Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011411
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011411.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. mája
2015 prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obvineného

E. H.
nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q. - O., D. XXX/X,

ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/105/214 zo dňa 02.09.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín podala na obvineného E. H. obžalobu 2Pv 422/12/3309
zo dňa 11.08.2014, doručenú Okresnému súdu Trenčín 14.08.2014, v ktorej mu kládla za vinu, že sa
mal dopustiť prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa §
218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
minimálne od 23.03.2000 ako štatutárny orgán a jediný konateľ spoločnosti H. s.r.o., so sídlom v Q., D.
ul.č.XXX/XužívabudovusúpisnéčísloXXX nachádzajúcusanaR.ulicič.XXnaparcelečísloXXXX/X

a parcele číslo XXXX/X v katastrálnom území Q., pozemok parcela číslo XXXX/X o výmere XXXX m2,
zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcela číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a
nádvoria, bez povolenia vlastníka nehnuteľnosti E. Q., nakoľko spoločnosť O. mestská organizácia, J.
XX, Q. (bývalý správca majetku E. Q.) ako prenajímateľ dňa 18.05.1998 vypovedala nájomnú zmluvu
zo dňa 26.06.1993, ktorej predmetom nájmu boli spomínané nehnuteľnosti, s nájomcom spoločnosťou
H., s.r.o., a Z. súd Trenčín rozsudkom zo dňa 13.01.2000 sp. zn. 10C 1000/98-68, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 07.03.2000 rozhodol, že spoločnosť H., s.r.o., je povinná vypratať nehnuteľnosti do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s poukazom na § 215
ods. 1 písm. b) Tr. por. rozhodnuté tak, že trestné stíhanie pre vyššieuvedený skutok bolo zastavené,
pretože tento skutok nie je trestný činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote písomne sťažnosť prokurátorka. Nestotožnila sa s
názorom súdu prvého stupňa, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom, pričom súdu
vytýkala, že nesprávne a jednostranne vyhodnotil dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní v
rozpore s § 2 ods. 12 Tr. por. Prokurátorka poukázala na to, že nedošlo k dobrovoľnému vydaniu v
obžalobe uvedených priestorov, a preto sa mestská organizácia O. obrátila na exekútora na vykonanie

exekúcie. Súdny exekútor vydal dňa 06.06.2002 exekučný príkaz na vypratanie nehnuteľností, pričom
obvinený požiadal exekútora o odklad exekúcie. Následne v roku 2003 bol na spoločnosť H., s.r.o.,vyhlásený konkurz z toho dôvodu, že exekútor vo veci vypratania nekonal. V súčasnosti prebieha
exekučné konanie vo veci vypratania nehnuteľnosti, pričom kľúče od areálu budovy má obvinený.
E. Q. je preukázateľne vlastníkom predmetných nehnuteľností a nemá k nim prístup. Konanie

obvineného prokurátorka hodnotí minimálne vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Tr.
zák. Prokurátorka navrhla podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa
a vec vrátiť tomuto súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

K sťažnosti prokurátorky sa písomne vyjadril obvinený, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým

uznesením. Poukázal na to, že budova súpisné číslo XXX . sa síce nachádza na pozemkoch parc. č.
XXXX/X a č. XXXX/X, avšak táto je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti H., s.r.o. v konkurze so sídlom
D. XXX/X, Q.. Kľúče od budovy a celého objektu má súdny exekútor JUDr. Augustín, ktorý koná o
nútenom výkone rozhodnutia formou vypratania budovy. Mesto Q. musí mať v tejto súvislosti tiež kľúče,
nakoľko exekútor koná v záujme oprávneného, t.j. mesta Q.. Obvinený uviedol, že nie je dôvodné ho
stíhať ako fyzickú osobu pre prečin neoprávneného zásahu do práva domu, bytu alebo nebytového

priestoru, pretože mesto Q. má právny vzťah vlastníctva len k pozemkom vyššie uvedeným, ale nie
k montovanej hale zámočníckej.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že

sťažnosť nie je dôvodná.

Nadriadený súd úvodom pripomína, že prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu, alebo
k nebytovému priestoru podľa § 218 Tr. zák. bol zavedený do Trestného zákona najmä z dôvodu,
aby nedochádzalo k protiprávnemu obsadeniu, užívaniu, vniknutiu, alebo k neoprávnenému bráneniu v

užívaní domu, bytu, nebytového priestoru bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Týmto trestno-právnym
ustanovením sa nepochybne nemienila poskytovať ochrana osôb, ktoré vedú „spor“ s doterajším
oprávneným užívateľom o tom, kto je ďalej oprávnený užívať v tomto prípade nebytový priestor.

Pokiaľ prokurátorka v sťažnosti poukázala na hodnotenie dôkazov samosudkyňou v rozpore s § 2 ods.

12 Tr. por. (hodnotenie dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne...),senát nadriadeného súdu uvádza,
že samosudkyňa sa stotožnila so skutkovými zisteniami, uvedenými v obžalobe. Samosudkyňa len
dospela k odlišnému právnemu názoru na hodnotenie tohto skutkového stavu. Aj senát nadriadeného
súdu súhlasí s názorom samosudkyne, že za situácie, keď oprávnenie na užívanie dotknutého

nebytového priestoru je predmetom prebiehajúceho civilného konania (vrátane exekučného konania),
nie je možné zároveň použiť „ krajný prostriedok“ (ultima ratio). Trestnoprávnu zodpovednosť na
riešenie tohto sporu, ktorý inak má typický charakter vlastníckeho sporu, pričom obvinený pôvodne
vlastníctvo, resp. užívanie dosiahol zákonným spôsobom - zmluvou, nie je možné použiť.

Napokon v tomto smere vyznelo aj vyjadrenie samotného obvineného, ktorý uviedol, že prebieha
exekučné konanie o nútenom výkone rozhodnutia formou vypratania budovy, pričom prinajmenšom
súdny exekútor má kľúče od predmetného nebytového priestoru.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.