Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/530/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204118926
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1204118926.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: H. X. N. Ó. H. Á. T. , bytom W., S. Č.. X, zastúpený
JUDr. Sylviou Švecovou, advokátkou v Bratislave, Štefunkova č. 9, proti odporcovi: Stavebné bytové
družstvo Bratislava II, Strojnícka č. 8, Bratislava, o obnovu konania o zaplatenie sumy 4.589,17 €, s
príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 7. októbra
2013, č.k. 11 C 171/2004-393, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 7. októbra 2013, č.k. 11
C 171/2004-393, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 7.10.2013, č.k. 11 C 171/2004-393, uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 1.638,38

€ k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Sylvie Švecovej, do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia; odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
v sume 303,62 € k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Sylvie Švecovej, do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že uznesením zo dňa 28.1.2008,
č.k. 11C/171/2004-43, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2008, súd prvého stupňa povolil obnovu
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 14 C 279/1999. V danom konaní

rozsudkom zo dňa 3.10.2003, č.k. 14 C 279/1999-25, súd uložil navrhovateľovi (v procesnom postavení
odporcu) povinnosť zaplatiť odporcovi (v procesnom postavení navrhovateľa) sumu
4.589,17 € (138.253,50 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 3.8.1998 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 183,56 € (5.530,-- Sk); po povolení obnovy konania vec
zostala vedená pod sp.zn. 11 C 171/2004. Po vykonanom dokazovaní súd prvého
stupňa rozsudkom zo dňa 22.3.2010, č.k. 11 C 179/2004-259, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť

odporcovi sumu 1.360,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 16.4.1999 do zaplatenia,
a vo zvyšku súd návrh zamietol. Rozsudok v zamietajúcej časti návrhu nadobudol právoplatnosť dňa
28.5.2011. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.7.2011, č.k. 11 Co
70/2010-305, rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 22.3.2010, č.k. 11
C 179/2004-259, vo výroku, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu
1.360,--€spoluspríslušenstvomzrušilavecmuvrátilvrozsahuzrušenianaďalšiekonanie.Rozsudkom

zo dňa 30.5.2012, č.k. 11 C 171/2004-356, súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť
odporcovi istinu v sume 698,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % od 23.4.2004
do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň si vymienil, že o náhrade trov konania rozhodne
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok vo vyhovujúcej časti vo veci samej
nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2012; v zamietajúcej časti (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 13.8.2013, č.k. 11 Co 53/2012-386) nadobudol právoplatnosť dňa 24.9.2013.Následne súd prvého stupňa rozhodol (napadnutým uznesením) o náhrade trov konania. Vychádzal z
toho, že obaja účastníci mali v konaní úspech len čiastočný. Navrhovateľov úspech vo veci je vyjadrený
pomerom sumy, ktorá bola zamietnutá a sumy požadovanej návrhom odporcu v pôvodnom konaní

vedenom pod sp.zn. 14 C 279/1999, t.j. vo výške 84,79 % (3.891,01 €/4.589,17 €). Úspech odporcu
vo veci predstavuje priznanú časť sumy žalovanej v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. 14 C
279/1999 v pomere k celkovej žalovanej sume, t.j. vo výške 15,21 % (698,15 €/4.589,17 €); čistý úspech
navrhovateľa potom predstavuje 69,58 % (84,79 % - 15,21 %).

Právna zástupkyňa navrhovateľa uplatnila a vyčíslila náhradu trov celého konania (prvostupňového,

odvolacieho; resp. pôvodného konania a konania o obnove konania) v sume
3.127,42 €, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 99,50 € a z trov
právneho zastúpenia v sume 3.029,92 € za 18 úkonov právnej služby. Nestotožnil sa s uplatnenou
výškou trov právneho zastúpenia; navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia (len) za 16
úkonov právnej služby spolu s režijným paušálom, vynaložené na účelné uplatňovanie, bránenie práva:
v konaní pred súdom prvého stupňa 1. za prípravu a prevzatie veci v mesiaci marec 2009 v sume 161,01

€ + 6,95 € režijný paušál, 2. za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 8.4.2009 v sume 161,01 €
+ 6,95 € režijný paušál, 3. za účasť na pojednávaní dňa 15.4.2009 v sume 161,01 € + 6,95 € režijný
paušál, 4. za účasť na pojednávaní dňa 22.6.2009 v sume 161,01 € + 6,95 € režijný paušál, 5. za
účasť na pojednávaní dňa 29.7.2009 v sume 161,01 € + 6,95 € režijný paušál, 6. za písomné podanie
vo veci samej zo dňa 10.8.2009 v sume 161,01 € + 6,95 € režijný paušál, 7. za písomné podanie vo

veci samej zo dňa 24.6.2009 v sume 161,01 € + 6,95 € režijný paušál, 8. za účasť na pojednávaní
dňa 28.9.2009 v sume 161,01 € + 6,95 € režijný paušál, 9. za písomné podanie vo veci samej zo dňa
22.10.2010 v sume 161,01 € + 7,21 € režijný paušál, 10. za účasť na pojednávaní dňa 20.1.2010 v sume
161,01 € + 7,21 € režijný paušál, 11. za účasť na pojednávaní dňa 2.3.2012 v sume 161,01 € + 7,63 €
režijný paušál, 12. za písomné podanie vo veci samej zo dňa 6.3.2012 v sume 161,01 € + 7,63 € režijný

paušál, 13. za písomné podanie vo veci samej zo dňa 26.3.2012 161,01 € + 7,63 € režijný paušál, 14.
za účasť na pojednávaní dňa 30.5.2012 v sume 161,01 € + 7,63 € režijný paušál; odmena spolu v sume
2.254,14 € + režijný paušál spolu v sume 100,54 € = 2.354,68 €; 69,58 % z odmeny predstavuje sumu
1.638,38 €. V konaní pred odvolacím súdom 15. za podanie odvolania zo dňa 20.5.2010 proti rozsudku
v sume 161,01 € + 7,21 € režijný paušál, 16. za písomné vyjadrenie zo dňa 12.11.2012 k odvolaniu v

sume 161,01 € + 7,63 € režijný paušál; odmena spolu v sume 322,02 € + režijný paušál spolu v sume
14,84 € = 336,86 €; 69,58 % z odmeny predstavuje sumu 234,39 €. Odmenu za písomné podanie vo
veci samej spolu s režijným paušálom zo dňa 10.8.2009 navrhovateľovi nepriznal, nakoľko si právna
zástupkyňa odmenu za predmetné podanie už raz uplatnila, a súd jej odmenu za toto podanie priznal
(pod bodom 6.). Z obsahu súdneho spisu súd nezistil žiadne ďalšie podanie vo veci samej datované

dňom 10.8.2009. Ďalej súd nepriznal odmenu za vyjadrenie k uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 25.10.2011, č.k. 11Co 70/2010-305, nakoľko daný úkon nebol potrebný na účelné bránenie práva,
pretože v porovnaní s predchádzajúcimi vyjadreniami právnej zástupkyne navrhovateľa neobsahovalo
nové okolnosti; v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
28.5.2012, sp.zn. 4 Cdo 128/2011. Právna zástupkyňa navrhovateľa v danom prípade len vyjadrila svoj

názor na rozhodnutie krajského súdu, vo vyjadrení nenavrhla vykonanie ďalšieho dokazovania, ani ním
nepodala nejaký procesný návrh, o ktorom by súd mal konať. Súd toto podanie posúdil ako podanie bez
vecného významu, a preto právnej zástupkyni odmenu za daný úkon nepriznal. Dôvodil ustanovením §
123, § 235 ods. 3, § 142 ods. 2 O.s.p., § 10, § 14 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca dôvodiac (len) tým, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je nesprávne. V úvode odvolania pripomenul konanie vedené na Okresnom súde
Bratislava II. pod sp.zn. 14 C 279/1999, 11 C 171/2004, spôsob rozhodnutia vo veci samej. Dôvodil
ďalej, že vo veci sú dané viaceré dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým by súd nemal
priznať navrhovateľovi náhradu trov konania celkom alebo sčasti podľa ustanovenia § 150 O.s.p. Totiž

navrhovateľ podpísal „Uznanie dlhu“ dňa 9.12.1998, v ktorom uznal svoj dlh v sume 138.253,50 Sk
(4.589,17 €). Aj keď v priebehu konania došlo k zníženiu výšky dlhu je nepochybné, že v čase podpísania
uznania dlhu si navrhovateľ bol vedomý, že svojím konaním spôsobil odporcovi vysokú finančnú ujmu;
v konaní bolo nepochybne preukázané, že skutočná finančná škoda bola najmenej v sume 3.197,14 €
(96.335,40 Sk); na základe rozsudku mu navrhovateľ zaplatil istinu v sume 698,15 €, úrok z omeškania

v sume 625,10 €, spolu v sume 1.323,25 €. Navrhovateľovi má zaplatiť náhradu trov konania v celkovejsume 1.942,-- € k rukám jeho právnej zástupkyne (v skutočnosti jeho sestry). Následkom
toho potom utrpí ďalšiu škodu v sume 618,75 € ako rozdiel medzi sumou, ktorú zaplatil navrhovateľ a
sumou, ktorú navrhovateľovi má zaplatiť on. Takéto skončenie konania by bolo v rozpore so základným

poslaním občianskeho súdneho procesu, keď postup súdu v konaní má byť taký, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov,
na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Súdu prvého stupňa navrhol
postupom podľa ustanovenia § 210a O.s.p. napadnuté uznesenie zmeniť a navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznať. V prípade, že súd prvého stupňa odvolaniu nevyhovie, navrhol odvolaciemu súdu

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na nové konanie, prípadne vo veci sám
rozhodne v zmysle ním navrhovaného petitu.

Navrhovateľ odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol odvolaciemu súdu
odvolanie odporcu ako nedôvodné zamietnuť. Odporca sa uchyľuje k nepodloženej argumentácii o
tom, že v konaní bola údajne preukázaná iná výška škody, aká bola v skutočnosti ustálená súdnym
rozhodnutím. Odvolanie odporcu nie je dôvodné, je nepodložené a nemá oporu v skutkovom základe,

ako aj v zákonnej argumentácii. Nenapáda vecnú stránku rozhodnutia napr. počet úkonov právnej
služby a pod., neuvádza ani jeden zo zákonných dôvodov odvolania. Neodôvodnene popiera nárok
na náhradu trov konania priznaný účastníkovi konania, pritom odporca sám prispieval k zvyšovaniu
počtu uplatnených právnych úkonov právneho zástupcu svojou dôkaznou nepripravenosťou v konaní,
neefektívnym naťahovaním času s postupným a zdĺhavým predkladaním dôkazov o svojom nároku a

tiež svojimi neúčelnými podaniami, odvolaním a pod., na ktoré bolo potrebné z jeho strany kvalifikovane
reagovať. Žiadny naliehavý ani osobitný zreteľ odporca neuviedol a nepreukázal. Skutočnosť, že mu
právne služby poskytovala jeho sestra, nemá pre náhradu trov konania právny význam. Vystupovala
ako advokátka, členka Slovenskej advokátskej komory, právne zastúpenie prevzala na základe plnej
moci ako advokát, nie ako občiansky zástupca, takže jej prináleží náhrada trov právneho zastúpenia v

prípade úspechu v spore. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadal.

Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; § 355,
§ 372w O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech.

Ako je uvedené vyššie, v konaní vo veci samej bolo právoplatne ustálené, že čistý úspech navrhovateľa

prestavuje 69,58 %, ktorej zodpovedajú aj súdom prvého stupňa priznané trovy konania vynaložené
navrhovateľom na účelné uplatňovanie, bránenie práva podľa ustanovenia § 142 ods. 2, § 151 ods. l
O.s.p. Odporca v odvolaní vôbec nenamietal spôsob výpočtu náhrady trov konania podľa tejto zákonnej
zásady,základprejejvýpočet,dôvodnosť;aleanivýškuaspôsobvýpočtučistéhoúspechunavrhovateľa
v konaní. Keďže navrhovateľ odvolanie nepodal, potom odvolací súd už vecnú a právnu stránku

uznesenia z tohto pohľadu neskúmal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v
ktorom je súd viazaný návrhom, a teda aj dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.). Na veci
nič nemení skutočnosť, že právne služby navrhovateľovi poskytoval advokát, s ktorým je súčasne v
príbuzenskom vzťahu. Zostalo tiež irelevantné, že navrhovateľovi prisúdená náhrada trov konania je
oveľa vyššia aký bol jeho (odporcov) úspech v konaní, resp. žeby v konaní úspech nemal žiaden.

Odporca navrhol navrhovateľovi nepriznať náhradu trov konania nadväzne na ustanovenie § 150 O.s.p.

Podľa § 150 ods. 1,ods. 2 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý
mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (ods. l). Ak sú trovy

konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť (ods. 2).

Povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa § 142 a nasl. O.s.p. (v
prejednávanej veci podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.) sa môže niekedy javiť ako neprimeraná
tvrdosť. Ustanovenie § 150 ods. l O.s.p. preto umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodovhodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu
im úplne alebo sčasti nepriznať. Účastník konania, ktorý navrhuje rozhodnúť podľa ustanovenia § 150
ods. l O.s.p., však musí svoj návrh podoprieť konkrétnymi skutočnosťami, ktoré odôvodňujú záver o tom,

že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, že ide o výnimočný prípad, a že teda je namieste
postup podľa citovaného zákonného ustanovenia. Pritom významné z hľadiska aplikácie ustanovenia
§ 150 ods. l O.s.p. sú rovnako okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov
v priebehu konania a ďalšie.

V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že nešlo o drobný spor, že odporca v konečnom dôsledku

mal úspech v nepatrnej časti, zodpovedajúcej (len) 15,21 %. Má to ten následok, že je povinný
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania účelne vynaložené na uplatňovanie, bránenie práva podľa
ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v rozsahu zodpovedajúcom čistému úspechu navrhovateľa (69,58 %).
Pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. neboli dané zákonné
podmienky. Odvolateľ si nesplnil už svoju povinnosť tvrdenia, neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce postup súdu podľa ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. V odvolaní neuviedol žiadne také

vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Po
právoplatnom skončení konania vo veci samej pri rozhodovaní o náhrade trov konania súdu nesvedčí
právo opätovne zasahovať do konania vo veci samej; pri rozhodovaní o náhrade trov konania z neho
(už bez ďalšieho) vychádza.

Spoukazomnavyššieuvedenédôvody,zásady,citovanézákonnéustanovenia,odvolacísúdnapadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. l, ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie navrhovateľa k jeho odvolaniu proti uzneseniu súdu
prvého stupňa, pretože v ňom navrhovateľ (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné,
vyplývajúce ale z jeho písomného, ústneho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Správnosť
napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa spočíva v správnej aplikácii

ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.; nebola porušená zásada rovnosti zbraní (§ 18 veta prvá O.s.p.). Aj
prípadné vyjadrenie sa odporcu k danému vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by nemalo vplyv
na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom
súdu odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu
ochranu (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2015, sp.zn.

6 Cdo 273/2014). Postačí preto doručenie vyjadrenia navrhovateľa odporcovi spolu s doručovaním
predmetného uznesenia odvolacieho súdu súdom prvého stupňa (§ 225 O.s.p.)

Navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže túto
nežiadal (§ 142 ods. l, § 224 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s

účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.