Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114206323
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114206323.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: K. č. XX, XXX XX I. T., podnikajúci pod obchodným menom C. J., R.. I. XX, XXX XX I. T., X.:
XX XXX XXX., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 3896/14, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 1538,25-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 4Er/941/2014-26 zo dňa 26.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“)
zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s. sp.zn. SR
00890/12 zo dňa 29.05.2012. Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 30.07.2010 zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXX a rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Povinný je v zmluve o
úvereoznačenýjednakakofyzickáosobapodnikateľ(živnostník)uvedenímobchodnéhomena,miestom
podnikania, IČ-a a čísla registrácie povinného ako podnikateľa v živnostenskom registri a zároveň
aj ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho

preukazu. Dlžník v zmluve o úvere prehlásil, že peňažné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon
podnikania, k prehláseniu pripojil vlastnoručný podpis. Z predloženej zmluvy o úvere jednoznačne
nevyplýva, či ju povinný uzavrel ako fyzická osoba nepodnikateľ alebo ako podnikateľ a či v druhom
z uvedených možností pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal alebo nekonal v rámci predmetu
svojejobchodnejapodnikateľskejčinnosti.Vykonávaním,resp.prevádzkovaním podnikateľskejčinnosti
osoboutrebarozumieťaktívnučinnosťsmerujúcukdosiahnutiuzisku.Lensamotnéoprávnenienavýkon

podnikateľskej, resp. živnostenskej činnosti nemožno ešte považovať za podnikanie, ale rozhodujúci
je skutočný výkon podnikateľskej činnosti na základe takéhoto oprávnenia. Pre záver o postavení
povinného ako nespotrebiteľa preto nestačí len samotná držba živnostenského oprávnenia. Povinný na
základe výzvy súdu oznámil, že úver mu bol poskytnutý na osobné účely ako fyzickej osobe. Exekučný
súd ďalej uviedol, že nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom
nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti, pričom podľa názoru súdu bezpečným preukázaním nemôže

byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel
a konkrétny súvis s podnikaním účastníka zmluvy, najmä pokiaľ samotný povinný skutočnosť, že bypri uzatváraní zmluvy vyjadril takúto vôľu, nepotvrdí. Z predloženej zmluvy o úvere nevyplýva účel
poskytnutia peňažných prostriedkov a ani to, aký má poskytnutý úver súvis s podnikaním dlžníka. Aj
za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 OZ, je na mieste pri pochybnostiach o

obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je možné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto
tvrdí takúto výnimku- veriteľa- oprávneného. Na základe uvedeného považuje súd za preukázané,
že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa,
a to aj v prípade, keď je v zmluve o úvere označený nielen ako fyzická osoba s uvedením mena,

priezviska, bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu, ale zároveň aj ako fyzická osoba
podnikateľ (živnostník) s uvedením obchodného mena, miesta podnikania, identifikačného čísla a čísla
registrácie v živnostenskom registri. V predmetnej veci súd nemal preukázané, že povinný ako fyzická
osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou
zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“). Rozhodcovská zmluva,

hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej
oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie
sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy.
Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) v § 53 ods.2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods.3
OZ). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Praktickým dôsledkom
rozhodcovskej zmluvy v danom prípade je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje

práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie
rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Súd
v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že predmetná rozhodcovská zmluva je v rozpore so znením
§ 53 ods.4 písm. r) OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania,

na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne
dojednanej rozhodcovskej zmluve, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že
ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné exekúciu
vykonať, a preto v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal,
že súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na ZoRK.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí

exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa
názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v
rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Ak súd na zistený
stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im

priznávaZoRKaleboObčianskysúdnyporiadok(ďalejlenako„O.s.p.“),atohlavneprávonaprejednanie
veci pred príslušným súdom. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom
ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní.

Oprávnený ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť,
že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka.
Oprávnený však uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002
Z.z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné

strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadounedostatočne zisteného skutkového stavu. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody
zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom
zákonom č. 244/2002 Z.z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, oprávnený poukázal na odôvodnenie

zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu vyjadril v tom zmysle, že úver splácal podľa jeho momentálnej finančnej situácie.

S oprávneným sa dokonca dohodol na nižších splátkach, preto nerozumie začatiu exekúcie v danej veci.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 52 ods.1, ods.4 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
(ods.1). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.4).

Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice R 93/13 EHS z 05.04.1993; zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je predovšetkým povinný
skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom
v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu
skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade
zistenia, že nie sú dané podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí

na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne reagovať.Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy bolo preukázané, že povinný si od oprávneného nepožičal
finančné prostriedky na podnikateľské účely, pretože úverová zmluva neobsahuje takéto údaje, pričom
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere a ako aj rozhodcovská zmluva uzavreté
medzi oprávneným a povinným dňa 30.07.2010 sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. OZ
aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinného, pričom ani samotný oprávnený
vo svojom odvolaní túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal.

Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva je zmluvou,

u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým,
že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva
ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky
pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú zmluvu, v
zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na

obsah rozhodcovskej zmluvy, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom (na predtlačenom formulári)
len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva na základe ktorej vznikol exekučný
titul umožňujúca výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Dojednanie
rozhodcovskejzmluvynemožnobezpochybnostioznačiťzaosobitnevyjednanéadanénavýber,pričom

v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Rozhodcovská zmluva bola predložená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň, pričom rozhodcovská
zmluva sa môže meniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme
dodatku k tejto zmluve s úradne overenými podpismi zmluvných strán. Uvedené nemožno považovať
za prospešné pre spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Odvolací súd ďalej považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy k § 53 ods.4 písm. r) OZ.
V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v
zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a

zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.

Je potrebné dodať, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov

bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. V zmysle vyššie citovaných ustanovení OZ právne nemá význam
skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či
došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. Rovnako by bolo právne irelevantné, že oprávnený si v
rozhodcovskom konaní uplatnil svoju pohľadávku ako pohľadávku zo zmenky vystavenej podľa zák. č.
191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. V takomto prípade ide o rozpor so zákonom, respektíve minimálne

o snahu obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Označenie zmluvy o úvere ako
absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl., týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu a s dôvodmi, na ktoré poukázal ohľadom

konštatovania absolútne neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve upravenej v OZ. Je v
záujme spravodlivého usporiadania vzťahov potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky
v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného dôvodu posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej,
je vecne správne a v súlade s právom. Rozhodcovský rozsudok, ktorý vzišiel z rozhodcovského
konania založeného neplatnou rozhodcovskou zmluvou, nemôže byť zákonným exekučným titulomna vykonanie exekúcie, a to ani z časti. Je materiálne nevykonateľný, čo je neodstrániteľná prekážka
brániaca exekúcii a dôvod na nevydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.