Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/181/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113236006
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113236006.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcov v 1. rade H. C., nar.

XX.X.XXXX, bytom O. Z. Č.. X, XXX XX A., 2. O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Č.. V. Č.. X, XXX XX A.,
právne zastúpených JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom Fejova č. 4, 040 01 Košice, proti
žalovanej O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Z.E. Y.. Z., S. XXXXX, X., zastúpenej v konaní opatrovníkom
I. P., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, v konaní o náhradu škody vo výške 19
196,71 eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamieta,

II. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. Decembra 2013 žiadali, aby súd žalovanú

zaviazal zaplatiť im každému po 9 958,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od
2.10.2007 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Žalobu vo veci samej odôvodnil skutočnosťou, že žalobcovia a žalovaná sú dedičmi po poručiteľke H. C.,
zomrelejdňaXX.X.XXXX.Žalovanábezvedomiažalobcovzatajilavdedičskomkonaníapredžalobcami
peňažný majetok, vklady v banke a vkladové listy, ktorých vlastníčkou bola ku dňu smrti poručiteľka a
tieto bez vedomia a súhlasu žalobcov previedla na svoje meno a na bankové účty, preto nemohli byť
predmetom dedičského konania. Žalobcovia boli uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 1To 12/2013
- 569 zo dňa 2.7.2013 odkázaní na občiansko-súdne konanie titulom náhrady škody vo výške 19 196,71

eur. Z tohto dôvodu podali na tunajšom súde žalobu o náhradu škody.

Vykonaným šetrením súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, preto jej súd uznesením č. k. 7C
181/2013 - 55 zo dňa 31. Marca 2014 ustanovil postupom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka I. P.,
súdnu tajomníčku Okresného súdu Vranov nad Topľou na zastupovanie v tomto konaní.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcov a listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 11.12.2013,
pripojeným trestným spisom sp. zn. 33T 46/2012, pripojenými dedičskými spismi sp. zn. 26D 217/2004,
26D 1946/2002, D 1880/2001, 26D 2218/2002, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaná sú dedičmi po poručiteľke H. C., rod. M., zomrelej dňa XX.X.XXXX,
naposledy bytom Októbrová 14, 080 01 Prešov.

Z pripojených dedičských spisov súd zistil nasledujúce skutočnosti:

Dedičské konanie vedené pod sp. zn. 26D 217/2004 sa skončilo uznesením Okresného súdu Prešov
sp. zn. 26D 217/2004 zo dňa 18.2.2005 a to zastavením konania, pričom z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že súdny komisár na základe zápisnice zo dňa 21. Januára 2005 zistil, že nie sú
splnené podmienky pre pokračovanie v konaní, predmet konania je sporný a z dôvodu nemajetnosti
poručiteľky konanie zastavil. Zároveň v tomto uznesení je konštatované, že medzi dedičmi vznikla
sporná skutočnosť, čo patrí a čo nepatrí do dedičstva podľa § 175k ods. 3 O.s.p., každý z dedičov sa

preto môže obrátiť na súd podaním žaloby podľa § 175 písm. y/, aby súd určil, čo do dedičstva patrí, a
čo do dedičstva nepatrí. Uznesenie tunajšieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 15.4.2005.

Z pripojeného dedičského spisu sp. zn. 26D 1946/2002 súd zistil, že uvedené konanie sa skončilo
uznesením Okresného súdu v Prešove č. k. 26D 1946/2002 zo dňa 27. Mája 2003 a to tak, že celé
dedičstvo pozostávajúce z vkladov evidovaných na Fonde ochrany vkladov vo výške 144 049,- Sk a 40

halierov na meno H. C. č. účtu XXXXXXXXXXXXXXXX, č. účtu XXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 181,-
Sk a 80 halierov, č. účtu XXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 296,20,- Sk spolu vo výške 144 527,40,-
Sk, nadobudli žalobcovia v 1. a 2. rade bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu spoludedičku. Uznesenie
tunajšieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 4.7.2003.

Z pripojeného dedičského spisu sp. zn. D 1880/2001 súd zistil, že toto konanie sa skončilo uznesením

Okresného súdu Prešov č. k. D 1880/2001, D not 274/01 zo dňa 15. Novembra 2001 a to uznesením
o zastavení konania, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že bolo zistené, že poručiteľka
svoj nehnuteľný majetok vysporiadala za života prevodom na právnych nástupcov a bývala u žalovanej.
Žiaden cennejší, hnuteľný a nehnuteľný majetok zistený nebol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
15. Novembra 2001.

Z pripojeného trestného spisu sp. zn. 33T 46/2012 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.
zn. 33T 46/2012 - 548 zo dňa 15. Októbra 2012 bola žalovaná uznaná vinnou, že dňa 23. Októbra 2001
v Prešove, na Notárskom úrade JUDr. M. O., v konaní po poručiteľke H. C., zomrelej dňa XX.X.XXXX v
dedičskom konaní pod sp. zn. D 1880/01 a v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 26D 1946/2002,
úmyselne zatajila súdnemu komisárovi vklady vedené v Slovenskej sporiteľni, a. s. na sporo knižke č.

XX - XXXXXX-X vo výške 356 409,50,- Sk na sporo knižke č. XX-XXXXXX-X vo výške 221 910,50,-
Sk, čím takto spôsobila H. C. a O. P. škodu vo výške 578 320,- Sk, teda sa na škodu cudzieho majetku
obohatila, čím využila niečí omyl a tým spáchala prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona
účinného od 1.1.2006, za čo jej súd uložil trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona výkon trestu podmienečne odložil a zároveň postupom podľa § 50 ods. 1 určil

skúšobnúdobupodmienečnéhoodsúdeniavtrvaní18mesiacov.Podľa§288ods.1Trestnéhoporiadku,
súd poškodených v tomto konaní žalobcov, odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne
konanie.

Súd prvého stupňa mal v trestnom konaní za preukázané, že konaním žalovanej bola poškodeným v
tomto konaní žalobcom spôsobená škoda vo výške 19 196,71 eur, teda medzi konaním žalovanej a

zatajením matkiných úspor a následkom, bol daný kauzálny nexus a teda konaním žalovanej vznikla
poškodeným škoda. Súd poškodených odkázal na občiansko-právne konanie a to z dôvodu, že je
potrebnévykonaťďalšiedokazovanie,ktorébypresiahlorámecdokazovaniapotrebnéhonarozhodnutie
o vine a treste. Ohľadne škody by bolo potrebné viesť otázku, či prípadne nedošlo k premlčaniu
uvedených nárokov, ustálenie požadovaných úrokov z omeškania, čo presahuje rámec trestného

konania.Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 1To 12/2013 - 569 zo dňa 2.7.2013, zrušil rozsudok Okresného
súdu Prešov č. k. 33T 46/2012 zo dňa 15. Októbra 2012 a trestné stíhanie voči žalovanej zastavil.
Zároveň poškodených v tomto konaní žalobcov odkázal so svojim nárokom na občiansko-súdne

konanie. Odvolací súd konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, že mal za preukázané, že trestné
stíhanie je premlčané. Z tohto dôvodu zrušil rozsudok Okresného súdu v Prešove a trestné stíhanie v
celom rozsahu zastavil.

Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 7C 181/2013 - 14 zo dňa 16. Decembra 2013 súd nariadil
predbežné opatrenie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co 75/2014 - 60 zo dňa

29. Apríla 2014 potvrdené.

Žalobca v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že spolu so žalobkyňou v 2. rade, ako
aj žalovanou sú dedičmi po zomrelej H.R. C., zomrelej dňa XX.X.XXXX, nakoľko sú jej deťmi. Na
Okresnom súde prebiehali celkovo 3 dedičské konania. 15. Novembra 2001 prebehlo dedičské konanie
po ich matke, pričom žalovaná neinformovala notára o potrebných skutočnostiach a dedičské konanie
bolo zastavené. Uznesenie dedičského súdu im doručené nebolo. V júni v roku 2002 si bol vyžiadať

informáciunaOkresnomsúdePrešov,kdemubolopovedané,žekonanieprebehlouJUDr.O..Následne
išli za JUDr. O., ktorý im vysvetlil, že dedičské konanie bolo pre nemajetnosť zastavené. JUDr. O.
im predložil darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti a to rodinného domu
v hodnote 600 000,- Sk ich matkou žalovanej. Darovacia zmluva bola datovaná na rok 1996. O tejto
skutočnosti ich neinformovala ani matka, ani samotná žalovaná. Pred 10 dňami pred smrťou ich matky,

sasňourozprával,pričommupovedala,ženechcerušiťpeniazenarekonštrukciu,nakoľkočakápeniaze
z Devín banky, ktoré použije na dokončenie prístavby. Nešlo mu do hlavy, prečo tieto účty žalovaná
neuviedla v dedičskom konaní, a prečo sa hodnota daru nezapočítala na tieto úspory. V roku 2002 im
suseda, ktorá matke preberala poštu oznámila, že zo Slovenskej sporiteľni prišla ich matke, suma 150
000,- Sk. Preto znova išli za notárom a povedali mu túto skutočnosť. Notár si vyžiadal správu o zostatku

na účtoch, pričom výsledok bol negatívny. Následne sa išli spýtať na túto skutočnosť do Slovenskej
sporiteľne, kde im bolo povedané, že peniaze prišli na účet matky z fondu na ochrany vkladov, ale
keďže neboli tri mesiace vyzdvihnuté, vrátili ich späť na účet fondu na ochranu vkladov. Túto skutočnosť
oznámili JUDr. O., ktorý si následne vyžiadal informáciu z fondu na ochranu vkladov, kde mu oznámili,
že tieto peniaze boli na účte poručiteľky. Z tohto dôvodu sa začalo dedičské konanie pod sp. zn. 26D

1946/2002 o znovuobjavenom majetku a prebehlo dedičské konanie, predmetom ktorého bola suma
144 527,- Sk, ktorá sa rozdelila na polovicu medzi žalobcov v 1. a 2. rade, keďže žalovaná dostala od
matky rodinný dom v hodnote 600 000,- Sk. Aj potom, čo prebehlo druhé náhradné dedičské konanie,
stále mali pocit spolu so svojou sestrou, že poručiteľka má ešte nejaké peniaze. Matka vravela, že má
odložených 60 alebo 70 000,- Sk na pohreb, preto podali žiadosť o tretie náhradné dedičské konanie s

tým, že uviedli, že majú vedomosť o tom, že matka má finančné prostriedky na účtoch, ako aj hnuteľné
veci, pričom o týchto skutočnostiach vedeli z rozprávania ich matky. Dedičské konanie, tretie náhradné
bolo zastavené uznesením tunajšieho súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.4.2005. Následne
podali trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní. Vyšetrovateľka vykonala šetrenie a zistila
dva anonymné vklady, ako aj dva terminované vklady v Devín banke. Rozhodnutím Krajského súdu

v Prešove boli odkázaní na náhradu škodu vo výške 19 196,71 eur, titulom prevedenia zostatkov na
účet žalovaných. Touto žalobou sa domáhajú, aby im súd priznal škodu vo výške 19 196,71 eur titulom
zostatku na účtoch, ktorý patril poručiteľke, pričom ide o účty poručiteľky č. XX-XXXX/XX so zostatkom
ku dňu smrti poručiteľky 356 409,- Sk a číslo účtu XXXXXXXX-X so zostatkom ku dňu smrti poručiteľky
vo výške 221 910,50,- Sk. Škoda, ktorú požadujú, aby im žalovaná každému po polovici nahradila, tak

predstavuje sumu 19 196,71 eur. O tejto skutočnosti, že žalovaná previedla zostatok na týchto účtoch,
ktorý patril nebohej matke sa dozvedeli až po doručení uznesenia o vznesení obvinenia v roku 2007.
Žalovaná žije v Amerike a potom čo sa s ňou spojili im povedala, nech im dá pokoj. Desať rokov po
podaní trestného oznámenia sa žalovaná na Slovensku z obavy vôbec neukázala.

Žalobkyňa v 2. rade sa poukázala na výpoveď svojho brata a to žalobcu v 1. rade.Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 7C 181/2013 - 82 zo dňa 25.8.2014, súd konanie v časti o
zaplatenie sumy 360 eur vo vzťahu ku každému zo žalobcov zastavil, pričom uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24. Septembra 2014.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 461 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak

sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Podľa § 473 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom
jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Podľa § 481 Občianskeho zákonníka, ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.

Podľa § 482 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou
o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

Podľa § 483 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým,
ktorých dedičské právo bolo preukázané.

Podľa § 484 Občianskeho zákonníka, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.

Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne
dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta
sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto
započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi
uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

V tomto prípade mal súd za preukázané, že žaloba žalobcov o náhradu škody vo výške 19 196,71 eur
je v celom rozsahu nedôvodná.

Žalobcoviapodaližalobuonáhraduškodyvovýške19196,71eur,kdežiadali,abysúdžalovanúzaviazal
zaplatiť im každému škodu vo výške 9 598,35 eur, t. j. polovicu zo sumy 19 196,71 eur.

Súd je toho názoru, že im toto právo neprináleží.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatnené právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňouv konaní nezaoberal (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo
205/2009).

Súd je v tomto prípade toho názoru, že žalobcom nesvedčí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý v rozhodnutí publikovanom v
Súbore rozhodnutí pod č. C 1269, zväzok 18 uviedol, že za dediča vo vlastnom slova zmysle je možné
považovaťibatoho,komubolorozhodnutímsúdudedičstvopotvrdené,alebo,ktosastalnadobúdateľom
pomernej časti dedičstva, poprípade určitej hodnoty z poručiteľovho zanechaného majetku, súdom
schválenej dohody o vyporiadaní dedičstva. Do tejto doby, je tak možné osobu uchádzajúcu sa o
dedičstvo považovať len za domnelého dediča, ktorý ešte nie je nositeľom práv a povinností spadajúcich

do dedičstva, ale ktorý sa ním stane so spätnou účinnosťou k dobe poručiteľovej smrti na základe
výsledkov konania o dedičstve.

Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2290/2006,
podľa ktorého uznesením podľa § 175q O.s.p. sa deklarujú právne vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti
poručiteľa. Z uvedeného vyplýva, že k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva, teda v podstate k potvrdeniu

nadobudnutia vlastníckeho práva dedičstvom k veciam patriacim do dedičstva po poručiteľovi ku dňu
jeho smrti, je oprávnený súd iba v konaní o dedičstve. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je mimo
konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím - výrokom štátneho orgánu určiť, že dedič je vlastníkom
veci patriacich do dedičstva. Nie je možné obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva a
určovacím výrokom vyhovovať žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. uplatňujúc, že dedič je vlastníkom veci

patriacej do dedičstva a v konaní o dedičstve doposiaľ neprejednané, pretože touto deklaráciou súdu
by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní
o dedičstve.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo
1826/2004, publikovanom pod č. C 2954, Súboru rozhodnutí Najvyššieho súdu, podľa ktorého, ani jediný

dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., že je vlastníkom veci
patriacej do dedičstva pokiaľ táto vec nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadne nej nebolo
jedinému dedičovi potvrdené nadobudnutie vlastníctva.

Súd zdôrazňuje, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). K
nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského

práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva, predpokladá sa aj to, že dedičstvo
po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté § 175a O.s.p.

Súd je toho názoru, že žalobcovia boli oprávnení sa v konaní domáhať len určenia, že poručiteľ bol ku
dňu smrti vlastníkom pohľadávky vo výške 19 196,71 eur, resp., že táto pohľadávka patrí do dedičstva po
poručiteľke a v prípade, ak by boli v konaní úspešní mohli podať, resp. žiadať príslušný súd o náhradné

dedičskékonanie.Navyše,súduvôbecniejezrejmé,prečožalobcoviauplatňujúkaždýpojednejpolovici
z danej pohľadávky, keď do úvahy prichádzajúcou dedičkou zo zákona je v tomto prípade aj žalovaná
ako dcéra poručiteľky H. C., zomrelej dňa XX.X.XXXX. Pokiaľ tak žalobcovia mali za to, že do dedičstva
po poručiteľke patrí aj sporná pohľadávka, do úvahy prichádzala iba žaloba na určenie, že poručiteľka
bola ku dňu smrti vlastníkom danej pohľadávky, resp., že táto pohľadávka patrí do dedičstva a neskôr

prejednanie tejto pohľadávky v dedičskom konaní. V tomto prípade obrana žalobcov, že o uvedenej
pohľadávke nevedeli, a teda si ju nemohli uplatniť v náhradnom dedičskom konaní neobstojí. Vedomosť
o tejto pohľadávke, ktorá patrí do dedičstva získali už v prebiehajúcom trestnom konaní, v tomto prípade
však podľa názoru súdu mali podať tak, ako to už súd vyššie konštatoval žalobu, že táto pohľadávka
patrí do dedičstva a nie žalobu o náhradu škody.

Súd tak považoval žalobu žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto ju z vyššie
uvedených dôvodov zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný, súd prizná plnú náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie alebo uplatňovanie práva
proti účastníkovi, ktorý v danej veci úspech nemal.

V tomto prípade boli žalobcovia v celom rozsahu neúspešní, žalovanej žiadne trovy konania nevznikli,
preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.