , v rámci ktorého budú členovia predstavenstva, ako rozhodovacieho
orgánu, schopní rozhodovať s takou znalosťou veci v predmete podnikania spoločnosti , ktorá sa v
objektívnom zmysle bude považovať za dostačujúcu. Právna úprava porušenia povinností náležitej

starostlivosti je striktná. Na rozdiel od všeobecnej obchodno-právnej úpravy zodpovednosti za škodu,
ktorá zo strany poškodeného vyžaduje dokázať porušenie povinnosti (v zmysle § 757 Ob.Z.) vznik
škody a príčinnú súvislosť , je úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie člena
predstavenstvarigoróznejšia.Zdikcieprávnejnormyvyjadrenejvustanov.§194ods.7implicitnevyplýva
prezumpcia porušenia povinnosti člena predstavenstva konať s náležitou starostlivosťou tak v odbornej

starostlivosti, ako aj loajality vo vzťahu k spoločnosti. V takomto prípade si spoločnosť uplatňuje nárok
preukázaním škody ,ktorá vznikla v dôsledku porušenia povinnosti členmi predstavenstva, t.j. unesením
dôkazného bremena o vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti členmi
predstavenstva ale nie dôkazom o porušení povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so
záujmami spoločnosti.

Člen predstavenstva musí preukazovať, t.j. uniesť dôkazné bremeno v spore o náhradu škody, že

postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Odborná starostlivosť sa viaže k získavaniu a použitiu všetkých informácií, relevantných k
rozhodovaniu v záležitosti, ktorá je príčinou vzniku škody. Dobrá viera je psychickou kategóriou , ktorú
je nevyhnutné odlišovať od zavinenia. Na zavinenie sa v obchodnom práve neprihliada pri určovaní
predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. V dobrej viere nebude člen predstavenstva, ktorý

rozpoznal (vedel), alebo vzhľadom na okolnosti prípadu rozpoznať mal (vedieť mal), alebo rozpoznať
mohol (vedieť mohol), aký je právny stav, t.j. že dochádza k porušovaniu záujmov spoločnosti. Ak
člen predstavenstva nepreukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere vo veci, v
dôsledku ktorej vznikla spoločnosti škoda, je povinný nahradiť škodu ,ktorú spôsobil spoločnosti pri
výkone svojej funkcie. Ide o kogentnú právnu úpravu ustanovujúcu režim objektívnej zodpovednosti

za škodu pri prezumovanom porušení povinnosti členov predstavenstva pri výkone ich pôsobnosti.
Pri práve na náhradu škody podľa Obch. zákonníka plynie premlčacia doba 4 roky odo dňa , keď
sa poškodený dozvedel, alebo mohol dozvedieť o škode a o tom , kto je povinný na jej náhradu,
končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Vzhľadom
na uvedenú premlčaciu dobu a obdobie výkonu funkcie žalovaného, je obdobím, kedy došlo k

premlčaniu pohľadávok spoločnosti žalobcu v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného ako člena
predstavenstva obdobie od 1.5.2009 do 5.1.2010. Dňom nasledujúcim po dni premlčania t.j. od 2.5.2009
do 6.1.2010 došlo k vzniku škody žalobcovi . V uvedenom čase vykonával žalovaný pôsobnosť
podpredsedu predstavenstva a následne predsedu predstavenstva. V danom prípade škoda sa týka
nároku z prepráv v medzinárodnej preprave, ktoré sa premlčujú za 1 rok. Žalobca ďalej uviedol, že

žalovaný zabezpečoval v období od 3.1.2008 do 4.10.2008 na základe objednávok od odberateľov
medzinárodnú prepravu podľa CMR, na základe čoho vystavoval faktúry. Odberatelia, t.j. zákazníci
faktúry žalobcovi neuhradili v lehote 1 roka od uplynutia 3 mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej
zmluvy, čím došlo od dátumu 1.5.2009 do 5.1.2010 k ich premlčaniu. K vzniku škody a nároku na
jej náhradu došlo odo dňa nasledujúceho po dátume premlčania pohľadávok spoločnosti žalobcu voči

dlžníkom, t.j. od 2.5.2009 do 6.1.2010. V tomto období bol žalovaný podpredsedom predstavenstva,
ktorý konal v mene spoločnosti žalobcu spoločne s ďalším členom predstavenstva, a to v období
od 2.5.2009 do 9.10.2009 a následne od 9.10.2009 do 8.7.2010 bol predsedom predstavenstva,
ktorý konal v mene spoločnosti žalobcu samostatne alebo mohli konať 2 členovia predstavenstva
spoločne. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ustanov. § 194

ods.5 Obchodného zákonníka, nezaobstaral si pre rozhodovanie o záležitostiach spoločnosti žalobcu
všetky dostupné informácie, nezabezpečil ako člen predstavenstva vymáhanie pohľadávok spoločnosti
žalobcu, na základe čoho vznikla spoločnosti žalobcu škoda uplynutím premlčacích lehôt na vymáhanie
pohľadávok žalobcu voči dlžníkom z medzinárodnej prepravy. Hoci v rozhodnom období žalovaný nebol
jediným členom predstavenstva spoločnosti žalobcu , napriek tomu je žalobca oprávnený v súlade

s § 194 ods.6 Obch. zák. vyzvať na plnenie ktoréhokoľvek člena predstavenstva. Žalobca zdôraznil,
že zodpovednosť žalovaného je objektívnou zodpovednosťou za škodu pri prezumovanom porušení
povinnosti žalovaného ako člena predstavenstva pri výkone jeho pôsobnosti , na základe čoho žalobca
nie je povinný dokazovať porušenie povinnosti žalovaného konať ako člena predstavenstva s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti žalobcu. Stačí uniesť dôkazné bremeno o vzniku

škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti žalovaného ako člena predstavenstva.
Naopak, žalovaný musí, ako člen predstavenstva, preukazovať, t.j. uniesť dôkazné bremeno v spore onáhradu škody, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere ,
že koná v záujme spoločnosti.

Žaloba bola pôvodne podaná na Okresný súd Bratislava II , a to dňa 25.4.2013, avšak žalovaný

vzniesol podaním zo dňa 21.5.2013 , ktoré bolo Okresnému súdu Bratislava II doručené dňa 23.5.2013,
námietku miestnej príslušnosti s poukazom na to, že všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd
Považská Bystrica a to v súlade s ustanov. §§ 84 a 85 ods. 1 O.s.p. V dôsledku tejto námietky Okresný
súd Bratislava II postúpil danú vec tun.súdu dňa 3.12.2013. Žalovaný však doručil dňa 19.12.2013
Okresnému súdu Bratislava I námietky proti postúpeniu veci . Tunajšiemu súdu vec bola postúpená

dňa 2.1.2014 a z dôvodu podaných námietok proti postúpeniu zo strany žalobcu, spis bol predložený
Krajskému súdu v Trenčíne , ktorý uznesením č.k. 8NCb 1/2014-350 zo dňa 3.2.2014 rozhodol , že
námietka žalobcu proti postúpeniu veci tunajšiemu súdu nie je dôvodná.

Tunajší súd po vyššie uvedenom rozhodnutí krajského súdu ďalej konal a nariadil vo veci pojednávanie.

Pred tým ako súd začal vo veci pojednávať žalobca dňa 28.3.2014 doručil tun.súdu zmenu žaloby s
poukazom na to, že v pôvodnej žalobe uplatňovali náhradu vo výške 24 171,34 eur, čo je škoda, ktorú

spôsobil žalovanýžalobcovizdôvodu,ženezabezpečil akočlenpredstavenstvaspoločnostivymáhanie
pohľadávok z medzinárodných prepráv uskutočnený na základe prepravných zmlúv zo dňa 31.1.2008 až
4.10.2008, čím došlo v období od 1.5.2009 do 5.1.2010 k ich premlčaniu. Avšak z dôvodu , že žalovaný
nezabezpečil ako člen predstavenstva spoločnosti žalobcu vymáhanie pohľadávok z medzinárodných
prepráv, uskutočnených na základe ešte ďalších, vznikla žalobcovi škoda ešte vo výške 15 983,06 eur

s prísl. a v dôsledku toho vznikol nárok žalobcu na jej náhradu. Žalobca preto žiadal , aby súd pripustil
rozšírenie žaloby o sumu 15 983,06 eur a upravil petit tak, že žiadal, by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
mu sumu 40 154,40 eur spolu s príslušenstvom , ktoré je špecifikované v tejto zmene žaloby.

Zmenu návrhu súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14.5.2014. Žalobca k zmene
návrhu pripojil jednotlivé faktúry, teda daňové doklady, spolu s medzinárodnými nákladnými listami a

ostatnými podkladmi k predmetným vykonaným prepravám.

Súd vykonal dokazovanie oboznámenie pôvodnej žaloby ako aj zmeny žaloby, zmluvy o výkone funkcie
žalovaného ako podpredsedu predstavenstva zo dňa 15.2.2008 , zoznamu odberateľov (zákazníkov /
dlžníkov), s číslami faktúr, výškou pohľadávok, splatnosťou faktúr, dátumom uzatvorenia prepravných
zmlúv a dátumov premlčania, oboznámením objednávok, faktúr, medzinárodných nákladných

listov, dodacích listov a súvisiacich prepravných dokladov jednotlivých medzinárodných prepráv
zabezpečených žalobcom, výsluchom účastníkov konania , oboznámením karty pracovného miesta
špecialistu pohľadávok Ing. Ivana Markoviča, organizačnej štruktúry žalobcu , oboznámením pracovnej
zmluvy zo dňa 1.5.2009 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, pracovného pokynu PO-11/2010 ,
stanov spoločnosti žalobcu zo dňa 1.3.2007, 15.2.2008, 8.6.2009, 1.7.2010, výročnej správy spoločnosti

žalobcu za rok 2008,2009 , správy o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a výročnej
správy k 31.12.2010, správy nezávislého auditora k auditu účtovej závierky zostavenej k 31.12.2008,
2009,2010 , oboznámením zoznamu klientov / zákazníkov za rok 2009,2010,2013 , oboznámením
čestného vyhlásenia hlavného účtovníka spoločnosti zo dňa 24.7.2014 a predsedu predstavenstva p.
Horáka a člena predstavenstva Andrey Mišiak Caltíkovej zo dňa 15.7.2014, oboznámením výziev k

zaplateniu realizovaných 15.7.2014 a zasielaných klientom/zákazníkom, vo vzťahu ku ktorým cena
prepravy je premlčaná a žalovaná v tomto konaní , oboznámením rozhodnutia o odpísaní pohľadávok,
oboznámením pracovného pokynu - proces vymáhania pohľadávok u dlžníkov spoločnosti TO 11/2010,
výsluchom svedkov Gabriely Salaiovej, Ing. Ivana Markoviča, oboznámením výpisu z OR žalobcu, ako
aj s ostatným dôkazným materiálom v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný bol v období od 31.7.2007 do 15.2.2008 predsedom predstavenstva spoločnosti žalobcu .
V období od 15.2.2008 do 9.10.2009 bol podpredsedom predstavenstva a v období od 9.10.2009 do
31.12.2011 bol opätovne predsedom predstavenstva.Konanie menom spoločnosti bolo upravené v rozhodnom období rôzne . Do 27.2.2008 predseda
predstavenstva konal samostatne a podpisoval za spoločnosť samostatne, v období od 28.2.2008
do 8.7.2010 v mene spoločnosti konal a spoločnosť zaväzoval predseda predstavenstva samostatne

alebo 2 členovia predstavenstva a od 9.7.2010 v mene spoločnosti konajú a spoločnosť zaväzujú 2
členovia predstavenstva spoločne. Konanie v mene spoločnosti súd zistil z výpisu spoločnosti žalobcu
z obchodného registra.

Zo Stanov spoločnosti zo dňa 1.3.2007 (č.l. 545 a nasl.), kedy žalovaný vykonával funkciu podpredsedu,
súd zistil, že uvedené stanovy obsahovali v čl. XII bod 3 povinnosti , ktoré si museli plniť členovia
predstavenstva a boli stanovené v súlade s ustanov.§ 194 a nasl. Obch. zák. Predovšetkým členovia

predstavenstva boli povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, vykonávať ju s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých akcionárov, najmä boli povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia
a v prípade porušenia povinnosti, členovia predstavenstva boli povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
škodu, ktorú tým spôsobili spoločnosti, najmä boli povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla

tým, že poskytli plnenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom , že nadobudne majetok v rozpore
s ustanov. § 59a Obch. zák. poskytne plnenie v rozpore s ustanov. § 196a Obch. zák. , upíše
nadobudnutie alebo vezme do zálohu vlastné akcie alebo akcie inej spoločnosti v rozpore s obchodným
zákonníkom , vydá akcie v rozpore s obchodným zákonníkom. V bode 3.3.3 bolo zakotvené , že člen
predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže , že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s

odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Členovia predstavenstva
nezodpovedajú ani za škodu spôsobenú konaním , ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia.

Rovnako boli povinnosti členov predstavenstva zakotvené aj v neskôr prijímaných stanovách , teda v
stanovách prijatých a schválených dňa 15.2.2008, dňa 8.6.2009 a tak isto sú zakotvené aj v doteraz
platných stanovách.

Zo stanov spoločnosti žalobcu zo dňa 1.3.2007,15.2.2008, 8.6.2009, ako aj zo dňa 1.7.2010 súd zistil,
že vo všetkých týchto stanovách je zakotvené o.i., že do pôsobnosti predstavenstva patrí zabezpečenie
riadnehovedeniaúčtovníctvaspoločnostistým,žepredstavenstvopredkladávalnémuzhromaždeniuna
schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku . Ďalej tiež
do pôsobnosti predstavenstva patrí bezodkladne informovať dozornú radu o všetkých skutočnostiach,

ktoré môžu podstatne ovplyvniť vývoj podnikateľskej činnosti a stav majetku spoločnosti, najmä jej
likviditu.

Zpredmetnýchstanovsúdzistil,žeanivjednýchstanováchniejepresnestanovenápovinnosťpredsedu
či podpredsedu predstavenstva.

Zo zmluvy o výkone funkcie podpredsedu predstavenstva, ktorú uzatvoril žalovaný so žalobcom

dňa 15.2.2008 ( č.l. 17 spisu a nasl.) súd zistil, že v čl. I bod 1.2 bolo dohodnuté, že podpredseda
predstavenstva ako štatutárny orgán spoločnosti sa zaväzuje, že bude riadiť činnosť spoločnosti a
konať v jej mene v zmysle ustanovení obchodného zákonníka a v súlade so Všeobecne záväznými
právnymi predpismi platnými na území SR. V čl. III bod 3.4. písm.g/ bola stanovená povinnosť
podpredsedu predkladať valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou účtovnou závierkou

alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, výročnú správu spoločnosti. V čl. III bod 3.4
písm.h/ bolo zakotvené, podpredseda predstavenstva je povinný najmenej lx ročne predkladať valnému
zhromaždeniu na prerokovanie správu o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku
ako súčasť výročnej správy. V predmetnom článku a predmetnom bode boli taktiež dohodnuté ďalšie
povinnosti súvisiace so zvolávaním mimoriadneho val.zhromaždenia.

Z pracovnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným (č.l. 536 spisu) súd zistil, že dňa 1.5.2009
žalovaný uzatvoril so žalobcom pracovnú zmluvu , podľa ktorej v čl.I bod 1.1 bol dohodnutý výkon práce:
generálny riaditeľ spoločnosti. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s povinnosťou zamestnancanastúpiť do práce dňa 1.6.2009. Uvedené je zakotvené v čl.IV body 4.1. a 4.2. V čl. VIII bod 8.3 bolo
dohodnuté, že žalovaný ako manažér je povinný o.i. riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, čo je
zakotvené v bode 8.3 písm.a/ predmetnej zmluvy. Žalobca do spisu predložil výročnú správu spoločnosti

za rok 2008,2009 , správu o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a výročnú správu k
31.12.2010, správu nezávislého auditora k auditu účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2008,2009,2010.

Z predložených dokladov súd zistil, že súčasťou jednotlivých výročných správ bola vždy informácia o
účtovníctve ako aj účtovné závierky a správy auditora o overení účtovnej závierky.

Z audítorských správ súd zistil, že nezávislý audítor v správach za roky 2008, 2009, 2010 ako aj
2011 vyslovil názor, že podľa neho účtovná závierka v jednotlivých rokoch vyjadruje objektívne vo

všetkýchvýznamnýchsúvislostiachfinančnúsituáciuvspoločnostiC.S.CARGOSlovakiaa.s.avýsledok
jej hospodárenia za prísl. rok , ktorý sa skončil vždy k 31.12. príslušného roka, za ktorý bola táto
správa podávaná, v súlade so slovenským zákonom o účtovníctve. Súd nezistil, že by správa auditora
obsahovala výhrady k vedeniu účtovníctva .

Z čestných vyhlásení Jany Koyšovej, hlavného účtovníka žalobcu a Michala Horáka, predsedu

predstavenstva ako aj Andrey Mišiak Caltíkovej , členky predstavenstva súd zistil, že títo čestne
vyhlásili, že pohľadávky žalobcu z medzinárodných prepráv uskutočnených na základe prepravných
zmlúv uzavretých v období od 31.1.2008 - 31.3.2009 , neboli dlžníkmi uhradené. Jana Koyšová v
čestnom vyhlásení uviedla, že uvedené pohľadávky ako neuhradené a nevymožené boli v roku 2011
odpísané z účtovníctva spoločnosti. Michal Horák a Ing. Andrea Mišiak Caltíková ďalej prehlásili, že tieto

neuhradené a nevymožené pohľadávky sú evidované v účtovníctve spoločnosti.

Žalobca poukázal nato, že v súčasnosti má cca 1000 zamestnancov, v rozhodnom období to bolo
cca 800 . Od 28.6.2010 o právne veci sa stará externá právnická firma, ktorej sú aj predkladané
doklady na vymáhanie. Žalovaného žalujú z toho dôvodu, že v rozhodnom období vykonával aj funkciu
generálneho riaditeľa, na výkon tejto funkcie mal uzatvorenú riadnu pracovnú , ktorá bola uzatvorená

dňa 1.5.2009 .Zodpovednosť žalovaného je uplatnená v súlade s ust.§ 194 Obchodného zákonníka.

Žalovaný Ing. Peter Zboran uviedol, že do funkcie generálneho riaditeľa nastúpil 1.6.2009, dovtedy
vykonával funkciu podpredsedu predstavenstva, spoločnosť v tom čase viedol Ing. Vencel ako gen.
riaditeľ a predseda predstavenstva. Štruktúru spoločnosti prevzal takú , aká existovala ešte za
existencie riaditeľa spoločnosti Stanislava Vencela, pričom už vtedy fungovalo oddelenie účtovníctva

a administratívy, ktoré bolo vedené finančnou riaditeľkou Gabrielou Salayovou, pričom táto spravovala
ďalších pracovníkov o.i. aj špecialistu pohľadávok Ivana Markoviča, ktorý bol zodpovedný za to, že s
a pohľadávky včas vymáhali. Počítačový systém bol nastavený tak, že pokiaľ niekto meškal s platbou,
boli mu posielané upomienky I. a II. a v prípade, že dlh trval viac ako 30 dní sa zákazník dostal na tzv.
čiernu listinu, čo znamenalo zákaz s ním obchodovať . Ak dlh trval viac ako 50 dní, bol postúpený na

vymáhanie externej právnickej firme, ktorou už v čase, keď pracoval vo vedúcich funkciách , bola spol.
Legal Art s.r.o, čo dosvedčuje aj fakt, že dňa 28.4.2009 akcionár Dr. Veselý písal spoločnosti, že v
prípade sporov je potrebné sa obrátiť na Legal Art s.r.o. Dr. Veselý bol zástupca akcionárov v Holandsku
v Cargo Holding N.V. Žalovaný poukázal na to, že každý rok podával výročné správy , pričom podklady
získaval od fin.riaditeľky , ktorá predkladala finančnú správu predstavenstvu, ktoré ju predkladalo

zhromaždeniu akcionárov. Z týchto podkladov nebolo možné zistiť , či sú niektoré pohľadávky po lehote
splatnosti. Súčasťou výročnej správy bola aj súvaha a tzv. výsledovka, ale ani z jedného dokladu nie je
zistiteľné , či existujú pohľadávky po lehote splatnosti . Každá výročná správa bola však auditovaná
audítorskou.spoločnosťou,ktorúsiurčovalakcionár,ktorýmbolvrozhodnomobdobíC.S.CargoHolding
N.V a až od 7.6.2012 boli dvaja akcionári , keď pribudol C.S. Cargo a.s. ,Jičín. Audítorská spoločnosť

vydala správu auditora a počas rozhodného obdobia ani v jednej neboli zásadné výhrady, väčšinou
bolo konštatované, že audit prebehol v poriadku a že audítorská spoločnosť nemá výhrady k finančnému
hospodáreniu.

Uviedol tiež, že keď nastúpil do funkcie gen.riaditeľa, spoločnosť bola v strate, riešili množstvo
problémov. Mesačne viedol poradu s celým manažmentom, týždenne s fin. riaditeľkou s p. Gabrielou

Salayovou a ne nebol upozornený na to, že by existovali dlhodobo neuhradené pohľadávky, alebo žeby hrozilo premlčanie . V rozhodnom čase spoločnosť spolupracovala s 2 práv.firmami - Vila advokát a
Legal Art ,ktorým p. Markovič ,ktorý bol zodpovedný za vymáhanie pohľadávok, predkladal pohľadávky
na vymáhanie a postupoval ich, aby boli riešené. Žalovaný predložil ako dôkaz zoznam pohľadávok,

ktoré boli predložené advokátskym firmám na vymáhanie, ktorý zoznam žalovaný stiahol zo systému
(č.l.726-731spisu) stým,žečervenoufarbouvyznačenésúpohľadávky,ktoré siuplatňuježalobcaako
škodu. Jedná sa, podľa žalovaného , o zoznam pohľadávok, ktoré p. Markovič dával spol. Vila Advokát
na vymáhanie, je to súbor datovaný 27.5.2010 ,pričom taký prehľad pohľadávok mu bol predkladaný
v sumárnej forme 1lx do mesiaca . Žalovaný uviedol, že systém fungoval aj tak, že napr. keď niektorý

prepravca dlhoval, lebo nezaplatil s za prepravu, ktorú si u žalobcu i objednal , tak na zabezpečenie
zaplatenia tohto dlhu spoločnosť kúpila prepravu u neho a došlo potom k vzájomnému zápočtu, čo bola
bežná prax.

Žalobca namietal, že žalovaný hovoril o systéme vymáhania pohľadávok, ktorý fungoval až od
1.11.2010, čo preukázal predložením Pracovného pokynu ( č.l. 540 spisu ) . Dovtedy nefungoval
systém vymáhania pohľadávok . Čo sa týka tvrdenia žalovaného , že akcionár v liste zo dňa 28.4.2009

určil, že spory rieši externá advokátska kancelária Legal Art, uvedené sa netýkalo vymáhania
pohľadávok, pretože prvé postúpenie pohľadávok bolo až 28.6.2010, a to externej AK Vila Advokat.
Žalobca žaluje len pohľadávky, ktoré neboli postúpené a ktorých vymáhanie mal zabezpečiť štatutár,
teda žalovaný . Čo sa týka správ audítorov a výročných správ, je pravda , že ich súčasťou nie
sú správy týkajúce sa pohľadávok spoločnosti , čo znamená že nebola ani zadaná požiadavka na

preskúmanie týchto pohľadávok zo strany vedenia spoločnosti. Až v súčasnosti, je predkladaná správa
o pohľadávkach audítorskej spoločnosti.

Právny zástupca žalovaného namietal , že z predloženého pracovného pokynu vyplýva, že musel
existovať daný systém vymáhania aj predtým a na podporu svojho tvrdenia predložil kartu
pracovného miesta Ivana Markoviča , ktorá je súčasťou jeho prac. zmluvy a z nej je možné zistiť, že

už 26.11.2008,kedy túto kartu menovaný podpísal, bol zaradený na funkciu špecialista pohľadávok , čo
potvrdzuje aj organizačná štruktúra existujúca v tom čase.

Z predloženej organizačnej štruktúry ( č.l. 532 spisu ) súd zistil, že špecialistom pohľadávok bol Ivan
Markovič , spadal pod úsek Účtovníctvo a administratíva a pod hlavného účtovníka Gabrielu Salaiovú.
Riaditeľom spoločnosti bol Stanislav Vencel.

Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že nie je možné, aby gen.riaditeľ zodpovedal za prácu
860 zamestnancov na 12 strediskách. Okrem toho , podľa žalobcu žalovaný zodpovedal za vymáhanie
pohľadávok vždy, teda aj keď bol podpredseda predstavenstva a vtedajší predseda nezodpovedal ,
hoci keď sa stal predsedom predstavenstva, začal zodpovedať za vymáhanie už on a nie podpredseda.
Poukázal na čl. XII, bod 3 Stanov ods. 3.2 ,kde sa hovorí členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje

povinnosti sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú spoločnosti spôsobili, a napriek
tomu je žaloba podaná len proti žalovanému , čo je účelové a žalobca podal proti žaloby len z
dôvodu, že žalovaný rozviazal na základe vlastnej žiadosti PP so žalobcom 31.12.2011 , s čim žalobca
nesúhlasil, vzdal sa aj funkcie predsedu predstavenstva a zo spoločnosti odišiel a žaloba proti nemu je
trestom .Žalovaný si povinnosti ,ktoré mu vyplývali zo Stanov spoločnosti, plnil na 100%. Vymáhanie

pohľadávok bolo jednoznačne zabezpečené PC programom žalovaný sa nemal ako dozvedieť, že
dochádza k premlčaniu pohľadávok, pretože špecialista pohľadávok nepatril do jeho podriadenosti
ako predsedu ale ani ako generálneho riaditeľa, ale spadal priamo pod vedúcu učtárne, ktorá neskôr
vykonávala funkciu finančnej riaditeľky. To, že si žalovaný svoje povinnosti riadne plnil, nasvedčuje i
jeho trvanie vo funkcii predsedu resp. podpredsedu , akcionári resp. v určitom období jediný akcionár,

svojim rozhodnutím ho mohli odvolať ,čo sa nestalo, nikdy mu nik nič nevytýkal. Žalovaný podával
riadne správy o finančnom hospodárení z podkladov, ktorému boli predkladané a nie je možné od
neho vyžadovať, aby vykonával kontrolu u každého účtovníka zvlášť , keď na to boli poverení iní vedúci
pracovníci. Podľa predloženej štruktúry len na strediskách Stupava, Nemšová pracovalo 13 účtovníkov
a každý mal inú agendu. Fin. obrat spoločnosti bol cca 50 mil. eur ročne , čo je tiež dôkazom, že sa

nejednalo o malú firmu .

Žalovaný tiež namietal, že žalobca ho viní i z prepravného ,ktoré premlčaním zaniklo ešte pred jeho
nástupom do funkcie podpredsedu a neskôr predsedu predstavenstva, k čomu žalobca zareagovalpoukázaním na to, že žalovaný bol vo funkcii predsedu aj v období od 31.7.2007 a jeho funkcia predsedu
mu skončila 15.2.2008, kedy sa stal podpredsedom a faktúry, ktoré boli premlčané v tomto období,
nežalovali. Žalobca tiež nepreukázal, že by pohľadávky, ktoré sú deklarované objednávkami, neboli

uhradené a tiež na to, že aj premlčané pohľadávky je možné splniť. Na to, že došlo k premlčaniu zatiaľ
neexistuje žiaden dôkaz. Pokiaľ neboli vznesené námietky premlčania, minimálne je náhrada škody
uplatnená predčasne, pretože aj v prípade premlčania nič nebráni dlžníkovi, aby plnil a vyhol sa tak
riziku, že nebude môcť využívať služby žalobcu a mohol by tým prísť o prácu, pretože takýto klient
zostáva stále na tzv. čiernej listine a žalobca by s ním už neobchodoval. Počítačový systém by ho do

obchodu znova nepustil.

K vyššie uvedeným tvrdeniam žalovaného žalobca uviedol, že je pravda, že ani jednu z týchto
pohľadávok, ktorá je uplatnená ako škoda v tomto konaní, nežalovali, pretože je premlčaná a v mnohých
prípadoch bola vznesená námietka premlčania ako odpoveď na výzvu k zaplateniu , o čom však žalobca
nepredložil žiadne dôkazy s poukazom na to, že nimi nedisponuje. Následne v priebehu konania
žalobca všetkým dlžníkom, ktorých dlh tvorí škodu uplatnenú v tomto konaní , dodatočne začal vyzývať

od 15.7.2014 na plnenie , avšak bezvýsledne. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v niekoľkých
prípadoch sa vrátili výzvy ako nedoručené, či už pre konkurz alebo neexistenciu firmy, v 2 prípadoch boli
vznesené námietky premlčania, o čom predložila do spisu dôkazy ( príloha žalobcu č.l. 700 spisu ) .

Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že pokiaľ žalobca posielal výzvy od 15.7.2014 , je
to už bezpredmetné nakoľko v tomto čase už pohľadávky účtovne ani právne neexistovali, pretože

boli odpísané, a preto nebolo možné ohľadom neexistujúcich pohľadávok uskutočňovať nejaké
právne .úkony, napr. vznášať námietku premlčania k neexistujúcej pohľadávke. V čase podania žaloby
ani voči jednej z pohľadávok nebola vznesená námietka premlčania , čo znamená, že v čase podania
žaloby ešte nemohla vzniknúť žalobcovi škoda, ktorú žaluje ,pretože k premlčaniu pohľadávky dôjde až
po tom keď je vznesená námietka premlčania čo potvrdzuje aj rozhodnutie NS SR č. 1Mcdo 8/2008,

podľa ktorého nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú
splnené 3 skutočnosti , a to , že úplne uplynie právnym predpisom vymedzený čas - premlčacia doba,
nevykoná sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby a povinný subjekt v
rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. Vzhľadom na výzvy
na plnenie zasielané navrhovateľom od 15.7.2014, žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatnenej

náhrady škody.

Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na to, že ak by aj nejaká zodpovednosť existovala, tak by
to bola zodpovednosť predstavenstva , ktorého členovia zodpovedajú solidárne, čo vyplýva zo stanov,
a keďže nie sú všetci žalovaní, na strane žalovaného je nedostatok pasívnej legitimácie . K uvedenej
námietke žalobcapoukázal nato,že Ing.Zborananežalujúžalovanéhovsúvislostisfunkcioupredsedu

alebo podpredsedu , ale v súvislosti s jeho členstvom v predstavenstve a samozrejme žalovaný nebol
jediným členom predstavenstva spol. žalobcu , avšak žalobca je oprávnený v súlade s § 194 ods.
6 Obchodného zákonníka vyzvať na plnenie ktoréhokoľvek člena predstavenstva Pokiaľ žalovaný
namieta, že nemohol kontrolovať každého zamestnanca , žalobca zdôraznil, že v prípade porušenia
povinnosti člena predstavenstva je podľa § 194 ods.7 Obch.zák. deklarovaná objektívna zodpovednosť

za škodu pri prezumovanej zodpovednosti žalovaného.

Svedkyňa Gabriela Salayová, bývalá zamestnankyňa žalobcu vypovedala, že v období od októbra
2009 do februára 2011 pracovala ako vedúca finančného oddelenia a v tom čase jej povinnosťou
bolo zabezpečovať riadny chod vo finančnej oblasti , avšak vzhľadom na skutočnosť, že nebola firma
dobre personálne obsadená, zabezpečovala aj rôzne IT projekty medzi prevádzkou a fin. systémom,

zabezpečovala tzv. reporting, zavádzanie nových systémov. Asi do 30.9. 2009 vo funkcii riaditeľa bol
p. Vencel, ktorého nahradil p. Zboran a v tom čase boli mnohé funkcie neobsadené , chýbal napr.
obchodný riaditeľ, riaditeľ dopravy a všetku túto prácu zastával žalovaný, preto bol pracovne vyťažený.
Čo sa týka porád, tieto mali byť vždy realizované ako hodinové porady 1x do týždňa, čo sa spravidla aj
realizovalo, len v prípade, že žalovaný mal iné schôdzky , tak to bolo nepravidelné. Tak isto boli vedené

porady manažmentu , predmetom ktorých boli rôzne oblasti fungovania firmy a to aj financie s tým, že
žalovaný bol informovaný o dlžníkoch, o pohľadávkach , ale vzhľadom k tomu, že v období od mája
2009 do konca roku 2010 nebolo zabezpečené elektronické evidovanie pohľadávok, všetko sa robiloručne . Existujúci systém neupozorňoval, na faktúry 30 dní po splatnosti, alebo viac dní, pričom v tomto
období na vymáhanie pohľadávok bol určený len 1 človek- p. Markovič a keďže výstupy z účtovníctva
sa spracovávali ručne , tak často sa stávalo, že bola zistená pohľadávka už po lehote splatnosti ,

resp. aj nevymožiteľná . Žalovaný bol o tom informovaný a aktívne sa snažil odstrániť tento vadný
stav . V rozhodnom čase, hlavne v roku 2009 a zač. roka 2010 nebola slovenská spoločnosť CARGO
dostatočne personálne obsadená a všetci pracovníci, ona, ako aj žalovaný , tiež hlavná účtovníčka a aj
p. Markovič, pracovali nad svoje možnosti s vynakladaním veľkého úsilia.

Svedkyňa ďalej uviedla, že až do konca roku 2010 spolupracovala so žalovaným na IT projekte ,ktorý

mal zautomatizovať všetky fin. operácie, ním bol zavedený tzv „ kredit limit“, ktorý dal stop tým klientom,
ktorí boli neplatiči , žalobca im prestal poskytovať služby. Tiež bol zavedený tzv. daning proces,
ktorý automaticky upozorňoval na pohľadávky po splatnosti nastavených časových intervalov, napr.
upozorňoval,žeexistujepohľadávka7dníposplatnosti,vygenerovalmailyaleboSMS,ktorésaposielali
zákazníkom, ktorí mali pohľadávky po splatnosti. a pod. Žalovaný sa aktívne na tom zúčastňoval, ale
keďže pracovníci IT oddelenia mali pôsobisko v ČR , bolo nutné vyvíjať tlak na manažment českého

Carga, keďže tento IT projekt bol fin.náročný, aby umožnili zavedenie tohto systému, pretože slovenská
firma bola v strate . V rozhodnom období , keďže vymáhanie drobných pohľadávok v zahraničí bolo
nákladné , tak úzus bol taký, čo bolo aj rozhodnutím celého manažmentu, že menšie pohľadávky napr.
200 eur a menej , ktoré žalobca mal voči zahraničnej firme , sa nedávali na vymáhanie, lebo by to
bolo neekonomické ( musela by sa najať advokátska firma a pod ) . Okrem toho po celý čas fungoval

systém, že všetky pohľadávky po lehote splatnosti boli odstúpené spoloč. Coface, čo bola vymáhačská
spoločnosť, ktorá riešila pohľadávky a aj postupovanie pohľadávok tejto firme sa prehodnocovalo, či
sa oplatilo ich dať na vymáhanie, pokiaľ boli nízka, pretože tejto firme sa platila provízia. V tom čase
sa spolupracovalo aj s AK Legal Art, ktorej sa dávali pohľadávky na vymáhanie . Svedkyňa uviedla, že
žalobca využíval služby spol. Vila advokát niekedy koncom roku 2010, čo bolo na podnet českého

holdingu, ktorý pokynom prikázal spolupracovať s touto spoločnosťou, neskôr sa spolupráca s nimi
ukončila, pretože nerobili nič s pohľadávkami a žalobca začal spolupracovať s AK Havel & Holasek
a podľa svedkyne s touto firmou žalobca spolupracuje aj v súčasnosti. Spoločnosti Legal Art boli
posielané len vyššie, hodnotnejšie pohľadávky, pretože táto spoločnosť nepracovala na báze provízií ,
ale si účtovala hodinové sadzby.

Elektronizácia systému a zavedenie IT systému do fungovania evidencie pohľadávok t.j. zavedenie
kredit limitu a daning procesu bolo realizované niekedy koncom roku 2010 . Svedkyňa uviedla, že
môže potvrdiť, že žalovaný , ako aj ostatní členovia slovenského manažmentu, vyvíjali tlak na český
manažment, aby sa tento problém riešil a p. Zboran sa aktívne zapájal do tohto procesu, venoval
pozornosť pohľadávkam , zaujímal sa o situáciu ,aktívne chodil na porady do Jičína a vyvíjal v tomto

smere činnosť a mal to v pozornosti. Kontrolu a porady vykonával p. Zboran z pozície riaditeľa nie z
pozície člena predstavenstva.

Svedkyňa poukázala na to, že Ing. Markovič bol jej podriadeným , ktorý pracne ručne vypracovával
a v pravidelných intervaloch dopĺňal zoznamy nezaplatených pohľadávok a keďže aj on bol mimoriadne
vyťažený, nebolo možné požadovať od neho, aby to vypracovával týždenne , ale min. 2-týždenne

vypracované takéto zoznamy boli, V nich bolo uvedené, čo sa s tou pohľadávkou deje, či bola
postúpená právnikovi. Tak isto fungoval systém, že pokiaľ bola dlžníkom dopravná spoločnosť, ktorej
služby žalobca využíval a mal by jej za poskytnuté platiť, tak cena týchto služieb sa započítavala oproti
ich dlhu . Zoznam dlžníkov bol poskytovaný aj disponentom, ktorí boli sankcionovaní, ak by zabezpečili
dovoz pre takého klienta, ktorý bol žalobcovým dlžníkom. V tom čase slovenská spoločnosť mala aj

dcérsku spoločnosť a bolo vystavovaných veľa faktúr.

Svedkyňa potvrdila, že zoznam pohľadávok , ktorý predložil do spisu žalovaný (č.l.726 a nasl. , ktorý
bol svedkyni k nahliadnutiu súdom predložený) bol vypracovaný ručne Ing. Markovičom, je na ňom
poznámka, že majú byť postúpené uvedené postúpené spol. Coface, posudzovala sa výška provízie a
výška pohľadávky , teda nemuseli byť aj uvedenej spoločnosti postúpené na vymáhanie s ohľadom na

výšku provízie a následnú nehospodárnosť . S takýmito sa pracovalo ďalej , keď bola možnosť zápočtu
tak aj keď napr. boli postúpené spoločnosti Coface, nebránilo to uzatvoriť napr. dohodu o zápočte a pod.

Svedkyňa sa ďalej vyjadrila, že nemá vedomosť o tom, že by počas jej pôsobenia v spoločnosti žalobca
pristúpil k vymáhaniu škody , titulom premlčaných pohľadávok, od niektorého z členov predstavenstva.Vyslovila domnienku, že dôvodom žaloby proti žalovanému je to, že dcérska spoločnosť C.S. Cargo
Slovakia Logistics neuspela vo výberovom konaní v spol. Continental, ktorého sa zúčastnila opakovane
a vedenie spoločnosti to dáva za vinu p. Zboranovi.

Po tom ako súd oboznámil svedkyňu s čestnými vyhláseniami Jany Koyšovej, , Michala Horáka a Ing.
A.M.Caltíkovej ( č.l. ( č.l. 693-698 spisu ) za účelom, aby sa svedkyňa vyjadrila, či v čase ich splatnosti
by boli postúpené na vymáhanie všetky alebo niektoré nie, svedkyňa vypovedala, že v tom čase sa
nevymáhali pohľadávky vo výške napr. 65 eur, 92 eur a pod., ale len pokiaľ neboli súčasťou iných
pohľadávok, ktoré existovali vo vzťahu k tej istej spoločnosti. Väčšina pohľadávok z čestných prehlásení

by však bola daná na vymáhanie . V čase , keď ona pracovala na pozícii finančnej riaditeľky , tak si
nepamätá, že by došlo k odpísaniu nejakých nevymožených pohľadávok z účtovníctva, stále boli vedené
v účtovníctve. Robili sa len opravné zápisy v účtovníctve. Zrejme z dôvodu zmeny vedenia v ČR v
Holdingu aj na Slovensku , ktoré má asi inú obchodnú politiku , sa začali odpisovať tieto pohľadávky.
Pri odpisovaní pohľadávok sa môže jednať o daňové a nedaňové odpisovanie . Daňovo sa odpisujú
pohľadávky vedené proti firmám , ktoré sú napr. v konkurzne, alebo zanikli, a teda tieto pohľadávky

sú nevymožiteľné a spoločnosti vznikne nárok na daňový odpis tejto pohľadávky . U ostatných len
nevymožených pohľadávkach voči existujúcim a fungujúcim firmám sa pohľadávka odpíše nedaňovo,
čo znamená , že tým sa zreálni súvaha a účtovníctvo a takáto pohľadávka „ vypadne „ z účtovníctva,
čo sa vedie ako škoda spoločnosti. Pri použití opravných položiek takáto pohľadávka v účtovníctve
stále figuruje ako pohľadávka nulová. Opravnými položkami si zhoršuje spoločnosť účtovníctvo . Ak

sa dodatočne zaplatí odpísaná pohľadávka, spoločnosť to musí zaúčtovať ako výnos a zdaniť, a ak sa
zaplatí dodatočne pohľadávka s opravnými položkami , dôsledkom je „ rozpustenie“ opravnej položky
a znamená to výnos spoločnosti.

Svedok Ing. Ivan Markovič , zamestnanec žalobcu uviedol, , že do spoločnosti žalobcu nastúpil
1.12.2008 na funkciu „správa pohľadávok“ a v tejto funkcii stále pracuje. Od jeho nástupu až

do prelomu rokov 2010/2011 neexistoval automatizovaný systém, ktorý by vygeneroval pohľadávky po
lehote splatnosti. Vypracovával ho on spravidla týždenne ale pracoval s ním aj denne pre svoje tak
zoznam denne dopĺňal , odovzdával ho pracovníkom manažmentu . Svedok potvrdil, že žalovaný sa
aktívne zaujímal o stav pohľadávok. Systém automatizovaných upomienok neplatičov skúšobne začal
fungovať niekedy na prelome roku 2010 . Žalovaný sa aktívne zaoberal pohľadávkami na internej báze,

ale impulz zlepšenia práce zautomatizovaním systému pohľadávok prišiel od vtedajšieho gen.riaditeľa
holdingu Marcela Kalakaja.

Svedok tiež potvrdil, že vypracovával zoznam pohľadávok po lehote splatnosti, ktorý predložil žalovaný
a s ktorým bol svedok súdom oboznámený a doplnil, že taký zoznam vypracovával spravidla týždenne
a expedovalo sa to vyššie manažmentu v 2 - 3 týždňových intervaloch. V predposlednom stĺpci v tzv.

pozn. sú jeho zápisy o tom, čo sa s pohľadávkou stane, teda, že bude napr. postúpená AK Villa advokát
a pod. Prvé postúpenie pohľadávok na vymáhanie AK Vila advokát sa začalo realizovať v júni 2010.

Pokiaľ je v poznámke Coface, tak s touto spoločnosťou sa spolupracovalo len 2-3 mesiace , je však
pravda,žesauvažovalootom,žetobudepostúpenéajCofacu,čojepoznamenanéajvmaile.Neskôrsa
však ukázalo, že predmetná spoločnosť nie je schopná čo do pohľadávok podchytiť celú našu databázu

a neskôr sme využívali jej služby len na zisťovanie údajov o nových klientoch, ako sa správajú na
trhu. Podľa názoru svedka, zoznam pohľadávok, ktorý mu bol predložený, bol spol. Coface doručený
len za účelom zmonitorovania, či budú schopní zabezpečiť vymáhanie tak širokej bázy pohľadávok,
vie, že táto spoločnosť nevymáhala pohľadávky. Prvýkrát ich začala vymáhať spol. Villa advokát a to
od júna 2010 z dôvodu, že dovtedy nebola s nimi uzatvorenú zmluvu na správu pohľadávok. Pred

júnom 2010 neexistoval systém na vymáhanie pohľadávok. Pohľadávky sa vymáhali na internej báze, t.j.
telefonicky, písomnými upomienkami . Svedok tiež uviedol, že využíval aj systém spol. Timocom ,ktorá
sprostredkovávala burzu voľných prepravcov s tým, že dlžník žalobcu stratil možnosť využívať systém
tejto spoločnosti, a to až do momentu zaplatenia dlhu žalobcovi, do tej doby bol prístup do systému
dlžníkovi znemožnený.

Žalovaný sa o problém nezaplatených pohľadávok zaujímal, vyvíjal aktivity. Opatrenia , ktoré so
žalovaným prijímali , boli podľa svedka produktívne.Právny zástupca žalobcu uviedol, že aj po vykonanom dokazovaní žalobca trvá v celom rozsahu
na žalobe o náhradu škody zo dňa 23.4.2013 v spojení so zmenou žaloby zo dňa 26.3.2014. Podľa
jeho názoru žalobca preukázal vznik škody a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno , že postupoval

pri výkone svojej pôsobnosti vo funkcii štat. orgánu s odbornou starostlivosťou. Na základe uvedeného
spoločnosť žalobcu nedosiahla zisk z medzinárodných prepráv, ktorý by bol, pri vykonávaní funkcie
žalovaného s odb. starostlivosťou, vznikol. Žiadal návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov konania .

Právny zástupca žalovaného naopak, žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu s poukazom na to,
že žalobca nepreukázal , že mu vznikla nejaká škoda. Nepreukázal porušenie žiadnej z povinností,

ktoré odporcovi ukladal zákon prípadne zmluva, naopak odporca preukázal, že postupoval a svoju
činnosť vykonával s náležitou starostlivosťou , čoho dôkazom boli zlepšené hosp. výsledky v čase jeho
pôsobenia. Predmetné pohľadávky boli postúpené ešte v čase, keď neboli premlčané spol. Coface a
zodpovedný pracovník prípadne jeho nadriadená mali možnosť spolupracovať s ďalšou AK, s ktorou
v tom čase bola uzatvorená zmluva Pohľadávky , ktoré neboli uhradené, nemožno považovať za
premlčané, pretože k premlčaniu dochádza až vznesením námietky premlčania, čo sa u týchto nestalo.

Pokiaľ sa týka samotnej zodpovednosti, v danom prípade žalobca zodpovednosť odporcu odvodzuje
od § 194 ods.5 Obch.zák. a uspokojil sa so všeobecným, konštatovaním, že ako člen predstavenstva
svoju pôsobnosť nevykonával s náležitou starostlivosťou. V danom prípade však celé dokazovanie
a predložené dôkazy žalobcom sa týkajú jeho pôsobnosti ako riaditeľa spoločnosti a nie ako člena
predstavenstva. Predstavenstvo ako štatutárny orgán spoločnosti sa schádzalo 1x ročne a povinnosti

členov predstavenstva upravuje obch. zákonník, ale aj zmluva o výkone funkcie podpredsedu prípadne
predsedu predstavenstva. V predloženej zmluve o výkone funkcie podpredsedu predstavenstva ,
ktorú uzatvoril žalovaný so žalobcom sú v bode 3.4 presne vymenované povinnosti a ani jednou z
povinností nie je povinnosť vymáhať pohľadávky. Ak by sa vychádzalo z právnych názorov žalobcu ,
tak potom každý člen predstavenstva by zodpovedal za akúkoľvek škodu, ktorá by v spoločnosti vznikla.

Zodpovednosť uvedená v § 194 dos.5 Obchodného zákonníka predstavuje zodpovednosť hlavne za
činnosť predstavenstva ako štatutárneho orgánu, t.j. ak ku škode dôjde napr. uzatvorením nevýhodnej
zmluvy, nevýhodným predajom majetku a pod.

Poukázal tiež na znenie ust. §194 ods.6 Obchodného zákonníka , kde v písm. a/-f/ sú vymenované
činnosti, ktoré sa považujú za porušenie povinností člena predstavenstva i keď sa nejedná o taxatívny

výpočet povinností, nemožno za takúto povinnosť resp. jej porušenie považovať neplnenie si povinností
pri vymáhaní pohľadávok , keď na takúto prácu bol špeciálne určený pracovník , ktorý podliehal finančnej
riaditeľke. Obaja svedkovia vypočutí zhodne uviedli, že odporca sa aktívne zaujímal, v akom stave sa
neuhradené pohľadávky nachádzajú, bolo tiež konštatované, že personálne obsadenie spoločnosti
bolo nepostačujúce a i manažment spoločnosti musel vynakladať mimoriadnu snahu na splnenie úloh,

ktoré mu boli kladené. Ďalej bolo konštatované, že ani PC vybavenie v spoločnosti v tom čase nebolo
také, že by im umožňovalo efektívne pracovať s neuhradenými pohľadávkami a za to nezodpovedal
žalovaný . Žalovaného povinnosťou bolo iba predkladať účtovné závierky a správy o stave v spoločnosti,
čo každoročne uskutočňoval .

Pokiaľ navrhovateľ predložil čestné prehlásenie o odpísaní pohľadávok, z toho možno vyvodiť, že

samotní akcionári spoločnosti svojim rozhodnutím v roku 2011 pohľadávky odpísali a neuplatňovali si
ich náhradu ako škodu voči nikomu a až v roku 2013 sa rozhodli si uplatňovať nejakú škodu s tým, že si
vyselektovali niektoré z pohľadávok, hoci v zozname k rozhodnému času sa nachádza o niekoľko stoviek
viac pohľadávok. V danom prípade predmetná žaloba je iba ako dôsledok toho, že odporca rozviazal
PP s navrhovateľom a odišiel od tejto spoločnosti, čo potvrdila aj svedkyňa. Proti nikomu inému takéto

sankcie vyvodené neboli, hoci zákonník práce , ale i iné právne predpisy to umožňujú . Už samotný
stav, že je žalovaný iba ako jeden z členov predstavenstva , nemôže navodiť inú situáciu ako že je to
trest za jeho konanie.

Podľa ustanovenia § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka členovia predstavenstva sú povinní
vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou

starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkonesvojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 194 ods. 6 , veta prvá Obchodného zákonníka členovia predstavenstva, ktorí

porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu,
ktorú tým spoločnosti spôsobili.

Podľa ustanovenia § 194 ods. 7, veta prvá Obchodného zákonníka člen predstavenstva nezodpovedá
za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej
viere, že koná v záujme spoločnosti.

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané a medzi účastníkmi to ani nebolo sporné, že

žalovaný bol v období od 31.7.2007 do 15.2.2008 predsedom predstavenstva spoločnosti žalobcu, v
období od 15.2.2008 do 9.10.2009 bol podpredsedom predstavenstva, kedy vykonával aj funkciu
generálneho riaditeľa a v období od 9.10.2009 do 31.12.2011 bol opätovne predsedom predstavenstva.

Z právnej úpravy vzťahu medzi členom orgánu spoločnosti a akciovou spoločnosťou , ktorý je vzťahom
obchodnoprávnym, jednoznačne vyplýva aj zodpovednostný režim členov orgánov akciovej spoločnosti.

Zodpovednosť člena predstavenstva za škodu, spôsobenú spoločnosti porušením povinností podľa ust.
§194 ods. 5 Obchodného zákonníka je podľa ustanovenia § 373 Obch. zák. zodpovednosť objektívna ,
teda bez potreby dokazovania zavinenia na strane žalovaného. Pre možnosť uplatnenia nároku na
náhradu škody podľa ust. §194 ods. 6 Obchodného zákonníka je nutné preukázať vznik škody, čo
v danom prípade žalovaný preukazoval predložením jednotlivých faktúr za uskutočnenú prepravu na

základe prepravných zmlúv zo dňa 31.1.2008 až 4.10.2008 a od15.1.2009 do 31.3.2009 , čím došlo v
období od 1.5.2009 do 5.1.2010 a od 16.4.2010 do 1.7.2010 k ich premlčaniu, keďže pre ich uplatnenie
platí 1-ročná premlčacia lehota .

Žalovaný namietal, že žalobca minimálne uplatnil svoj nárok voči žalovanému predčasne, pretože aj keď
sa jedná o premlčanú pohľadávku, neznamená to, že by ju nemohol mať žalobca dobrovoľne zaplatenú

dlžníkom - klientom žalobcu, ktorý si tak zabezpečí trvanie obchodno-právneho vzťahu so žalobcom.
Vyplynulo to aj z dokazovania, keď to potvrdila svedkyňa Salaiová. Znamená to teda, že na považovanie
pohľadávkyzapremlčanúnestačíuplynutieprávnympredpisomvymedzenéhočasu,nevykonaniepráva
oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, ale povinný subjektu musí účinne vzniesť v
rámci súdneho konania námietku premlčania. Až po splnení všetkých týchto 3 skutočností by nastala

situácia, kedy by nebolo možné priznať žalobcovi právo na zaplatenie týchto faktúr. Súd sa s týmto
právnym názorom stotožnil a tiež je toho názoru, že v prípade, že by existovali dôvody, pre ktoré by
žalovaný niesol zodpovednosť za škodu, tak v danom prípade by minimálne táto žaloba bola súdom
považovaná za predčasne podanú. Z dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca ani v jednom prípade
nepodal žalobu na súd na vymoženie faktúr, ktoré podľa neho sú jeho škodou v tomto konaní , ďalej

len v 2 prípadoch po tom, ako v priebehu tohto konania zasielal výzvy na zaplatenie, bola dlžníkom
vznesená námietka premlčania. V niekoľkých prípadoch sa žalobcovi vrátili výzvy ako nedoručené, či
už pre konkurz alebo neexistenciu firmy a vo väčšine nebola odozva žiadna. Nesporné však je, že
žalobca nedisponuje žiadnym súdnym rozhodnutím, ktorým by bolo právoplatne rozhodnuté o tom , že
mu právo na zaplatenie tej ktorej faktúry nepatrí z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania. Za

daného stavu ešte stále dlžníci môžu plnenie poskytnúť. Preto podľa názoru súdu nie je ustálený ani
rozsah škody. Je však nesporné, že všetky faktúry, z ktorých žalobca vyčíslil uplatnenú škodu, sú dávno
po lehote splatnosti, dokonca sú z účtovníctva spoločnosti odpísané a evidované ako neuhradené a
nevymožené.

Žalovaný tiež namietal nesprávnu pasívnu legitimáciu s poukazom na to, že za prípadnú škodu

by nebol zodpovedný len on ale aj ostatní členovia predstavenstva, čo vyplýva z ustanov. § 194
ods.6 Obchodného zákonníka. Súd sa však s týmto právnym názorom žalovaného nestotožnil,
pretože v prípade solidárneho záväzku, veriteľ môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek solidárne
zodpovedného dlžníka s tým, že v prípade,že jeden žalovaný dlžník bude zaviazaný, tak má právo tzv.
následného regresu voči ostatným solidárnym dlžníkom.Čo sa týka samotnej zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, súd dospel
po vykonanom dokazovaní k záveru, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že postupoval
pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

Súd k tomuto záveru dospel z dôvodu, že z dokazovania vyplynulo, že vedenie účtovníctva, ako aj
včasné vymáhanie pohľadávok žalobcu zabezpečovali pracovníci úseku účtovníctva a administratívy,
v rámci ktorého bola zriadená aj funkcia „ špecialista pohľadávok “ a účtovníctvo bolo vedené v
súlade s príslušnými predpismi o účtovníctve, čo potvrdil aj audítor v tom ktorom roku, čo vyplýva zo
správ audítora, ktoré boli vždy súčasťou výročných správ spoločnosti žalobcu a ktoré predkladalo

predstavenstvo,tedaajžalovaný,valnémuzhromaždeniu.Výročnáspráva vždyobsahovala ajúčtovnú
závierku. Okrem toho výsluchom svedkov, zhodnotením dôkazov , ktoré predkladal žalovaný (zoznam
pohľadávok vypracovaný Ing.Markovičom, pracovnákarta menovaného,mailovákomunikáciaapod.),
ale aj žalobca (výročné správy), jednoznačne bolo preukázané, že žalovaný si plnil svoje povinnosti
zodpovedne a v čase , keď popri členstve v predstavenstve, kedy vykonával funkciu podpredsedu
predstavenstva , bol aj vo funkcii generálneho riaditeľa , preukázateľne nezanedbával svoje povinnosti,

iniciatívne riešil zlý stav vedenia účtovníctva, vyvíjal aktivity spolu s o statnými zainteresovanými
pracovníkmi , ktoré viedli k zefektívneniu nielen evidencie zákazníkov a stavu pohľadávok žalobcu
voči nim (kredit limit, daning proces), ale spoločnosť začala dosahovať lepšie hospodárske výsledky,
čo žalobca nepoprel. Žalovaný preukázateľne pravidelne viedol porady s celým manažmentom, s
fin. riaditeľkou s p. Gabrielou Salaiovou, čo potvrdili menovaná svedkyňa Salaiová, ako aj svedok

Ing. Markovič, zabezpečoval ďalšie postupy prostredníctvom advokátskych firiem a pod. Za týchto
okolností neobstojí tvrdenie, že za škodu žalobcu, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s pohľadávkami
po lehote splatnosti, ktoré sú pripojené v spise a od ktorých žalobca odvodzuje výšku škody, zodpovedá
žalovaný.

Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremenu, že postupoval pri výkone

svojej pôsobnosti vo funkcii štat. orgánu s odbornou starostlivosťou ,naopak žalovaný dostatočným
spôsobom preukázal splnenie podmienky podľa ust. § 194 ods. 7 Obchodného zákonníka, teda že
nezodpovedá za žalovanú škodu , tak ako je to vyššie zdôvodnené.

Súdpretodospel kzáveru,žežalovaný,čiužakopredseda,alebo podpredsedapredstavenstva, riadne
plnil povinnosti, ktoré vyplývali z ustanovenia § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka a naopak, žalobca

nepreukázal porušenie týchto povinností, v dôsledku čoho nie sú dané predpoklady zodpovednosti
žalovaného za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi nezaplatením faktúr v lehote splatnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanov. § 142 ods1 O.s.p. tak, že priznal žalovanému, ktorý bol
v spore úspešný, náhradu jeho trov v celkovej výške 3 388,68 eur a to titulom právneho zastúpenia za

prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 403,34 eur vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci v čase podania
žaloby t.j. zo sumy 24.171,34 eur,( podľa ust. § 13a ods.1 písm.a/ a § 10 ods.1 Vyhl. č. 655/204 Z.z.)
za námietky voči miestnej príslušnosti 201,67 eur (§ 13a ods.2 písm.b/ cit. vyhl.), za zastupovanie na
pojednávaniach v dňoch 14.5. 2014 a 10.9.2014 á úkon 506,21 eur (podľa ust. § 13a ods.1 písm.a/
a d/ Vyhl. č. 655/204 Z.z.), kedy už hodnota úkonu bola počítaná zo sumy 40 154,40 eur Súd ďalej

priznal odmenu vo výške 1 012,42 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa 5.11.2014 (§ 13a ods. 1
písm.d/ cit. vyhl.) z dôvodu, že predmetné pojednávanie trvalo od 8,30 do 11,15 hod., teda odmena je
v dvojnásobnej výške. Rež.paušál súd priznal 2 x á 7,81 eur, 3 x á 8,04 eur ( § 16 ods.3 cit. vyhl.)
Spolu odmena a hotové výdavky predstavuje sumu 2 669,59 eur. Keďže právny zástupca žalovaného je
platcom DPH súd odmenu a hotové výdavky zvýšil o 20% DPH podľa ustanov.§ 18 ods.3 cit.vyhl. t.j. o

sumu 533,92 eur ,preto spolu súd priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 3 203,51 eur.

Právny zástupca uplatňoval všetky úkony počítajúc zo sumy 40 154,40 eur , a to napriek tomu, že o
pripustení zmeny návrhu súd rozhodol až dňa 14.5.2014 ,preto súd úkony pred týmto dátumom počítal
z pôvodne žalovanej sumy.Podľa ustanov. § 148 ods.1 O.s.p. súd uložil neúspešnému žalobcovi nahradiť trovy konania Slovenskej
republike , ktoré platil štát , a to titulom svedočného priznané svedkovi Ing. Markovičovi vo výške 26,96
eur, a to na základe uznesenia tun. súdu č.k. 8Cb 1/2014-746 zo dňa 24.11.2014 a svedkyni Gabriele

Salaiovej vo výške 70,68 eur na základe uznesenia č.k. 8Cb 1/2014-747 zo dňa 24.11.2014 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v
čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo
tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu a ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.