Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201737
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614201737.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vexekučnomkonanívedenomsúdnymexekútoromJUDr.Anettou
Demešovou, so sídlom Exekútorského úradu X. Y. XXXX, XXX XX U., vo veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený:
právne zastúpený: Mgr. Lenka Zichová, LL.M, advokátka so sídlom L. X, XXX XX F., proti povinnému:
Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. T. XXX, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 4Er/208/2014-19 zo dňa 03.07.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zamietol podľa § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych

predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Okresný súd v odôvodnení uviedol, že oprávneným predloženým exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline sp. zn. RK-PC-2155/13-LP zo dňa 16.10.2013. Okresný
súd právne argumentoval, že predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia
vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom prihliada súd

z úradnej povinnosti. Exekučný súd dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul
nespĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti, bol vydaný v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), a preto žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Rozhodcovský súd postupoval pri doručovaní rozhodcovského rozsudku podľa rokovacieho poriadku,
ktorý umožňuje rozhodcovskému súdu vydať rozsudok v zrýchlenom rozhodcovskom konaní a doručil

ho spolu v jednej zásielke s výzvou na podanie žalobnej odpovede, čo je v rozpore so zákonom o
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd vydal rokovací poriadok, v ktorom neaplikoval kogentné
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať veci
v tzv. skrátenom rozkaznom konaní. Tým, že upovedomil žalovaného (povinného) o prebiehajúcom
konaní až pri súčasnom doručení rozhodcovského rozsudku a počas celého konania bral do úvahy len
skutočnosti uvádzané oprávneným, porušil závažne zásahu rovnosti účastníkov, ako je obsiahnutá v §

17 zákona o rozhodcovskom konaní.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že
sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, nakoľko okresný súd nezohľadnil fakt, že sa povinný
v konaní ani v čase pred podaním žalobného návrhu nijako nebránil a voči nárokom oprávneného
nenamietal. Zároveň namietal možnosť okresného súdu zvoliť daný postup vo veci, keďže posudzovaniupostupu nie je príslušný, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3M Cdo 11/2010. Ohľadne právomoci okresného (exekučného) súdu preskúmavať ktorýkoľvek
exekučný titul pred vydaním poverenia konštatoval, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

je ratione temporis založená doručením žiadosti o vydanie poverenia a ratione materiae obmedzená
na posúdenie súladu takejto žiadosti a exekučného titulu so zákonom. Vychádzajúc z toho, že
zákon o rozhodcovskom konaní nestanoví žiadne osobitné pravidlo, je možné konštatovať, že rozsah
prieskumnej pôsobnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom je v štádiu pred
vydaním poverenia totožný s rozsahom prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných

súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 159/2009). Keďže povinný mal
možnosť v rozhodcovskom konaní zaslať žalobnú odpoveď a brániť tak svoje práva, napriek tomu zotrval
pasívny, oprávnený má za to, že okresný (exekučný) súd by nemal suplovať aktivitu povinného takto
neprimeraným spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby krajský súd uznesenie
okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec
podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) predložil na rozhodnutie
odvolaciemu súdu. Uviedol pritom, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd
založil svoju právomoc, nie je individuálne dojednaná. Z obsahu listiny vyplýva, že jej podstatná časť
predstavuje vopred pripravenú listinu adresovanú neurčitému počtu spotrebiteľov. Zmluva sa dopĺňa

len o identifikačné údaje o dlžníkovi a o číslo rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal, že
zmluvné dojednania sa považujú za individuálne dojednané. Znenie rozhodcovskej zmluvy obchádza
zákon - § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Možnosť voľby dlžníka (povinného) je len
iluzórna. Sudca poukázal aj na to, že rozhodca sa odchýlil od zákonnej úpravy (§ 18 ods. 4 zákona
č. 244/2002 Z.z.) a pred vydaním rozhodcovského rozsudku neposkytol žalovanému časový a vecný

priestor na podanie žalobnej odpovede. Takýto postup rozhodcu nemôže legitimizovať a zhojiť úprava
obsiahnutá v rokovacom poriadku. Postup rozhodcu v rozhodcovskom konaní, ktorý viedol k vydaniu
rozhodcovského rozsudku v tzv. skrátenom konaní, nemá žiadnu oporu v zákone o rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, pokiaľ jeho vydaniu
nepredchádzal zákonný postup. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje len dve formy rozhodnutia, a

to rozhodcovský rozsudok a rozhodcovské uznesenie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania(§204ods.1O.s.p.,§37ods.1Exekučnéhoporiadku)protirozhodnutiu,ktorémožnonapadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a
preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa ďalšie dôvody.

Podľa § 17 zákon o rozhodcovskom konaní (rovnosť účastníkov rozhodcovského konania) účastníci

rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi
rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Ohľadom námietky oprávneného o rozsahu prieskumnej činnosti exekučného súdu vo vzťahu k
rozhodcovským rozsudkom v štádiu pred vydaním poverenia krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,
ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá

by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní
v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj zhmotnoprávnych hľadísk. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je
upravená v ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Krajský súd uvádza, že v
prejednávanej veci okresný súd skúmaním rozhodcovského konania (procesné úkony rozhodcovského

súdu) nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

V danom prípade došlo k porušeniu zákona, nakoľko rozhodcovský súd konal v rozpore s ustanovením
§ 17 zákona o rozhodcovskom konaní, keď nedoručil žalobný návrh povinnému tak, aby sa k nemu

mohol vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale tento mu doručil až so samotným
rozhodcovským rozsudkom. V zmysle ust. § 33 cit. zákona rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským
rozsudkom. Keďže zákon o rozhodcovskom konaní nepozná pojem skrátený rozhodcovský rozsudok,
nemôže si ho rozhodcovský súd. resp. rozhodca upraviť v rokovacom poriadku. Rokovací poriadok slúži
k tomu, aby si rozhodcovský súd upravil konanie v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Rokovací
poriadok ako interný akt, ktorý nie je nadriadený zákonu, nemôže upraviť spôsob rozhodovania nad

rámec zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovský súd nemá právo rozhodovať skráteným
rozhodcovským rozsudkom.

Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu
odporujúceho zákonu, a teda nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu, ktorý nemá materiálnu a formálnu

právoplatnosť a vykonateľnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné
rozhodnutie, ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s
otázkou trov až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia
rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktoré je súd

prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§
224 ods. 4 O.s.p. per analogiam).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.