Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110204758
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2110204758.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. O. F., nar. X. M. XXXX, bytom R., T. XX a 2/
Ing. W. F., nar. XX. O. XXXX, bytom T. F., Y. D. Y., W. XXX/L., obaja zast. advokátom: JUDr. Gabriel
Stanislavský, Trnava, Hlavná 29, proti žalovaným: 1/ M. O., nar. XX. O. XXXX, bytom H., G. X. XXXX/
XX, zast. advokátkou: JUDr. Barbora Šruteková, Trnava, Hlavná 44 a 2/ L. O., nar. XX. T. XXXX, bytom
H., B. XXXX/XX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a iné, o odvolaní žalovaného 1/ proti

uzneseniu Okresného súdu Trnava z 8. októbra 2013 č. k. 12C/35/2010-184 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne § 109 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. c/ O. s. p. (Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne tým, že v prejednávanej veci

neboli splnené podmienky na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
súde prvého stupňa pod sp. zn. 27Ps/3/2013, ktorého prerušenia sa domáhal žalovaný 1/ (inak v
konaní sp. zn. 27Ps/3/2013 vystupujúci na strane navrhovateľov), nakoľko súdu prvého stupňa nie je
známa skutočnosť, že by žalovaný 2/ stratil spôsobilosť konať pred súdom a takáto skutočnosť nebola
ani tvrdená. V konaní vedenom pod sp. zn. 27Ps/3/2013 sa síce rieši otázka spôsobilosti na právne
úkony žalovaného 2/, no v takomto konaní bol podaný len návrh na začatie konania a bolo vydané

uznesenie o ustanovení opatrovníčky, voči ktorému bolo podané odvolanie a takéto konanie je potom v
štádiu, že vôbec nie je možné predpokladať rozhodnutie súdu, t. j. prípadné pozbavenie spôsobilosti na
právne úkony žalovaného 2/ a rozhodnutím o prerušení konania v prejednávanej veci by došlo k odňatiu
možnosti žalovanému 2/, spôsobilému na právne úkony, konať pred súdom. Prípadné rozhodnutie o
pozbavení spôsobilosti žalovaného 2/ by malo účinky až ku dňu jeho právoplatnosti a až po takomto
rozhodnutí by na miesto žalovaného 2/ do konania v prejednávanej veci nastúpil jemu ustanovený

opatrovník, ktorý by v procesnej pozícii „zástupcu“ žalovaného 2/ v konaní plynule pokračoval, pričom
právne úkony vykonané žalovaným 2/ do tej doby nie je dôvod už vopred spochybňovať. Podľa názoru
súdu prvého stupňa preto ďalší priebeh konania v prejednávanej veci nezávisí od prebiehajúceho
konania sp. zn. 27Ps/3/2013 a jeho výsledku.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný 1/ s návrhom na jeho zmenu, ktorou by došlo k

prerušeniu konania do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn.
27Ps/3/2013. Dôvodil predovšetkým nesprávnosťou právnych i vecných záverov súdu prvého stupňa,
ktorý posudzovanie spôsobilosti na právne úkony žalovaného 2/ viaže len na právoplatnosť rozhodnutia
o pozbavení spôsobilosti, ktorá môže byť ale znalcom v znaleckom posudku spochybnená i spätne. On
ako odvolateľ nenamietal nedostatok právnej spôsobilosti žalovaného 2/, ale nedostatok spôsobilosti na
právne úkony, ktorý (nedostatok) môže v konečnom dôsledku paralyzovať celé konanie v prejednávanej

veci (majúcej sa podľa odvolateľa prerušiť). Nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa je daná i tým,že v iných (v odvolaní špecifikovaných) konaniach pred súdom prvého stupňa k prerušeniu konania do
právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. 27Ps/3/2013 došlo.

Žalobcovia navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť s tým, že odvolacie dôvody nemajú
oporu v žiadnom právnom predpise a účelom odvolania je len oddialiť konečné rozhodnutie vo veci.

Žalovaný 2/odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. celú vec (zamietnutia návrhu na prerušenie konania,
kdeinakzpovahyvecibolbyvylúčenýlenobmedzenýprieskumsprávnostirozhodnutia)atopodľa§214
ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad
potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie treba považovať za vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v tejto veci nemal dôvod (a to navzdory presne opačnému názoru odvolateľa), pre ktorý
by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného
postupu a týmto (okresným súdom) zakomponovanej aj do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Práve
pre správnosť i objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvého stupňa predostretých
dôvodov by tak zásadne postačovalo i len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa

odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.). Nakoľko tu však bol i
dosť jasne vyjadrený nesúhlas žalovaného 1/ s takýmito dôvodmi (v odvolaní) a tým vyvolaná potreba
vyporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (ktorá povinnosť je tu inak v každej odvolacím súdom
prejednávanej veci vyjmúc z toho len prípady paušálneho opakovania už v prvom stupni uplatnených
dôvodov, o aký tu ale nešlo), nutné je doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) ešte toto :

Podľa § 109 ods. 1 O. s. p. súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska;
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd sa stotožňuje najmä s tým názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého ustanovenie § 109
ods. 2 písm. c/ O. s. p. podopierajúce procesný návrh žalovaného 1/ upravuje len jeden z fakultatívnych

prípadov prerušenia konania (teda len prípad možnosti a nie aj povinnosti súdu konanie prerušiť, čo
platí inak bez ohľadu na nedostatok viazanosti súdu aj odôvodnením návrhov účastníkov po právnej
stránke). Práve preto pri úvahách o využití takejto možnosti alebo prípadných alternatív k nej treba veľmi
starostlivo zvažovať, či otázka majúca sa vyriešiť v inom konaní (v konaní s tvrdeným významom aj pre
konanie majúce sa prípadne prerušiť) je skutočne takou otázkou, na ktorej vyriešenie v inom konaní je

dôvod čakať.

Procesná spôsobilosť fyzickej osoby, teda spôsobilosť samostatne pred súdom konať ako účastník
konania, je totožná so spôsobilosťou vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti v zmysle § 8O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), podľa ktorého
spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti
vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Okrem prípadu straty procesnej spôsobilosti okamihom straty

právnej subjektivity (t. j. smrťou fyzickej osoby) môže dôjsť ešte za života plnoletej fyzickej osoby
(a teda aj účastníka konania) k strate procesnej spôsobilosti a schopnosti samostatne konať pred
súdom len v dôsledku právoplatného rozsudku súdu o zbavení alebo obmedzení spôsobilosti na
právne úkony. Fyzické osoby, ktoré nemajú procesnú spôsobilosť, musia byť v konaní zastúpené
zástupcom, pričom prípadný nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania je treba, na rozdiel

od nedostatku právnej subjektivity, považovať za prekážku konania odstrániteľnú (porovnaj § 7 až
10 O. z. a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.9.2013 sp. zn. 4 Cdo 275/2013).
Vo vzťahu k účinkom pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony potom platí, že
až právoplatným rozhodnutím súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa
mení právne postavenie fyzickej osoby v tom zmysle, že nie je úplne alebo sčasti spôsobilá svojimi
právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti, keď takéto rozhodnutie nie je možné vydať so spätnou

účinnosťou, z čoho tiež vyplýva to, že rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne
úkony nemá vplyv na úkony vykonané pred právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia. Ak by mal ale súd
pochybnosti o spôsobilosti účastníka konania pred súdom konať samostatne (t.j. o nedostatku jeho
procesnej spôsobilosti), mal by s prihliadnutím na hospodárnosť konania postupovať predovšetkým
podľa ust. § 29 ods. 1 a 2 O. s. p., v zmysle ktorého súd ustanoví účastníkovi konania opatrovníka, ak

nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať a ak je tu nebezpečenstvo z omeškania
alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis (ods. 1) a pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť
opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu
v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý
je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať (ods. 2).

Súhlasiť bolo preto potrebné so záverom súdu prvého stupňa, ktorý neakceptoval „predbežné“
spochybňovanie procesnej spôsobilosti žalovaného 2/ a ktorý preto zamietol návrh žalovaného 1/ na
prerušenie konania s poukazom na štádium konania vo veci sp. zn. 27Ps/3/2013, nakoľko v čase
rozhodovania o návrhu na prerušenie konania nebolo možné predpokladať jeho výsledok, teda najmä

to, či bol návrh na začatie konania o pozbavenie spôsobilosti (ktorého iniciátorom bol aj žalovaný 1/,
požadujúci prerušenie konania v tejto veci) podaný dôvodne alebo či šlo o tzv. zjavne bezdôvodný
návrh. Naviac po vydaní napadnutého uznesenia bolo uznesením Okresného súdu Trnava z 9.1.2014
pod č. k. 27Ps 3/2013-51 konanie vo veci pozbavenia spôsobilosti na právne úkony L. O. zastavené,
ktoré rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Trnave dňa 26.3.2014 pod č. k. 24CoP/15/2014-71

potvrdené.

Za opísanej situácie a z už uvedených dôvodov odvolanie nemohlo mať nádej na úspech a odvolací súd
preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania potom (rovnako ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania
prvostupňového) nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o čiastkové (tzv. procesné) rozhodnutie v naďalej
prebiehajúcom konaní, v ktorom vyporiadanie sa s otázkou náhrady trov konania prislúcha až
konečnému rozhodnutiu.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.