Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010264
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115010264.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. mája
2015 prejednal sťažnosť odsúdeného

K. D.
nar. XX.XX.XXXX v A. P., trvale bytom E. A. E. K., J. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 3Pp/16/2015-16 zo dňa 20.04.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

K. D. vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov uložený mu rozsudkom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/5/2012 zo dňa 20.02.2012 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,
2 písm. c) Tr. zák. Koniec trestu pripadá na deň 11.06.2016.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 3Pp/16/2015-16 zo dňa 20.04.2015 bol návrh odsúdeného

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom
na § 66 ods.1, 2 Tr. zák. zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal odsúdený
sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje pracovať
ani sa zúčastňovať žiadnych ústavných podujatí, pretože má vážny problém s kĺbmi. V tomto duchu sa
potom prejavilo aj hodnotenie z ÚVTOS. Nie je pravdou, že by mal nekritický postoj k svojej trestnej
činnosti, pretože už tým, že prijal dohodu o vine a treste, zaujal kritický postoj. Má trvalý pobyt a

bude mať aj stabilný príjem, pretože si po prepustení bude vybavovať invalidný a starobný dôchodok.
Nechápe záver hodnotenia, pretože na jednej strane robí všetko tak ako má a na druhej strane je riziko
jeho recidívy vysoké. Toto tvrdenie si dosť odporuje. Trest vykonáva v ústave s minimálnym stupňom
stráženia a v rámci svojich možností sa zúčastňuje takých aktivít, aké mu jeho zdravotný stav
dovoľuje. Žiadal preto o prehodnotenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a
dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa je zákonné a správne. V dôvodoch uznesenia sa súd podrobne zaoberal všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré ho viedli k zamietajúcemu rozhodnutiu a tieto si aj krajský súd v
celom rozsahu osvojil. Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., môže súd odsúdeného podmienečne prepustiťna slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa ods. 2 cit.
ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na

výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Zo spisového materiálu, ale najmä z hodnotenia na odsúdeného
vyplynulo, že odsúdený svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody a postojom k trestnej
činnosti prejavuje snahu po zmene svojho doterajšieho spôsobu života. Na druhej strane však podľa
hodnotiteľa, k spáchanej trestnej činnosti zaujíma nekritický postoj. Resocializačná prognóza je u
neho hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Záverom sa

konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a
neodporúča sa podmienečné prepustenie. Krajský súd pri skúmaní podmienok pre podmienečné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody sa nestotožnil s jeho námietkami. Aj
krajský súd má dôvodné pochybnosti, pokiaľ výkon trestu u odsúdeného iba čiastočne plní svoj účel,
či tento účel bude dosiahnutý aj jeho podmienečným prepustením z výkonu trestu na slobodu. V tomto
smere súdy rozhodujúce o podmienečnom prepustení odsúdeného musia vychádzať v prvom rade

zo záverov hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, pretože iba osoby podieľajúce
sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni jeho nápravy. Z uvedených
dôvodov sa preto krajský súd stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a tieto
si v celom rozsahu osvojil.

Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel potom krajský súd k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná a túto potom v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.