Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210406
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7512210406.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnom spore žalobcu: Profidebt Slovakia, s. r. o., IČO: 35 925
922, Mliekarenská 10, Bratislava, proti žalovanému: S. H., D. X, K. R. D., okres J. - V., o 480,38 € s
príslušenstvom,zaúčastivedľajšiehoúčastníkapoprižalovanom:OZprávnapomocspotrebiteľom,IČO:
42247268, Sofijská 13, Košice, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, Stará Baštová
2, Košice (adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, Košice), o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Košice - okolie z 3. októbra 2013 č. k. 14C/237/2012 - 55

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak,
že vedľajšiemu účastníkovi p r i z n á v a náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia v sume 14 €, ktorú žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť advokátovi, JUDr. Ladislavovi
Miklušovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žiadny z účastníkov ani vedľajší účastník n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie ako súd prvého stupňa rozsudkom označeným v záhlaví žalobu o 480,38
€ s príslušenstvom zamietol pre premlčanie. Úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi
náhradu trov nepriznal s odôvodnením, že v konaní mu nevznikli preukázateľné trovy (§142 ods. 1 OSP).
Aplikujúctoistézákonnéustanovenieúspešnémuvedľajšiemuúčastníkoviprotineúspešnémužalobcovi
priznal náhradu trov právneho zastúpenia 81,66 € (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe

+ režijný paušál) konštatujúc, že ide o účelné trovy vedľajšieho účastníka, keďže žaloba bola zamietnutá
v dôsledku poskytnutia právnych služieb jeho advokáta.

Žalobca podal odvolanie proti výroku o trovách konania. Navrhol ho zmeniť tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhrada trov konania nebude priznaná argumentujúc, že vedľajší účastník nemá žiaden
vzťah k úspechu či neúspechu účastníka, ktorého v konaní podporuje, z rozhodnutia vo veci samej mu
neplynie žiadne právo či nárok, a preto ani pri rozhodovaní o náhrade jeho trov nie je možné aplikovať
zásadu úspechu v konaní. Spochybnil tiež účelnosť jeho trov z dôvodu absencie príčinnej súvislosti ich

vynaloženia s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Poukazujúc na predmet
činnosti vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana práv spotrebiteľov, v uplatnení práva na náhradu
trov konania vidí účelovosť jeho postupu a zneužívanie ustanovenia §93 ods. 2 až 4 OSP evidentne
motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu spochybnenie účelnosti trov vynaložených na svoje právne
zastupovanie stotožnil so spochybnením zákonnej garancie práva na zastupovanie. Argumentoval

ústavným právom a dôvodnosťou jeho právneho zastupovania advokátom v súdnom konaní (čl. 47
ods. 2 Ústavy SR) a tiež účelnosťou vynaložených trov s odôvodnením, že tieto bezprostredne súviselis konaním, vyjadrenie k žalobe bolo vykonané s náležitou starostlivosťou a relevanciou a pozitívne
ovplyvnilo rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa. Potrebu svojho právneho zastúpenia vyzdvihol aj s
poukazom na početnosť žalobcom iniciovaných sporov, v ktorých tento cielene a účelovo proti veľkému

počtu spotrebiteľov uplatňuje plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Z týchto podstatných
dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie o trovách konania potvrdil. Uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po
zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) bez

potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§214 OSP) postupom podľa §212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal
rozsudok v napadnutom výroku, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu sčasti je dôvodné, pretože boli splnené zákonné podmienky pre postup podľa §150 ods. 2 OSP.
Keďže nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§219 OSP), ani na zrušenie (§221 OSP) napadnutého
rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie zmenil (§220 OSP).

Odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším

účastníkom. Právoplatnosť ostatných výrokov odvolaním preto nebola dotknutá (§159 ods. 1 a 3 a §206
ods. 1 a 3 OSP) a z toho dôvodu tieto neboli predmetom odvolacieho prieskumu.

Oznámenie o vstupe združenia na ochranu spotrebiteľa v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na
podporu žalovaného do konania žalobcovi bolo doručené 12.10.2012, kedy zároveň bol vyzvaný, aby
o. i. prípadne uplatnil námietky proti vstupu daného združenia do konania. Žalobca nevyužil toto svoje

právo, s daným združením ako s vedľajším účastníkom súd konal a vo veci meritórne rozhodol. V tomto
štádiu sporového konania, keď sa rozhoduje už len o trovách konania, žalobca preto už nemôže účinne
namietať neprípustnosť vedľajšieho účastníctva. Z rovnakého dôvodu, že v danej veci sa rozhoduje už
len o trovách konania, právne irelevantný je návrh žalobcu aj na zmenu účastníka konania na strane
žalobcu z dôvodu postúpenia rozsudkom súdu už právoplatne zamietnutej pohľadávky na iný subjekt.

V sporovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci vyjadrenou v §142 ods. 1 OSP. V zmysle nej účastníkovi, ktorý vo veci mal plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Postavenie vedľajšieho účastníka je upravené v §93 OSP a je charakterizované
rovnakými procesnými právami a povinnosťami, ako sú práva a povinnosti účastníka, na strane ktorého

v konaní vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie
čiastočne je obmedzené postavením účastníka, ktorý je pánom sporu (dominus litis). V posudzovanej
veci vedľajším účastníkom popri žalovanom je právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana
práv podľa osobitného predpisu (§93 ods. 2 OSP). Aj keď treba súhlasiť s odvolateľom, že vedľajšiemu
účastníkovi nemožno ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti ani priznávať práva vyplývajúce z

hmotného práva, právo na náhradu trov konania a povinnosť nahradiť trovy konania sú procesnými
právami a povinnosťami a preto v prípade úspechu v danom prípade žalovaného, vedľajší účastník
rovnako má právo na náhradu trov konania od žalobcu ako neúspešnej procesnej protistrany (§142 ods.
1 OSP).

Je potrebné dať za pravdu vedľajšiemu účastníkovi, že nikomu nemožno uprieť právo na právnu pomoc

advokáta zaručené čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky len preto, že je združením na ochranu
spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. Súd rozhodujúci o náhrade trov konania však musí
vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže náhradu len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Odvolací súd zaoberal sa preto posudzovaním, či trovy právneho
zastúpenia vyčíslené a uplatnené vedľajším účastníkom v podaní z 13.7.2012 (č. l. 32 spisu), sú v

príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, či ich vynaložením sa sledovala
procesná obrana proti žalobou uplatnenému nároku.

V posudzovanej veci Okresnému súdu Košice - okolie 21.6.2012 bol doručený návrh na vydanie
platobného rozkazu na 480,38 € s príslušenstvom. Dňa 6.7.2012 OZ právna pomoc spotrebiteľom vzastúpení advokátom oznámilo súdu, že v zmysle §93 ods. 2 OSP vstupuje do konania ako vedľajší
účastník na podporu žalovaného, požiadal o doručenie žaloby a jej príloh. Následne (12.7.2012) daný
advokát nahliadol do súdneho spisu a na konajúci súd bezodkladne doručil vyjadrenie k žalobe, v ktorom

nielen všeobecne namietal, ale konkrétne odôvodnil, prečo žalobou uplatnený nárok je premlčaný.
Vyjadrenie žalobcovi bolo doručené 12.10.2012. Nato rozsudkom z 3.10.2013 žaloba bola zamietnutá z
dôvodu vedľajším účastníkom uplatnenej námietky premlčania, s ktorou sa stotožnil aj žalovaný. V tom
čase na premlčanie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy súd nemohol prihliadať z úradnej povinnosti, ako
tomu je od účinnosti novely zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa dňom 1.5.2014. Z obsahu

spisu i z výslovných dôvodov napadnutého rozsudku nepochybne preto vyplýva, že v posudzovanej
veci obsah písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka k žalobe bol v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania vo veci samej, čím takto prispel k zamietnutiu žaloby. Sú preto
neopodstatnenépochybnostiodvolateľaosprávnostizáveruprvostupňovéhosúdu,žejehovynaložením
sa sledovala účelná procesná obrana proti žalobou uplatnenému nároku.

Odvolací súd však je toho názoru, že súd prvého stupňa popri §142 ods. 1 OSP mohol a mal aplikovať

aj §150 ods. 2 OSP, pretože pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky. Ak v priebehu konania
predmet konania dosiahne sumu 1 000 €, od toho okamihu ide o drobný spor (§200ea ods. 1 OSP).
V odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je vymenované, čo sa nepovažuje za drobné spory, pričom
ani jedna z tam uvedených výnimiek sa netýka tu posudzovanej veci. Ustanovenie §150 ods. 2 OSP
pritom umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal

alebo znížil trovy konania, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. V prípadoch
drobných sporov je teda na zvážení súdu, či v tom - ktorom prípade ide o neprimeranosť trov konania
voči pohľadávke, a teda či aplikuje §150 ods. 2 OSP a účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech,
trovy konania zníži, prípadne vôbec neprizná. Toto posúdenie spolu so závermi na to nadväzujúcimi
musí byť vždy odôvodnené a celkom legitímne.

K tomuto kroku môže pristúpiť len v prípade, ak uplatnené trovy sú neprimerané vo vzťahu k pohľadávke.
Zákon pritom explicitne nevymedzuje, aký pomer sumy trov k sume pohľadávky treba považovať za
neprimeraný. Zákonná dikcia §150 ods. 2 OSP neobsahuje požiadavku prevýšenia pohľadávky trovami
konania. Z jeho dikcie plynie jedine podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore.
Táto situácia nastáva nielen vtedy, keď trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná

pohľadávka alebo keď sú s ňou takmer zhodné, ale aj v prípade, ako je tomu aj v prejednávanej veci.
Ide tu o žalobou uplatnený nárok na zaplatenie 480,38 € s príslušenstvom, čiže o drobný spor, v rámci
ktorého vedľajší účastník v spore vystupujúci popri úspešnom žalovanom voči neúspešnému žalobcovi
uplatnil náhradu trov konania 81,66 €. Hodnota uplatnenej náhrady trov konania tak predstavuje takmer
17 % z hodnoty uplatnenej istiny, t. j. trovy v porovnaní s výškou uplatnenej pohľadávky sú neprimerané.

Odvolací súd dospel preto k záveru, že popri §142 ods. 1 OSP bolo potrebné aplikovať aj ustanovenie
§150 ods. 2 OSP a trovy konania úspešnej procesnej strany znížiť a za danej situácie využiť
zmienené moderačné právo zmierniť následky právnych noriem vzťahujúcich sa na náhradu trov
konania. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu uplatnených trov odvolací súd tak nepriznal v plnej výške,
ale len v rozsahu približne 3 % z uplatnenej pohľadávky, pretože túto považoval za primeranú

uplatnenému nároku. Pri stanovení rozsahu priznanej náhrady vychádzal pritom z charakteru sporu,
ako aj zo skutočnosti súdu známej z jeho činnosti, že medzi vedľajším účastníkom a jeho advokátom
nejde o vzťah len na základe individuálneho plnomocenstva pre túto konkrétnu vec, keďže daný
advokát to isté spotrebiteľské združenie ako vedľajšieho účastníka hromadne zastupuje v desiatkach
až stovkách obdobných súdnych sporov, pričom vzhľadom na totožný právny problém u advokáta

spotrebiteľského združenia je značne znížená nielen prácnosť jednotlivých administratívnych prác, ale
aj právna náročnosť úkonov právnej služby v jednotlivých veciach, pričom vzhľadom na hromadné
vybavovanie vecí určitým spôsobom sú znížené aj hotové výdavky.

Tieto okolnosti pre odvolací súd boli významné z hľadiska zvažovania rozsahu zníženia trov konania.
Nejde pritom o prípad extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich náhradu trov konania ani o

jednostrannosť či svojvôľu súdu v interpretácii a aplikácii príslušného ustanovenia zákona a úvaha
súdu sa opiera o skutočnosti akceptovateľné pre daný prípad. Aj spotrebiteľské združenie, ktorétakto v zastúpení advokátom hromadne vstupuje do množstva súdnych konaní, má možnosť výberu
advokáta, ktorý pristúpi na poskytovanie svojich právnych služieb za podmienok, že združenie nebude
mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. V

záujme hospodárnosti konania spotrebiteľské združenie v konečnom dôsledku aj vo vlastnom záujme je
priam povinné vybrať advokáta, ktorý pristúpi na ekonomicky najmenej nákladné podmienky, pretože aj
vedľajší účastník je povinný dbať na to, aby súdne konanie nebolo zbytočne zaťažované neadekvátnymi
trovami. Ak pri dohodovaní podmienok zastupovania advokátom dotknuté strany nebudú mať na zreteli
hľadisko hospodárnosti súdneho konania, budú nútené znášať negatívny dopad možnej aplikácie

moderačného práva súdu zakotveného v ustanovení §150 ods. 2 OSP na ich peňažný majetok.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa §220 OSP zmenil napadnuté rozhodnutie a o trovách konania
rozhodol zákonom prípustným spôsobom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O
povinnosti vedľajšiemu účastníkovi prisúdenú náhradu zaplatiť advokátovi zastupujúcemu vedľajšieho
účastníka bolo rozhodnuté podľa §149 ods. 1 OSP.

Obe sporové strany v odvolacom konaní mali čiastočný úspech vo veci, preto odvolací súd vyslovil, že

žiadny z nich nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 2
a 151 ods. 1, veta prvá OSP).

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.