Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/306/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206203319
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1206203319.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevexekučnejvecioprávneného:ŽeleziarnePodbrezová,a.s.,Kolkáreňč.35,976
81 Podbrezová, IČO: 31 562 141, proti povinnému: EUROCOL-TRANS, s.r.o., Vrakunská cesta 22, 821
06 Bratislava, IČO: 35 806 800, o vymoženie uloženej povinnosti vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Ing. Ján Gasper, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota,
o odvolaní súdneho exekútora voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 37Er/835/2006-19 zo

dňa 07.6.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 37Er/835/2006-19
zo dňa 07.6.2013, m e n í tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi
Gasperovi, Exekútorský úrad Mikszatha 268, Rimavská Sobota, náhradu trov exekúcie vo výške 53,14
Eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením odvolaním, exekučné konanie postupom podľa ust. § 57
ods.1 písm. g ) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len „Ex. poriadku“) zastavil, z dôvodu výmazu povinného z obchodného
registra po začatí exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. g ) Ex. poriadku. Súdny exekútor súdu prvého
stupňa doručoval podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 25.02.2013, nakoľko mal zistené,

že rozhodnutím OS Bratislava I, sp.zn. 34 CbR/124/2010 zo dňa 28.11.2012 spoločnosť povinného
bola zrušená bez likvidácie a následne bola vymazaná z obchodného registra. Súd prvého stupňa
mal lustráciou zistené, že povinný ku dňu 31.01.2013 bol ex offo vymazaný z obchodného registra,
na základe čoho podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku rozhodol o návrhu súdneho exekútora a
oprávneného na zastavenie exekúcie tak, že exekučné konanie ako také zastavil. O náhrade trov
konania oprávneného a povinného rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu trov nepriznal. Súd prvého stupňa taktiež nepriznal náhradu trov konania súdnemu exekútorovi,
nakoľko vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie riadne a včas, a
preto nie jeho zavinením prišlo v priebehu exekúcie k výmazu povinného a strate postavenia účastníka
v konaní.

Voči vydanému rozhodnutiu podal čo do III. výroku, ktorým súd prvého stupňa náhradu trov súdnemu
exekútorovi nepriznal, odvolanie podal súdny exekútor, ktorý poukázal na to, že súd prvého stupňa

porušil ust. § 196 Ex. poriadku s tým, že exekučný poriadok ani iný právny predpis nedáva súdu
právo tento zákonný nárok zamietnuť. Vykonávacia vyhláška č. 288/1995 Z.z. v platnom znení (ďalej
len ,,vyhláška“) v § 2 rieši odmenu súdnych exekútorov, a je v nej striktne napísané, že súdnemu
exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti. V § 3 vyhlášky je uvedené, že popri odmenepatrí súdnemu exekútorovi aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie.
Súd prvého stupňa nebral do úvahy skutočnosť, že súdny exekútor nie je podnikateľ, nemá právo
rozhodovať o tom, či danú exekúciu prijme alebo neprijme, s čím má spojené náklady na výkon

svojej činnosti. Poukázal na Nález ústavného súdu SR č. II. ÚS 31/04-30, z ktorého vyplýva, že
všeobecný súd je povinný ústavne súladným spôsobom interpretovať zákonom stanovené predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, čo je osobitne dôležité v prípadoch, v ktorých nejednoznačné znenie
navzájom súvisiacich zákonov (OSP, Ex. poriadok, zákon o DPH) pripúšťajú viaceré výklady a výsledky
interpretácie. Nepriznaním trov exekúcie súdnemu exekútorovi dochádza nielen k porušenia základných

práv exekútora ale aj k nezákonnému odňatiu základných práv a poškodzovaniu štátneho rozpočtu SR.
Na základe uvedené žiadal vydané rozhodnutie zrušiť.

Oprávnený ani povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP), preskúmal uznesenie v napadnutej
časti odvolaním podľa ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a na základe predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je

dôvodné.

Zo spisového materiálu mal odvolací súd jednoznačne zistené, že návrhom zo dňa 18.01.2006 sa
domáhal oprávnený vymoženia povinnosti voči povinnému- zaplatenie sumy 17.255 Sk ( 572,76 EUR )
s príslušenstvom, ako aj uhradiť trovy konania a trovy exekučného konania. Exekučným titulom bol
právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz sp.zn. 33Rob/1763/2005 zo dňa 05.09.2005. Predmetné

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.10.2005. Na základe predloženej žiadosti
súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, súdneho exekútora so sídlom Ul. Kálmana Mikszatha 268,
Rimavská Sobota, súd prvého stupňa vydal dňa 09.03.2009 poverenie č. XXXX XXXXXX na vymoženie
uloženej povinnosti. Oprávnený podaním zo dňa 25.02.2013 podal návrh na zastavenie exekúcie s tým
zistením, že uznesením č.k. 37CbR/124/2010 zo dňa 28.11.2012 Okresný súd Bratislava I obchodnú

spoločnosť povinného bez likvidácie zrušil a následne ku dňu 31.01.2013 bol povinný vymazaný z
Obchodného registra. Oprávnený žiadal, aby súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku
exekučné konanie zastavil.

Podľa § 57 ods.1 písm. h ) Ex. poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie.

Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva. V tomto prípade bolo jednoznačne preukázané výpisom z
obchodného registra, že povinný výmazom z obchodného registra stratil postavenie účastníka konania
ku dňu 31.01.2013, a tým i spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti.

Ustanovenie § 57 ods. 2 ukladá exekučnému súdu exekúciu zastaviť aj v prípade, že táto povinnosť

vyplýva z ustanovení iného zákona (§ 19 OSP, § 107 ods. 4 OSP).

Je nesporné, že oprávnený po nadobudnutí exekučného titulu zo dňa 05.09.2005, právoplatný a
vykonateľný dňa 16.10.2005, podal návrh na vykonanie exekúcie. Uznesením sp.zn. 37CbR 124/2010
dňa 28.11.2012 Okresný súd Bratislava I, bola spoločnosť povinného „ex offo“ zrušená a k dátumu
31.01.2013vymazanázobchodnéhoregistra.Oprávnenýpodalnávrhnazastavenieexekúcievzhľadom

na zistené skutočnosti dňa 25.02.2013.

Súd prvého stupňa postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú
(bez vydania samostatného uznesenia) a exekúciu ako takú zastavil. Náhradu trov súdnemu exekútorovi
s poukazom na nemožnosť aplikovať § 203 ods. 1 Ex. poriadku ani ust. § 203 ods. 2 Ex. poriadku
nepriznal.Podľa § 200 ods. 1 Ex. poriadku trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ust. § 200 ods. 2 Ex. poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto
a v akej výške platí trovy exekúcie. Je potrebné uviesť, že platná právna úprava ohľadne náhrady trov
exekučného konania dôsledne nezahŕňa všetky varianty ukončenia exekučného konania s priznaním
nároku na trovy exekúcie ako také.

K zastaveniu exekúcie došlo pre výmaz povinného z obchodného registra na návrh oprávneného.
V prípade posúdenia povinnosti nahradiť trovy súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie

postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku, z dôvodu zániku právneho subjektu a vymáhaná
povinnosť neprešla na jeho právneho nástupcu, rozhodujúcim kritériom je posúdenie miery zavinenia
oprávneného na zastavení exekúcie

V súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
ustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSR,napr.rozhodnutia sp.zn.5MCdo16/2011zodňa26.01.2012,

3 MCdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011, sp. zn. 3 M Cdo 12/2012, 3M Cdo 4/2012, 6 M
Cdo 7/2012, 4 M Cdo 1/2013, ale i ďalšie, v zmysle ktorých sa NS SR v dovolacom konaní stotožnil
s názorom generálneho prokurátora, že v prípadoch, ak bol povinný v priebehu exekučného konania
vymazaný z obchodného registra je potrebné, aby sa exekučný súd zaoberal otázkou, z akého právneho
dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, pretože táto skutočnosť má

dopad nielen na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. poriadku, ale následne aj na rozhodnutie
o trovách exekúcie.

V prípade, ak povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie sa zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, teda podľa § 57 ods. l písm.
h/ Ex. poriadku, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. poriadku. Vzhľadom na takýto dôvod zrušenia

povinného a jeho výmaz z obchodného registra je potrebné pri zastavení exekúcie postupovať podľa §
57 ods. l písm. h/ Ex. poriadku a následne pri stanovení náhrady trov exekúcie aplikovať ustanovenie
§ 203 ods. 2 vetu prvú Ex. poriadku a priznať súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie
od oprávneného.

Rovnaká zásada vyplýva aj z uznesenia NS SR, sp.zn. 7 MCdo 5/2011 v prípade, ak povinný je fyzickou

osobou a došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ (povinný) nezanechal žiadny
majetok (§ 175h ods. 1 OSP); exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Ex. poriadku) ale preto, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, teda podľa § 57 ods. 1 písm. h/; v takomto prípade znáša trovy exekúcie
oprávnený (§ 203 ods. 2).

S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 68 ods. 8 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého registrový súd v rámci osobitného konania pred vydaním rozhodnutia o
zrušení spoločnosti zisťuje, či má obchodný majetok. Existenciu majetku súd zisťuje na základe účtovnej
evidencie spoločnosti, dokladov ukladaných do zbierky listín, stanovísk orgánov poverených evidenciou
majetku (napr. cenných papierov, nehnuteľností, motorových vozidiel, registra záložných práv a pod.).

Podľa § 68 ods. 9 prvá veta až na základe uvedeného konania ak súd - pred vydaním rozhodnutia o
zrušení spoločnosti - zistí, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných
výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. V opačnom
prípade, teda ak obchodný majetok postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon
funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu.

V zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka k zrušeniu spoločnosti ex offo bez likvidácie dôjde aj vtedy,
keď súd rozhodol o zrušení spoločnosti a spoločnosť nemá žiadny majetok, súd zastavil konkurzné
konanie pre nedostatok majetku (§ 20 ZKR), súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku (§ 102 ZKR),po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiadny majetok alebo keď súd zamietol návrh
na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, prípadne zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu
nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty.

Z uvedeného teda bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že vo všetkých prípadoch, keď sa spoločnosť
zrušuje ex offo bez likvidácie, musí byť preukázané, že spoločnosť nemá žiaden majetok, resp. nemá
obchodný majetok, ktorý by postačoval aspoň na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon
funkcie likvidátora alebo majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej
podstaty.

Je nesporné, že v tomto prípade návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený podaním zo dňa

25.02.2013. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Ex. poriadku, exekúciu súd zastaví zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže
uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Ex. poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani

na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého
stupňa nesprávne rozhodol, keď náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal.

Odvolací súd po preskúmaní uplatnenej výšky trov súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky
časová špecifikácia jednotlivých úkonov: priznal súdnemu exekútorovi za prijatie návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí návrhu podľa ust. § 38 - 43 Ex.
poriadku, zaevidovanie návrhu do protokolu došlých návrhov i do elektronickej databázy prijatých
návrhov, vypočítanie vymáhanej pohľadávky, prepočítanie úrokov z omeškania, vyhotovenie žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vykonanie exekúcie súdom podľa
ust. § 44 Ex. poriadku, vyhotovenie písomnej výzvy povinnému na vyhlásenie o majetku a poučenie
povinného o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti a vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie,
celkom: 60 minút (1 začatá hodina x 6,64 eur = 6,64 Eur).

Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súdnemu exekútorovi patrí odmena v

zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky podľa počtu účelne vynaložených hodín na vykonávanie exekúcie vo
výške: 6,64 Eur.

Odvolací súd nepriznal exekútorovi časovú odmenu za spracovanie vyčíslenia trov exekúcie a
vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie.

Vyčíslenie trov exekúcie je úkonom, ktorým si exekútor uplatňuje svoj vlastný nárok na náhradu

trov, ktoré v súvislosti s exekúciou vynaložil. Nejde o úkon, ktorý by priamo smeroval k uspokojeniu
pohľadávky oprávneného.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Zcitovanéhozneniavyhláškyjezrejmé,žeideodvasamostatnéspôsobyurčeniaodmeny,atoajnapriek

tomu, že medzi písmenami a) a b) nie je spojka „alebo“. Uvedené spôsoby určenia odmeny exekútorasa nesmú prekrývať. Vzhľadom na to, že exekútorom uplatňovaný úkon „spracovanie upovedomenia o
začatí exekúcie“ je bez akýchkoľvek pochybností obsiahnutý v paušálne odmeňovaných úkonoch ako
„doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“, nie je možné zaň priznať časovú odmenu. Uvedený úkon

si súdny exekútor uplatnil aj ako úkon paušálne odmeňovaný a uplatnil si ho aj ako úkon odmeňovaný
časovo. Časovú odmenu možno uplatniť len za také úkony exekučnej činnosti, ktoré nie sú svojím
obsahom zahrnuté v úkonoch odmeňovaných paušálnou sumou (§ 15 ods. 1 vyhlášky). Odvolací súd
považuje pre úplnosť za potrebné poukázať aj na legislatívny vývoj v tomto smere: vyhláškou MS SR
č. 141/2008 Z.z. účinnou od 1.5.2008 sa upustilo od odmeňovania úkonov exekučnej činnosti časovou

odmenou a zakotvilo sa výlučne odmeňovanie paušálnou odmenou.

Ďalej odvolací súd priznal exekútorovi paušálnu odmenu podľa ust. § 15 vyhlášky za nasledujúce
úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku
povinného, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie a doručenie exekučného príkazu.

V konečnom dôsledku tak patrí exekútorovi paušálna odmena za 7 úkonov exekučnej činnosti, t.j. 7 x

3,32 eur, spolu: 23,24 Eur.

Ohľadom hotových výdavkov za poštovné odvolací súd dospel k záveru, že v exekútorom uplatňovanom
rozsahu sú vzhľadom na obsah exekučného spisu primerané, keďže v spise sa nachádza 11 doručeniek.

Súdnemu exekútorovi tak patrí náhrada trov exekúcie vo výške 53,14 Eur s DPH, pozostávajúca z
paušálnej odmeny za 7 úkonov exekučnej činnosti, t.j. 23,24 Eur, z časovej odmeny za jednu začatú

hodinu exekučnej činnosti, t.j. 6,64 Eur, poštovných výdavkov 14,40 Eur a DPH v celkovej výške 8,86
Eur.

Keďže v prejednávanej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nepostačoval ani
na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Ex. poriadku), bolo potrebné na náhradu trov exekúcie
zaviazať podľa § 203 ods. 2 Ex. poriadku oprávneného.

Vzhľadom na vyššie uvedené právne a skutkové dôvody odvolací súd podľa § 220 OSP uznesenie súdu
prvého stupňa v časti trov exekúcie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade
trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 2 OSP s tým, že takéto trovy
úspešnému účastníkovi nevznikli, bolo o nich rozhodnuté tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.