Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/98/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010525
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3811010525.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava Vranku, v trestnej veci proti obžalovanému B.. C. G., nar. XX.XX.XXXX
v G., trvale bytom mesto R. R., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom
na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. v jednočinnom súbehu
s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.
mája 2015, prejednal odvolanie obžalovaného B.. C. G. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.
3T/171/2011 zo dňa 31. mája 2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného B.. C. G. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/171/2011 zo dňa 31. mája 2013 bolo rozhodnuté tak,
že obžalovaný B.. C. G. bol uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák.
s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
1) dňa XX.XX.XXXX okolo 15.00 hod. po tom, čo pozval do domu v Prievidzi na T. XX bývalú družku
- poškodenú G.. G. C., jej dcéry G. a Y. a spoločného syna E., vyvíjal na poškodenú nátlak, aby na
neho prepísala časť majetku - Obchodný dom H. v Prievidzi, inak ju zastrelí, ktorú hrozbu opakoval
aj po upozornení prítomnými a v nasledujúcich dňoch sa opakovane telefonicky vyhrážal poškodenej
zastrelením, ak prepis Obchodného domu H. na neho nezrealizuje;
2) dňa 23.10.2007 okolo 14.55 hod. v Prievidzi na H. V. v čase, keď poškodená G.. G. C. nastupovala
do svojho osobného motorového vozidla, obžalovaný jej bránil zatvoriť dvere, chytil ju za vlasy a mykal
jej hlavou, pričom poškodená utrpela zranenie - natiahnutie väziva krčnej chrbtice a psychický stres, v
dôsledku čoho bola práceneschopná počas 35 dní, opakovane sa jej vyhrážal zabitím, čím v poškodenej
vzbudil obavu, že hrozby splní.
Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 37 písm. h/ Tr.zák., § 38 ods. 4 Tr.zák., §
41 ods. 2 Tr.zák., § 39 ods. 1 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným
dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/
Tr.zák. a § 51 ods. 2 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 28 mesiacov. Podľa § 51
ods. 4 písm. e/, g/ Tr.zák. bola obžalovanému uložená povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodenej
G.. G. C., podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom sociálnemu výcviku a podľa
§ 288 ods. 1 Tr.por. bola poškodená G.. G. C. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske
súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol
obžalovaný odvolaním. Odvolanie proti výrokom o vine a treste napadnutého rozsudku podal obžalovaný
do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku, teda včas.

V písomných odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný poukázal na úlohu
trestného konania spoľahlivo zistiť skutkový stav a v prípade, ak výsledkom vykonaného dokazovania sú
skutočnosti, ktoré odôvodnene spochybňujú istotu v tom, že sa skutok stal, alebo že tento skutok spáchal
obžalovaný, je potrebné prihliadať na zásadu „in dubio pro reo“. Podľa názoru obžalovaného napadnutý
rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, keďže z neho nemožno vyvodiť, akými myšlienkovými
pochodmi sa súd riadil pri rozhodovaní o vine, resp. nevine obžalovaného. Okrem toho z napadnutého
rozsudku jednoznačne nevyplýva, v čom vidí súd naplnenie subjektívnej stránky, nakoľko bez naplnenia
subjektívnej stránky trestného činu nie je možné uvažovať o spáchaní trestného činu. Podľa názoru
obžalovaného subjektívna stránka nebola nijakým spôsobom preukázaná. Obžalovaný ďalej poukázal
na to, že svedkom jedného skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, bola len poškodená, resp.
len poškodená si to pamätá spôsobom popísaným v popise skutku obžaloby a svedkom druhého skutku
boli okrem poškodenej aj jej deti. Podľa názoru obhajoby vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že skutok, pri ktorom malo dôjsť k ublíženiu na zdraví poškodenej, sa nestal. Túto
skutočnosť preukazuje výpoveď svedka M., ktorý jednoznačne potvrdil výpoveď obžalovaného. H.
dôkazy absolútne vyvracajú, že by sa skutok stal, resp. stal spôsobom uvedeným v obžalobe a v takom
prípade je namieste oslobodenie obžalovaného spod obžaloby v tejto časti. Uznanie obžalovaného za
vinného by bolo v rozpore so zásadami trestného konania, v zmysle ktorých možno obžalovaného uznať
za vinného len v prípade, ak vykonané dôkazy nespochybniteľne preukazujú, že sa skutok stal a že
skutok spáchal obžalovaný. V tomto prípade vina obžalovaného preukázaná nebola, dokonca nebolo
ani preukázané, že sa skutok stal, pričom výpoveď poškodenej považuje obžalovaný za nedôveryhodnú,
a to okrem iného aj vzhľadom na jej osobný vzťah k obžalovanému. Pokiaľ ide o znalecký posudok,
podľa názoru obžalovaného, ten bol vyhotovený znalcom, ktorého závery nie vždy odrážajú skutočnosť,
nakoľko aj v inom trestnom konaní, o ktorom bol okresný súd informovaný a ktorého konania bol
účastníkom obžalovaný, boli znalcom stanovené závery vyvrátené. Okresný súd vykonanie kontrolného
znaleckého posudku odmietol, napriek tomu, že by to mohol byť dôkaz v prospech obžalovaného.
Druhý skutok, kladený obžalovanému za vinu sa podľa vykonaného dokazovania stal za prítomnosti
detí poškodenej a obžalovaného. V tomto prípade obhajoba považuje výpoveď svedka E. G. za
najdôveryhodnejšiu, nakoľko v čase spáchania skutku mal len 14 rokov, teda bol vo veku, kedy nie
je vôbec, resp. je minimálne náchylný na úpravu svojej výpovede. Uvedený svedok vypovedal tak,
ako to skutočne bolo. Obhajoba vyjadrila záver, že tento svedok v žiadnej svojej výpovedi nepotvrdil
násilné správanie sa voči poškodenej, teda voči svojej matke. Na predmetnom stretnutí mali síce
padnúť aj tvrdšie slová, avšak ani sám svedok E. G. ich nevedel presne interpretovať, čo znamená,
že im neprikladal takú váhu a význam, aby mal z nich odôvodnenú obavu, že budú obžalovaným
aj naplnené. Podľa názoru obhajoby hlavne touto výpoveďou je spochybnená verzia o odôvodnenej
obave z toho, že obžalovaný svoje hrozby naplní a hlavne úmysel obžalovaného spáchať trestný čin
vydierania. Všeobecne je známe, že osoby vo veku E. G. majú strach o matky, takže keby boli bývali
slová obžalovaného takého významu, určite by si to bol svedok pamätal. Podľa názoru obhajoby, ani
sama poškodená nie je v celom konflikte nevinnou osobu. Je vedených niekoľko súdnych konaní, ktoré
iniciovala práve poškodená a rovnako aj na príslušnom obvodnom úrade je evidovaných aj množstvo
priestupkových konaní, ktoré boli vedené práve voči poškodenej. Je teda otázne, či poškodená je len
obeťou. Obžalovaný v závere odvolania zhrnul dôvody odvolania v tom zmysle, že jeden skutok sa
vôbec nestal a intenzita druhého skutku nebola taká, aby sa naplnil stupeň spoločenskej nebezpečnosti
pre spáchanie trestného činu. Z vykonaného dokazovania podľa jeho názoru možno teda vyvodiť záver,
že obžalovaný skutky, ktoré sú mu kladené za vinu a klasifikované ako trestný čin ublíženia na zdraví
a vydierania, nespáchal. Z výpisu z registra trestov vyplýva, že sa jedná o netrestanú osobu, počas
6-tich rokov trvania trestného stíhania, napriek stretávaniu sa s poškodenou, nedošlo z jeho strany
k žiadnym útokom a ani hrozbám voči poškodenej. Vzhľadom na uvedené, obžalovaný navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Pre prípad, že by
odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný je vinný zo spáchania skutku a že týmto skutkom bola
naplnená niektorá skutková podstata trestného činu, považuje obžalovaný uložený trest za neprimerane
prísny aj s poukazom na to, že obžalovaný nemal problémy so zákonom, resp. okrem prípadov s bývalou
družkou a s poukazom na to, že všetky problémy vyvolal nielen obžalovaný, ale aj poškodená.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, nezistiac dôvody pre rozhodnutie, podľa § 316 Tr.por.
na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o vine a treste, uloženom obžalovanému
B.. C. G., ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem

vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že v podanom odvolaní
nie sú vytýkané chyby v procesnom postupe okresného súdu, predchádzajúcom vydaniu napadnutého
rozsudku.

Na základe preskúmania samotných napadnutých výrokov rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že
okresný súd pri rozhodovaní postupoval v súlade so zákonom.

Ako vyplýva z obsahu odvolania, obžalovaný vo vzťahu k napadnutým výrokom o vine namietal
správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov a nevykonanie obžalovaným navrhnutého
dokazovania kontrolným znaleckým posudkom.

V súvislosti s posudzovaním správnosti postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov odvolací súd
považuje poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na
preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom
zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia
vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené
objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri
vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd
prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.por., to znamená, že ich
hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné
na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dospieť aj k iným
do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému
rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por.
V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav
veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil
správne dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to,
v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

V súvislosti s namietaným nedoplneným dokazovaním prostredníctvom kontrolného znaleckého
posudku, odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že znalecký posudok nemá medzi
dôkazmi v trestnom konaní privilegované postavenie a podľa § 2 ods. 12 Tr.por. je súd aj tento dôkaz
povinný hodnotiť ako každý iný dôkaz jednotlivo a v súhrne. Špecifikum hodnotenia znaleckého posudku
vychádza z ustanovenia § 141 ods. 1 Tr.por., podľa ktorého súd nie je oprávnený sám posudzovať
odborné otázky, na ktoré sú potrebné odborné znalosti ani v prípade, že by takýmito odbornými
znalosťami disponoval. Súd môže preverovať len správnosť skutkových okolností, z ktorých znalec
vychádza, či závery znalca majú oporu v správne zistených skutkových okolnostiach, či sú závery znalca
náležite odôvodnené, logické a úplné. To znamená, že hoci nie je súd oprávnený sám posudzovať
odborné otázky, pri hodnotení tohto dôkazu podľa § 2 ods. 12 Tr.por. nesmie len mechanicky preberať
závery znaleckého dokazovania.

Na základe preskúmania zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu
o vine obžalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov
postupoval v úplnom súlade s vyššie uvedenými závermi. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného v
odvolaní, že okresný súd mal na základe výpovede svedka E. G. dospieť ku skutkovému záveru, podľa
ktorého tento svedok v žiadnej svojej výpovedi nepotvrdil násilné správanie voči poškodenej, v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že skutkové zistenia v bode 1) skutkovej vety rozsudku, okresný

súd nevyhodnotil ako použitie násilia, ale ako hrozbu násilia (viď právna veta k bodu 1 výrokov o
vine napadnutého rozsudku). Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom obhajoby v odvolaní, podľa
ktorého výpoveďou svedka E. G. bola spochybnená verzia o dôvodnej obave, že obžalovaný svoje
hrozby naplní. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že aj z výpovede
uvedeného svedka vyvodil existenciu obavy poškodenej, že obžalovaný splní svoju hrozbu. Tento záver
okresného súdu má konkrétnu oporu v obsahu výpovede uvedeného svedka na hlavnom pojednávaní, v
ktorej výpovedi svedok výslovne potvrdil opodstatnenosť existencie uvedenej hrozby aj s poukazom na
správanie obžalovaného v minulosti, v dôsledku ktorého správania sa svedok s poškodenou mali utiecť
do izby, v ktorej sa mali zamknúť pred obžalovaným a obžalovaný mal následne rozbiť dvere izby (viď
zvukový záznam výpovede svedka E. G. na hlavnom pojednávaní). Z uvedených dôvodov odvolací súd
dospel k záveru, že v súvislosti s výrokmi napadnutého rozsudku o vine obžalovaného zo spáchania
skutku pod bodom 1), okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por. a jeho skutkové zistenia majú úplnú oporu vo vykonaných dôkazoch.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nepochybil ani pri hodnotení dôkazov vo vzťahu ku
skutku pod bodom 2) napadnutého rozsudku. Pokiaľ obžalovaný v odvolaní poukazoval na to, že
výpoveď svedka M. preukazuje, že sa skutok nestal, takéto hodnotenie obsahu aj samotnej výpovede
uvedeného svedka nemôže byť považované za súladné s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. V odôvodnení
napadnutého rozsudku okresný súd poukázal aj na obsah výpovede svedka E. M. („.... sledoval to od
chrbta, obžalovaný bol medzi dverami vozidla, stál, či robil niečo vozidle, nevidel. Poškodená sedela vo
vozidle, no do vozidla nevidel, tak ani nevedel, čo vo vozidle robila, ani čo robil vo vozidle obžalovaný,
či medzi nimi prebehla hádka - fyzické napadnutie. Poškodená niečo volala, no čo, nevedel povedať,
obžalovaný buchol dvermi, bol nahnevaný. Predmet ich rozhovoru nepočul“), pričom okresným súdom
uvádzaný obsah výpovede je v súlade s obsahom zvukového záznamu výpovede svedka na hlavnom
pojednávaní. Z uvedeného obsahu výpovede svedka preto ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je
možné vyvodiť opodstatnený záver o spochybnení pravosti tvrdení vo výpovedi poškodenej na hlavnom
pojednávaní, keďže svedok tvrdil, že nevidel, čo sa na mieste činu malo odohrávať medzi obžalovaným
a poškodenou.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd hodnotil aj znalecký posudok znalca MUDr. Miroslava
Götzla v súlade s vyššie uvedenými úvahami o hodnotení dôkazov. Ani odvolací súd nezistil konkrétne
skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že by znalec vychádzal zo skutočností, ktoré by nemali oporu v
zistených skutkových okolnostiach (znalec vychádzal z lekárskych správ a z poškodenou tvrdených
okolností v tomto konaní). V znaleckom posudku znalec vysvetlil možnosti mechanizmu vzniku
zdravotných problémov poškodenej a nevylúčil možnosť ich vzniku podľa verzie poškodenej. Preto
odvolací súd považoval za zákonný a v odôvodnení napadnutého rozsudku za náležite odôvodnený
postup okresného súdu, ktorým zamietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania za účelom
preskúmania posudku znalca MUDr. Miroslava Götzla.

S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav veci
a vec správne právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v prejednávanom prípade pri
ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr.zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák.
Odvolací súd sa nestotožnil s dôvodnosťou námietky obžalovaného v odvolaní o možnej neprimeranej
prísnosti uloženého trestu aj s poukazom na to, že okresný súd uložil trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ktorá okolnosť v
prejednávanom prípade vylučuje posúdenie trestu uloženého obžalovanému ako neprimerane prísneho
v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. zák.

Z hľadiska dôvodov, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ktoré by však odôvodňovali podanie dovolania,
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno
podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom
prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného B.. C. G. nie je dôvodné. Preto
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.