Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/473/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219284
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812219284.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: C., s.r.o., so sídlom C. XX, H., IČO: 35 807 598,
právne zastúpený Q. C., s.r.o., so sídlom K. X, H., IČO: 36 864 421, proti odporcovi: G. M. - I. G. G. M.,
so sídlom F. T. XX, H., o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16C/221/2012 - 78, zo dňa 31. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
podanie odvolania vo veci samej vo výške 20 Eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), a to v lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia. Zároveň
navrhovateľa poučil, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušiť bez náhrady. Zdôraznil, že napadnuté uznesenie neobsahuje
podstatnú náležitosť, ktorou je odôvodnenie. Poukazujúc na znenie pol. č. 7a sadzobníka súdnych
poplatkov, podľa ktorej súd prvého stupňa vyrubil súdny poplatok, dôvodil, že spoplatneniu podľa tejto
položky podlieha len podanie návrhu na náhradu škody, a nie ďalšie úkony vo veci samej, ako sú

odvolanie, dovolanie a pod. Okresnému súdu vytýkal, že svojvoľne rozšíril okruh úkonov podliehajúcich
súdnemu poplatku a navrhovateľ preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané
odvolanie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. marca 2007 sp.
zn. 4 Cdo 39/2007. Mal za to, že v prílohe zákona o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne
stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o návrhu na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Vychádzajúc z

uvedeného uzavrel, že navrhovateľovi bola v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch uložená
poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Ďalej zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch
vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy vylúčené, inak dochádza k zásahu zo
strany štátu do základného práva účastníka na súdnu ochranu, zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ale
rovnako tak k porušeniu čl. 12 ods. 1 a 13 ods. 1 písm. a) ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať
zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Na

podporu svojej argumentácie spomenul nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/05 zo dňa 22.
marca 2006. V nadväznosti na uvedené dôvodil, že súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci
viazaný čl. 2 ods. 2 a teda platí, že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Okrem toho v danom prípade bol návrh podaný pred 01.10.2012,
konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., preto je v súvislosti s podaným odvolaním
potrebné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012, kedy uvedené konanie bolo od poplatku vecne

oslobodené.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné
a napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne

správne.

Podľa ust. § 1 zákona o súdnych poplatkoch, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto

zákona.

Podľa ust. § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch (v znení účinnom do 30. 09. 2012), od
poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,
rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom

konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného
v sadzobníku.

Podľa ust. § 7 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je základom poplatku cena
nároku uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie.

Podľa ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal na okresný súd návrh na začatie konania, ktorým sa
voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O tomto návrhu rozhodol okresný
súd rozsudkom č.k. 16C/221/2012 - 56, zo dňa 12.septembra 2013, ktorým návrh na začatie
konania zamietol, návrh navrhovateľa na prerušenie konania rovnako zamietol a odporcovi nepriznal

náhradu trov konania. Proti meritórnemu rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 03.12.2013 odvolanie,
spĺňajúce zákonom stanovené náležitosti, ktorým rozsudok okresného súdu napadol v celom rozsahu.
V nadväznosti na uvedené okresný súd napadnutým uznesením vyrubil navrhovateľovi súdny poplatok
za podanie odvolania vo výške 20 Eur, poukazujúc na položku č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov.

Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil s napadnutým rozhodnutím o poplatkovej povinnosti, ktoré
je výsledkom správneho procesného postupu okresného súdu. Je nepochybné, že navrhovateľ využil
svoje právo podať proti rozhodnutiu vo veci samej riadny opravný prostriedok v zákonom stanovenej
lehote, s čím zákon o súdnych poplatkoch v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. a) ex lege spája vznik
poplatkovej povinnosti na strane poplatníka, za ktorého treba s poukazom na ust. § 2 ods. 4 citovaného

zákonapovažovaťtoho,ktopodalodvolanie.Poplatkovápovinnosťbypodľatohtoustanovenianevznikla
odvolateľovi výlučne za predpokladu, že by bol oslobodený od súdnych poplatkov. Zákonom č. 286/2012
Z.z. bolo s účinnosťou od 01.10.2012 vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch,
čoho dôsledkom je v tejto súvislosti skutočnosť, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté po
nadobudnutí účinnosti tejto novelizácie sa poplatky vyberajú podľa aktuálne účinných predpisov (§ 18ca

zákona o súdnych poplatkoch a contrario). Na základe uvedeného treba dospieť jednoznačne k záveru,
že navrhovateľovi podaním odvolania vznikla poplatková povinnosť a úlohou súdu prvého stupňa bolo
vyrubiť mu uznesením súdny poplatok podľa príslušnej položky sadzobníka, k čomu aj pristúpil.Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní tak odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Nie je zrejmé,
na základe čoho navrhovateľ vytýka okresnému súdu absenciu podstatnej náležitosti napadnutého
rozhodnutia, ktorým je odôvodnenie, keď okresný súd vyrubenie súdneho poplatku navrhovateľovi

odôvodnil štandardným spôsobom pre tento druh rozhodnutia, keď v napadnutom uznesení popri
správnej výške súdneho poplatku uviedol i všetky ďalšie podstatné náležitosti, na základe ktorých si
môže účastník konania prípadne aj sám overiť správnosť určenia výšky svojej poplatkovej povinnosti
(t.j. predmet poplatkového úkonu a príslušnú položku sadzobníka súdnych poplatkov).

Navrhovateľ sa v odvolaní snažil predostrieť argumentáciu, v zmysle ktorej spoplatneniu podľa položky
č. 7a podlieha len podanie návrhu na náhradu škody a súd prvého stupňa tak svojvoľne rozšíril
okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, ak tento vyrubil aj za podanie odvolania. S uvedeným
názorom odvolací súd nemôže súhlasiť a v danej súvislosti poukazuje na znenie samotného zákona
o súdnych poplatkoch, ktorý podanie odvolania (vo veci samej) v ust. § 5 ods. 1 písm. a) priamo
spája so vznikom poplatkovej povinnosti na strane poplatníka, teda toho, kto odvolanie podal, a to

vychádzajúc z ust. § 6 ods. 2 podľa rovnakej sadzby, ako by tomu bolo v konaní na prvom stupni. Pritom
platí, že poplatok za podané odvolanie sa stanovuje podľa sadzobníka platného a účinného v čase
podaniaodvolania,pričomjezachovanázásadarovnakejsadzby,keďvrovnakomčasepodanýnávrhna
začatie konania by bol spoplatnený sumou podľa rovnakej sadzby ako podané odvolanie navrhovateľa
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 22/2008 zo dňa 31. marca 2008).

Ak by sa akceptovala právna úvaha navrhovateľa o striktnej definícii spoplatneného úkonu v sadzobníku
súdnych poplatkov, založená podľa všetkého na tom, že položka č. 7a neobsahuje doslovnú zmienku
(poznámku) o okolnostiach vyrubenia poplatku v prípade podania odvolania, potom by došlo k
obchádzaniu vyššie citovaných ustanovení a súdny poplatok by nebolo možné vyrubiť za využitie

práva podať riadny opravný prostriedok proti meritórnemu rozhodnutiu v celej rade osobitných konaní,
ktoré nespadajú pod položku č. 1, na ktorú poukázal navrhovateľ. Uvedené by sotva mohlo byť
zámerom zákonodarcu, najmä ak zohľadníme, že súdny poplatok slúži na zabezpečenie úhrady
aspoň časti nákladov objektívne vzniknutých v súvislosti s vedením odvolacieho konania iniciovaného
poplatníkom. V poznámke k spomínanej položke sadzobníka zákonodarca zopakoval skutočnosť, že v

odvolacom konaní sa poplatky vyberajú podľa rovnakej sadzby, ako v konaní pred súdom prvého stupňa,
právny základ pre vyrubenie súdneho poplatku za podanie odvolania ako všeobecného pravidla však
vytvára samotný zákon o súdnych poplatkoch, ktorý následne prostredníctvom svojej prílohy špecifikuje
položky spoplatňujúce jednotlivé úkony vrátane prípadných odchýlok. Pokiaľ by navrhovateľ venoval
bližšiu pozornosť legislatívnej technike tvorby poznámok k jednotlivým položkám sadzobníka súdnych

poplatkov, muselo by mu byť zrejmé, že otázku poplatkovej povinnosti v prípade podania odvolania
zákonodarca ich prostredníctvom upravuje len ako výnimku, a to väčšinou negatívnym spôsobom.
S prihliadnutím na uvedené jeho obrana spočívajúca v poukazovaní na neprípustnosť analógie legis
nemôže obstáť.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, v zmysle ktorej bol návrh podaný pred 01.10.2012 a konanie tak
začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., kedy bolo od súdneho poplatku oslobodené, túto
odvolacísúdrovnakovyhodnotilakonedôvodnú.Zust. §18cazákonaosúdnychpoplatkochvyplýva,že
za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa
stanú splatnými po 30.09.2012. V prejednávanej veci však odvolacie konanie, ktoré navrhovateľ inicioval

využitím práva podať riadny opravný prostriedok proti rozsudku okresného súdu, začalo doručením
odvolania okresnému súdu. V tomto čase už bol účinný zákon č. 286/2012 Z.z., preto sa navrhovateľ
nemôže odvolávať na vecné zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorému konanie o náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podliehalo v danom
prípade výlučne na prvom stupni.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.