Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/81/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109010103
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3109010103.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. mája 2015
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

Q.. Y. V.

nar. XX.XX.XXXX v K. O., trvale bytom G., S. XXX/X, t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody v
L. na výkon trestu odňatia slobody J., na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/7/2009 zo dňa 11. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku výrok o náhrade

škody.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky smerujúce proti výroku o vine z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Q.. Y. V. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodený spod

obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín č. 2Pv 806/2006 zo dňa 16.01.2009, doručenej
Okresnému súdu Trenčín dňa 20.01.2009, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák., pretože v presne nezistenom čase v období od
12.09.2006 do 13.09.2006 v k.ú. mesta K. pred železničným mostnom cez rieku B., v smere od obce V.
sa vyhrážal ujmou na zdraví V. O. (policajtovi OO PZ K.) a jeho rodine v tom smere, že ak tento bude
vypovedať v neprospech obvinených V. F. a W. B., oboch stíhaných v inej trestnej veci, pretože nebolo

dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Ďalej bol obžalovaný týmto rozsudkom podľa § 285 písm. c/ Tr.por. oslobodený spod vyššie uvedenej
obžaloby, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Tr.zák. formou pokusu a spolupáchateľstvom podľa §§ 14 ods. 1, 20 Tr.zák., pretože následne v
presne nezistenom čase po 20.09.2006 kontaktoval V. O. a tohto dňa 01. októbra 2006 vylákal približne

od 00.00 hod. do 01.00 hod. v k.ú. K. pred železničným mostom cez rieku B. v smere od obce V.,
na odbočke z miestnej komunikácie vedúcej k rieke B. s úmyslom umožniť, aby V. O. fyzicky napadli
doposiaľ bližšie nezistení páchatelia, a to tak, že po predchádzajúcom dohovore dňa 01. októbra 2006
približne od 00.00 hodiny do 01.00 hodiny poškodený V. O. prišiel na inkriminované miesto, kde ho už
čakali dvaja doposiaľ bližšie nezistení páchatelia a tohto napadli tým spôsobom, že prvý z páchateľov
ho opakovane udrel kovovým predmetom, pravdepodobne boxerom do ľavej oblasti spánku a čela,

druhý páchateľ súbežne s konaním páchateľa sa snažil zovrieť poškodeného V. O. do náručia a tak mu
zabrániť v sebaobrane, pričom sa V. O. podarilo z tohto zovretia vytrhnúť, následne vytiahnuť a nabiťsvoju služobnú zbraň vz. XX, v.č. XXXXXXX z puzdra, ktoré mal na opasku na pravej strane svojho
tela, druhý páchateľ ho uchopil za pravú ruku, v ktorej mal pištoľ a následne sa snažil V. O. stlačiť
obe ruky k jeho telu, avšak pri tomto zápase došlo k výstrelu, po ktorom zacítil V. O. bolesť v oblasti

stehna, následne padol na zem, spadol na neho aj druhý páchateľ, ktorý sa mu snažil dotlačiť pištoľ,
ktorú držal V. O. v pravej ruke k jeho hrudi a tam privodiť zo zbrane V. O. výstrel a napokon pri tomto
vzájomnom zápase vyšiel z pištole v miestach medzi ľavou stranou tela poškodeného V. O. a jeho ľavou
rukou výstrel, po ktorom obaja páchatelia z miesta ušli, pričom poškodený V. O. utrpel pohmoždenie
mäkkých tkanív hlavy - tváre, bez známok otrasu mozgu, tržno-zhmoždené rany na tvári, odreniny kože

na ľavej strane krku a oboch predlaktiach - strelné poranenie ľavej dolnej končatiny - priestrel, ktoré
zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní od 02.10. - 30.11.2006, pričom tieto zranenia V. O.
obmedzovali v jeho obvyklom spôsobe života po dobu od 02.10. do 02.11.2006, a to tak, že mal fixovanú
ľavú dolnú končatinu, a tým bol obmedzený jednak v zmysle fyzickej aktivity, psychickej aktivity, prípadne
imanuálnejpráce,hlavnedošlokobmedzeniuvzmyslepohybuachôdze,nebolschopnýrýchlejchôdze,
dlhých peších pochodov, behu a podobne, a preto boli vhodné i palice - barle, pretože nebolo dokázané,

že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. bol poškodený V. O. odkázaný s nárokom na náhradu škody na
občianskoprávne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku a následne bolo odvolanie písomne odôvodnené
prokurátorkou. Podľa názoru prokurátorky súd prvého stupňa jednostranne vyhodnotil vykonané dôkazy
v prospech obžalovaného, a to v konaní pred súdom, avšak dôkazy, ktoré boli vykonané v prípravnom
konaní, tieto objektívne nevyhodnotil v prospech poškodeného V. O.. V ďalšom prokurátorka zopakovala

obsah výpovedí poškodeného V. O.. K tomu uviedla, že súd prvého stupňa nevenoval náležitú pozornosť
vyhodnoteniuzápisnicezrekognície,akoajnevenovaldostatočnúpozornosťfotografii,ktorápochádzala
z čias, kedy bol obžalovaný vo väzbe. Poškodený V. O. opoznal obžalovaného aj v dôsledku markantu v
rečovomprejave,pričomajzozáverovznalkynezodboruklinickejlogopédievyplýva,žeuobžalovaného
bola zistená prítomnosť diskrétnej zmeny nosovosti - nosový šelest, ktorý v konečnom dôsledku môže

v rečovom prejave obžalovaného vyznievať ako sykanie - šušlanie. Tejto okolnosti súd prvého stupňa
vôbec neprikladal nejaký význam a bez povšimnutia túto okolnosť z hľadiska vykonania dôkazov nebral
do úvahy. Prokurátorka vyslovila záver, že z hľadiska skutkového niet pochýb o tom, že k vydieraniu V.
O. a následného útoku voči nemu došlo v úmysle, aby z obavy o svoje zdravie, resp. život alebo zdravie
a život svojich príbuzných v inom konaní neusvedčil Petra F. a W. B. (ale aj ďalšiu osobu) zo spáchania

trestného činu vydierania. Záverom prokurátorka uviedla, že aj z vystupovania na hlavnom pojednávaní
bolo vidieť strach poškodeného z obžalovaného, pričom súd mal vychádzať z vykonaného dokazovania
v prípravnom konaní, v ktorom poškodený V. O. usvedčil obžalovaného zo spáchanej trestnej činnosti.
Prokurátorka navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a podľa
§ 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní (vec napadla na krajský súd dňa 22.06.2012 a aktuálne
konajúcemu predsedovi senátu bola pridelená dňa 01.04.2015 po prerušení výkonu funkcie sudcu
pôvodného zákonného predsedu senátu) navrhol obhajca obžalovaného odvolanie ako nedôvodné
zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátorky nie je dôvodné, pričom ale výrok o náhrade škody je nesprávny.

Prv, než senát odvolacieho súdu sa bude zaoberať jednotlivými vytýkanými chybami v odvolaní
prokurátorky, je potrebné v zhode s názorom súdu prvého stupňa uviesť, že výpoveď poškodeného V.
O. je jediný usvedčujúci dôkaz o tom, že sa vôbec mal stať skutok uvedený v bode 1) obžaloby. Súčasne
je výpoveď tohto svedka jediný usvedčujúci dôkaz o tom, že aj obžalovaný sa mal podieľať na spáchaní
skutku uvedeného v bode 2) obžaloby.

Je preto mimoriadne dôležité pri hodnotení vieryhodnosti výpovede tohto svedka zohľadniť všetky
okolnosti, ktoré môžu mať na túto vieryhodnosť vplyv. Zatiaľ čo obžalovaný V. F. a W. B. podľa jeho
tvrdenia nepozná a nikdy nevidel, samotný poškodený obidve tieto osoby pozná (mal s nimi dokoncaspáchať závažný trestný čin). Súvislosť medzi obžalovaným a V. F. a W. B. nebola pritom preukázaná
ani inými vo veci vykonanými dôkazmi.

Súvislosť týchto vyššie uvedených dvoch osôb s obidvomi žalovanými skutkami pritom vyplýva
z výpovede poškodeného, ktorý práve „ochranu“ týchto dvoch osôb uviedol ako motív konania
obžalovaného.

Ďalej z hľadiska logických úvah je krajne nepravdepodobné, aby po tom, čo sa mal najprv obžalovaný

poškodenému - dokonca ako príslušníkovi PZ, vážne vyhrážať ujmou na zdraví, vrátane jeho rodiny,
tento poškodený pár dní na to, tou istou osobou, sa dá „vylákať“ uprostred noci na „odľahlé miesto“, kde
malo dôjsť k jeho fyzickému napadnutiu. Pritom o tom, že samotný poškodený pri týchto stretnutiach
nemal „čisté svedomie“, svedčí to, že ani v prvom prípade (po tom, čo mal byť na ňom spáchaný zločin
vydierania) ani v druhom prípade, keď išiel na „neobvyklé“ stretnutie, (časovo aj obsahovo) nikoho
neinformoval, hoci tesne pred tým stretol kolegu príslušníka PZ v hliadke a tomuto uviedol klamlivý

služobný charakter pobytu v „teréne“.

Tieto vyššie uvedené okolnosti potom správne viedli súd prvého stupňa k tomu, že obsah jednotlivých
výpovedí poškodeného V. O. tak, ako tento vypovedal v prípravnom konaní a opakovane na hlavnom
pojednávaní,podrobilnáročnémuhodnoteniu,atovrátanedetailov,resp.rozporovvtýchtovýpovediach.

V tejto súvislosti k vytýkanej chybe v odvolaní prokurátorky, senát krajského súdu uvádza, že pri
hodnotení výpovede poškodeného nemožno vychádzať len z usvedčujúcej výpovede v prípravnom
konaní, ak výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní už nevyznieva tak presvedčivo.

Taktiež nemožno prisvedčiť odvolaniu prokurátorky v tom, že by súd prvého stupňa nevenoval

dostatočnú pozornosť rekognícii - opoznaniu obžalovaného poškodeným. Predovšetkým samotný
poškodený uvádzaním rôznej percentuálnej istoty (resp. neistoty) opoznania „skutočného páchateľa“
spochybnil výsledok tohto procesného úkonu. K tomu súd prvého stupňa správne poukázal aj na
výsledok previerky výpovede poškodeného na mieste činu (skutok č. 1), z ktorej vyplývajú pochybnosti
z hľadiska „objektivity“ opoznania práve obžalovaného Q.. Y. V., keď poškodený výrazne viditeľné

tetovanie na ľavom ramene vôbec neuvádzal.

PoškodenýV.O.prisvojomvýsluchudňa20.10.2006(č.l.46)mesiacpotom,čisamalstaťskutokvbode
1), uviedol, že išlo o 15-minútový rozhovor, pričom neznámu osobu tu popísal nasledovne: „Išlo o muža
vo veku 27-32 rokov, výška cca do 180 cm, pevnej postavy, nakrátko ostrihaný, väčšej hlavy, briadku, ale

nie veľkú len tzv. strnisko. Bol do tváre trochu červený ... “. Napriek tomu, že poškodený je príslušník PZ
a má skúsenosti s odhaľovaním páchateľov protiprávnych konaní, v tomto svojom opise krátko po čine
neuviedol také významné opoznávacie markanty, ako sú tetovania na horných poloviciach obidvoch rúk,
pričom páchateľ podľa poškodeného,mal mať oblečené v čase tohto „vyhrážania“ len tielko.

Napokon je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa neprehliadol podľa vytýkanej chyby v odvolaní ani
rečový akustický prejav obžalovaného, pričom súd prvého stupňa dospel k záveru, že jemný nosový
šelest nie je možné považovať za tzv. syknutia pri rečovom prejave.

Z vyššie uvedených dôvodov sa senát odvolacieho súdu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o

oslobodení obžalovaného spod obžaloby, pretože uznaním viny obžalovaného len na základe výpovedí
poškodeného, ktoré neboli dostatočne presvedčivé, by došlo k porušeniu zásady „v pochybnostiach v
prospech obvineného“.

K zrušujúcemu výroku uznesenia senát odvolacieho súdu uvádza, že k odkázaniu poškodeného podľa §

288 ods. 3 Tr.por nemalo dôjsť. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 04.01.2012 (č.l. 496) vyplýva,
že poškodený na začiatku hlavného pojednávania k uplatneniu nároku na náhradu škody uviedol,
že si neuplatňuje nárok na náhradu škody. Súd prvého stupňa preto o náhrade škody nemal vôbec
rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravnýprostriedok.