Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/275/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610203061
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7610203061.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvexekučnejvecioprávneného:GENERALFACTORING,a.s.,sosídlomKošická
56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zast.: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12,
Bratislava, proti povinnému: 1. C. Ž., U.. X.X.XXXX, R. R. XXX, X./. C. D., U.. XX.X.XXXX, R. R. XXX,
X. B. Ž., U.. X.XX.XXXX, R. XX K. X. R. Ž., U.. XX.X.XXXX, R. R. XX o vymoženie 107,88 Eur s prísl.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, pod č. Ex 1224/10, Exekútorský úrad so sídlom

Záhradnícka 60, Bratislava, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská
Nová Ves č. k. 11Er 140/10-32 zo dňa 24.4.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného uhradiť

exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému spoločne a nerozdielne trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do troch
dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a poverenia tunajšieho súdu
č. XXXX XXXXXX Q. dňa 18.3.2010 súdny exekútor začal exekúciu proti povinným. Exekútor predložil
súdu podanie povinných v 1. 3. a 4. rade označené ako podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
uplynutia premlčacej lehoty. V podaní povinní uplatnili námietku premlčania práva oprávneného v zmysle
ustanovenia § 110 Občianskeho zákonníka. Exekútor súdu zároveň predložil podnet na zastavenie

exekúcie proti povinnému v 2. rade z dôvodu jeho úmrtia dňa 21.2.2010, t.j. pred začatím exekučného
konania. Súd citoval ust. § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z., § 100 ods. 1, § 110
ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať a uviedol, že tunajším súdom je vedené exekučné konanie

na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. Ro 57/92
zo dňa 21.1.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.2.1992. Exekučné konanie
začalo dňom podania návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý oprávnený u exekútora podal dňa 23.2.2010.
Do začatia exekučného konania teda uplynula doba 10 rokov a právo oprávneného na vymoženie jeho
pohľadávky je premlčané. Súd preto exekúciu voči povinným v 1., 3. a 4. rade zastavil. Zo spisu
tunajšieho súdu č. 5D 45/2010 mal súd preukázané, že povinný v 2. rade dňa 21.2.2010, t.j. pred začatím

exekučného konania zomrel a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a preto podľa § 19 O.s.p.,
§ 103 O.s.p. a § 104 ods. 1 O.s.p, súd exekúciu v zmysle vyššie citovaných ustanovení zastavil. O
trovách exekúcie rozhodol súd podľa § § 200 ods. 1 a 2 zák. č. 233/1995 Z.z. a zaviazal oprávneného
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia uhradiť trovy exekúcie v sume 39,83 eur. Oprávnený zavinil
zastavenie exekúcie, pretože žiadal vykonať exekúciu po uplynutí premlčacej lehoty, pričom povinní v 1.,
3. a 4. rade využili svoje právo a vzniesli námietku premlčania. Zastavenie exekúcie zavinil i vo vzťahu kpovinnému v 2. rade, ktorý zomrel ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovy pozostávajú
z minimálnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,19 eur plus 20 % DPH 6,64 eur.

Podľa vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. pri rozhodovaní o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie sa

odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti. Ak súd zastaví exekúciu len čiastočne pri určovaní odmeny exekútora sa postupuje podľa
§ 5 alebo § 7 až 13. Ak pri exekúcii na peňažné plnenie exekútor vymôže časť pohľadávky pred jej
zastavením, pri určovaní odmeny sa postupuje podľa § 5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj
to, že súd môže uložiť oprávnenému v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku nahradenie iba

nevyhnutných trov exekúcie, súd exekútorovi priznal minimálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 cit. vyhl.,
a nie aj odmenu za zriadenie exekučného záložného práva v zmysle § 6 cit. vyhl.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania poukázal na ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého úroky
a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v 3 rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo

písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť
ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia. Poukázal pritom aj na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo
319/99 zo dňa 1.5.2000, ako aj rozhodnutia Okresného súdu Martin zo dňa 12.7.2011, sp. zn. 23Er
1049/2010-67, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.2.2011, sp. zn. 5CoE/91/2010-51 a rozsudku
Krajského súdu v Českých Budejoviciach zo dňa 3.3.2005, sp. zn. 5 Co 49/2005 a uviedol, že pokiaľ

ide o úroky, zákona výslovne rozdeľuje situáciu, kedy sa úroky premlčujú a to na základe skutočnosti,
kedy došlo k zročnosti úrokov. V 1. prípade, ak zročnosť úrokov nastala po právoplatnosti rozhodnutia
- exekučného titulu platí 3 - ročná premlčacia doba a v 2. prípade, ak zročnosť úrokov nastala do
právoplatnosti exekučného titulu, platí 10 ročná premlčacia doba a teda tieto úroky sa premlčujú spolu
s istinou. Pohľadávka oprávneného nie je premlčaná minimálne v rozsahu uplatneného úroku vo výške

12% p.a zo sumy 107,88 Eur za obdobie od 23.2.2007 do zaplatenia, nakoľko ohľadom týchto úrokov
bol nárok oprávneného uplatnený ešte pred uplynutím 3 ročnej premlčacej lehoty.

Povinní ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa
správne právne posúdil, ak exekúciu proti povinným v 1. 3. a 4. rade na ich námietku premlčania
vymáhaného nároku pozostávajúceho z istiny a príslušenstva zastavil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinným sa začalo dňa 23.2.2010
na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

Ro 57/92 zo dňa 21.1.1992. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie č.
5810 049890 dňa 18.3.2010. Písomným podaním zo dňa 22.1.2013 podali povinní v 1. 3. a 4. rade
exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty.

Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na

námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 110 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa
rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov
odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia

doba od uplynutia tejto lehoty. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide opráva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a
opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Z dikcie vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v trojročnej lehote sa nepremlčujú tie práva

na úroky, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím za dobu minulú, t.j. zročnosť ktorých nastala do
právoplatnosti rozhodnutia súdu a tieto sa premlčujú v desaťročnej lehote. Naproti tomu úroky, ktorých
splatnosť nastala až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa premlčujú v troch rokoch. Zároveň ale v
dôsledku premlčania pohľadávky nie je možné priznať ani jej príslušenstvo za dobu od okamihu, kedy
došlo k premlčaniu pohľadávky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32 Odo 466/2004 zo dňa

26.4.2006). Najneskôr sa teda premlčia všetky úroky z omeškania spolu s pohľadávkou. Iný výklad by
mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku z
omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona), by bol
dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované
právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania. Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti
splneniu hlavného záväzku, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z

omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku
(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/222/2005 zo dňa 27.3.2008).

Súd prvého stupňa teda nepochybil, pokiaľ v dôsledku vznesenej námietky premlčania povinnými v 1.
3. a 4. rade považoval za premlčané aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania od okamihu, kedy
márnym uplynutím premlčacej doby došlo k premlčaniu istiny. Účinným vznesením námietky premlčania

dochádza k zániku nároku, t.j. subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynutiteľné a tento účinok
sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj k jej príslušenstvu, ktoré predstavuje zmluvný úrok alebo
úrok z omeškania. V danom prípade, keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 13.2.1992, uplynutím desaťročnej lehoty dňom 13.2.2002 sa právo priznané exekučným titulom
premlčalo a rovnako sa premlčali aj priznané úroky z omeškania, ktorých splatnosť nastala či už ku

dňu právoplatnosti platobného rozkazu alebo po jeho právoplatnosti. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania zo strany povinných v 1. 3. a 4. rade, na ktorú je súd povinný vzhľadom na zásadu procesnej
hospodárnosti prioritne prihliadať , nie je možné v rámci exekučného konania vymáhať ani zaplatenie
úrokov z omeškania po 13.2.1992 tak, ako sa toho domáhal oprávnený. Pri inom výklade by oprávnený
mal nárok na úroky z omeškania na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho

premlčania už nedôjde a takýto výklad je neprípustný tak, ako na to už poukázal aj Najvyšší súd SR
vo vyššie označenom rozhodnutí. V súvislosti s odvolaním oprávneného odvolací súd poukazuje aj na
právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/157/2009 zo dňa 29.6.2010,
v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi začiatkom
plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie istiny a na druhej strane pre právo

na zaplatenie úrokov a podľa ktorého úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa
premlčuje samostatne, teda právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania
a premlčuje sa za každý deň samostatne. Pri takomto názore by totižto za každý deň omeškania malo
vznikať veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch v rozpore so zákonom
by bolo popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so

splnením dlhu bol príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a že by teda povinnosť
platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah. Úroky z omeškania majú
povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú
splatnými až v budúcnosti. To okrem iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania
sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného

záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne
a včas hlavný peňažný záväzok teda nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná.
Najvyšší súd SR dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká
samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol
v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a

jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Aj vzhľadom na vyššie uvedený záver Najvyššieho súdu
SR nemožno sa stotožniť s výkladom oprávneného, podľa ktorého má nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania za dobu po premlčaní hlavného záväzku. Na základe takto zisteného skutkového a právneho
stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Keďže
z obsahu odvolania oprávneného nevyplýva, že by ním tento napádal aj výrok prvostupňového súdu

týkajúci sa trov exekúcie, odvolací súd sa touto problematikou nezaoberal.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a
ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol a povinná v
1. rade náhradu trov odvolacieho konania nežiadala.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.