Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/3811/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114227043
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Gallo
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114227043.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska
kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej W. A., D..
XX.XX.XXXX, H. N. W. XXX/X, XXX XX N. N., na vymoženie pohľadávky vo výške 1982,32 Eur s
prísl. spolu s trovami exekúcie, o vznesených námietkach povinnej proti exekúcii a návrhu povinnej na

zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vzneseným námietkam povinnej proti exekúcii n e v y h o v u j e.

II. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.01.2015 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi

Krutému, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava (ďalej len "exekútor"),
poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 138355, č. k. 1Er/3811/2014, voči povinnej W. A., D..
XX.XX.XXXX, H. N. W. XXX/X, XXX XX N. N. (ďalej len "povinná"). Podkladom na udelenie poverenia
bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu dňa 17.12.2014,
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, spísaný ako zápisnica na sídle exekútora dňa 21.11.2014, od
oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803,

zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO:
36 613 843 (ďalej len "oprávnený"), s pripojeným exekučným titulom - Platobným rozkazom Okresného
súdu Banská Bystrica, č. k. 14RO/318/2012-20, zo dňa 31.08.2012, právoplatným a vykonateľným dňa
12.10.2013 (ďalej len "exekučný titul").

Dňa 12.03.2015 bolo na tunajší súd doručené podanie povinnej, označené ako "Návrh na zastavenie

exekúcie z dôvodu, že platobný rozkaz nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť" (ďalej len
"návrh"). Povinná v návrhu uviedla, že žiada vedenú exekúciu zastaviť z dôvodu, že súd neposúdil
neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve a tiež, že proti platobnému rozkazu
podala odpor, kedy následne súd jej odňal právo na prístup k súdu, čím podľa povinnej procesne
pochybil. Ďalej povinná uviedla, že jej nebolo doručené žiadne súdne rozhodnutie, teda v súčasnosti
neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie súdu.

Súdu boli súčasne s podaním povinnej doručené prílohy podania, a to Výzva právneho zástupcu
oprávneného adresovaná povinnej na splnenie záväzku pred začatím exekúcie, zo dňa 16.09.2014,
do ktorej bolo vpísané texty slovom "Návrh na vykonanie ex som nedostala" a číslo konania,
ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, ďalej fotokópia exekučného titulu bez vyznačenia
právoplatnosti a vykonateľnosti a Upovedomenie o začatí exekúcie, zo dňa 16.02.2015, zo strany
exekútora adresovaného povinnej.Dňa 30.03.2015 boli na tunajší súd prostredníctvom exekútora doručené námietky povinnej proti
exekúcii, zo dňa 10.03.2015 (ďalej len "námietky"), doručené na sídlo exekútora dňa 18.03.2015, v
ktorých uviedla, že vedená exekúcia voči nej je vedená neoprávnene, pretože neexistuje právoplatné

rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica. Súčasne s námietkami boli na súd zo strany exekútora
doručené listiny, a to fotokópia upovedomenia o začatí exekúcie, zo dňa 16.02.2015, doručenka s
vyznačením doručenia upovedomenia o začatí exekúcie na deň 10.03.2015.
Súd konštatuje, že námietky boli vznesené v zákonnej 14 dňovej lehote, vzhľadom na skutočnosť, že po
doručení upovedomenia o začatí exekúcie (dňa 10.03.2015) boli námietky doručené na sídlo exekútora

dňa 18.03.2015.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,

že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky povinného proti exekúcii (§ 50 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) nie sú

opravným prostriedkom povinného a nesmerujú proti určitému rozhodnutiu súdu. Sú jeho obranou,
ktorou čelí proti nemu vedenej exekúcii. Ich cieľom nie je dosiahnuť zmenu alebo zrušenie konkrétneho
súdnehorozhodnutia,alevyhlásenieexekúciezaneprípustnú.(UznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, č. k. 4 Cdo 51/98)

I v exekučnom konaní musí byť rešpektovaný zánik práva, pretože nútené vymáhanie už neexistujúceho
práva je v rozpore so zásadami istoty a stability v súkromnoprávnych vzťahoch a zákazu zneužitia
subjektívnych práv. Exekučný súd ale nemôže rešpektovať každý zánik práva. Z podstaty exekučného
konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená
rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu

je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv.
základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné
prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik
práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv.
základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného

rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
č. k. 5 M Cdo 12/2007, zo dňa 30. apríla 2008)

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po

začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej
vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú
exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že
exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní
rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný

dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri
exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol,
že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie
verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c

ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného
titulu v rozpore s verejným poriadkom.

Preskúmaním vznesených námietok a návrhu súd zistil, že obidva procesné úkony povinnej sú
odôvodnené rovnakými skutočnosťami, pričom súd konštatuje, že námietky boli odôvodnené značne

stroho. Súd ale vzhľadom na časovú a vecnú nadväznosť obidvoch podaní ako procesných úkonov
konal a pristúpil jednotne k ich posudzovaniu po vecnej stránke.Súd sa zameral v prvom rade na tvrdenie povinnej, že exekúcia je vedená na základe neexistencie
právoplatného rozhodnutia súdu, pretože proti platobnému rozkazu podala včas odpor. Táto skutočnosť
by v prípade jej pozitívneho preukázania nastolila dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1

písm. a) Exekučného poriadku.

Na účely preskúmania uvedených tvrdení oprávnenej sa súd oboznámil so spisovým materiálom
konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo, č. k. 17C/201/2013 (14RO/318/2012). Zo
spisového materiálu, konkrétne z vykázanej poštovej doručenky, bolo zistené, že exekučný titul bol dňa

25.09.2012 doručený na trvalé bydlisko povinnej. Ďalej bolo zistené, že podaním zo dňa 18.09.2012,
doručené dňa 21.09.2012, oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16,
080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 (ďalej len "združenie"), že vstupuje do uvedeného konania ako vedľajší
účastník, ktoré následne dňa 28.03.2013 podalo odpor proti doručenému exekučnému titulu. Súčasne
bolo zistené, že uvedený odpor združenia bol prostredníctvom príslušníkov Obvodného oddelenia
Policajného zboru Banská Bystrica - Východ doručený povinnej dňa 29.06.2013. Súd následne zistil,

že povinná doručila dňa 17.07.2013 podanie na tunajší súd v ktorom uviedla, že súhlasí s odporom,
ktoré podalo združenie ako vedľajší účastník. Uvedený odpor združenia bol uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica, zo dňa 10.12.2013, právoplatným dňa 03.01.2014, odmietnutý.

Súd vzhľadom na uvedené zistenia konštatuje, že povinná v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu

exekučného titulu nepodala odpor, iba súhlasné vyjadrenie k odporu združenia. Odpor proti vydanému
exekučnému titulu bol teda podaný len združením, ktorý bol následne odmietnutý. Tvrdenie o podaní
odporu povinnou sa preto nezakladá na pravde a je v rozpore s doterajšími zisteniami.

V nadväznosti na predošlý odsek súd ďalej k tvrdeniu povinnej, že jej nebol doručený platobný rozkaz

(exekučný titul) uvádza, že v tomto tvrdení si povinná vzájomne odporuje s predošlým tvrdením, že
podala odpor proti platobnému rozkazu. Ak teda tvrdí, že podala odpor proti platobnému rozkazu, čo
vykonaním dokazovaním preukázané nebolo, zároveň to vylučuje tvrdenie o tom, že jej nebol platobný
rozkaz (exekučný titul) doručený. Ohľadne otázky doručenia platobného rozkazu (exekučného titulu) súd
uvádza, že doručenie platobného rozkazu bolo preukázané vrátenou poštovou doručenkou z adresy, na

ktorú jej boli ďalej úspešne doručované (aj prostredníctvom polície) v základnom konaní tie písomnosti,
na ktoré súd v predošlých odsekoch poukázal. Tvrdenie povinnej o nedoručení exekučného titulu
vzhľadom na uvedené skutočnosti preto podľa názoru súdu neobstojí.

Čo sa týka tvrdení povinnej o tom, že súd v základnom konaní neposúdil neprijateľné zmluvné

podmienky, súd uvádza, že námietky tohto druhu sú vo fáze exekučného konania a výkonu exekúcie
bez právneho účinku, nakoľko tieto námietky mohla povinná uplatniť len v základnom konaní, ktoré
predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Rovnako súd v tejto súvislosti ohľadne podstaty námietok v
exekučnom konaní poukazuje na citovanú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uvedenú v predošlých odsekoch.

Súd preto konštatuje, že exekúcia v súčasnosti prebieha na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu (exekučného titulu), ktorému nebola odložená vykonateľnosť a ani nebolo zrušené.

S poukazom na uvedené skutkové zistenia súd preto záverom ustálil, že v súčasnosti nie je prítomný

dôvodnazastavenieexekúcie.Rovnakosúdprijalzáver,ženámietkypovinnejsúvzhľadomnavykonané
zistenia a na podstatu exekučného konania nedôvodné a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku č. I, ktorým súd nevyhovel vzneseným námietkam povinnej proti exekúcii je prípustné podať

odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202 O. s. p. ), rozhodnutie sa

podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Proti výroku č. II, ktorým súd zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie je prípustné podať

odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2
OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.