Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Er/529/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214210696
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Edit Kotrba
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214210696.2

Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35
787 783, so sídlom Panenská č. 7, 812 36 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Helena Strachotová,
advokátka so sídlom Hviezdoslavova č. 7, 036 01 Martin, proti povinnému: R. N.Á., L.. XX.XX.XXXX, J.
E. Č.. XXX/XX, XXX XX C. J., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Roman Fogta, Exekútorský úrad so
sídlom Kynceľová č. 77, 974 01 Kynceľová, pod sp. zn. EX 562/2014, o vymoženie uloženej povinnosti
1.266,35 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na vykonanie exekúcie doručenému súdnemu exekútorovi dňa 12.05.2014 sa oprávnený
domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 4C/50/2012-53 zo dňa 27.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.08.2012 a vykonateľnosť dňa 23.10.2012 čo do prvého odseku výroku rozsudku. Na základe návrhu
oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal tunajší súd dňa 04.07.2014 pod č.
k. 12Er/529/2014-12 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením
predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

Súdny exekútor postúpil dňa 08.09.2014 tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného proti
exekúcii. Dňa 01.08.2014 vydal súdny exekútor vo veci upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré následne
doručil povinnému. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 11.08.2014, v ktorom
bol povinný náležite poučený o možnosti vzniesť proti exekúcii námietky, povinný svoje právo využil a
námietky podal dňa 23.08.2014.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Lehota na podanie námietok proti exekúcii je 14-dňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie. Táto lehota ja zákonná a nemožno ju predlžovať (okrem výnimky, že sa povinný
spravoval nesprávnym poučením v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle ustanovení § 204 a § 251
ods. 4 O. s. p.) ani skracovať. Lehota na podanie námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí,

ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť, v
posledný deň lehoty. V exekučnom konaní je vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty. Preto nie je možné
odpustiť ani zmeškanie lehoty na podanie námietok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že námietky povinného proti exekúcii boli podané v 14-dňovej lehote.

Vo svojich námietkach povinný uvádza, že svoj záväzok vyplývajúci z exekučného titulu neuhrádzal,
nakoľko sa navrhovateľ odvolal voči rozsudku č. k. 4C/50/2012-53 a žiadal ešte vyššie úroky. Povinný
si myslel, že keď sa navrhovateľ odvolal, do tej doby rozsudok nie je právoplatný a kým rozsudok nie
je právoplatný, do tej doby nie je povinný svoj záväzok uhrádzať. Ani navrhovateľ neposlal upomienku,
aby začal splácať, v opačnom prípade to bude riešiť prostredníctvom exekúcie. Uznesenie Krajského
súdu v Trnave č. k. 11Co/472/2012-68 zo dňa 31.01.2014 jasne definuje, že odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Na základe
uvedeného žiada povinný tunajší súd, aby celú exekúciu zrušil.

Na výzvu súdu oprávnený dňa 29.09.2014 doručil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na podanom
návrhu na vykonanie exekúcie trvá. Skutočnosť, že povinný je nezamestnaný a nemá žiaden príjem,
nie je dôvodom nepodania návrhu na vykonanie exekúcie. Ak povinný uvádza, že si nebol vedomý
toho, že rozsudok je právoplatný a oprávnený mu neposlal upomienku, potom oprávnený uvádza, že
nevedomosť povinného nie je dôvodom pre zrušenie exekúcie ako navrhuje povinný a oprávnený nie je
povinný povinného upozorňovať opakovane na plnenie jeho povinnosti. Oprávnený preto navrhuje, aby
námietky povinného boli posúdené ako nedôvodné a boli odmietnuté.
Konajúci súd za účelom rozhodnutia o podaných námietkach vykonal dokazovanie oboznámením
sa s obsahom spisu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietkam povinného proti
exekúcii nemožno vyhovieť. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii,
ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne
ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by
sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Podané námietky smerujú proti exekúcii,
nie proti exekučnému titulu. Konanie o námietkach je sporom, v ktorom súd rozhoduje o tom, či sa
exekúcia začala oprávnene. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva.
Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali
pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila
vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Svoje námietky povinný odôvodnil skutočnosťou, že nemal vedomosť o tom, že predmetný exekučný
titul - rozsudok tunajšieho súdu je právoplatný a vykonateľný a v tejto nevedomosti svoj záväzok
ani neuhrádzal oprávnenému. Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok tunajšieho súdu č. k.
4C/50/2012-53 zo dňa 27.06.2012, ktorý je právoplatný a vykonateľný čo do prvého odseku výroku
rozhodnutia, a to v časti uloženej povinnosti odporcovi na zaplatenie sumy 1.266,35 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.233,28 eur od 01.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov
konania titulom zaplateného súdneho poplatku 76 eur a trov právneho zastúpenia 165,70 eur. Druhý
výrok predmetného rozsudku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, napadol navrhovateľ odvolaním,
ktorý výrok bol následne uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.01.2014 zrušený a vrátený
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Exekučným titulom uložená povinnosť však navrhovateľom -
oprávneným napadnutý nebol, a vyplýva to aj z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave, že
rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním v zamietajúcej časti, t. j. podané odvolanie
nemal vplyv na nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku č. k. 4C/50/2012-53 čo do prvého
odseku výroku.
Nevedomosť povinného o nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia nič nemení na tej
skutočnosti, že jeho záväzok voči oprávnenému je založený právoplatným a vykonateľným exekučným
titulom. Súčasne súd poukazuje na to, že povinný má v zmysle § 56 ods. 9 Exekučného poriadku
možnosť dohodnúť sa so súdnym exekútorom (so súhlasom oprávneného) na postupnom splatení
vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia tejto písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej
pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
Námietky povinného súd posúdil ako zjavne neopodstatnené a nedôvodné. Povinný sa vôbec nevyjadril
k pohľadávke oprávneného, jej opodstatnenosť nenamietol. Povinný musí v námietkach navrhnúť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zároveň znáša dôkazné bremeno. Povinný nepreukázal, že
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia

jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Exekúcia začala a je
vedená na základe právoplatného a vymáhateľného exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný dôvodne a oprávnene, a nenastali dôvody uvedené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tunajší súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).