Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13Er/12/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407200272
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Rudinský
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4407200272.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava,
Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 proti povinnému: A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., N.. D.
XXXX/XX, o zaplatenie 166,96 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu
exekútorovi JUDr. Peter Urbánek, Exekútorský úrad so sídlom Galanta, Bratislavská 1458 náhradu trov
exekúcie vo výške 51,46 €.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie znejúcej
na sumu 166,96 € s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Poverením tunajšieho súdu 13Er/12/2007-16 zo dňa 15.01.2007 bol vykonaním exekúcie poverený
súdny exekútor JUDr. Peter Urbánek, Exekútorský úrad so sídlom Galanta, Bratislavská 1458 (ďalej len
exekútor).

Prípisom zo dňa 26.10.2009 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko povinný je nemajetný a oprávnený vyjadril súhlas s takýmto
postupom exekútora. V tomto podaní si zároveň exekútor vyčíslil náhradu trov exekúcie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 2,3 Exekučného poriadku ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60
ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. O odvolaní proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho

súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 03.01.2007, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie
doručený exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko
šetrením exekútora v exekučnom konaní bolo zistené, že povinný je nemajetný a exekúciu nie je možné

vykonať žiadnym zo zákonom stanovených spôsobov. Oprávnený s takýmto postupom súhlasil.

Exekútor vo svojom podaní vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2
Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo
výške 66,40 € (za 10 hodín exekučnej činnosti, za: žiadosť o udelenie poverenia, žiadosť o poskytnutie

súčinnosti - 3x soc. Poisťovňa, 2x CEPO, DI PZ, zisťovanie platiteľa mzdy, vykonanie lustrácie v CD
PIKN SR, upovedomenie o začatí exekúcie, každý úkon á 1 hodina), podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods.
3 v spojení s § 15 ods. 1 vo výške 33,19 € (za 10 úkonov, a to za tie isté úkony, za ktoré si uplatnil
odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky), náhrada hotových výdavkov podľa § 22
citovanej vyhlášky vo výške 9,69 € (poštovné) a DPH vo výške 20,76 €. Celkovo tak trovy exekúcie

vyčíslil sumou 130,04 €.

Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať
povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade prišlo k zastaveniu exekúcie pre
nemajetnosť povinného, logicky tak tento nemôže uhradiť trovy exekúcie, nakoľko nemá žiaden majetok,

musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd
preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento
prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to,
že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné

postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako
to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok
povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie a v takomto prípade súd musí k náhrade trov exekúcie
zaviazať oprávneného.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojení
s § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1, citovanej vyhlášky vo výške 33,19 € (za 10
úkonov, a to za: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 4x, každé zisťovanie bydliska povinného 2x, každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného 2x), náhrada hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške

9,69 € (poštovné) a DPH vo výške 8,58 € (20% zo sumy 42,88 €). Celkovo tak súd priznal odmenu vo
výške 51,46 €.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky
žiadosť o udelenie poverenia, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - 3x soc. Poisťovňa, 2x CEPO, DI PZ,

zisťovanie platiteľa mzdy, vykonanie lustrácie v CD PIKN SR, upovedomenie o začatí exekúcie, nakoľko
všetky tieto úkony si exekútor uplatňoval duplicitne v odmene podľa § 15 citovanej vyhlášky, ktorá mu
bola v plnej výške priznaná (viď odôvodnenie vyššie). Súd je toho názoru, že pri zhode úkonov (rovnaké
úkony vyčíslené v odmene podľa času i paušálnou odmenou) primárne majú byť tieto odmeňovanépodľa § 15 citovanej vyhlášky, teda paušálnou odmenou, nakoľko v nej presne zákonodarca stanovil,
ktoré úkony sú úkonmi exekútora pri exekúcii, a ktoré majú byť určite odmeňované. Odmeňovanie
exekútora náhradou za čas (§ 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky) je iba subsidiárne,

doplnkové odmeňovanie k odmeňovaniu paušálnemu. Uvedené možno vyvodiť i z toho, že počnúc
účinnosťou zákona č. 141/2008 Z.z. sa odmena exekútora vyrátava iba na základe paušálnych úkonov,
teda zákonodarca týmto zákonom potvrdil iba primárnosť takéhoto odmeňovania. Z toho dôvodu súd v
prvom rade priznal odmenu podľa § 15 citovanej vyhlášky a všetky duplicitné úkony neboli priznané. Súd
jetohonázoru,žeúkonyzaloženiespisuazískaniepovereniaspoluúzkosúvisia,možnoichsubsumovať

podúkonzískaniepovereniaadokoncaúkonzaloženiespisujeesenciálnounáležitosťouúkonuzískanie
poverenia, keďže bez tohto by k získaniu poverenia nemohlo prísť.

K priznaniu DPH súd uvádza nasledovné, že z ust. § 2 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 1 a § 9 ods. 1 písm. d)
zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je zrejmé, že za zdaniteľnú osobu sa považuje i súdny
exekútor, ktorý vykonáva ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, pričom

ekonomickou činnosťou sa podľa § 9 ods. 2 cit. zákona rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje
príjem a ktorá zahŕňa i činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov. V
danom prípade je osobitným predpisom Exekučný poriadok, a preto aj súdny exekútor ako zdaniteľná
osoba je nepochybne povinný zo sumy priznanej náhrady zaplatiť daň z pridanej hodnoty. Preto pokiaľ
súdny exekútor je jej platiteľom, t. j. je držiteľom osvedčenia o registrácii pre daň vydaného príslušným

daňovým úradom a má pridelené identifikačné číslo pre túto daň, dňom uvedeným v tomto osvedčení
sa súdny exekútor ako zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Rešpektujúc čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou, je potom dôvodný záver,
že ústavne konformným výkladom ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku je výklad v znení platnom

do 31.8.2005, zahrňujúci do trov exekúcie aj daň z pridanej hodnoty, ktorú je súdny exekútor povinný
zaplatiť v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Takýto výklad zodpovedá i samotnému účelu inštitútu
náhrady trov exekúcie, a to poskytnúť súdnemu exekútorovi náhradu tých nákladov, ktoré vo vecnej a
časovej súvislosti s exekučným konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť. Takýto záver je
plne súladný i nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004 sp. zn. II. ÚS 31/04, v

ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, podľa ktorého rešpektujúc článok 20 ods. 1 Ústavy SR a článok
1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pohľadávka na
náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonnom upravenom rozsahu vrátane
dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o
dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Exekútorovi v zmysle § 196 EP za výkon exekučnej činnosti

patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane
z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto
zákona o daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu preto súd DPH priznal exekútorovi z odmeny,
náhrady hotových výdavkov.

O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v 4 vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenie
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stavneobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.