Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 2T/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314010072
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Gylánik

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5314010072.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Gylánika a prísediacich W. P.

W. B. P. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 08. 2014 v Čadci takto

r o z h o d o l :

obž. A. I. F. E. M. U. P. W. O. , nar. XX. XX. XXXX v Č., trvale bytom J. - S. XXX, okr. Č., nezamestnaný,

j e v i n n ý , ž e

dňa 27. 09. 2013 v čase okolo 20:30 h na ceste pred pohostinským zariadením zv. Q. P., na ul. A..
X.. Š. K. J., okr. Č., zozadu pristúpil k invalidnému U. Č.C., nar. XX. XX. XXXX, ktorý sa vracal domov
opierajúc sa pri chôdzi o bralu a ho sotil, následkom čoho U. Č. spadol na cestu pred pohostinstvom,
kde dopadol na pravý bok v mieste poškodeného bedrového kĺbu, pričom ako ležal na zemi a nedokázal
sa aj v dôsledku svojho hendikepu účinne brániť, A. I. mu prehľadal bundu a vzal mu pánsku čiernu
koženú peňaženku, v ktorej sa nachádzali doklady spolu s finančnou hotovosťou 200,- €, čím spôsobil

U. Č. škodu v sume minimálne 233,- €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe alebo pri sebe,

t ý m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 1 /jeden/ rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j edo
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému u k l a d á nahradiť poškodenému U. Č., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom J. - S. XXX, okr. Č., prechodne bytom L. - A., G. B. Z., Q.. Z. Č.. XXXX, XXX XX
L. - A., Č., škodu vo výške 233,- €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka doručila súdu dňa 26.2.2014 obžalobu na obv. A. I., ktorou mu bol kladený za vinu skutok,
ktorý mal obvinený spáchať dňa 27.9.2013 v čase okolo 20.30 hod. , ktoré konanie obvineného po
právnej stránke prokurátorka kvalifikovala ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr.
zákona.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, a z výpovede obžalovaného

A. I., svedkyne O. B., svedkyne O. B. st., poškodeného U.T. Č. mal preukázaný nasledovný skutkový
stav:

Obžalovaný A. I. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nechce uzatvoriť dohodu o vine a
treste, a uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania uvedeného skutku, nakoľko sa tohto nedopustil.
Uviedol, že výpovede pred vyšetrovateľom zo dňa 9.10.2013 a 18.1.2014 v ktorých spáchanie skutku

priznal odvoláva, tieto nie sú pravdivé. Pri konaní o dohode o vine a treste uviedol, že žalovaný skutok
nespáchal, nakoľko poškod. U. Č. už ležal na zemi, on ho teda fyzicky nenapadol a žiadne veci mu
neodcudzil, teda tvrdil, že bol zavolať na čašníčku. Neskôr v pohostinstve sľúbil, že mu uhradí škodu
za barlu. Vzhľadom na toto vyhlásenie a rozpory vo výpovediach súd podľa § 258 ods. 4 Tr. por.
prečítal výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde mal preukázané, že obžalovaný v rámci

prípravného konania vypovedal, že s uznesením o vznesení obvinenia súhlasí, čo sa mu kladie za vinu
s tým súhlasí, potom, čo si toto uznesenie prečítal. Uviedol, že dáva súhlas na konanie o dohode o
vine a treste. Škodu v trestnom konaní sa bude snažiť poškodenému urovnať. A bližšie sa k skutku
ako ho spáchal nechcel vyjadriť s poukazom na § 34 Tr. por. Pri výsluchu vykonanom dňa 18.1.2014
obžalovaný v rámci prípravného konania opäť uviedol, že čoho sa dopustil, mu je ľúto. Uviedol, že

poškodeného poznal pred tým ako mu odcudzil peňaženku s peniazmi a dokladmi. V ten deň bol v
krčme, ale poškodeného tam nevidel. Taktiež vie o tom, že poškodený je invalid a má aj barlu. Uviedol,
že vie, kde poškodený býva, že to je blízko neho, kde býva on, poznajú sa.

Obžalovaný vzhľadom na takéto rozpory vo výpovedi v rámci prípravného konania a v rámci hlavného
pojednávania nevedel odpovedať a na odstránenie týchto rozporov nereagoval žiadnym spôsobom.

Uviedol, že nátlak robili na neho policajti, že pokiaľ sa neprizná pôjde do väzby, ich mená však nepozná.
Tvrdil, však, že nátlak robili vyšetrovatelia, ktorí sú podpísaní v zápisnici.

Obhajca navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný, pokiaľ súd obžalovaného mieni uznať za vinného navrhol, aby súd jeho konanie kvalifikoval
ako prečin krádeže a uložil obžalovanému primeraný trest.

Svedkyňa O. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako čašníčka v G. Q. P. K. J.,
kde bola i dňa 27.9.2013. V čase okolo 20:30 hod. vyprevadila U. Č., ktorého prezývajú U., z hostinca
k dverám a následne pred budovu na chodník, pretože už mal niečo vypité. Je invalidný dôchodca, má
problémy s nohou a preto mu išla pomôcť. Keď zatvorila dvere, išla sa venovať hosťom a asi o päť minút
išlaskontrolovať, čiišielanespadol.Keďzostalnachodníku,chcelísťdomov,stáltam.Keďvšakpritom,

ako ho išla skontrolovať otvorila dvere, zbadala, že U. leží na ceste a jeden róm bol na ním naklonený
a spoznala, že sa jednalo o róma z J., ktorý k nim chodil do hostinca. Povedala mu, aby mu pomohol
vstať, čo on neurobil a išiel preč. Nevšimla si, či niečo U. vytiahol z kabáta, niečo si uschoval, alebo
niečo odhodil. Tento róm sa dal hneď na útek smerom do mesta a ona sa snažila tomuto U. pomôcť.
Jej samej sa to nepodarilo a tak jej pomohla jej mama, ktorá v ten deň tiež pracovala v hostinci ako

čašníčka. Keď ho zdvihli a pýtali sa, či má všetko, či mu niečo nevzal ten cigán, načo on odpovedal,
že mu bola odcudzená peňaženka s peniazmi a osobnými dokladmi. V tom čase ako prišla k ním na
chodník na ceste nikto nebol a teda si myslí, že mu peňaženku zobral ten róm. Uviedla, že poškodený U.Č. požil alkohol ako inokedy, teda asi 4 pivá a 4 poldeci borovičky. Poškodený používa francúzsku barlu,
nakoľko má problémy s nohou. Uviedla, že priamo nevidela, že by róm napadol poškodeného, bol nad
ním podľa nej iba predklonený. Obžalovaný ju nevolal, aby mu išla pomôcť, poškodený do pohostinstva

chodil pravidelne a bol stredne opitý - ako normálne.

Svedkyňa O. B. S.. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný za ňou nebol v
pohostinstve s tým, aby pomohla U. Č.. Uviedla, že nevie, koľko mal poškodený v peňaženke peňazí.
V ten deň pracovala v pohostinstve ako čašníčka, jej dcéra O. B. vyprevadila U. Č. z hostinca k dverám
a následne pred budovu na chodník, pretože má problémy s chôdzou, lebo používa francúzsku barlu.

O päť minút išla dcéra skontrolovať, ako je ďaleko, mal vtedy dosť vypité potom ju Jana zavolala, aby
jej išla pomôcť s U. Č. mu vstať, lebo bol napadnutý cigánom a on ho odmietol zdvihnúť. Išla teda a
spoločne ho zdvihli a povedal mu, nech si skontroluje, či má všetky veci, či má všetko pri sebe. Povedal,
že nemá peňaženku, že mu ju musel ten cigán odcudziť, zorali ho dnu a tam si ešte sadol. Chodili po
okolí a toho cigána hľadali, lebo vedeli o ktorého ide, volajú ho P. a potom zistila, že sa volá A. I.. Keď
ho nenašli zistili, že išiel do Kysuckého Nové Mesta. Uviedla, že nevie, koľko mal poškodený u seba

peňazí, ale isto mal peňaženku, lebo jej platil účet za nápoje.

Poškodený U. Č. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel z pohostinstva, obžalovaný
A. I. do neho sotil a vtedy spadol a on ho okradol. Mal vypité 3-4 pivá, 3-4 poldeci borovičky, viac
alkoholu vypité nemal. V pohostinstve sedel dlho, je invalidným dôchodcom od roku 2001 pre ochorenie
pravého kĺbu a nosí francúzsku barlu. Pár krokov urobí aj bez barly. Obžalovaný ho sotil zozadu, k

intenzite sotenia sa vyjadriť nevedel, stačilo to však na to, aby spadol. U lekára nebol, nebolo to nutné.
Odcudzenie peňaženky s hotovosťou zistil až v pohostinstve, keby ho obžalovaný nebol okradol, nebol
by to hlásil ani na polícii. Poškodený upresnil, že ako bol vonku pred pohostinstvom, jednou nohou
prekračoval obrubník, stál iba na jednej hode, čo obžalovaný využil a sotil do neho, on stratil stabilitu
a spadol. Tvrdil však, že alkohol až takú úlohu pri tomto páde nezohral, obžalovaného pozná. Žiadal

náhradu škody v sume 233,- €.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to - vyčíslenie škody č.l. 41, úradný
záznam č.l. 42, zápisnice o rekognícii č.l. 25-31, zápisnica o ohliadke miesta činu, správy o povesti č.l.
32-34, správy o povesti č.l. 72-74, odpisu registra trestov č.l. 46, 75, z ktorých listinných dôkazov mal
súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Podľa potvrdenia predajne LEOSCO pánska kožená peňaženka zakúpená pred dvoma rokmi by mala
hodnotu10,-€.Zúradnéhozáznamumalsúdpreukázané,že vydanienovéhopreukazupoistencaVŠPZ
a.s. je pre klienta bezplatné a taktiež i vydanie novej bankomatovej karty v SLSP a.s. pob. Čadca. Za
doklady pri krádeži musí občan v prípade vodičského preukazu uhradiť 6,50 € a v prípade občianskeho
preukazu 16,50 €. Zo zápisnice o rekognícii mal súd preukázané, že poznávajúca F. U. Č. - Z., K. Z.

L. S. F. A.P. I.. Podľa správy Mestského úradu v J., obžalovaný je slobodný. Obžalovaný bol doposiaľ
dvakrát súdne trestaný, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z odpisu registra trestov, naposledy mu
bol rozsudkom okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/58/2008 uložený podmienečný trest odňatia slobody.
Aktuálne sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdeným.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 188 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona

(1) Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej
veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.(2) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1

a) a bezprostredne ním ohrozí život alebo zdravie viacerých osôb,

b) a spôsobí ním väčšiu škodu,

c) závažnejším spôsobom konania,

d) na chránenej osobe, alebo

e) z osobitného motívu.

Podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona

(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody

až na dva roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha
na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe.

V danej veci je potrebné uviesť, že pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 konanie páchateľa (objektívna
stránka) spočíva v použití násilia alebo hrozby násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo

očakávaného odporu poškodeného. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie
použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ
uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného (§ 122 ods. 7). Z
tohto hľadiska spravidla ide o prekonanie alebo zamedzenie kladenému alebo očakávanému odporu.
Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Zmocnením sa veci treba rozumieť, že páchateľ si

zjedná možnosť s vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju mal dosiaľ vo svojej moci.

Obžalovaný sa v rámci prípravného konania k spáchaniu skutku tak ako mu je kladený i obžalobou
za vinu priznal v celom rozsahu. V konaní pred súdom však svoje priznanie odvolal s tým, že na neho
bol vyvíjaný nátlak zo strany vyšetrovateľov a preto výpoveď zmenil s tým, že skutok nespáchal a
poškodený už ležal na zemi a teda on ho fyzicky nenapadol. Takého vyjadrenie a samotnú zmenu

výpovede súd vyhodnotil iba ako účelovú obranu obžalovaného. Vyjadrenie obžalovaného, že fyzicky
nenapadol poškodeného by možno korešpondovalo so svedeckou výpoveďou svedkyne B. O., ktorá
videla len to, ako sa nad poškodeným Č. obžalovaný nakláňal, nevidela však priamo, že by ho bol
obžalovaný sotil, alebo mu niečo vzal. Poškodený Č.Á. uviedol, že prekračoval obrubník a pri vykročení
stál na jednej nohe pričom vzhľadom k jeho problémom s chôdzou a vplyvu alkoholu (čo považoval za

nepodstatné), ktorý v daný deň požil by prichádzalo do úvahy i to, že samotný poškodený spadol, pričom
nemusel do neho sotiť priamo obžalovaný. Tvrdenia obžalovaného v tom smere, že volal čašníčku
na pomoc poškodenému boli tiež svedeckými výpoveďami svedkýň B. vyvrátené, pričom tieto toto
popreli a súd nemal dôvod im neveriť, nakoľko ich výpovede boli od samého začiatku nemenné. Pokiaľ
obžalovaný tvrdil, že skutok nespáchal, nelogické je i jeho vyjadrenie, že sľúbil poškodenému, že mu

uhradí škodu. Súd zamietol návrh obhajcu, prokurátor a obžalovaného, aby bola vyžiadaná správa
od ošetrujúceho všeobecného lekára poškodeného o zdravotnom stave a jeho invalidite, od kedy táto
trvá, nakoľko súd bol toho názoru, že poškodený vo výpovedi jednoznačne uviedol, že je invalidným
od roku 2001 a samotný zdravotný stav nebol aktuálne pre účely rozhodnutia potrebný, resp. z tohto
vyjadrenia by nevyplynuli iné závery ako tieto, ktoré boli doposiaľ z výpovede samotného poškodeného

zistené. Poškodený zistil stratu peňaženky až v pohostinstve, kde sa posadil zistil, že nemá peňaženku
po tom, čo mu O. (čašníčka) povedala, aby si skontroloval všetky veci. Pri sebe mal hotovosť 200,-
€, nakoľko v ten deň dostal invalidný dôchodok. V danej veci mal súd preukázané najmä z výpovede
poškodeného, že tento má problémy z chôdzou najmä pri kráčaní po schodoch. S prihliadnutím k
tomuto i vzhľadom na jeho zdravotný stav i jemné (nie silné) sotenie, postrčenie zo strany obžalovaného

mohlo mať na následok pád poškodeného na zem, pričom nie zanedbateľnú úlohu v danom prípade
zohral i požitý alkohol u poškodeného. V tomto smere súd upravil i skutok, kde vypustil slovné spojenie
„silno sotil“ a ponechal iba „sotil“, nakoľko takéto konanie čo do intenzity - sily voči poškodenému súdpreukázané nemal. Na základe vyššie uvedeného v kontexte s vykonaným dokazovaním nebola podľa
názoru súdu bez pochybností preukázaná bezprostrednosť násilia obžalovaného alebo opakovaná
hrozba násilia smerujúca k zmocneniu sa peňaženky poškodeného. Taktiež ani poškodený v ďalších

výpovediach neuvádzal žiadne skutočnosti o silnom sotení zo strany obžalovaného. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že obžalovaný odcudzil poškodenému peňaženku, čo potvrdzuje vyjadrenie
samotného obžalovaného, že nahradí škodu poškodenému a taktiež i samotné konanie obžalovaného,
ktorý na výzvu čašníčky nepomohol poškodenému ale naopak po vulgárnej odpovedi dal sa na útek, čo
istej miery svedčí o tom, že zo strany obžalovaného došlo k odcudzeniu peňaženky a finančnej hotovosti.

Za takejto dôkaznej situácie súd je toho názoru, že ustálené skutkové zistenia nenapĺňajú znaky
skutkovej podstaty žalovaného zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1, 2 písm. d/ Tr. zákona, ale iného
trestného činu a preto na podklade vykonaného dokazovania súd je to názoru, že konaním
obžalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c)
Tr zákona, nakoľko obžalovaný po tom ako sotil poškodeného prisvojil si cudziu vec (peňaženku
poškodeného) tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal poškodený pri sebe, čím

jednoznačne naplnil objektívnu a subjektívnu stránku prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr.
zákona, z ktorého ho súd uznal za vinného v celom rozsahu.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcií.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Vykonaným dokazovaním v trestnom konaní boli zistené skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného,
ktorý bol podľa odpisu registra trestov doposiaľ dva krát súdne trestaný. Podľa výpisu z Ústrednej
evidencie priestupkov MV SR obžalovaný má vedené od roku 2010 priestupky a to zo dňa 10.1.2011,

26.6.2012, 20.12.2012 a 2.5.2013, pričom v daných prípadoch sa jednalo o priestupky proti majetku
a občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkovom konaní. Zo správy mestského úradu J. vyplývajú len skutočnosti všeobecného
charakteru. Pri ukladaní trestu sa súd zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom
vyhodnotil, že pri existencii poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zákona (obžalovaný pred

spáchaním trestného činu viedol riadny život) a pri nezistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr.
zákona, sa v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona znižuje horná hranica zákonom stanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu.

Za takto ustáleného stavu maximálna trestná sadzba za spáchanie daného prečinu predstavuje 16
mesiacov. Súd pri rozhodovaní a zvažovaní o výmere trestu s prihliadnutím najmä na osobu

obžalovaného vyvodil záver, že uloženie trestu obžalovanému v trvaní jedného roka nepodmienečne
so zradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zákona v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov a to aj z hľadiska
individuálnej a generálnej prevencie. Miernejší trest podľa názoru súdu do úvahy u obžalovaného
neprichádzal, nakoľko tento sa z predchádzajúcich odsúdení (podmienečných) nepoučil, pričom súd

poukazuje i na tú skutočnosť, že odsúdený sa dopustil ďalšej trestnej činnosti v krátkom časovom
odstupe od rozhodnutia súdu

vo veci sp. zn. 3T/58/2008, že sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Pri uložení
trestu súd prihliadal pritom i na spôsob spáchania skutku a jeho následok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu,

uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne
a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škodyspôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.

V danom prípade súd mal preukázanú výšku spôsobenej škody, ktorá bola premietnutá i v samotnom

popise skutku . Nárok na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas a teda súd postupom podľa §
287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému uhradiť poškodenému škodu, ktorá škoda bola vykonaným
dokazovaním preukázaná a pozostáva k nákladov na vybavenie dokladov, za peňaženku a odcudzenú
finančnú hotovosť.

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe alebo pri sebe,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Žiliny.