Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/631/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512201962
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3512201962.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: E. E., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej
republiky, bytom X. H. X. Y., V. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské
združenie OSA, IČO 42 260 086, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, právne zastúpeného HKP Legal,

s.r.o., IČO 36 727 334, so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 112,11 Eur istiny a prísl., na
odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.
septembra 2013, č.k. 11C/317/2012-82, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o povinnosti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu zaplatiť spoločne a nerozdielne s odporcom navrhovateľovi náhradu trov konania, p
o t v r d z u j e .

Vedľajší účastník na strane odporcu j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania v sume 22,60 Eur, do troch dní, na účet jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal peňažného
plnenia titulom dlhu z úveru. Súčasne rozhodol o náhrade trov konania tak, že odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovinastraneodporcuuložilzaplatiťspoločneanerozdielnenavrhovateľovináhradutrovkonania

vo výške 259,59 Eur. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd právne zdôvodnil ustanovením §
142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Plne úspešnému navrhovateľovi priznal okresný súd náhradu súdneho poplatku z návrhu a náhradu
trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny za štyri úkony právnej služby, režijného paušálu,
náhrady cestovného a straty času, všetko s DPH. Výšku trov právneho zastúpenia určil okresný súd

podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov.

Proti rozsudku okresného súdu, a to výroku II., ktorým bola vedľajšiemu účastníkovi uložená povinnosť
zaplatiť spoločne a nerozdielne s odporcom navrhovateľovi náhradu trov konania, podal v zákonnej
lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie vedľajší účastník, ktorý navrhol zmenu
napadnutého rozhodnutia tak, že povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania bude uložená
ibaodporcovi.Súčasnežiadalnáhradutrovodvolaciehokonania.Uviedol,žeokresnýsúdvecnesprávne
právne posúdil keď zaviazal k náhrade trov konania aj vedľajšieho účastníka, pretože svojimi úkonmi na

ochranu práv spotrebiteľa nespôsobil vedľajší účastník žiadne navýšenie trov navrhovateľa. Samotné
uznanie dlhu odporcom ku ktorému v danom prípade došlo nepovažoval za dostatočný dôvod na
zaviazanie vedľajšieho účastníka k povinnosti náhrady trov. Považoval za potrebné rozlišovať, kedy
vedľajší účastník vystupuje v konaní sledujúc svoj hmotnoprávny záujem a kedy je účelom jeho účastiochrana spotrebiteľa ako cieľ vyplývajúci z právneho predpisu. Možnosť zaviazať vedľajšieho účastníka
vystupujúceho na ochranu spotrebiteľa k povinnosti náhrady trov konania pripustil iba v prípade, že
by sa jednalo o trovy za úkony, ktoré by boli v priamej súvislosti s úkonmi vedľajšieho účastníka, teda

nanajvýš za úkony po jeho vstupe do konania. O takýto prípad sa však v danej veci nejedná. V žiadnom
prípade však vedľajší účastník nevidel dôvod na solidárny záväzok spolu s odporcom. Poukázal tiež na
potrebu rozlišovania situácií, kedy vedľajší účastník vstupuje iba do časti konania, a to spravidla v časti
príslušenstva alebo v časti zmluvnej pokuty.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, žiadal

ho potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že povinnosť vedľajšieho účastníka
vyplýva z O.s.p., ktorý na strane vedľajšieho účastníka stanovuje rovnaké práva a povinnosti ako má
v konaní účastník. Pokiaľ je vedľajšiemu účastníkovi v spotrebiteľských veciach v prípade úspechu
odporcu priznávaná náhrada trov konania, treba analogicky postupovať aj v opačnom prípade, kedy
je úspešný navrhovateľ, a teda vedľajšieho účastníka k náhrade trov konania zaväzovať. Inak by
dochádzalo k obchádzaniu účelu inštitútu náhrady trov konania. Na podporu svojej argumentácie citoval

navrhovateľ staršie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR ako aj súčasné rozhodnutie KS v Bratislave
vzťahujúce sa priamo na prejednávanú situáciu.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j.
vo výroku II. o povinnosti vedľajšieho účastníka k náhrade trov konania navrhovateľa a zistil, že v tejto
napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je

vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2
O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania

Posúdenie správnosti rozhodnutia okresného súdu v rozsahu vymedzenom odvolaním vedľajšieho
účastníka, spočívalo na právnom posúdení otázky, či vzniká povinnosť nahradiť trovy konania
navrhovateľa aj vedľajšiemu účastníkovi podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., podporujúceho v konaní

neúspešného odporcu, či je takáto povinnosť solidárna s odporcom, a či sa takáto povinnosť vzťahuje aj
na trovy, ktoré navrhovateľ vynaložil v štádiu konania, kedy vedľajší účastník v konaní ešte nevystupoval,
prípadne na časť konania, do ktorej vedľajší účastník nevstúpil. So zavedením inštitútu vedľajšieho
účastníka vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa (ust. § 93 ods. 2 O.s.p.) nedošlo k žiadnej
takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania (ust. §§ 142 -150 O.s.p), ktorá by na nový inštitút

reagovala. Súčasne ani samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania
neupravuje. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred
zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj
vedľajšieho účastníka, a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Záver, že povinnosť nahradiť
trovy konania v stanovených prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, vyplýva z ustanovenia § 93 ods.

4 O.s.p. veta prvá a druhá, podľa ktorých má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda O.s.p. nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba
niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi
(napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti dané Občianskym súdnym
poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka.

Ustanovenia § 142 O.s.p. použité aj v danom prípade neviažu povinnosť nahradiť trovy konania výslovne
na navrhovateľa či odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka. V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú
ustanovenia § 142 O.s.p., je tak daná povinnosť nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi.

Správny nie je ani názor vedľajšieho účastníka, že jeho povinnosť náhrady trov sa nemôže týkať trov
vzniknutých pred jeho vstupom do konania. Takýto názor vychádza z predpokladu, že rozhodujúcim

kritériom je časové hľadisko vzniku trov. Ustanovenia § 142 O.s.p. a všeobecne právna úprava náhrady
trov konania však vôbec nevychádza z časového hľadiska vzniku trov. Naopak kľúčovým pojmom je tu
účelnosť vynaložených trov. Pokiaľ teda na strane účastníka vzniká povinnosť nahradiť trovy konania,
nie je pre jej rozsah rozhodujúce kedy v konaní tieto trovy vznikli, ale to, či boli vo vzťahu k nemu účelne
vynaložené. Účel zaplatenia súdneho poplatku, prevzatia zastúpenia, podania návrhu, ale ani iných

úkonov nie je daný v jednom okamžiku a nikdy viac, ale všetky uvedené úkony sú potrebné pre celé
konanie a jeho ďalší priebeh nie je bez nich možný, i keď sú vykonané v jednom konkrétnom čase. Kotázke vstupu vedľajšieho účastníka iba do časti konania (iba príslušenstvo, iba zmluvná pokuta a pod.)
vedľajší účastník takýto parciálny vstup nedeklaroval. Všeobecne je však účasť vedľajšieho účastníka
v konaní v inom rozsahu ako je to priamo u podporovaného účastníka pojmovo vylúčená.

Je teda zrejmé, že pokiaľ vedľajší účastník vystupuje na strane účastníka, u ktorého je daná povinnosť
nahradiť trovy konania podľa ustanovení § 142 O.s.p., je takáto povinnosť daná i na strane vedľajšieho
účastníka, a to bez ohľadu na to, či sa vznik nahradzovaných trov časovo kryje s jeho účasťou v
konaní. Čo sa týka formy takéhoto spoločného záväzku, je potrebné vychádzať z jedného zo základných
princípov náhrady trov konania, a to princípu zodpovednosti za výsledok konania. Plnej zodpovednosti

neúspešnej strany za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré zaviaže
účastníka a vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti. Pri akejkoľvek inej forme by
bolo zhoršené veriteľské postavenie účastníka oprávneného na náhradu trov konania, čo by na neho
prenášalo časť zodpovednosti za výsledok konania. Pre takéto zhoršenie by preto museli byť dané
dôvody na jeho strane.

Napadnuté rozhodnutie okresného súdu je v súlade s vyššie uvedenými závermi, preto bolo krajským

súdom ako vecne správne potvrdené.

V odvolacom konaní tak bol úspešný navrhovateľ, ktorý má právo na náhradu trov odvolacieho konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., pričom trovy spočívajú v odmene za
1 úkon podľa § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenie k takémuto odvolaniu vo výške 1/2 základnej tarifnej odmeny).

Sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby pri základe 259,59 Eur (výška náhrady trov konania,
ktoré sú predmetom odvolania) predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 25,90 Eur s 20 % DPH : 2, t.j.
12,95 Eur s DPH + režijný paušál 9,65 Eur s DPH, spolu 22,60 Eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .