Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 25Sp/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200750
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3014200750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Vaškovou v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný
úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Trenčianska cesta
1237/46, za účasti L. P., bytom Q. M., B. XXXX/X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo
V XXX/XX-X zo dňa 27. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V XXX/XX-X zo dňa 27. júna 2014.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 30. júla 2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu predložené

na rozhodnutie dňa 08. septembra 2014, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo V XXX/XX-X zo dňa
27. júna 2014 a vec vrátiť späť na správne konanie, z dôvodu jeho nezákonnosti.

Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 15. apríla 2014,
uzavretej medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ s.r.o. ako záložný veriteľ a L. P. ako záložca, zastúpený
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, na základe dohody o splnomocnení

zo dňa 22. februára 2013. Odporca skúmal, či dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných
podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), ktoré možno následne vyhlásiť za neplatné. Dohoda
o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (predtlačenej), keď dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody. Keďže splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred
vpísaný (určený), možno konštatovať, že bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa (záložcu)
zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho (za L. P.) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by
skutočne hájil záujmy splnomocniteľa. Nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za

individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená. L. P. (spotrebiteľ) nebol
schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom
prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca
teda nedošlo z vôle záložcu, ale z vôle záložného veriteľa. Z tohto dôvodu odporca považoval túto
dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Neplatnosť dohody o splnomocnení spôsobuje neplatnosť samotnej záložnej

zmluvy, pretože ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci konalo v mene záložcu na základe
neplatného splnomocnenia.Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanovenia občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými

sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o
úvere a preto udelil občianskemu združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval

sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov,
čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho možno konštatovať,
že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnuté rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiaobmedzillennakonštatovanie,žezáložca-dlžníknemoholovplyvniťvýbersplnomocnenca,
pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu

podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu
uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo
vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí

rozpor v záujmoch reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené
plnomocenstvo pritom je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom,
ktorýjeúplnenezávislýmodveriteľaajehozmluvnejdokumentácie.Uviedol,žedohoduosplnomocnení,
ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o

neprijateľných podmienkach. Zastával názor, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií
vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Vzhľadom na uvedené mal za to, že správny orgán
nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých
pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocensto splnomocniteľa nesprávne
právne posúdil a vydal nezákonné rozhodnutie.

L. P. v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil
ako vecne správne. Uviedol, že v predmetnej veci nebola dohoda o splnomocnení riadne uzavretá,
pretože všetky doklady k úveru (vrátane dohody o splnomocnení) musel podpísať, aby úver dostal
a nemal možnosť inej voľby. Taktiež nemal ani možnosť vybrať si nejakého splnomocnenca, musel

akceptovať združenie ProHelp, ktoré bolo vo formulári predtlačené. Zastával názor, že už samotná
skutočnosť, že splnomocnenec je predtlačený na zmluvách firmy Pohotovosť, svedčí o jeho prepojenosti
na danú firmu a že splnomocnenec nekonal v jeho záujme, ale v záujme firmy Pohotovosť, teda v
konflikte záujmov.

Krajskýsúdpreskúmalnapadnutérozhodnutieodporcupodľa§250lO.s.p.vrozsahudôvodovodvolania
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ
a p. L. P. ako dlžník uzavreli dňa 22. februára 2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej

poskytol navrhovateľ dlžníkovi sumu 700,00 eur. Následne na to p. L. P. dňa 22. februára 2013 v Dohode
osplnomocnení(bod3dohody)udelilplnomocenstvoZdruženiuProHelpnauzatvoreniezáložnejzmluvy
podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode
4. dohody. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE uzavreli navrhovateľ (spoločnosťPohotovosť, s.r.o. Bratislava), ako záložný veriteľ a p. L. P., ako záložca v zastúpení ProHelp, združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, dňa 15. apríla 2014. Predmetom záložného práva sú
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. územie S. U. okres Q. nad Q., ktoré má záložca v podielovom

spoluvlastníctve. Návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom rozhodol
napadnutým rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa

do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods.1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,

posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia t.j., či odporca v súlade
so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-F. zo dňa
15. apríla 2014. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. L. P. pri uzavretí Dohody o
splnomocnení bol platný, t.j. či išlo o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne

(§ 37 Občianskeho zákonníka), alebo či svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. §
31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do
katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,

či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní
o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu.

Z dohody o splnomocnení ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností

vyplýva, že p. L. uzavrel s navrhovateľom (Pohotovosť s.r.o.) dňa 22. februára 2013 Zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX. L. P. podpísal dňa 22. februára 2013 Dohodu o splnomocnení, v ktorej udelil
plnomocenstvo združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v bode 4. dohody, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť s.r.o.).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o splnomocnení medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o splnomocnení predstavuje dvojstranný právny
vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. 31 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany splnomocniteľa (dlžníka) malo ísť

v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi, aby s ním uzavrel zmluvu (dohodu o
plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom plnomocenstva). V danom prípade
chýba vôľa ako vnútorný, psychický vzťah splnomocniteľa, ktorá je zrejmá až jej prejavením. Uvedená
dohoda o splnomocnení je predtlačený zmluvný formulár, nie je prejavom vlastnej vôle dlžníka ako
splnomocniteľa. Vzhľadom k tomu, že splnomocnenec nemohol uzavrieť zmluvu o zriadení záložného

práva bez platne uzavretej dohody o splnomocnení, správne odporca návrh navrhovateľa zamietol.
Rovnako ani námietka navrhovateľa, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
pri uzavieraní dohody o splnomocnení reálne neexistoval, neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o
splnomocnení, v ktorej preberal splnomocnenec plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy za
dlžníka, vyplývajú zo zastúpenia pre splnomocnenca povinnosti v prospech splnomocniteľa (dlžníka),

najmä hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka
záložnú zmluvu v prospech záložného veriteľa, aby tento mohol podať návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností. Z dikcie ust. § 39 Občianskeho zákonníka nevyplýva, aby právny
úkon ako taký odporoval výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje
ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol, resp. sa priečil dobrým mravom. V danom prípade je konanie

splnomocnenca v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi
zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektmi). Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu
sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Preto
súdposúdilkonaniezástupcudlžníkavrozporesozáujmamizastúpenéhoaztohtodôvodu,zaneplatné.
Námietka navrhovateľa o prekročení právomoci odporcu, je irelevantná, nakoľko správny orgán skúmal

nepomer, nevyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva
a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýkala celého nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko
väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasiahlo do práv
oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré
mravy. Z tohto dôvodu považuje súd tento právny úkon za neplatný (§ 22 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné
podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,

písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods.1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,

alebo